Marek82 komentáře u knih
Tretí diel, ktorý bol najnapínavejší, tento neprekonal. Stále zaujímavé a atraktívne, ale v podstate všetky situácie už poznáme, nie je tam žiadny nový výrazný záporný alebo kladný hrdina. Koniec si autor nechal možno nie otvorený, ale ani uzavretý, akoby plánoval ešte ďalší diel. Je to škoda, lebo Hynek Tas mi prirástol k srdcu a každý diel bol ako stretnutie so starým známym, ktorý mi vždy má čo povedať.
Podarené a možno ešte lepšie ako druhý diel. Akcia sa rozbieha hneď od začiatku, stále sa niečo deje. Hynkovi proste čitateľ drží palce, lebo je mu sympatické, ako sa nikdy nevzdáva a z každej situácie vie odísť so vztýčenou hlavou. Aj keď má niekedy už naozaj na mále. Páčili sa mi aj odkazy na minulé diely, akoby autor rátal s tým, že ku knihe sa dostane aj niekto, kto nečítal predchádzajúce diely. Pokračujem posledným dielom.
Dojem z prvého dielu som si týmto o dosť napravil. Všetky diely mám ako audio a po prvom som si myslel, že ostatné ani nebudem počúvať. Potom som si ho prečítal ako e-knihu a zistil som, že dojem kazí veľmi pomalá a nezáživná interpretácia, tak som dal sérii druhu šancu, nastavil rýchlosť počúvania na 1.3 a zrazu dej odsýpal a kniha ma bavila oveľa viac. Je však nutné povedať, že objektívne je druhý diel ucelenejší, je tam viac napätia, historických udalostí a postáv. Doba to bola naozaj zlá a z tejto knihy to cítiť naplno. Pokračujem tretím dielom.
V 10. pokračovaní série si autor naďalej udržal vysoký štandard pokiaľ ide o historickú faktografiu, dobové reálie, ako aj košický miestopis. V porovnaní s inými knihami série je však dej menej nápaditý. Nechal som sa unášať situáciami a postavami, no všetko sa mi zdalo až dôverne známe. Napätie som cítil pri Barbaričovom nočnom úteku, to bola naozaj dobrá akčná pasáž, kde som bol napätý, ako to dopadne. Zvyšok však neprekročil tieň starších kníh, navyše autor ubral z niektorých akčných a explicitných prvkov, na ktoré už sú znalci série zvyknutí. Favoritmi pre mňa ostávajú Ohnivé znamenie (Bratislava), oveľa prepracovanejší a zamotanejší Anjel v podsvetí (Plzeň) a zaujímavý príbeh z Kremnice (Pre hrsť dukátov), z prostredia razby mincí a ťažby zlata. Som však veľmi rád, že máme takého produktívneho a kvalitného autora, ktorý sa nebojí rozličných žánrov a presahov. Odporúčam aj Zakliaty kláštor a Kapitána Bathoryho.
Podarená kniha, ktorá zaujme svojou snovou, zamlženou atmosférou. Bohužiaľ je niekedy až príliš nejasná a tlačí na pílu. Spočiatku buduje napätie postupne, potom sa hrdinom knihy stáva veľmi rýchlo všetko naraz, je tažké sa orientovať, kto kde je a čo sa mu stalo. Rovnako prestrihy do "spisov" by boli dobré, keby tam tiež nebolo všetko možné posplietané dohromady. Keď sa začala spomínať Ďatlovova expedícia na Urale, tak som si hovoril, že to je už trocha veľa. Trocha to pripomínalo Trhlinu, trocha Žítkovské bohyne. Zo všetkého najviac ma kniha navnadila ísť sa pozrieť na Šumavu osobne. Je mi však jasné, že nájdem príjemnú krajinu a nie český Blair Witch, ako by sa mohlo zdať na základe tejto knihy.
Z chronologického hľadiska je kniha zaradená za autorovu prvotinu (Popol všetkých zarovná). Rozdiel medzi knihou s poradovým číslom 1 a 35 snáď nemohol byť ani výraznejší. Zápletka ako z rozprávky, množstvo jalového textu, slaboduchých dialógov a vaty na naplnenie kvóty strán. Mnohí vyčítajú slabý prednes interpretovi. Asi to mohlo byť lepšie, ale tie škôlkarské dialógy s nasilu opakovanými replikami by mal problém atraktívne interpretovať aj pán Geišberg. Dopočúvané so sebazaprením...som fanúšik autora a mám v audioverziách skoro všetky knihy, pričom počúvam postupne, podľa doby, kedy sa príbeh odohráva, nie kedy bol vydaný. Ale ak je niektorý dej slabší, nedá sa nič robiť, obzvlášť od čísla 30 vyššie to vyzerá, že autor si načrtne dva vymyslené príbehy (lebo tie reálne už došli), spletie ich spolu nekonečnými infantilnými dialógmi a barličkami, z ktorých sa stáva klišé a ďalšia kniha je na svete. Pokračujem Nehanebným neviniatkom.
Knihe by sa dalo čo to vyčítať, ako napríklad rozsah, podrobné vysvetľovanie a neraz aj opakovanie súvislostí a menej prehľadné časové usporiadanie. Na druhej strane má to, čo niektorým iným knihám autora chýba. Silný príbeh, málo omáčok a prázdnych kapitol. Rozdiel som si uvedomil, keď som hneď po dopočúvaní prešiel na ďalší diel v sérii, Dáma kontra strelec, ktorý má poradové číslo 35 a patrí teda k najnovším. Celá prvá kapitola bola vyprázdnená a už si z nej skoro nič nepamätám. "Popol" je teda oproti tomu silným príbehom, ktorý možno trpí na niektoré začiatočnícke chyby, ale na druhej strane v ňom nemá miesto remeslo a rutina, ako v novších knihách. Silno tu cítiť aj túžbu autora vypísať sa z kolektívnej traumy únosu M. Kováča a vraždy R. Remiáša. Okrem silnejúcej beznádeje, ktorá sa ma zmocňuje vždy, keď sa pozriem, kto nám na Slovensku vládne, ma to donútilo pripomenúť si kauzu Únos, aby som zistil, že napriek zrušeným amnestiám (po 21 rokoch!) nie je súdny proces so strojcami Únosu riadne obnovený kvôli utajeniu spisu a nečinnosti orgánov... aké prekvapivé. Okrem tejto knihy odporúčam aj Hnev od A. Soltesa. Riskujete však, že sa vás tiež zmocní....hnev.
Oproti Expresnej zásielke je kniha zábavnejšia, menej predvídateľná. Charaktery sú trochu stereotypné, ale stále zábavné a odlíšitelné. Je to moderný príbeh o stroskotancoch a neznámom nebezpečí. Zoberte si Simmonsov Teror osadený na inú planétu a samozrejme o pár levelov menej prepracovaný. Ale inak je to podobné, hrdinov trápi počasie, nedostatok jedla a vody a k tomu zopár záhad a nepriateľov. O konflikty samozrejme nie je núdza. Nie je to až také prepracované a mnohovrstevné, ale stále zábavné.
V druhom dieli bolo menej toho, čo mi v prvom vadilo, čiže menej trablov s deťmi, menej zoznamovania s postavami a naopak, viac vyšetrovania a detektívnej práce. Bohužiaľ, niektoré veci sa nezmenili. Hlavný hrdina sa stále po hlave vrhá do nebezpečia, páchateľ má jemné povedané iracionálne pohnútky a preto sa jeho motiváciu netreba snažiť hľadať. Jednoducho sa všetko vysvetlí tým, že páchateľ je napoly šialený. To sa dialo už v jednotke a mne tento štýl vysvetlenia jednoducho nestačí. Oplatilo by sa pokračovať kvôli Kettovej zmiznutej manželke, ale asi sa mi až tak nechce, čiže sériu zatiaľ odkladám.
Ide skôr o thriller ako detektívku. Ak ste zvyknutí na klasické česko-slovenske detektívky od Dána, Neuera alebo M. Sýkoru, tak vám v tejto knihe môže chýbať klasická policajná práca na mieste činu, práca so stopami... Odhalenie páchateľa je viac menej dielom náhody a motivácia pre mňa nebola úplne uspokojivo vysvetlená. Áno, kniha sa dobre číta, britské prostredie je príjemné, súkromie detektíva je miestami zábavné, miestami napínavé, ale nad samotným zločinom a motiváciou radšej netreba veľmi rozmýšľať. Pokračujem druhým dielom Zlý pes, ale zrejme sériu opustím. Hebridy od Maya to skrátka nie sú.
Mačacia stopa má svoje dobré časti a okamihy, ale aj tie slabšie. Najväčším neduhom je práve toto kolísanie tempa a kvality, čo potom ťahá nadol celú knihu. Začiatok je celkom obstojný, rozbehnú sa dva prípady na vyšetrovanie, potom, keď sa detektívi sústredia už len na Hildu, začne tempo spomaľovať predovšetkým neprimerane dlhými dialógmi. Akoby autor s postupom času stratil cit pre mieru a v dialógoch sa vyžíva, sú neprirodzené a umelé. Toto je symptóm kníh posledného obdobia s poradovým číslom nad 30. Záver to celkom zachráni, aj keď samozrejme pomáhajú náhody a svedkovia s úžasnou pamäťou. Celkovo si budem knihu pamätať asi najviac kvôli postave Hildy.
Cigaretka na dva ťahy je ďalším svižným a čítavým dielom z 90. rokov. Vtipne zachytáva nástup mobilov aj medzi policajtov, či prepojenie tajnej služby na organizovaný zločin, čo je verejne známe tajomstvo obdobia 1994-1998. Hviezdičku uberám kvôli vyšetrovaniu, kedy obzvlášť v línii príbehu s tajnou službou bol šťastných náhod a informácií zadarmo až príliš veľa. Neviem ako inak nazvať rozhovor s "dedkom" v záhradkárskej osade, ktorý vysvetlí na pár stránkach nielen kto a prečo, ale aj kde a kedy a vec je zrazu vybavená. Bondovské spôsoby Krauza, ktorý to jeden večer ťahá s podsvetím a na druhý deň seká frajera pred policajným prezidentom, tiež treba brať s rezervou.
Korene zla plynule nadväzujú na predchádzajúci diel. Autor sa inšpiruje skutočnými postavami a pridáva fikciu. Bossa Mira hľadajte ako Miroslava Sýkoru. Malý Pavúk sa podobá na Roberta Lališa, ktorý má prezývku Kýbel. Kvôli malému vzrastu. Zatiaľ sedí vo väzení, ale jeho prípad je stále na súde. Podobne ako Viktor skončil Róbert Holub, ten však bol z východu. Odporúčam si prečítať Hnev alebo pozrieť Vojnu policajtov, ak sa chcete dozvedieť o mafii na východe viac beletrizovanou formou. Príbeh má šťavu, no záver je trocha pritiahnutý za vlasy. Hlavne pokiaľ ide o motiváciu vraha z hlavnej línie vyšetrovania. Každopádne, diely, ktoré sa venujú deväťdesiatym rokom a boli napísané v tejto sérii, sú naozaj podarené.
Ďalšia kniha s poradovým číslom nad 30., ktorá potvrdzuje, že staršie príbehy majú viac napätia, viac nápadu, viac uveriteľnosti, tak nejak viac všetkého, čo robí príbeh zaujímavým a menej všetkého, čo túto knihu zhadzuje dole. Čiže nikam nevedúce siahodlhé jalové dialógy, ktoré by sa v realite nikdy nemohli takto odohrať, super inteligentní svedkovia, vrátane tých z najnižších sociálnych skupín, nikam nevedúce odbočky....Keby to malo celé tak polovičný rozsah, tak by to nestratilo nič na údernosti, skôr naopak. Chápem, že skalní fanúšikovia sa budú opäť tešiť, aký skvelý diel si autor pripravil, no mnohí si už o mesiac nespomenú, o čom kniha bola a kto bol ten záporný hrdina, ten zločinec, ktorý by mal naháňať strach ako Ondrej R. alebo Jozef S. (Beštia a Mucholapka). Pokračujem chronologicky starším dielom Smrť na druhom brehu a tak nejak tuším, že to bude o stupeň lepšie.
Druhú knihu autora som počúval asi ako 5. v poradí a radím ju skôr k tým menej výrazným, ako napríklad Priveľa podozrivých. Knihe chýba zapamätateľnejší záporný hrdina ako napríklad v Krkavčom súde alebo Uplakanej jeseni, prípadne originálnejšia zápletka, ako v Prekliatom dedičstve. Dej si tu len tak plynie, a keby nebolo záveru vo väzení, tak by to bolo ešte menej napínavé. Každopádne, ide o pohodové počúvanie bez prílišnej brutality a fantazmagorických zápletiek. Taký "normálny" zločin.
Už som asi čítal príliš veľa spoločenskej prózy so ženami ako hlavnými hrdinkami, ktorým sa stanú v živote všetky zlé veci. Kladne hodnotím, že som sa dozvedel niečo z prelomu 19. a 20. storočia, pretože väčšina týchto kníh popisuje 2. sv vojnu a druhú polovicu 20. storočia. Bohužiaľ, historické súvislosti, ako aj samotné banské nešťastie boli popísané dosť zjednodušene a povrchne, aby bolo oveľa viac priestoru venovanému utrpeniu ženských postáv. Rovnako sa dozvedám len málo o tom, ako vyzerala Karvinna, absencia popisov prostredia a veľmi povrchný popis postáv mi nedovolil sa s nimi viac stotožniť. Druhý diel si radšej odpúšťam, lebo to bude zas len prehliadka utrpenia v mne známejšom časovom rámci.
Súhlasím, že kniha je dejovo a napätím slabšia ako Šepot z lesa, ale nie je vyslovene zlá... Autorka píše naozaj pekne, to je však niekedy aj na príťaž. Necháva sa uniesť obrazotvornou češtinou, či sociologickými sondami do charakterov a motivácií ľudí, no robí tak aj vtedy, keď sa niečo deje. Príbeh potom negraduje, len tak nejako plynie, príjemne, zaujímavo, čomu pomáha aj skvelá interpretácia v audioverzii. Chýba tam však napätie, pretože je vždy narušené odbočkami (hocijako sú zaujímavé, pekne napísané...). Veľmi by som si prial, aby autorka v tretej knihe spojila svoju schopnosť pekne písať, so schopnosťou budovať napätie a dej, ako to bolo v prvej knihe.
Prvý príbeh pána Tragáčika, v ktorom má už svoje auto. Aj keď je pravda, že ho viac používa vo vode, ako na cestách. Opäť tu máme leto, partiu archeológov, niekoľko žien a veľa ďalších postáv, v ktorých sa rýchlo stratíte. Záver knihy našťastie rekapituluje zápletku, ale v priebehu knihy som často nevedel držať krok s pochodmi hlavných hrdinov. Ako sa vraví, hlavne, že sa nikomu nič nestalo a zločinci sa hádam dostavili na policajnú stanicu, ako ich pekne poprosil v závere pán policajt z Hlavného veliteľstva:-)
Hana, Vyhnanie Gerty Schnirch, Listopád alebo Žítkovské bohyně...kniha je mixom tém a osudov z týchto kníh. Časové skoky ju ozvláštňujú a čitateľa dostatočne mätú, aby sa nezačal pýtať na motivácie postáv, ich lepšie vykreslenie, prípadne nelogické kroky v deji. Ak si človek poukladá dej lineárne, ostane pôsobivý, ale ničím odlišný príbeh človeka, ktorý si vytrpel všetko zlé, čo ponúkal vojnový Protektorát a povojnové totalitné Československo. Pre mnohých môže byť knižka objavná alebo dojemná, no ak máte už prečítané napríklad z kníh, ktoré spomínam, tak sa zas tak veľa nedozviete. Tým nijako nechcem zľahčovať mizériu rokov 1939-1989, práve naopak, táto kniha by mala byť varovaním pre všetkých, ktorí si myslia, že sa im teraz žije zle, prípadne, že v Rusku sa žije lepšie. Je to samozrejme klamstvo a práve takéto knihy by mohli niekomu otvoriť oči, no väčšinou ich nebudú čítať tí, ktorí to najviac potrebujú.
Lepšia ako Atanarichov poklad, ale stále bizarné charaktery a správanie hlavného hrdinu. Celkovo však dospelejšia a zábavnejšia kniha. Odporúčam aj doslov a pozrieť si predlohy miest z knihy aspoň na Google mapách (Prepoštský kostol v meste Tum).