MarqueeMoon komentáře u knih
Opäť ma to nutkalo siahnúť po E.M.R., tento krát som skúsil Noc v Lisabone. U mňa to bolo niekoľko večerov a nocí s touto knihou a opäť to bolo smutno-krásne (aj keď zo začiatku sa mi čítalo ťažko) ako som si už u autora zvykol. Tento krát ešte viac smutné ako inokedy, koniec ma dostal.
Jedna z kníh pri ktorej si človek uvedomí svoju "maličkosť" v plnej sile a to ako málo toho vie o vesmíre. Uvažovanie o vesmíre, jeho možnostiach, časových slučkách, čiernych dierach a xy fenoménoch.. táto kniha pootvára dvierka do možných tajomstiev vesmíru prostredníctvom skvelo napísanej fikcie a mne táto knižka pripemenula, že svet, vesmír, príroda je extrémne zložitý mechanizmus, a aj ta najbláznivejšia teória môže byť slabý odvar v porovnaní s pravdou (ako to aj sám autor písal), ale čo je pravda a ako je ohraničená, koľko uhlov pohľadov na pravdu existuje, kde je objektívna pravda a kde subjektívna. Ako vôbec vyzerá pravda v inom než 3D rozmere? Dokedy ako ľudstvo môžeme rásť, kde je až skutočný potenciál, čo bude o 3500 rokov? Ako nás zmení evolúcia vedomia/biologická evolúcia, čomu sa bude musieť človek v oblasti fyzického ale aj psychického prirodzeným výberom (alebo monolitom kdesi zjavenom :)) priučiť? Nie je to až také dôležité z pohľadu jedného ľudského života samozrejme, no táto skvelá knižka núti premýšlať a tiež ostávať pokorný k neznámym silám a majestátnosti vesmíru. Vynikajúci čitateľský zážitok.
Dúfal som, že posledné stránky knihy prinesú šťastnejší koniec a pánovi autorovi sa podarilo zachrániť aj jeho rodinu, ktorá musela ostať trpieť v tom pekle, no to sa nestalo :(
Extrémne smutná kniha, autorovi knihy patrí hlboký obdiv a úcta. Celý život iba hladoval, drel, sklamanie za sklamaním a čo je najhoršie musel sa pozerať na podobný osud aj u jeho rodiny. Odporný režim neumožnil v Severnej Kórei slušným ľuďom bez konexií viesť ako tak dôstojný život a nech sa mnohí snažili ako chceli, hlad a utrpenie seba a svojich detí nedokázali zahnať. Napriek všetkému je to príbeh o ľudskosti a na viacerých miestach ma dojímala súdržnosť rodiny a obetavosť. Neviem si ani len predstaviť to utrpenie a najhoršie je, že aj keď sa hlavnému protagonistovi podarilo utiecť do Japonska, ostal sám a bez rodiny, ktorú sa mu, pokiaľ viem, stále nepodarilo zachrániť, čo je pravdepodobne nemožné :( Čo je teraz horšie? nehladovať ale nemať pri sebe rodinu alebo radšej to peklo znášať s nimi, ale predsa len spolu?
Kniha je ďalšia do mozaiky mojich poznatkov o Severnej Kórei, no tento krát z pohľadu jednotlivca ktorý tam prežil 36 rokov a opísal všetko to zlo bez obalu.
Nesmierne cenná kniha. Kam sa hrabú najlepšie dystopické romány oproti tomuto? (z pohľadu príbehu, nehovorím o literárnych kvalitách) Toto je realita, ktorá bola v KĽDR včera, je tam dnes a bude pravdepodobne aj zajtra a Masadži Išikawa je človek, ktorý odtiaľ ušiel a napísal svoj príbeh, ktorý bohužiaľ nie je fikciou.
PS: uživateľ Zdekat, keď som si prečítal Váš komentár, musel som sa zatváriť ako tá žirafa vo vašej profilovej fotke. Že Vám nie je trápne ho súdiť a fabulovať o "možná".
Radím do mojej top 3 od Bukowského spoločne s Poštovým úradom a Brakom (Škvárom).
Toto si tu odložím:
"Najväčšia odmena pre mŕtveho: už viac neumrie!"
"Vieš, Josef, že vedľa každej krásnej ženy ženy žije úbohý muž, ktorý ju netúži kefovať?"
"Je oveľa jednoduchšie poslúchať iného človeka, ako veliť sám sebe".
"Čas sa nedá skrotiť, čas je naším najväčším bremenom. A našou najväčšou výzvou je žiť napriek tomu bremenu"
"Človek je väčšmi zamilovaný do túžby ako do objektu túžby"
... a je tam toho oveľa viac!
Tušil som, že dostanem veľa, dostal som veľa. Sebaskúmanie je veľmi dôležitá vec - správne poňatie seba samého determinuje to, ako sami pôsobíme vo vzťahoch. Ono je to niekedy ťažké, pretože z najhlbšieho vnútra je občas mne samému mierne nevoľno, čo si budem nahovárať. No ignorovať tento pohľad a nedívať sa, neskúmať, by bola duchovná samovražda, som študent, ktorý sa učí a knihy, ako táto, ktoré mi prihráva osud, a ktorých je ako šafránu, mi pomáhajú byť tým, kým som. Posledných možno 5-8 rokov sa liečim z choroby zvanej nihilizmus - niekedy vtedy som zabil Boha. Táto kniha nielen potvrdzuje mnohé moje pocity a myšlienkové pochody, ale aj otvára nové dvere.
PS: zistil som, že nemám strúhadlo na ceruzky
Perfektná kniha, Houellebecq v najlepšom. Silné, provokatívne, vrcholne cynické, nechutné, krásne, nekorektné, zaujimavé, dobrý príbeh. Občas ako keby mi čítal z duše.
Ozzy je žijúca legenda o tom niet pochýb. Podľa mňa 90% ľudí by sa nedožilo 40tky ak by fetovali a chlastali ako "knieža temnôt", to je až neuveriteľné ak niekto dokáže vypiť 4 fľašky Hennessy za deň popri iných substanciách. Kniha bola veľmi vtipná a pútavo vyrozprávaná, aj keď občas úsmev zamrzol. Ozzy by si za niektoré excesy najmä za tie voči ženám zaslúžil nakopať zadok, no na druhej strane uznávam jeho úprimnosť a sebareflexiu, čo je tak trochu poľahčujúca okolnosť. Hudobne som Black Sabbath nikdy moc nevnímal, registroval som ich ako dôležitú kapelu, ktorá stála pri zrode heavy metalu a poznal v skratke príbeh Ozzy vs. Netopier. Paranoid je asi jediná skladba, čo som poznal (hanba mi), no teraz som podľahol čaru albumov Paranoid a Master Of Reality, to sú skutočne skvosty!
Táto kniha bola ako slušná fľaša whiskey, no potom som to zamiešal s najlacnejšou borovičkou z Kauflandu (ten asi 20 stranový opis) a tak ma to "rozbilo", že som už nemal chuť piť (čítať), no ešte som teda dopil (dočítal) tú whiskey, s ktorou som začal večer, no už s nechuťou a so závratmi v žalúdku, nesústrediac sa.
Toto som presne potreboval! Skvele som sa nasmial. Knihu som prečítal tak rýchlo a s pôžitkom ako superdetektív Nick Belano do seba hádzal vodky s limetkou. Najlepšia kniha od Buka, u mňa odsunula Poštový úrad až na druhé miesto. Nečítal som naposledy! TOP.
Fantastické! V tomto románe sú tak štyri ľudské beštie na meter štvorcový. Páčilo sa mi, akým smerom sa po celý čas príbeh, takým polo-očakávaným, polo-neočakávaným spôsobom uberal. Oceňujem svižné tempo románu, neustále ma udržovalo v očakávaní, čo sa bude diať. Prostredie z oblasti železníc mi taktiež sadlo. Jednotlivé postavy, motivované žiarlivosťou, pýchou, závisťou a chamtivosťou stelesňujú uveriteľné charaktery, ktoré konajú za daných okolností absolútne extrémne - to sa stane, keď človek vypustí zadržiavanú zlobu a nechá jej voľnú pôsobnosť - vtedy sa stane neovládateľnou, chladnou beštiou bez srdca ako lokomotíva uháňajúca na konci knihy bez strojvodcu, ktorá sa rúti do záhuby.
Touto knihou začal môj vzťah ku Kingovi, objavil som ju náhodou v starom dome po dedovi, dovtedy som sa Kingovi neviem prečo vyhýbal, no skúsil som a stále si tie postavy a príbeh živo pamätám. To ako citlivo vykreslil najmä Charlie, ale aj ostatné charaktery je naozaj majstrovstvo. Málokto ak vôbec niekto z modernejších autorov ma pre mňa pútavejší rozprávačský štýl. A ja sa pri knihách rád bavím.
Táto knižka má potenciál obohatiť a určite mi niečo dala - myšlienka piatich jazykov lásky resp. hlavne to, že každý ma svoj primárny jazyk lásky je zaujímavá a mnohým ľuďom môže byť táto kniha veľmi prospešná, ale recept na zaručený šťastný dlhodobý vzťah to nie je, ono to často krát môže byť komplikovanejšie. No rozhodne odporúčam a keď dvaja chcú na niečom pracovať, tak otvorenou komunikáciou sa dá všeličo zvládnuť, teplú vodu netreba vymýšľať.
Myslím, že Stanislav Grof je priekopníkom a zaslúžené uznanie sa mu dostane až o veľa rokov neskôr. Možno. Stále toho o vedomí/podvedomí/ ďaleko viac nevieme ako vieme. Človeku zvyknutému na presné dáta, objektívne analýzy a konvenčný akademický prístup môže pripadať p.Grof možno až ako šarlatán alebo pseudo-vedec, no nič nie je vzdialenejšie pravde, keďže okrem iného jeho cesta a výskum na poli bádania vedomia skrz psychotropné látky a holotropné dýchanie môže byť skutočne pre niekoho ozdaravujúca a život meniaca skúsenosť. Moje logické rozmýšlanie ma varuje nech sa mám na pozore, no intuícia a pokora pre nevedomosť v oblasti metafyziky a transcendentna ma absolútne neoprávňuje kritizovať - páči sa mi s akou citlivosťou a akýmsi duchovným vytržením bola kniha písaná.
Nenávidím fanatizmus vo všetkej forme. Fanatizmus, svojské výklady a mylné interpretácie v najmä Kresťanstve a Islame zapríčinili od nepamäti príliš veľa zla. Margaret White je jedna z najodpornejších záporných postáv v celej Kingovej bibliografií. Na Kinga veľmi útla knižka, samozrejme, už pri prvom vydanom románe badať ako úžasne King píše, no ďalšie dve knihy s podobnou tematikou (mimoriadnych nadprirodzených schopností u jedinca) Mŕtva zóna a Podpaľačka sú pre mňa omnoho väčšími favoritmi. To ale neznamená, že to nebola výborná kniha a nezhltol som ju pomerne rýchlo.
(SPOILER) Pád domu Ayeresových. Páčil sa mi otvorený koniec, kde sa ponúka viacero scenárov príčiny rodinnej tragédie, prikloním sa k tej najpravdepodobnejšej a zároveň najbizardnejšej.
Postava doktora Faradaya a najmä atmosféra románu z neho robia mrazivý pôžitok.
Pri najlepších detektívkach nikdy dopredu neuhádnem, ako to asi bolo. Tu áno, bolo to až moc predvídateľné. Celkovo dobre napísané, námet ma rozhodne zaujal, no posledných plus mínus 80 strán ma utvrdzovalo kam to smeruje a už ten zážitok z čítania celkom upadal.. mal som aj problém sa ku knihe vrátiť. Ešte v polovici knihy som si myslel, že to bude 5 hviezdičiek. Nerozumiem tým superlatívom. Celkovo fajn, no nič výnimočné.
Takto nejako si predstavujem dobrú detektívku. Pár maličkostí mi prekážalo, no nemôžu byť všetci ako napríklad Stieg Larsson (česť jeho pamiatke) - to jest: dokonalí. Čo sa príbehu týka, je celkom "nadupaný", s viacerými zvratmi, ale reálny život už dokázal napísať aj neuveriteľnejšie kriminálne prípady. Stále je to za mňa 90%.
Ernesto, María, Andrés + Campo Eliás - všetky postavy a ich príbeh sú zaujímavé, množstvo dialógov, čítalo sa to samé, šikovné prelínanie príbehu, ktorý vrcholí ku koncu do očakávaného fatálneho konca, kedy sa prakticky od knihy nedá odlepiť ani na sekundu. Atraktívny námet a prevedenie do extrémne čitateľnej podoby.
Táto kniha nemá objektívne vysvetlenie, teda najmä poviedky, kde sa vyskytuje ona zlovestná kniha Kráľ v žltom. Miestami ťažkopádnejšie čítanie, kolíše sa to medzi brakom a genialitou. Tá atmosféra ma ale jednoducho dostala. Táto kniha nie je dokanale technicky stvárnená krajinka, kde krásne vidno hory, oblohu, jazierko s loďkou, kde presahuje nejaké konkrétne posolstvo, skôr veľmi abstraktná experimentálna koláž, ktorá nezanechá trvalý hlboký dojem ako iné knihy, ale skôr silnejší momentálny zvláštny pocit. A mne sa to páčilo.
Bez knižnej výzvy by som sa o tejto knihe nikdy nedozvedel a bola by to veľká škoda. Pre niekoho je Boh prírodou, pre niekoho svedomie/vedomie, pre niekoho múdry ujo s plnofúzom, pre niekoho vôbec nič a pre niekoho pragmatický nástroj k moci a výhodám s tým spojených.
Veľmi dobrá detektívka s výborným komisárom-detektívom, ktorý sa správa a koná uveriteľne a ktorému chcem fandiť. Z horlivého zástancu reformy a idealistu sa stáva mierny zástanca reformy a realista. Zaujímavejšia postavička ako kdejaký tuctový "cool" vtipný detektív v americkej kriminálke.
Taktiež poučná sonda do histórie, kniha mi pootvorila nové obzory.