martin_aston komentáře u knih
Alternatívna história vzťahu Achájcov, Trójanov a Trójskej vojny je vynijakúca trilógia. Bájni hrdinovia ako Odysseus, Achilles, Priamos či Hektor vystupujú plasticky na povrch, sú iní, ako v Homérovi, ale zato nie horší :). A vďaka Geršomovi prešmyčka do úplne inej Knihy a sveta.
Krásne a chytľavo napísané, určite odporúčam.
Nádherná kniha o prerode psa na vlka, drsnej prírode a tvrdých ľuďoch.
Každopádne, vyhnite sa vydaniu od Slovenského spisovateľa z r. 2001. P. Hviezdoslav Herman preložil veľa kníh, možno je dobrý prekladateľ, ale Volanie divočiny mu naozaj nevyšlo. Odporúčam radšej siahnuť po staršom vydaní z Tatranu (Volanie divočiny, BIely Tesák, Morský vlk).
Nemôžem povedať, že sa mi Súostrovie páči. Ani že ho mám rád. Nebola by to pravda.
Pravda je však v tejto knihe, mrazivá a krutá, o červenom pekle, a tom, že na ceste do raja neexistujú skratky. Dielo je naozaj objemné, a naviac veľmi hutné, občas je človeku pri čítaní ťažko z toho, čo dokáže urobiť človek človeku.
Jedinou výčitkou je dĺžka knihy. V skrátenej podobe by som odporučil ako povinné čítanie. Tak ako by mala byť povinná návšteva Auschwitzu, či čítanie knihy "Utiekol som z Osvienčimu".
Ako veľký fanúšik Zaklínača som mal vysoké očakávania. Ostalo veľké sklamanie. Ťažko mi hodnotiť knihu, absolútne mi nesadla. Pritom Sapkowski jednoznačne písať vie, epická naháňačka na začiatku knihy by si zaslúžila filmové spracovanie, rovnako neskôr sa v knihe nachádzajú pútavo napísané pasáže, či humorné situácie. Celé je to však pretkané extra nudnými chvíľkami, a najmä, hlavný hrdina sa iba tak motká z miesta na miesto, aby prežil nejaké ďalšie dobrodružstvo (ktoré,. ak aj je dobre napísané, je úplne samoúčelné, a celkovo knihu nikam neposunie). Knihu som dočítal so zaťatými zubami, začal som aj druhý diel. Ten som po cca 100 stranách odložil "ad acta" :).
Kniha sa číta ako divadelná hra v próze. Menia sa kulisy, scény, ale gro deja sa odohráva v intenzívnych konverzačných úsekoch (niekto nižšie spomínal telenovelu či sitcom, aj tak sa o nej dá uvažovať :). Má v sebe veľa zaujímavých myšlienok, odkazov. A má tiež svoje muchy, viď nižšie.
Ako písali iní čitatelia, niektoré veci v deji sú nedopovedané, nevyjasnené, autor necháva na čitateľovi dolúskať sa.
Postavy sa často správajú nelogicky, zvláštne (ale pozor - to je Dostojevského "značka" - on píše zvyčajne o ľuďoch, ktorí jednoznačne nie sú mentálne v poriadku, takže to k tomu patrí).
Kniha nesie odkaz Tolstého myšlienok, nachádzal som ich najmä v prvej časti (a teda, to samozrejme vnímam pozitívne).
Nesie tiež odkaz myšlienok samotného Dostojevského - úvahy o treste smrti a milosti "na poslednú chvíľu" - čo Dostojevskij zažil na vlastnej koži (a evidentne ho to psychicky poznamenalo). Nevyhneme sa však ani Dostojevského veľkoruskému šovinizmu, antikatolicizmu či pohŕdaniu Poliakmi. Napríklad, ak je v jeho diele nejaký Poliak, tak buď je to taký "Poliačik" (rozumej sprostáčik), alebo Poliak - podvodník (v Idiotovi oba prípady). A teda katolíci sú samozrejme riadni pekelníci, podľa Dostojevského sú aj za socializmus zodpovední. Toľko k prípadnému ekumenickému rozmeru diela :).
Či knihu myslel Tolstému ako poctu alebo ako výsmech, netuším. Obe možnosti sa v diele dajú nájsť.
Záverom by som sa rád dotkol kritiky knihy v niektorých predchádzajúcich komentároch. Idiot sa môže niekomu nepáčiť, môže sa mu zdať komplikovaný, etc, a to je v poriadku. Ale napísať o knihe, ktorá je všeobecne uznávaná ako jedno z top diel histórie, a v rebríčku najlepšej beletrie (ktorý je agretárorom cca 130 rôznych rebríčkov) je na 54. mieste, že je to zlátanina, odpad, zle napísaná kniha, etc... No, odporúčal by som hodnotiteľom trochu viac pokory :):
https://thegreatestbooks.org/items/442
Vo viacerých listoch som mal pocit, že mi Lewis pri popisoch pokleskov nazerá do hlavy. Ale nie, kniha je napísaná v 1942. roku. Naše poklesky však trefne pomenúva stále. Napísaná zábavnou, hravou formou, intelektuálne vybrúsená ako diamant. Nadčasová kniha.
V rámci pokračovania môjho cyklu "Velikáni svetovej literatúry" som dostal naservírovaný epický príbeh z dôb kozáckeho povstania Bohdana Chmenického.
Na začiatku som sa na knihu musel trochu naladiť. Jednak sa v knihe používa veľa latinských, či dobových ukrajinských či poľských výrazov (zlatý slovníček na konci :), ale na začiatku to znížilo dynamiku čítania), jedna som si musel zvyknúť na (pre mňa) archaický spôsob vystupovania a komunikácie hrdinov.
Keď si tieto veci sadli, prišiel skvelý čitateľský zážitok, opisy bitiek, hrdinské skutky, silné priateľstvo, vernosť, odvaha, dynamický dej. Vynikajúce dielo, odporúčam.
Čital som "oranžovú" knihu od vydavateľstva Omega. Je škoda, že v slovenčine je Sienkiewicz prehliadaný. České vydanie je výborné.
Tak, poviedky máme za sebou, a začína sa samotný román. Napínavý od prvej knihy až po poslednú, epický, nádherný. Kým poviedky, vzhľadom na svoj rozsah, nevyhnutne musia byť oproti románu plytkejšie (aby bolo jasné - poviedky sú skvelé, hĺbku románu však nemôžu dosiahnuť), a sú viac pre fanúšikov fantasy, samotná románová sága určite zaujme aj ľudí, pre ktorých fantasy nie je voľba č. 1.
Sapkowski je úžasný rozprávač, strieda temné, smutné, humorné scény v nádhernom mixe. Krása.
Nádherná kniha o bielom chlapcovi a jeho indiánskom priateľovi a de facto náhradnom otcovi, o dobrodružstvách, ktoré spolu zažívajú v divokej prírode aj vojne. Túto knihu som miloval ako pubertiak, milujem ju aj dnes. Máme vydanie z 1964. po dedkovi, a pomaly ju ide čítať už 4. generácia. A tak ako 3 generácie pred nimi (dedko, tato s bratmi a ja s bratom), určite nebudú sklamaní.
Veľkolepé finále, dôstojný záver celej úžasnej série.
Veselá kniha o smutnej dobe.
"Keď bude vojna, nastúpíte v prilbách do reky a bojové jednotky poidú cez vás ako cez most!"
Kniha, ktorú písal jeden z najlepších rímskych cisárov pre vlastnú potrebu, vôbec nebola určená pre druhých. Na naše šťastie však kniha prežila.
Asi najvýznamnejšia antická "self-help" kniha. Plná hlbokých myšlienok o živote a vzťahu človeka k svetu. Reflexie cisára - stoika, ktorými korigoval svoje konanie a uvažovanie. V prípade "Myšlienok" ide o čistý, vydestilovaný stoicizmus v jeho láskavej forme (kto chce hard-core, nech sa páči, Epiktétos).
Perličkou je, že Marcus Aurelius knihu písal pri ťažení voči Markomanom a Kvádom, a minimálne časť napísal na území dnešného Slovenska, pri rieke Hron.
Obidve slovenské vydania sú v preklade prof. Okála, avšak nejde o úplne totožný preklad. Vydanie Spolku slovenských spisovateľov je podľa mňa o niečo lepšie. Najlepší preklad je však rozhodne anglický - Gregory Hays.
Kniha detektívnych poviedok, dobré zápletky, atmosféra viktoriánskeho Anglicka, nový preklad a krásne ilustrácie od Snowmouse. Paráda.
Môj komentár bude mať dve stránky.
Prvá stránka - kniha. Milujem Jurský park, vynikajúca kniha. Stratený svet sa mi páčil azda ešte viac. Viac voľnosti, viac divokosti. Vynikajúco, chytľavo napísané, dynamický dej, spád, napätie, a najmä dinosaury :).
Druhá stránka - slovenský preklad. Dve tváre. Prvá - dynamickosť deja. napätie, to je zachované, všetko klape. Druhá - prekladateľ si mýlil osoby, vytváral úplné haluze, mýlil sa. Po piatich chybách som prestal počítať, odhadom je tam cca. 20 nezmyslov. Kráľ všetkých nezmyslov je, keď prekladateľ z Dian Fossey, známej vedkyne, ktorá zasvätila život štúdiu goríl, urobil chlapa :).
Príhody kapitána Báthoryho sú mojím číslom 1 od Juraja Červenáka. Nabité historickými faktami, pútavým dejom, vynikajúcimi bitkami a súbojmi, pretkané kde-tu fantasy. Aj keď ma úprimne na začiatku fantasy v knihe trochu vyrušovala (čakal som čistokrvný historický román), časom sme si k sebe našli cestu :). Za mňa 10 hviezdičiek z 5, latka vysoko nastavená.
Ľahká odbočka: Chmur podo mnou ponúka ako etalón pre porovnanie Sapkowského Husitskú trilógiu. Prvú knihu z nej som dočítal so zaťatými zubami, druhú som už nedočítal. Holt, koľko ľudí, toľko chutí :).
Klasika svetovej literatúry. Jednoduché, základné pravidlá fungovania (nielen vo vojne). Pre tých, čo tvrdia, že je zastaralá, či nepraktická, iba jeden citát od Musašiho: "If You Know the Way Broadly, You Will See It in All Things".
Po Draculovi ďalšia viktoriánska lahôdka, aj keď z iného súdka. Po Tolstého opisoch plytkosti ruskej šľachty vo Vojne a mieri zase opisy plytkosti anglickej šľachty. A v nich príbeh mladíka, ktorý svoje svedomie zamkol do trinástej komnaty, a postupne sa mení na obludu, aj keď navonok vyzerá zlobou nedotknutý.
Vojenský román? Psychologický román? Zo všetkého čosi. Skvele napísaný príbeh zajatcov v japonskom vojenskom tábore, A samozrejme, tiež príbeh o Kráľovi :).
Hm, ako okomentovať túto knihu?
V prvom rade, čítal som v angličtine, takže nehodnotím preklad.
V druhom rade, kniha má u mňa za plný počet z jedného jednoduchého dôvodu. Wimova metóda podľa dostupnej vedeckej literatúry funguje minimálne na autoimunitné choroby, ale napríklad aj na infekciu endotoxínmi. Pri tom je jednoduchá, zadarmo (kto chce, môže si kúpiť pokročilejšie programy, ale základná metóda je k dispozícii zadarmo), a naviac, z vlastnej skúsenosti, je to návyková zábava.
Z knihy (ale aj z rôznych prechádzajúcich rozhovorov s Wimom) som nadobudol presvedčenie, že ide o síce trochu netradičného, ale veľmi dobrého, veselého a výnimočného človeka, ktorý chce pomôcť druhým zlepšiť ich životy.
Na čo by sa však mal čitateľ knihy pripraviť je, že Wim kombinuje vedecké poznatky s mystickými zážitkami, či jogínskymi zvitkami. Je to tak trochu guláš, teda pardon, thali. Napísané však veľmi "čítavo".
Čo dodať na záver? Citujúc WIma: "Breathe, motherfucker". :)
Budem sa opakovať, ale opäť vynikajúce poviedky, atmosféra viktoriánského Anglicka, nový preklad a krásna obálka od Snowmouse...
A budem sa opakovať aj s hodnotením, opäť za plný počet :).