mclenin komentáře u knih
Pohladenie na duši. Po celý čas sa mi pred očami premietali výjavy ako z animovaných filmov v štýle Pieseň mora, Brendan a tajomstvo Kellsu alebo Vlkochodci. Presne taký štýl by tomuto príbehu pristal aj vo "filmovej" podobe.
Veľmi milo ma prekvapila táto nenáročná, oddychová sonda do života Borisa a zákulisia hokeja ako takého. Nejde síce o vyčerpávajúci a detailný pohľad na dianie vo vrcholovom športe, avšak to ani nebolo jej cieľom - v tomto prípade ide o obraz hokeja pohľadom jeho priameho účastníka, pričom rozprávanie je presiaknuté úprimnosťou, nadhľadom a ľudskosťou akú cítiť z Borisa aj na televíznych obrazovkách. Nečakal som, že ma to až tak chytí, no je to skutočne zaujímavé čítanie a pre fanúšika hokeja obzvlášť. O to viac, že podobných kníh na trhu nie je veľa.
Kniha nepochybne zaujme, o tom žádná. Obsahuje však aj mnoho pasáží, ktoré boli na môj vkus trochu zdĺhavé a vedel by som si predstaviť ich obsahové zoštíhlenie. V každom prípade sa však tu a tam nájdu, ako to tu už niekto písal, perly, pre ktoré sa oplatí pokračovať v čítaní, obzvlášť záver predstavuje to čo čitateľ od knihy očakáva už na začiatku - tak trochu fascinujúcu a zároveň tak trochu desivú víziu budúcnosti ľudstva.
Prvý diel zodpovedá klasickým schémam prvých častí, kde sa čitateľ oboznamuje s hlavnou postavou, prostredím situovania príbehu a celkovými reáliami deja. Jednotlivé poviedky sú pomerne "čtivé" a knihou sa dá prelúskať bez väčších problémov a v krátkom čase. Hlavným problémom (alebo skôr nedostatkom) ostáva poviedková forma, v dôsledku ktorej si čitateľ nevytvorí k tomuto fantasy svetu pevné a kompaktné puto hneď od začiatku, ktoré by ho následne nútilo pokračovať ďalším dielom a vytvorilo by onú "mystickú" závislosť na čítaní zaklínačského príbehu.
Popis titulu naozaj nie je zavádzajúci, skutočne sa jedná len o stručný prehľad fyzikálnych teórií, podaných vedecko-populárnym spôsobom zrozumiteľným aj pre bežného čitateľa - laika. Knižke sa však skôr podarí čitateľa na tematiku navnadiť, než ho istým spôsobom vedomostne obohatiť. (a po podrobnejších informáciach musí pátrať v iných tituloch). Avšak ako ľahký úvod a "predkrm" k problematike postačujúce.
Aj napriek ťažkej a náročnej téme je kniha písaná ľahko a čtivo, navyše autorom, ktorý sa sám celý život potýka s depresiou, pričom nám predostiera svoj doterajší život a fungovanie od detstva až po súčasnosť, neponúka žiadne "zaručene správne" rady či metódy v štýle motivačnej literatúry ale autenticky opisuje svoju cestu a to čo mu na nej pomáha(lo), pričom predostiera zásadné (nie však prevratné) zistenie, že je dôležité o tejto téme hovoriť.
Z textu cítiť atmosféru severského, chladného prostredia, pričom mnoho opisov podnieti k zamysleniu a k úvahe o spôsobe života na tomto nehostinnom mieste, ktoré môže byť pre niekoho hostilné a nepríjemné, no pre iného bezpečné a pokojné. Kniha je zmesou rôznorodých príbehov, od historických až po súčasné, ktorých spoločným menovateľom sú jednotlivé ročné obdobia alebo skôr deň a noc, svetlo a tma. To na jednej strane zvyšuje čtivosť (vďaka pomerne krátkym kapitolám) avšak na druhej strane vyvoláva dojem istej nekoncepčnosti a nekonzistentnosti, keďže niektoré reportáže sú kvalitnejšie, pútavejšie než iné, ktorými som sa potom musel len prehrýzť. 3,5*
Kniha, ktorá zaujme na prvý pohľad svojou obálkou, spracovaním, tvarom listov, dobovými fotografiami. Zvedavosť čitateľovi nedá a začíta sa do textu, ktorý je taktiež rôzny svojou štruktúrou, veľkosťou písma. Zdá sa, že kniha sa bude čítať ľahko a rýchlo. A má pravdu, hoci príbeh spočiatku pôsobí akosi neurčito, neuchopiteľne, no postupne odkrýva obraz života jednej osoby, Dr. Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej, ktorá svojimi myšlienkami, svojim pôsobením predbehla dobu, v ktorej žila. Žiaľ, nemala šťastie najmä a práve na tú dobu. Kniha je silná obzvlášť v momentoch opisu udalostí druhej svetovej vojny, slovenského štátu, ľudáckeho režimu. Svojim spracovaním pôsobí autenticky - neautenticky, ako píše užívateľ "adorjas" nižšie, je otázne do akej miery sú myšlienky, úvahy a osobné prežívanie Dr. Gwerkovej-Göllnerovej zodpovedajúce realite, no na mňa ako neznalého čitateľa, pôsobili tak, že som sa s nimi vedel stotožniť, priradiť ich k osobe, osobnosti hlavnej protagonistky, a napokon sa teda nechať pohltiť zobrazovanými udalosťami, ktoré vo mne zanechali emočnú stopu.
Pre vytvorenie si rámcovej predstavy a obrazu o vtedajšej dobe postačujúce, výhodou sú kratšie časti alebo kapitolky, vďaka ktorým sa kniha číta pomere ľahko. Na druhej strane obraz osoby Černáka ako aj ďalších bossov a doby ako takej je podaný len útržkovo a predložený obsah vytvára len nekompletnú mozaiku, v ktorej sa navyše dosť náročne orientuje vzhľadom na množstvo mien (bez objasnenia ich pozadia) a neprehľadné časové skoky.
Kniha, ktorej obsah by sa dal zhrnúť do rád na jednej A4, avšak tieto rady sú zároveň obohatené o názorné grafy (otázna je ich precíznosť a verifikovateľnosť) a príbehy zo života ľudí, ktorí mali uvedené rady aplikovať. Kniha sa číta ľahko a dá sa prelúskať za pár hodín, ostáva už len overiť teóriu v praxi.
Táto kniha je ako cibuľa – krásna na povrchu, vrstvu po vrstve odlupuje hlbšie a zložitejšie témy, príbehy zo života obyčajných ľudí, dotýkajúc sa historických problémov, spoločenských otázok, kultúrnych osobitostí tejto malej veľkej krajiny, sem tam vženie do očí slzy, no v konečnom dôsledku obohatí a snáď aj uspokojí apetít čitateľa lačného po kompaktne komplexnej reportáži.
Kniha je rozdelená na dve časti. Prvá časť obsahuje opis niekoľkých prípadov zo života klientov, resp. z praxe autora a následne poskytuje ich stručnú analýzu prostredníctvom prezentácie pilierov dospelosti. Druhá časť potom obsahuje rozhovor s autorom, kde autor odpovedá na otázky a opäť v rámci svojich odpovedí poukazuje aj na jednotlivé, niektoré, piliere dospelosti, a to z pohľadu autorovho osobného života. Kniha má potenciál svojimi myšlienkami obohatiť alebo zaujať čitateľa, ktorý hľadá odpovede na niektoré otázky. Osobne som však čakal väčší vhľad alebo vťah do prezentovaného - kniha je v mnohých aspektoch pomerne stručná a skôr ide po povrchu než do hĺbky. Je však písaná ľahko a teda jej prečítanie nedá príliš veľkú námahu.
Kníh z oblasti osobnostného rozvoja je na trhu nepreberné množstvo. Myšlienky, ktoré v nich autori používajú sa opakujú v rôznych formách a obmenách, no v zásade majú rovnaký základ a východiskový bod. Niektoré z nich (kníh) zaujmú viac, niektoré po dočítaní čitateľ vypustí z mysle a viac sa k nim nevráti – často záleží okrem iného aj od koncepcie a prezentácie. (A)sociálne prasa patrí podľa môjho názoru k tej lepšej skupine, a to práve vďaka spôsobu akým sú jednotlivé myšlienky servírované – kombináciou vtipného príbehu „podľa skutočných udalostí“ a jeho prepojenia s „odborným“ výkladom. Schválne dávam slovo „odborným“ do úvodzoviek, pretože ide skôr o populárno náučný štýl, ktorý je bližšie bežnej populácii a je ľahko zrozumiteľný. Vo výsledku ide teda o moderne poňatú, dobre sa čítajúcu, v istých okamihoch aj oči otvárajúcu knihu so zaujímavými myšlienkami, fajn humorom a peknými ilustráciami.
Nečítal som ostatné, predchádzajúce knihy autora, takže neviem porovnať, avšak Smrť predstavuje pojednanie o smrti v rovine rôznych uhlov pohľadu a perspektív počnúc biológiou a psychológiou, cez umenie až po humor. Je písaná a číta sa ľahko, jednotlivé state sú pomerne krátke, pričom predstavuje predovšetkým akési zamyslenia a úvahy nad touto spoločensky tabuizovanou témou, pritom nepôsobí morbídne a ani nevyvoláva znepokojenie alebo iné negatívne emócie, napokon končí sa zamyslením v pozitívnom duchu.
Kniha stojí na pomedzí ezoteriky a osobnostnej literatúry, prináša niekoľko všeobecných nástrojov a rád ako zvýšiť úroveň alebo hodnotu žitia, avšak sa drží len pri povrchu, nejde nejako extra do hĺbky, nepredstavuje nič čo by už čitateľ nečítal inde v obdobných knihách. Plusom je, že je pomerne stručná a človek pri nej nestrávi príliš veľa času.
Kniha zaujme tak v grafickej podobe (obsahuje rôzne ilustrácie, kresby a podobne) ako aj v obsahovej - je písaná ľahkým, zrozumiteľným, populárno-náučným štýlom vrátane humorných a často vtipných vsuviek a komentárov. Zároveň však balansuje pokiaľ ide o kvalitu / kvantitu jednotlivých statí - niektoré sú podrobnejšie, zaujímavejšie (prečítal som ich na jeden hlt), iné sú menej záživné (a musel som sa nimi doslova prehrýzť). Taktiež celkový rozsah knihy je pomerne masívny a vyžaduje si istý čas kým ju človek prečíta. Je to zaujímavé čítanie, avšak za mňa medzi 3/4*.
Veľmi zvláštna kniha. Prvá časť pôsobí ako spomienky herca na isté obdobie jeho života v podobe upadajúcej filmovej kariéry a jeho snahy vrátiť sa na piedestál, druhá časť sa potom preklenie do čírej fantazmagórie, kde sa stiera rozdiel a hranica medzi snom, fantáziou a realitou. Popritom v knihe čitateľ narazí na mnohé známe mená a aj na myšlienky, ktoré podávajú obraz o stave hereckej spoločnosti, resp. o stave Carreyho duše. Často som nerozumel o čom Carrey píše, často sa mi nechcelo pokračovať, no zároveň ma kniha niečím stále priťahovala a držala až do konca.
Ťažko hodnotiť niečo čo je tak metaforické, tak snové, tak ťažko uchopiteľné, tak ľahko rozplynuteľné, tak ľahko rozplynuteľné, krehké ako priateľstvo, pevné ako priateľstvo, čas, medzi nimi, medzi nami, dotyk dvoch dlaní, dotyk dvoch svetov na spojnici času, ako tento komentár. Preto nehodnotím, len ohodnocujem.
Zaujímavý pohľad do zákulisia hokeja v priereze kariéry Maja Gáboríka, ktorá má čo ponúknuť, písaná z pohľadu tretej osoby - Mariánovho otca. Práve kvôli tomu môže kniha budiť dojem akejsi neosobnosti alebo neautentickosti, no nie je tomu tak - autor rozpráva pútavo a dáva nahliadnuť na opisovanú látku z iného uhla pohľadu ako by tomu bolo keby to písal samotný Marián (podobne ako je to pri knihe Volali ma bitkár od Borisa Valábika), navyše z knihy srší otcovská hrdosť a láska voči syno(m)vi čo podčiarkuje dojem úprimnosti. Fajn oddychové čítanie a pre fanúšika hokeja o to viac.
Predchádzajúcu knihu autora som nečítal, očakávania som nemal žiadne, knižka ma nesklamala ale ani nenadchla, povedal by som, že je to taký priemer. Pozitívom je členenie na krátke kapitoly v rozsahu 2 - 3 strany vďaka čomu sa príbeh ľahšie číta (resp. aspoň to budí dojem ľahšej čtivosti), a tiež zasadenie deja do sveta moreplavby čo sa nevidí často a teda námet ako taký je vcelku svieži. Na druhej strane som sa strácal v záplave mien a postáv, s ktorými som nedokázal až na výnimku hlavnej postavy (Arenta) sympatizovať, a to až do záverečného vyvrcholenia, ktoré je síce celkom podarené, no zápletka sama o sebe na mňa pôsobila akosi neprirodzene, akoby "ušitá nasilu". Asi skúsim ešte prvú knihu autora, ktorá má výrazne lepšie recenzie.