Mimir komentáře u knih

Myšlienky, ktoré ma zaujali:

"Skromnou Pallas, prinášajúcou ľuďom dary bohov, pohŕdajú, vysmievajú ju a vyháňajú. Nemá nikoho, kto by ju miloval, kto by jej bol úprimne naklonený, ak sama neprinesie milencovi mešec peňazí, získaných potupne odmenou za stratu panenstva."

"Zatiaľ čo pozorujeme prírodu, sme nútení uskromniť sa iba so slabým svetlom pravdy, podobným svetlu vychádzajúceho slnka."

"Vo vlastnom dome máme vnútorné nedorozumenia, ba viac, občianske vojny."

27.02.2022

Príbehy sa veľmi dobre čítajú a väčšinou v nich vystupuje "Boh" a nejaké zvieratá, ktoré sú podobne ako v bájkach, poľudštené. Jazyk, ktorý autor zvolil je príjemný, avšak hodnotím ako priemer, pretože príbehy nemajú posolstvá alebo odkazy. Čítate o vrabcovi a jeho trápení, slonovi a jeho trápení - o trápení Boha s tvorením ženy - príbeh končí a nič nehovorí. Opisuje nejaký dej - zavše plytký, ale nepoučuje, nenadchne, nešeptá posolstvo...proste len hovorí, ako "to bolo". Mňa to napríklad neuspokojilo, ale viem si predstaviť, že nie každý hľadá v príbehoch niečo viac.

13.02.2022

P: Čo hľadáš?
K: Správne vravíš!
P: Ja sa Ťa pýtam a ty sa mi vysmievaš? Pýtam sa, čo hľadáš, a ty hovoríš "správne vravíš", bárs nevravím nič, pýtam sa.
K: Keď si povedal "čo hľadáš" povedal si to správne, pretože hľadám niečo. Ktokoľvek hľadá, hľadá niečo. Keby totiž niečo nehľadal, nehľadal by vôbec. Ja teda - ako všetci poznanie hľadajúci - čosi hľadám, a veľmi túžim vedieť, čo to je, čo sa tak usilovne hľadá.
P: Domnievaš sa, že by sa to mohlo nájsť?
K: Určite. Veď tiahnutie, ktoré je všetkým hľadajúcim vlastné, nie je márne.
P: Ak však to niečo nikto doteraz nenašiel, ty sa snažíš všetkých prekonať?
K: Domnievam sa, že mnohí to nejako zahliadli a to, čo zbadali uložili do spisov. Pretože, keby to niečo, čo vždy bolo a bude hľadané, bolo úplne neznáme, ako by ho bolo možné hľadať, ak by aj po objavení zostalo nepoznané? Preto ktosi múdry povedal, že to všetci vidia, aj keď len z diaľky.

17.11.2021

Než prijmete pozvanie do galérie, múzea či na výstavu od človeka, o ktorom viete, že je psychoanalytikom (v horšom prípade, niečo málo načítal), môžete sa spoľahnúť na "unikátny" výklad umeleckého materiálu, minimálne unikátny v tom zmysle, že už ho tak skoro nik nenapodobní a vo vás po návrate ešte stále bude doznievať myšlienka, že obraz už nebude len obrazom a socha sochou a vy neviete, či ste nadšený alebo znechutený. Freud a jeho nadšení pokračovatelia búrajú mantinely pragmatizmu a Occamovské - "nekomplikujme komplikované ďalšou teóriou" jednoducho zametú pod zem ako bezvýznamné v porovnaní s tými obrovskými množstvami chorobopisov, ktoré snáď nemôže spochybniť nik. Nemôžeme sa teda mýliť! hlásia a púšťajú sa odhaliť všetky príčiny nešťastných neuróz, ktorými žiaľ trpíme, pretože...ponuka je bohatá: Oidipovský komplex, Elektrin, kastračný syndróm, falická závisť etc. ale späť k psychoanalýze a umeniu. V tejto knihe sa Freud drží "na reťazi" a jeho teórie a výklady sú bez zbytočných slepých uličiek zaujímavé. Istej dávky naivného fantazírovania sa však psychoanalýza nezbaví nikdy. I tak 80%.

22.10.2020

Tradičný folklór starej Číny, ktorý autorka vyskladala do finálnej kompilácie tém stvorenia a prvých božstiev, príbehov hrdinov a hrdiniek, krásnych žien, učiteľov a žiakov. To by nebolo ničím výnimočným, keby príbehy, ako sme už pri východnej etike zvyknutí, neniesli zrnká múdrosti a poučení. Stretnete sa tu s Lao-om, Konfuciom, Menciom, dokonca si vás nájde rozprávková Mu-lan. Myslím, že za prečítanie stoja všetky knihy z tejto podarenej edície.

22.10.2020

"Jeho mytológia je absolútne moderná, picassovská, vykreslená s čistotou a rýdzosťou intelektuálnej reči," napísal o neuveriteľne ladne, do kontextu dneška zasadených dialógov mýtických hrdinov literárny kritik Carlo Muscetta. A v skutku sa plne stotožňujem s kritikou spomínaného Muscettu - ale akou to vlastne kritikou, veď táto kritika prevyšuje chválu iných. Útle dielko zaujme každého nadšenca mytológie, ktorý ale nežije svoj život len na Olympe. A to je dôležité, musí byť akýsi "olympan dneška", aby si vychutnal slová vložené do úst bájnych hrdinov a bohov, slová autora, ktorý bol rozhodne vnímavý k svojej dobe a k dobe nastávajúcej.

"Jedného dňa, až sa smrteľníci prestanú báť bohov, bohovia zmiznú...V tom momente sa stanete Titáni vy - My smrteľní? - Smrteľní alebo nemsrteľní, na tom nezáleží!"

Gaius Sallustius Crispus nepatrí medzi najväčších a najznámejších rímskych historikov, za akých snáď smiem označiť Ammiana Marcellina, Cornelia Tacita či Plínia Staršieho a napriek tomu, ako som začal čítať jeho popis Catillinovho sprisahania, vedel som, že ho na jeden dych prečítam. Presvedčil ma o tom hneď duchaplný úvod:

"Všetci ľudia, ktorí sa usilujú vyniknúť nad ostatné živočíchy, musia vynaložiť čo najviac síl, aby neprešli životom mlčky ako stáda, ktoré príroda stvorila so schýlenými hlavami a na službu bruchám. Veď celá naša podstata spočíva v duchu a v tele: duchovné schopnosti nám umožňujú vládnuť, telesné zasa slúžiť. Jedno nás spája s bohmi a druhé so zvieratami."

30.08.2020

"Filozof, za ktorého každou myšlienkou sa skrývala hlboká bolesť a ktorého jediným cieľom bolo rozplakať triezve a čoraz nezodpovednejšie 20. storočie. To bol Lev Šestov, najvášnivejší filozof nášho storočia, hlboko zúfalý existencialista, a predsa prorok plný viery, ktorý žil súčasne v 20. storočí a vo svete Starého zákona. Radikálny mysliteľ, ktorý rovnako prudko kritizoval svoju dobu ako Heidegger, s ktorým sa navzájom vážili, ale ktorý sa - na rozdiel od Heideggera - prepracoval k filozofii nielen tragédie, ale aj viery. Bol filozofom paradoxov a bol filozofom zázraku, ktorý svoju dráhu začal divým útokom na idealizmus, aby sa napokon dostal k viere prorokov. Podobne ako pred ním Nietzsche, aj on filozofoval pomocou kladiva. Nie preto, aby ničil a všetko zmenil na púšť, ale aby ľudskú dušu zachránil pred bezducho deformovaným racionalizmom."

Toto napísal o ruskom existencialistovi maďarský filozof László Foldényi v stati venovanej jeho pamiatke a jeho filozofii. Môj príspevok by pravdepodobne nedokázal vystihnúť originalitu jeho tvorby, pretože je to prvý krát, čo som sa vo filozofii stretol s takým duchaplným obvinením racionality a ak sa Vám zdá, že spojenie "duchaplné obvinenie racionality" je oxymoron, tak začínate chápať filozofiu paradoxov, filozofiu Leva Šestova.

"Skúsený človek ani v biedach nestráca nádej, a v šťastí nezabúda na menlivosť osudu."

23.04.2019

Dhammapadam, cestu k pravde hľadám,
a život v neistote,
nebrániť sa pochybnostiam,
to je cesta k ľudským cnostiam.

18.04.2019

Staviame názory na neplodných presvedčeniach, namiesto pevných faktov; nechávame prechádzať duchaplné myšlienky svojím vedomím inkognito; predávame svoju originalitu móde pod cenu; z rozhovorov sa vytratila niekam preč sloboda. Moje prvé stretnutie s nemeckým kritikom vo mne zanecháva hlboký dojem a ostávam stáť v hustom daždi vyslovených myšlienok a s mnohými pozoruhodnými postrehmi. Pomerne rýchlo ma Benjamin presvedčil o tom, že pozná človeka a dostatočne chápe odkiaľ prišiel a kam ho osud vlečie - to z neho robí nadčasového kritika, ktorého texty navyše zrkadlia literárne nadanie. Za dominantu zbierky považujem esej Jednosmerná ulica, ktorú Hermann Hesse opísal ako "pevnú a jasnozrivú".

07.04.2019

Filologická monografia albánskeho prozaika sa sústredí na prvého z veľkej trojice (A., S., E.) popularizátorov tragédie v antike, Aischyla. Kadare sa zamýšľa nad príčinou faktu, že z predpokladanej 90-položkovej tvorby gréckeho dramatika sa nám dochovalo menej ako desať drám. Hypotetické vysvetlenie obsahuje mnohé faktory, ako napríklad...citujem:

"Zdá sa, že pred bránami kláštorov zostalo viac ako tristo antických tragédií, najväčší poklad, aký vytvorilo celé ľudstvo; veľmi veľká časť z nich navždy zanikla. A ak sa niečo predsa len zachránilo v slávnej Alexandrijskej knižnici, spálila to iná viera a iná neznášanlivosť, tentoraz islamská, v mene svojej biblie - koránu (s. 44)."

Ostáva nám, len si povzdychnúť nad stratou, o ktorú sme boli ukrátení. Nešťastný Aischylos, podľa legendy, ukončil svoj život, ako inak, než tragicky: na holú hlavu mu z neba spadla korytnačka, ktorú na neho spustil orol v domnení, že miery na kameň. :)

16.03.2019

Osobná konfesia ruského mysliteľa ma ponecháva v presvedčení, že akákoľvek kritická evaluácia autobiografického pokusu zo strany čitateľa, úprimne a sine ira et studio, nie je možná a súčasne sa domnievam, že autobiografia nie je najšťastnejší pokus o popularizáciu subjektívneho života. Ak je odkaz človeka dostatočne inšpirujúci, živý, prípadne nadčasový, nájde si literáta, ktorý ho zveční. Keď sa chytá pera sám "veľký duch" končí to poväčšine dvoma spôsobmi. Výčitkami, namierenými na minulosť, prílišnou kritickosťou voči nezvratnému, alebo v horšom prípade - sebaospravedlňovaním a idealizáciou. Berďajevov pokus vidím ako druhý prípad, pričom sám autor na to reflexívne upozorňuje: "Tu je subjekt príliš zainteresovaný na svojom predmete, stavia sa k nemu vášnivo alebo predpojato, má sklon k sebazveličovaniu, k idealizácii toho istého ja, ktoré tak často býva nenávidené." (s. 252) Autor, ktorého inšpirovala k tomuto kroku celá plejáda spisovateľov duchaplného formátu - Gide, Tolstoj, Goethe, Rousseau - každého z nich podrobuje kritike, pričom zdôrazňuje, že v jeho prípade nejde o vyznania ale o "knihu poznania zmyslu života" napíše predsa len vyznania. Utvrdzujú ma v tom hlavne sebareflexie smerujúce do morálnych úvah, ktoré možno stretnúť za každým rohom a tak začína v knihe dominovať bytostné bilancovanie života.

"Je zvláštnou iróniou dejín, že dezinterpretácia a komolenie teórií nepozná medze ani v dobe, kedy sú pramene voľne prístupné." (str. 9)

Erich Fromm v netradičnej pozícií (podobne ako Freud v dielku Mojžiš a monoteizmus) opúšťa na chvíľku psychoanalýzu, aby zvedavého čitateľa upozornil na menej známy (mladší) rozmer jedného z najväčších mysliteľov 19. storočia. Autorov zámer predstaviť Karla Marxa ako humanistu, existencialistu s nadšením pre socializmus (socializmus je spoločnosťou, v ktorej materiálny záujem už nemá hlavný význam, str. 18) a kritika kapitalizmu (kapitalizmus urobil z peňazí a materiálneho zisku hlavnú ľudskú motiváciu, str. 17) podkopáva notorickú predstavu materialistického Marxa, ktorý vidí človeka len v kontexte hospodárstva a proletariátu. Kniha obsahuje okrem Frommových úvah zopár zlomkov z Marxovej mladšej tvorby.

05.03.2019

Na prebale nachádzame: "...Attila je oveľa viac ako len ošúchané klišé barbarstva. Je to príbeh muža s úžasnými schopnosťami, ktorý uviedol do pohybu dovtedy nevídané armády." O tomto mužovi a jeho epoche som sa chcel dozvedieť viac faktov a práve s "faktami" je to celkom problém. John Man nepíše svoju prvú knihu z obdobia zahmlenej histórie, a preto si je vedomí nástrah vyplňovať prázdne miesta vlastným úsudkom k spokojnosti čitateľa alebo prijať tvrdenia dobových historikov, ako tvrdenia reálne. Opatrne a s obozretnosťou autor skladá mozaiku Attilovho života z toho mála, ktoré prešlo sitom hodnovernosti. Neponáhľa sa konšpirovať, pričom máme pred sebou knihu s ideálnym rozsahom 250 strán, aj vďaka rôznym odbočkám do archeológie, dnešného odkazu Hunov (Lajoss Kasai), či autorovým úvahám nad rôznymi vplyvmi skúmanej problematiky na dnešný status quo. Záverom hodnotím knihu ako príjemnú exkurziu do Európy a jej chaotickej situácie v 5. st. (75%).

27.12.2018

Najviac ma udivuje s akou ľahkosťou pán Vácha predkladá v tejto publikácií syntézu kreacionizmu a evolúcie. Nemôžem napísať "pokus o syntézu", pretože teórie splývajú pod perom molekulárneho biológa a kňaza bez toho, aby si vykričali svoje argumenty obmedzeným a unáhleným spôsobom. Výsledný vyrovnaný koncept ponecháva priestor zástancom evolučnej teórie, s ktorou je autor stotožnený a súčasne zostáva priestor aj na "Niečo" naviac. Knihu som čítal bezprostredne po Ernstovi Mayrovi, kde bolo veľmi explicitne možné vnímať, ako moc má Mayr kreacionizmus v zuboch. V tejto knihe nenachádzate žiaden konflikt. Je to jednoducho vnútorne vyznanie autorovej lásky k "Bohu" a zároveň sa v knihe hlásia o slovo aj jeho rozsiahle vedomosti z biológie, ktoré ju obohacujú. Možno by som videl trošku kriticky úvahy o manželstve, ktoré nevychádzajú ani z praxe, ani z teórie, ale skôr takej náboženskej "láskológie", a ktoré by napríklad v párovej terapii rozhodne nefungovali.

Ochutnávka Konfucianizmu z pera francúzskej autorky je vhodná, ako už uviedol grellenort, pre zoznamovanie sa s týmto východným prúdom myslenia. V knižke rozhodne nenájdete to najlepšie z dišpút medzi majstrom a jeho žiakmi a v porovnaní s knihou Rozhovory a výroky je toto skôr populárne dielko než etická filozofia starej Číny. Autorku možno hodnotiť práve len za výber, ktorý podľa môjho uváženia mohol zahŕňať lesklejšie perly a anekdoty na konci príbehu, ktoré mali reprezentovať kardinálnu myšlienku predchádzajúceho textu sa často krát opakujú a v mnohých prípadoch pôsobia nútene. Takže autorka 60% a "Majster" 100%, záverom teda 80%.

15.12.2018

Zdá sa, že som (cum grano salis) čitateľskou premiérou tvorby francúzskeho filozofa na tomto portály a verím, že súčasne precedensom pozitívneho hodnotenia intelektuálnych čitateľov na dielo, ktorého koncept vyjadrený pomocou metafory by znel: na život bohaté more, do ktorého pritekajú tri rieky - ontológia, filozofická antropológia a spiritualita. Nemal som pri čítaní pocit, že plávam vo vodách bezbrehej metafyziky, ktorá utopila všetku blahodárnosť riečnych zdrojov. Napriek obdivuhodnej hĺbke myšlienok zostáva autor zrozumiteľný a svoje reflexie podáva bez zbytočných sémantických labyrintov. Blondel uvažuje nad zdanlivou triviálnosťou, totiž predmetom útlej knižky je analýza ľudského konania, ktoré predstupuje pred neúprosnú metafyziku a tá s vypočúvaním neotáľa. Hviezdička dole za často sa opakujúci imperatívny nádych, ktorý ochromuje čitateľov úsudok. Vyberám pre záujemcov niektoré autorove myšlienky:

"Otázka nášho osudu nás trápi a desí len dovtedy, dokedy si ju s naivnou dôverou pripúšťame a hľadáme na ňu odpoveď, nech už je akákoľvek - epikurejská, budhistická alebo kresťanská: proste sa na to nepýtajme."

"Nenájdete neriešiteľnejšie problémy než tie, ktoré neexistujú."

"Ak ostáva nepomer medzi tým, čím sme a tým, čím chceme byť, znamená to snáď, že tento nepomer je definitívny, že podliehame ustavičnému sklamaniu, a že pocit biedy ospravedlňuje pesimizmus? Určite nie. Znamená to totiž, že v nás je niečo, čo je potrebné ešte vydobyť, že sme sami pred sebou z časti - a to tej najlepšej - cudzinci, a že máme sami pre seba chápať nie ako cieľ, ale ako prostriedok k ďalším výdobytkom."

30.11.2018

Na knižku som sa nechal nalákať vysokým hodnotením, ale viedlo to len k tomu, že som si uvedomil rozmanitosť subjektívnych "metrov" každého čitateľa. Keď začnete s čítaním tejto knihy, budete po úvode (paradoxne úvody vždy preskakujem) a prvej kapitole - Duševný rast a vývin - veľmi príjemne prekvapený. Chuť Vás (tých trpezlivejších, ktorí to vydržia) prejde asi na 50 strane, kde si uvedomíte, že kniha už nič nové nepovie. Po stej strane, si už budete štylistickou rutinou istý a tých základných pár myšlienok budete vidieť na každej strane. Autor sa pokúšal text obohatiť kazuistikami, ktoré sú určite zaujímavé a k téme, ale neskôr tých pár stále opakuje, čím ich význam degraduje. Duchaplné úvahy, ktoré v knihe nájdete nie sú od autora, ale od C.G. Junga, pričom som si uvedomil, že práve tie mi dodávali nádej a energiu pokračovať v knihe ďalej. V pozitívnom svetle vidím šíkovný a zrozumiteľný koncept vysvetlenia viny na mýte o Prométheovi, ktorý hneď v úvode prezrádza autorov explicitný zámer, poukázať aj na konštruktívny konotát viny a pocitu hanby.

12.11.2018

"V Antikristu Nietzsche vyslovil najsilnejší argument nielen proti teológií, ale aj proti metafyzike: totiž, že sa nádej zamieňa s pravdou; že nemožnosť myslieť, dobre žiť alebo vôbec len žiť bez absolútna nesvedčí o legitímnosti jeho myšlienky. Nietzsche vyvracia kresťanský "dôkaz sily", že viera je pravdivá, pretože dáva blaženosť." T.W. Adorno

Podľa môjho uváženia, neskromnou, lež zároveň obdivuhodnou ambíciou edície "Z různých kultur" je oboznámiť čitateľa s mnohými tvárami a podobami múdrosti. Portál tak aspoň na malú chvíľu opustil striktne rigorózne témy a ponúka duševné pohladenie. Bohužiaľ ostávam nenasýtený, pretože som dostal len túto omrvinku z celého sústa, napriek tomu, som rád, že práve tú. Spirituálna India má vždy čo ponúknuť k zamysleniu.

24.10.2018