momo67 komentáře u knih
Nikto nemôže od fikcie v druhej časti očakávať historickú presnosť. Je ale vidno, že autor sa zaoberá históriou a tiež je známe že história sa často opakuje. Vychádza z toho, že zatiaľ žiadna dominancia netrvala večne a celkom rozumne predpokladá pokračovanie tohto trendu. A navyše vie písať preto sú postavy, ktoré nás fiktívnou históriou sprevádzajú mnohorozmerné. Niekedy sa s nimi stotožňujete inokedy ich odsudzujete. A navyše dobre sa to číta.
Všetkým, ktorí hodnotili knihu ako "ztráta času" s tým, že nás sa to netýka by som rád pripomenul slová pastora Martina Niemőllera z čias nástupu fašizmu v Nemecku.
V podstate nič nové. Je to odroda klasického lobbingu. Nové je to, že sa tvária ako keby pracovali v prospech všetkých aj keď presadzujú záujmy úzkej skupiny ľudí. Také malé predvoje "proletariátu alebo národa". Neradno to však podceňovať . Ruská a nemecká malá dobre organizovaná skupina nám ukázali čo sa môže stať ak budeme príliš ustupovať. Mám na mysli hlavne slová pastora Martina Niemöllera "„Keď prišli po komunistov, mlčal som. Nebol som predsa komunista. Keď prišli po odborárov, mlčal som. Nie som predsa odborár. Keď prišli po židov, mlčal som. Nebol som predsa žid. Keď prišli po mňa, nebolo už nikoho, kto by protestoval.“
Tak s touto knihou mám problém. Pripadá mi ako novodobá verzia Komunistického manifestu. Nie že by autor nemal vo viacerých veciach pravdu. Koniec koncov ani Marx si nevymýšľal. Keď sa ale diktatúra proletariátu zaviedla do praxe dopadlo to pomerne neslávne. Nie že by to v ničom nepomohlo, ale pomohlo to hlavne tam kde tú diktatúru proletariátu nemali (a kde sa aj kapitalisti zľakli čo sa stane ak to preženú s vykorisťovaním). Kto sa chce naozaj zamyslieť nad tým čo by sa dalo robiť odporúčam knihu Mannovho menovca "Prorok a čarodejník" alebo vynikajúcu knihu kanadského vedca českého pôvodu Václava Smila "Ako naozaj funguje svet".
Ako som napísal v komentári ku knihe "Přepište dějiny II" je veľmi tažké písať dejiny o dobe v ktorej žijeme, pretože pokiaľ jednotlivé udalosti komentujeme nie sme schopní zaujať dostatočný odstup a posúdiť dlhodobejšie dôsledky rozhodnutí jednotlivých aktérov. Prejavuje sa pritom oveľa viac náš svetonázor takže sa viac dozvieme o autorovi a jeho preferenciách než o tom prečo sa niečo stalo. Ale niet pochyby, že Johnson vie písať a zaujať. Ku knihe som sa dlho nevedel dostať pre jej rozsah až som nakoniec našiel optimálny spôsob (možno aj preto to trochu kritickejšie hodnotenie).
V prvej časti je kniha vynikajúca. Pomáha pochopiť čo vlastne Ukrajina je a prečo vyvoláva také vášne. Plný počet hviezdičiek však napriek tomu nedávam hlavne kvôli posledným kapitolám, kde autorka zjavne stráca svoj obdivuhodný nadhľad z predošlej časti a oveľa viac podlieha svojím emóciám. Skutočné príčiny a charakter tejto vojny sú totiž podľa mňa oveľa zložitejšie než svojvôľa Putina.
Kniha bola napísaná v roku 2009. Takže môžeme posudzovať. Trump sa pokúsil presadiť jeden z možných scénarov - izoláciu Ameriky, ale bol prevalcovaný globalistami. Tí však narazili na tých čo sa nechcú v ich prospech vzdávať národného bohatstva. A dnešok je dôsledok tohto stretu.
Kniha ukazuje, že je veľmi ľahké dostať sa do problémov a naopak zbaviť sa ich, nie následkom zlovôle alebo dobromyseľnosti konkrétnych ľudí rozhodujúcich o Vašom osude, ale prostredníctvom šumu prítomného pri ich rozhodovaní. Až teraz som si uvedomil ako veľmi šum zasahuje do našich životov.
Pri čítaní tejto knihy ma neodbytne prenasledovala scéna z filmu Černí baroni:
Major Haluška: "Po dobu mé služby se nic zvláštního nestalo".
Generál: "Ale stane se! A Vám z toho, soudruhu majore, veselo nebude".
Vynikajúca kniha. Ale verejne ju budem chváliť iba prevereným osobám, aby som nebol za rusofila a američanofóba.
Veľmi poučná kniha. Jej hlavným významom je poučenie, že pri rôznych konšpiráciách sa treba viac spoliehať na vlastný úsudok. Konieckoncov už v minulosti niekto povedal múdru vetu "Nehľadajte zlý úmysel tam, kde je dostatočným vysvetlením hlúposť".
Snaha Ukrajincov po samostatnosti je obdivuhodná (aj keď z knihy vyplýva že sa to týka najmä západnej časti). Bohužiaľ podľahli tomu istému ošiaľu ako Maďari po rakúsko-uhorskom vyrovnaní a preto ich snaha po ukrajinizácii obyvateľstva je síce pochopiteľná, ale pre mňa ako člena národa, ktorý bol v minulosti objektom maďarizačných snáh (tiež pochopiteľných) má trpkú príchuť. Je však aj nebezpečná v prípade, že daná menšina má silného suseda, ktorý ju považuje za časť svojho národa. Svoje o tom vedia bratia Češi. Treba však priznať, že Ukrajinci nie sú v tomto smere žiadna výnimka. Mnohé ďaľšie národy, ktoré si po dlhej dobe vybojovali slobodu ju vzápätí neváhali upierať iným a malokto sa držal Kollárovho "Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou, ten kdo do pout jímá otroky, sám je otrok." Kniha však je veľmi poučná pre toho, kto sa o dianie na Ukrajine zaujíma.
Pri nových objavoch v genetike a pokrokoch v robotike je otázka nastolená v tejto knihe "kedy prestávame byť ľuďmi" na programe dňa. Kniha bola napísaná v roku 1985 ale svojim posolstvom je nebývale aktuálna.
To čo Dan Brown opísal v Počiatku v románovej "fikcii" sa zdá byť aj podľa tejto knihy znepokojujúco pravdivé. Takže asi naozaj nastáva nie konec vodníku v Čechách ale koniec ľudstva na Zemi.
V dnešnej dobe nezodpovednosti a užívania si života sa táto kniha číta ako zjavenie. Pripomína nám, že sloboda ak má byť ozajstná musí byť spojená vždy so zodpovednosťou - voči sebe, rodine a spoločnosti. A dáva nám nádej, že ak takýto typ slobody prijmeme naplníme svoj život. A že napriek všetkému stojí za to žiť.
Nadšenie Kleinovej k zmene kapitalizmu je síce nákazlivé, ale treba si uvedomiť, že dnešná podoba tzv. liberálnej demokracie nemá nič spoločného ani s kapitalizmom Adama Smitha ani s demokraciou pochádzajúcou zo starého Grécka. Takže ten podtitul trocha zavádza. Takže otázka stojí ako nevyliať s vaničkou dieťa ako sa im to podarilo v sovietskom režime. Teda ako uchrániť výhody voľného trhu aj klímu a na to Kleinová bohužiaľ recept nemá.
Patrím medzi generáciu ktorá v socializme dosť dlho žila. Na dôchodku čítam knihy z histórie o medziiným aj o začiatkoch boľševizmu v Ruske a pofebruárovej dobe u nás. Kedysi som napísal, že nešťastím Západu bolo, že proti totalite bojovali ale ju nezažili. Tak si ju teraz vyskúšajú na vlastnej koži. Zdá sa mi logické, že Rusko a Čína podporujú progresívnych aktivistov (ktorých u seba neznesú) lebo vedia z vlastnej skúsenosti čo ich víťazstvo urobí s ekonomikou Západu. Čo ale potom bude s nami bielymi na Východe. Otrokov ani kolónie sme nemali a vládu jedného správneho názoru sme už zažili.
Tak som si myslel akí sú tí Číňania zaostalí. Najmä po Pillsbury knihe "Stoletý maraton", kde sa sťažuje čo všetko im Američanom Číňania ukradli. No a Dvořák ukazuje, že všetko je to trocha inak.
Oceňujem, že Šimečka je poctivý v hľadaní zmyslu existencie štátu. Niekedy pritom však zabúda na to, že ani názor iných skupín voličov (napr. národných, socdemáckych, kresťanských, konzervatívnych - v skratke luza) nemusí byť vedený zlými úmyslami a snahou utláčať iných. Názory skupiny rovnako zmýšľajúcej ako on totiž nemusia byť pre značnú časť ľudí prijateľné. Myslieť progresívne je síce pekné, ale nie je nad to tieto názory presadzovať vlastným príkladom. Aby neplatilo staré známe "vodu káže, víno pije".
Vedel to už Karel Kryl keď spieval "Demokracie rozkvétá byť s kosmetickou vadou, vždyť ty co kradli po léta dnes dvojnásobně kradou...". Kniha je bezesporu čiastočne autobiografická a aj keď sa dá predpokladať určitá štylizácia hlavného hrdinu skutočné pomery na Slovensku určite lepšie popisuje ako Vagovičov Padreho klan, ktorý je napísaný na objednávku a demaskuje len jednu zo skupín. Bohužiaľ treba priznať, že Mečiar vytvorením slovenskej oligarchie zabil demokraciu a odovzdal ju do rúk privatizačným oligarchom. A kapitalistická demokracia sa príliš od tej socialistickej nelíši. Jediný rozdiel je len v tom, že neexistuje Ústredný výbor oligarchie (aj keď ktovie?). Zároveň s touto knihou čítam Dejiny 20. storočia od Johnsona a mrazí ma keď autor popisuje pomery pre vypuknutím prvej svetovej vojny.
Vynikajúca kniha. Ak majú autori pravdu tak sa potvrdzuje môj predpoklad, že nie sú tí zlí a tí dobrí, ale obe strany nám chcú dobre. Ovšem zo svojho uhla pohľadu. Jedni chcú dobre pre ľudstvo a tí druhí pre ľudí. Priznám sa však, že mňa osobne ako skôr narodeného rýchlosť pokroku doslova desí (som asi ten konzervatívec). Po prečítaní knihy od americkej novinárky Jenny Kleeman "Sex bez ľudí, mäso bez zvierat" a tejto knihy, ktorá dokazuje, že vývoj sa nedá zastaviť nedávam ľuďom príliš veľkú šancu. Práve preto, že hlavní hrdinovia súčasnosti milujú ľudstvo, ale neznášajú ľudí.