netopýr088 komentáře u knih
Vždy, keď sa mi kniha dobre číta a nemôžem sa od nej odtrhnúť, zbystrím pozornosť, či náhodou nejde o trik na čitateľa, ale v prípade NBS som nič také nenašiel. Je to poctivé spisovateľské remeslo, a v mnohom mi pripomína J. Irvinga, alebo S. Barryho a jeho Utajené svedectvo. Do takých citových hĺbok ma už dlho žiadna kniha nezaviedla. Dosť často sa stretávam s názorom, že Íri a Slováci majú podobnú mentalitu, tak dúfam, že aj nám sa v budúcnosti podarí zbaviť sa dogiem, bigotnosti a predsudkov voči menšinám (hoci nie všetci sme takí), a že tá budúcnosť nie je ďaleko. Inak pre slovenských čitateľov tento román môže byť tým správnym zrkadlom. Ďakujem spisovateľovi, prekladateľovi i vydavateľstvu za krásny počin! Už sa teším na autorovu novú knihu Putovanie k bránam múdrosti.
Nebyť toho že to napísal práve Saul Bellow, tak by to bola asi nuda.
rozhodujem sa medzi dvomi a tromi hviezdami, zhltol som to rýchlo, ale toto bola azda najslabšia kniha autora...a tie predchádzajúce považujem za viac než podarené!
Táto je nabitá reáliami, ale pôsobí tak neučesane, že musím strhnúť body.
čítal som v češtine, a asi som dobre urobil, pretože tomu štýlu tá čeština proste sedí...
kniha mi pasovala do čitateľskej výzvy, aj keď to neznamená, že som ju čítal len kvôli nej, pretože knihy edície AAA jednoducho zbieram, a bola to riadna jazda, miestami trochu spomalená, ale predsa jazda, trochu chaotický sujet, a teda jedna hviezda dolu. Inak nadpriemer!
dve novely o sile slova, jedna tragická, jedna trpko smiešna, ale obe výborne napísané, až nerozumiem tomu, prečo ju nečíta viac ľudí.
Keď z dokonale rovnej, suchej a na zbláznenie jednotvárnej stepi zrazu vyletí raketa, je to pre mňa jeden dokonalý obraz, obraz človeka-ľudstva, ktoré sa zo štyroch nôh stavia na dve...aby bolo bližšie ku hviezdam a k nebu (bohu)! Príbeh kozmonautov je tak podľa mojej mienky akoby kolmý na príbeh Edigejov, v zmysle horizontálny vs. vertikálny.
miestami ma to bavilo, ale to nie je meradlo, sem tam sa bolo na Cuskoch treba preCuskať ale pani Cusková ešte určite zarezonuje na literárnej scéne, ale týmto ma nepresvedčila. Lepší priemer, povedal by som...
Všetko v tejto knihe, každá rekvizita, ak to tak možno mimo divadlo nazvať, je na svojom mieste, všetko má svoj význam skutočný i metaforický. Príbeh, alebo vlastne príbehy, sú akýmisi nitkami, ktoré anonymný rozprávač-sudca pred nami rozpletá, a necháva na nás, čo z toho pospletáme ako čitatelia. A vtipným jazykom je to vyrozprávané... 9/10, čiže päť hviezd, za mňa!
no ozaj, nedá sa dopátrať príčin údesu, ktorý je spustený údesom samým a nie vonkajšími okolnosťami, vskutku mnohé, čím sme sa previnili, pramení vo vymyslenom pocite viny, ktorý vyvolaný domnienkami, že sme niekomu ublížili, napĺňa nás hrôzou, ktorá nás znehybňuje po mnohé dni našich životov a neprestáva ani s odpustením, ani s pochopením pravdy.
príbeh už v dnešnej dobe trochu fádny, ale to, čo dokázal Tolstoj na ohromnej ploche románu vykresliť je neoceniteľné...všetko premyslel do poslednej bodky od pomerov vo vtedajšej spoločnosti, cez rozdiely a podobnosti medzi šľachtou a ľudom až po psychologickú hĺbku všetkých postáv. Druhá časť sa mi do hlavy predierala ťažšie, než prvá, ale neľutujem...tak!
pri románe Kyklop ma zaráža jeho vcelku nie vysoké hodnotenie, čítal som to už dávno, a hoc nepoznám slovenský preklad, považujem to dodnes za jednu výbornú knihu!
Dovlatov píše tak dobre, pretože píše o vlastnej skúsenosti, a nebojí sa na seba odhaliť ani tie nepríjemné až trápne smiešne podrobnosti. Témy sú podobné ako v zbierke Kufor, a aj keď táto kniha je vlastne výberom poviedok z viacerých kníh, nič to nevadí, pretože Dovlatovove poviedky sa ponúkajú čítať ako román, pretože sú zaplnené rovnakými postavami, a ani ich štýl sa z príbehu na príbeh veľmi nemení.
koľko poézie a múdrosti v tomto skromnom dielku...
sekerezáda alebo muž, ktorý rúbal stromy
a lúbil a videl pravdivo
Zatiaľ môj objav tohto roka!
Inu, kniha dokonale overená časom. Perfektný román, hoci slovenský preklad mi príde už bradatejší ako autor, chcelo by to nový, bo tento má už neuveriteľných 60 rokov. Niektoré reálie už by pre neskúsenejšieho čitateľa bolo treba opatriť poznámkovým aparátom, ale celkovo chápem prečo je AK považovaná za jeden z najlepších románov, hoci príbeh Anny je otrepaný ako zaprášené triko. Takéto salónne romány nemusím, ale tento je naozaj dobrý, aj keď som len v polovici. A ku tomu všetkému tá notoricky známa prvá veta. super, 4 a pol hviezdy...
čítal som to dávno, ale pamätám si ten pocit, a že to začalo ako obyčajný salónny román, ale potom sa to zvrtlo na pútavý príbeh o kakaových vojnách...
malá človečia tragédia v roztáčajúcom sa víre veľkej tragédie ľudskej...tuším ďalšieho môjho obľúbenca, ale na to mi ešte treba dačoho iného od neho si prečítať... a ak zarezonuje, šup tam s ním!
Zvláštna kompozícia, precízne vystavané vety, a prelínanie časov. Hlavná postava sa preslávi prepísaním konca Čechovových Troch sestier, a na konci sa s ňou rovnako zahrá
sám Herling-Grudziński, pretože... konce bývajú nepoetické.
Prvá kniha veľkého Salmana, jedného z mojich najobľúbenejších a najsrdcumilejších autorov, ktorú som nezvládal dočítať, po sto päťdesiatich stranách už musí byť jasné, kam tým všetkým mieri...tu som sa strácal a (zrejme) nie je to moja chyba. Snaha bola, ale už som vo veku, kedy čítať všetky knihy, dokonca do konca, je stratou času. Ale? Skúsim to v inokedy v inom naladení!
Musím sa priznať, že neskorý Rushdie ma oslovuje viac, než ten raný (aj keď Satanské verše a Deti polnoci sú vskutku veľkolepé), takže táto kniha bola pre mňa lahôdkou, ktorá mi chutila po všetkých stránkach.