netopýr088 komentáře u knih

matej7245 vystihol úplne presne atmosféru a príbeh tejto jednohubky, a teda mi prislúcha iba pripomenúť krásne vety tohto veľkého spisovateľa. múdro v nich, také teplúčko, a ľudskosť... málo takých kníh, málo.

19.05.2021

Veľký ruský román, autor napísal mozaiku jednej rodiny v záznamoch a listoch, takže to pripomína Ulickej knihu Daniel Stein, tlmočník, alebo Žitkovské bohyne, a napísal to naozaj majstrovsky, že vo mne zostáva neistota, či autor je skutočne autorom týchto stránok. Premeny v spoločnosti sa odzrkadľovali aj v premenách štýlu, a tak nám spisovateľ priblížil dobu aj spôsob myslenia jednotlivých postáv, rozprávačov. A nakoniec prišli dovlatovovsky ladené poviedky, ktoré ma dostali...

1 19.05.2021

Spomienkové poviedky, ktoré sa vynárajú pri pohľade na veci z jedného kufra, vynikajúce svojím štýlom a ľudskosťou, tak dlho som zháňal české vydanie, až vyšlo slovenské.
Týmto ďakujem vydavateľstvu Absynt

1 02.05.2021

v prípade tohto románu nerozumiem tomu, prečo má také nízke hodnotenie, pretože má krásnu atmosféru, dotýka sa vecí, ktoré sú univerzálne kdekoľvek a v ktorejkoľvek dobe, a Makine je jedným z tých spisovateľov, ktorí akoby písali jednu jedinú knihu, takže človek, ktorý Makina číta, má pocit, že je opäť doma.

1 19.04.2021

ďakujem užívateľovi RADIN za to, že mi svojím komentárom pripomenul, že od tejto knihy (a vlastne od žiadnej knihy) nemám nič očakávať, lebo len tak si možno príbeh užiť bez následného sklamania. Príbeh kňaza Zosimu a vladyku Baliaura, je vlastne príbehom o moci, o spore múdrosti a sily, a o klamstve a zrade. Ale je aj príbehom lásky a strachu. Príbeh jednotlivca je príbehom celého sveta. Slová vládyka a vesnice sú tu stavané do rôznych vzájomných pozícií a sporov, a nie náhodou je ich tu použitý nadbytok, pretože kniha vlastne je o rozpore medzi mocnými tohto sveta a svetom samotným.

1 17.04.2021

náročné čítanie, pretože autor si zvolil štýl, ktorý viac zatajuje ako prezrádza a dialógy postáv sú vystavané tak, akoby všetci vedeli o čom rozprávajú, akurát chudák čitateľ nie.
Samozrejme je to môj dojem, ale rozpletať také intrigy asi nemám danosť a tak vo mne ostáva pocit, že som väčšinu nepobral a z tej hlbokej studne vidím iba hornú skruž a o nejakej vode, čo by hasila smäd zvedavosti môžem iba snívať. Necítim sa povolaný udelovať hviezdy.

precízne vystavané poviedky s prekvapujúcimi pointami...hoci preklad už trochu zastaral, mám pocit...

30.03.2021

...zo začiatku to bola nuda, aj keď na konci sa ukázalo, že nuda pre príbeh zásadná...a prvé vety sa pani Rowlingovej tentokrát podarili, a ani pravidlá metlobalu nespomenula...celé to bolo tak parádne poprepletané, že klobúk dolu, a aj s Vola de Morta sa konečne stal úctyhodný súper tomu Hnisavému Puchierovi či Hnide Prašivej, či ako sa volá...

3 30.03.2021

HP sa v tomto dieli správal ako riadny hlupák, hoci niekto by to nazval odvahou, zato Ron bol vtipný a jeho linku som si nesmierne užíval. A zase som si prečítal pravidlá metlobalu... Dúfam, že mi nabudúce nepredstaví všetkých 700 možných faulov...

5 24.03.2021

Rowlingová v týchto knihách nikdy nevie ako začať, najprv sa motká a rekapituluje ako v TV seriáloch (v minulej časti sme videli), v každej knihe mi vysvetlí pravidlá metlobalu a potom z každého zápasu urobí neskutočný binec. Niektoré veci opakuje stále dokola, napr. ako Voldemort zabil rodičov HP. Viem, že je to napísané prevažne pre deti, ale nemyslím si, že by bolo treba tie deti podceňovať...každé dieťa, ktoré čítalo predchádzajúce diely, má predsa pamäť.

Kniha pre deti, pri ktorej sa ubaví aj dospelák...

10 19.03.2021

porovnávanie s Kafkom tejto knihe skôr škodí, ako osoží. stále je to však priechodný, ale predsa labyrint plný humoru a nedorozumení. Mám rád Ishigurove knihy, ale po tejto už sa budem báť mať od neho dajaké očakávania...ako úvod do Ishigura túto knihu rozhodne neodporúčam, ono by vás ostatné knihy, mohli sklamať!

2 18.03.2021

nebavilo ma to vôbec, nedočítal som, iba do polovičky. To by som do seba nepovedal, že tak skvelá spisovateľka a ja nebudem schopný sa do jej diela začítať, ale tento text ma normálne vyčerpával. Nedošlo k spojeniu, ale kvalitná literatúra táto kniha objektívne je. Ale nebudem ako mnohí, ktorí knihu odložia a povedia, že je to brak...hodnotiť niečo, čo som nedočítal, je pod mojím prahom slušnosti! Možno sa k Vám vrátim, deti Volhy...v príhodnejšej dobe.

Malý veľký človek, ten Mevlut... prijíma s nevinnosťou a skromne všetko, čo mu osud prichystá, ale neustále bojuje o svoje miesto v živote. Mevlut miluje Istanbul, ktorý rovnako ako on ostáva v strede medzi dvoma pomyseľnými mlynskými kameňmi, medzi tradíciou a moderným spôsobom žitia, medzi náboženstvom a sekularizmom, medzi pólmi politického spektra, medzi Európou a Áziou a pritom túži len milovať a byť milovaný.
Nádherné...ako všetky Pamukove knihy.

7 14.03.2021

Komiksy nečítam, ani ma nelákajú, ale toto mi prišlo, že by som si prečítať mal. A bola to nádhera, plná kultúrnych narážok a múdrosti. Už neplatí, že komiksy nečítam, aj keď toto je nadlho jediný...

2 09.03.2021

Bolestivú rekonštrukciu príbehu starej ženy, ktorý je plný nejasností otravujúcich vzťahy v celej rodine, si zaumienia urobiť a nakrútiť na kameru členovia tejto nešťastnej rodiny.
Vyberú sa teda do Chorvátska a Srbska, na najboľavejšie miesta rodinnej histórie, kde sa podrobia čisteniu rán, vyrezávaniu kurích ôk a rozrezávaniu hnisavých vredov.
Film nakoniec Nina zničila, ale nám ostala aspoň táto kniha.

Hoci mi zo začiatku kniha kládla mierny trecí odpor, nakoniec som sa až pokĺzol...
P.S. Pán Grossman vie písať aj lepšie

3 28.02.2021

Hlavné postavy tohto filozofického románu, sa chovajú ako dve zrkadlá postavené oproti sebe. Nekonečne sa zraňujú a ubližujú si a zbližujú sa, stále dokola a pritom nemôžu bez seba navzájom koexistovať. Tú poslednú hviezdičku som strhol za štýl, ktorý nedržal mnohokrát pokope, aj keď som chápal kauzalitu viet, niekedy spolu akoby nesúzneli. Román obsahuje mnoho nedopovedaných viet, ktoré ale nanešťastie nie sú ukončené tromi bodkami, a viet, ktoré neobsahujú prísudok. Miestami tých heslovitých viet bolo za sebou až príliš. V slovenčine bol nadôvažok preklad prešpikovaný slovami, ktoré už asi inde nenájdete, tým pádom oceňujem prekladateľovu prácu v obohacovaní jazyka.
Takže:
Ak hľadáte sympatických hrdinov, ľahké čítanie, jednoducho pochopiteľné postavy, napínavé príbehy, lovestory, nebodaj nejakú katarziu, ktorá by bola vyvrcholením spisovateľovej snahy, PROSÍM, nečítate túto knihu. To neznamená, že by bola zlá, ale tak zložite uchopiteľné dielo sa len tak nenájde...pánovi Menassehovi, by prospelo, keby trochu dal nohu z plynu svojho intelektu a skúsil pochopiť svojich čitateľov. Ak píše také knihy, aké sám rád číta, nezávidím mu, že musí so sebou vydržať. A pritom viem, že vie písať výborne, Vyhnaní z pekla, mali s touto knihou veľa styčných bodov, ale aj tak to bola o triedu lepšia kniha.

21.02.2021

Kamarátke som sa kedysi pokúšal vyvrátiť tézu, že všetci Japonci sú gýčiari, stačilo by jej dať prečítať napr. túto knihu, dielo ktoré odhaľuje iba dobu, o ktorej sa píše, a nie dobu vzniku. Tomu sa povie dobrý vkus a literárny cit, a ten nebude nikdy gýčom, lebo je moderný v každej dobe. Japonci vedia.

4 14.02.2021

kniha, ktorá patrí medzi to najlepšie, čo som kedy čítal...

David Grossman ako novinár v tejto knihe skúma aspekty okupácie západného brehu Jordánu, a robí to s pohľadom nepokriveným historickými krivdami. V knihe zaznievajú hlasy extrémistické i umiernené z oboch zainteresovaných táborov, ale čitateľ nadobúda pocit, že tento konflikt nemá bezbolestné riešenie. Pre Izraelčanov je táto reportáž zrkadlom, pre nás nezúčastnených dáva nahliadnuť pod pokrievku kotla. Jediné, čo by som vytkol, je preklad, plný gramatických chýb hlavne v skloňovaní osobných mien a miestnych názvov. Predslov k vydaniu je cítiť ukrivdenosťou. Prekladateľ sa radšej nepodpísal, ani autor predslovu, čo môže vyvolávať rôzne domnienky o motivácii vydania.

13.02.2021