netopýr088
komentáře u knih

čítanie tejto knihy mi síce dalo zabrať a zhltlo si aj dosť veľa času, ale neľutujem ani jednej jej stránky.


Canudos není jediný příběh, je to souhrn příběhů.
Použitím týchto slov v priamej reči v románe Válka na konci světa, sám autor vystihol
román samotný.
Kniha nám predstavuje množstvo postáv, ktorých príbehy sa vyvíjajú, prepletajú a striedajú v deji, a vytvárajú tak komplexný pohľad na jednu revolúciu z raných dejín Brazílskej republiky. Osobne nemám v knihách rád opisy politickej situácie, ale tu sa v tej mäteži kladú dôležité otázky, o idealizme a fanatizme predstaviteľov cirkví, armády, politických strán, a odhaľujú sa manipulácie s verejnou mienkou. Takmer každá postava si v sebe nesie svoj vlastný ideál o svojom svete a je ochotná pre lepší život život položiť, ale je tu ponechaný priestor aj pre zbabelosť, neveru, rozčarovanie i lásku. Vargas Llosa je majster, a napísal román, ktorý má nadčasovú platnosť, aj v dnešnej dobe, keď nám rôzni fanatici opäť pochodujú popred obloky!


neviem, čo povedať, takže som dielo asi pochopil, hoci som nepochopil ani ň, teda to čo som povedať chcel, som nepovedal...


Vždy som mal B. Malamuda za spisovateľa s (u mňa) vysokým literárnym kreditom, ale v tejto knihe prekonal aj sám seba. To ako rôzne môžu byť dôvody pre naše túžby a vôľa dosiahnuť ich naplnenie tu ukázal priam majstrovsky na manželskom mnohouholníku, v komornom rozprávaní plnom hĺbky, k tomu všetkému podporenom porovnaniami s životmi slávnych osobností, ktoré sú predmetom životopiscovho celoživotného bádania, a predovšetkým s životom D.H. Lawrenca. A ak sa dá poučiť z životov iných ľudí, vždy tu bude ten jediný život, ktorý musíme žiť a precítiť aj so všetkými nepríjemnosťami. Malamud je dôstojným pokračovateľom Dostojevského.


Juj, číta sa to ťažko, ale čítať Velikića stojí vždy za námahu, pretože odpor ktorý nám jeho texty kladú, je nakoniec odmenou v podobe naozajstnej literárnej lahôdky. V každej jeho knihe nájdete kus spisovateľovej duše, presvecuje hlbočiny histórie vlastnej, vlastnej rodiny, vlastnej krajiny, vlastného sveta, akoby písal jednu jedinú knihu, a kde-tu postrácal jej čriepky po všetkých svojich knihách.


Poviedky lahodne ľudské, pán Saroyan má pokračovateľa. Krásne obyčajné príbehy, plné neobyčajného vhľadu do duše.


Len máloktorý spisovateľ dokáže zvliecť svoju dušu ako cibuľu a zostať pritom hlboko ľudský, hľadať pochopenie (hoci je obtiažne ho násť) pre tých, ktorí ho v rôznych obdobiach našich novodobých dejín nemali.
Dnes už nejde o to, či holokaust bol alebo nebol, ako tvrdia niektorí pochybovači, ale či hrozí, že
sa to zopakuje a ako tomu môžeme zabrániť. Odpoveďou je táto útla knižka. Pretože život je krehký.
Pretože smrťou jedného dieťaťa zomierajú celé generácie detí, ktorým nebolo umožnené sa narodiť.
Pretože ešte stále máme v sebe vôľu k dobrým skutkom, v tejto dobe, keď kostlivci vyliezajú z hrobov, takú dôležitú.


malé a veľké dejiny sa v tejto knihe stretajú v jednej osôbke, ktorej jednoduchý ale pravdivý pohľad na svet, mi prosto učaril. Výborne vystavaný román. Hoci v tretej časti, písanej vo forme dopisov bez odpovede, sa už nič veľmi nerozplietlo. A absentovalo mi rozuzlenie Herbertovho príbehu. inak poctivá práca.


...niežeby to bolo napísané zle (preto tie tri hviezdy), ale kauzalita deja mi nedávala zmysel a ten koniec radšej nebudem komentovať, tam to bolo najviac vypuklé a nejako narýchlo ukončené, akoby to spisovateľ/-ka písal/-a v bolestiach a ku koncu si dal/-a morfium a k tomu prášky na spanie. A to som si ten koniec čítal viackrát a stále som mal pocit, že mi tam dačo uniká, možno moja chyba.
Nepresvedčila ma, aby som si prečítal ďalšie knihy autora/-ky
Takže asi nie som cieľová skupina na čítanie takéhoto druhu literatúry.
Oprava.
Napísal som vyššie uvedený komentár, aj keď som vedel, že s ním nie úplne súhlasím, veď tá kniha sa predsa nečítala ťažko ani nebola vskutku od veci, a ja mám predsa v obľube knihy, v ktorých viac než to, ako sa niečo udialo, je dôležitejšie to, aký to bol pocit. A Temná dcéra to všetko mala, tak som začal hútať a naozaj som našiel chybu vo mne.
Vravím si, že mi neostáva nič iné, len to s ňou skúsiť znova. A po prečítaní prvej kapitoly, mi všetko docvaklo. Najťažšie sa nám rozpráva o veciach, ktorým nerozumieme.
Nech je toho dôkazom ako kniha samotná tak i ten môj popis vyššie!
A mne už teraz neostáva iné, len jednu hviezdu pridať, hoci to neznamená, že by E. F. nejako výrazne poskočil/-la (od radosti).


Julian Barnes ako ho mám rád. Zdanlivo kniha poviedok, ale v skutočnosti román v poviedkach-kapitolách, kde sa striedaním rozprávačských rovín, štýlov a foriem (raz je to bájka, inokedy poviedka v dopisoch...), podobne ako vo Flaubertovom papagájovi, dosahuje výnimočného efektu spoločného osudu ľudí a zvierat po potope sveta, ktorá je východiskovým bodom knihy. V každom príbehu však hlodá nejaký neviditeľný črvotoč (tu opísaný ako čierny pasažier archy Noemovej) ako v každom z nás.
Kapitoly histórie sveta nám v podaní pána Barnesa majú jeho slovami slúžiť čoby „modelové situácie, podľa ktorých by sme sa mali vydať do budúcnosti“. A ten črvotoč je ti tik tik tik tak, Láska.
Odporúčam všetkými piatimi hviezdami, ktoré mám k dispozícii.


Nádherný príbeh o sile odpustenia, plný afrických mýtov a čarov. Zaujímavé, ako sa môžu stretnúť veľké dejiny celého jedného národa v jedinom človeku, ktorý sa nadovšetko pred nimi snaží zamurovať a zabudnúť.


Filozofický román v pravom zmysle slova. Koncom dobrodružstva dobrodružstvo nekončí a poznanie môže byť rovnakou odysseou ako život sám. Kniha je plná nádherných nadčasových myšlienok, postavy k nám prehovárajú z hĺbky histórie, nestarnú a znovurodia sa až do dnešnej doby a predsa si kladú podobné otázky o láske, priateľstve, smrti ako my dnes.


príbeh o vojnou postihnutom človeku, ktorý z falošného strachu roky necháva svoju rodinu vo viere, že zomrel


Výborná mystifikácia amerických dejín, práca s ilúziou a drobnokresba hlavných postáv. Autor nepriamo priznáva, prostredníctvom Ridgewaya, (ktorý mimochodom, je zobrazený veľmi ľudsky, čo u afroamerického autora je skvelý počin), že s témou skutočnej podzemnej železnice, narába veľmi voľne. A celé to aj tak dáva zmysel. Skvelý autor, mizerný matematik. najprv má Corin pozemok pri chatrči 3 metre štvorcové a potom 3x3metre :-) ale to je len malá milá chybička. Teším sa na ďalšie knihy autora!


Rushdieho večná téma, boj dobra so zlom, rozdiely medzi východom a západom, a... láska vo všetkých svojich podobách. S nadhľadom a s humorom napísaná kniha (v autorskej reči na nikom nenechal nitku suchú), kde symboly znamenajú viac, než sa na prvý pohľad zdá. História o vzniku štátu Pakistan zabalená do rozprávkového hidžábu. Alebo čo to vlastne bolo?
Salman Rushdie je dôležitým spojovníkom medzi Áziou a Európou, oba kontinenty miluje a to mu umožňuje kriticky sa vyjadrovať k obom kultúram. To, čo mám na jeho písaní rád, som v Hanbe určite našiel a teda ma nesklamala, ale na 5 hviezd to dnes nebude.


Theo mi bol nesympatický, ale Donna Tarttová vie, že dobrá kniha sa nesúdi podľa toho, či je nám hrdina sympatický, ale podľa toho akú hĺbku citov a myšlienok nám prostredníctvom jeho príbehu chce ukázať. Stehlík je veľký americký román, kde priateľstvo, láska a i smrť majú presne toľko podôb, že mi napadá zrovnanie s Malým životom Hanye Yanagiharovej.


Na prvotinu autora skvelý výkon, aj keď niektoré deje v príbehu ostali nevysvetlené, užil som si každú vetu a pokojne by som si dal aj sto strán navyše. Konanie postáv som mnohokrát síce nechápal, najradšej by som každú postavu schytil pod krk a poriadne s ňou potriasol (snáď okrem malej Cayenne), ale ako štúdia, kam až môže zájsť otcovská žiarlivosť a ľudská nečinnosť sa autorovi kniha podarila. Teším sa na ďalšie tituly G. Tallenta.
