netopýr088 komentáře u knih

román košatý ako strom je vlastne retrospektívou a bilanciou človeka, ktorý nezabúda. Človeka, ktorý sa vie starať o stromy, ale neverí vo vlastné sily postarať sa o seba. Popri všetkých nešťastiach a strastiach rodiny, zostáva stále dobrosrdečný, vnímavý a ľudský.
Je to náročnejšia kniha, ale je výborná a ako taká je alegóriou na povojnové dianie v Nemecku. A pritom nekričí, je tichá. Milujem takéto knihy.

1 12.02.2021

zbožňujem kavky modrooké šedočierne stvory, ale môže byť niekto väčšia kavka ako Kafka?, zdá sa, že áno, no toto mi nič nehovorí, surrealizmus a imaginácia utrhnuté z reťaze, až tak, že sa podo mnou rozcválala posteľ, v ktorej som to čítal.
Hodnotiť nebudem, nebol by som objektívny, nech ohodnotí moja posteľ.

Nemožno popierať ani odpustiť genocídu, ale ako ju pochopiť? Dnes, po tak dlhej dobe už vieme, že mnohí pochybovači v tom období, nemohli uveriť obludnosti holokaustu, a tak umožnili jeho priebeh a realizáciu. Primo Levi bez nenávisti a pátosu v tejto silnej eseji, premýšľa a ukazuje spôsoby ako pochopiť udalosti, ktorých bol svedkom a obeťou zároveň.
On dokázal preklenúť priepasť medzi obeťou a nami, ktorí už nemáme kontakt s bolesťou, ktorú svedok zažil. Priepasť, ktorá sa neustále rozširuje, pomáha autor premostiť touto knihou, nech už sa rozšíri akokoľvek veľmi. Knihou všeobecne platnou...

04.02.2021

Neviem, či to autor zamýšľal, ale mne to prišlo veľmi vtipné, polovicu knihy som prečítal v rade na testovanie Covid 21 a je celkom možné, že som bol jediný v dobrej nálade...nádhera, ale taká maličká nepovšimnutá. Komu to pripomína Dopplera, mýli sa, Doppler je oproti tomuto úplný brak. šup s autorom do obľúbených.

4 20.01.2021

Mám kamarátov, ktorí bývajú v bydlisku autora, a keďže je to malá obec, dostala sa mi do ruky táto kniha. Musím sa priznať, že som k nej choval určité predsudky, tým pádom kniha mohla iba prekvapiť. A verte-neverte podarilo sa jej to. Príjemne. Síce zo začiatku mi vadili heslovité vety, a zopár štylistických chybičiek, ktoré možno nedávali zmysel iba mne, neskôr však sa preukázala naozajstná sila literatúry a trochu poézie a kopa postrehov, ktoré mi prišli naozaj trefné. Posledná časť knihy je akési sci-fi, ktoré pre mňa OSOBNE nieje, celkovo vzaté, príťažlivé, takže som si ho až tak neužil. Určite si však zaslúži, aby bola hodnotená vyššie, tak skúsim dorovnať hodnotenie tak, aby to bolo podľa mňa spravodlivé, aj keď budem musieť dať zámerne vyššiu známku. To je daň za to, že som len druhý hodnotiaci.

18.01.2021

Starý dobrý Franzen, aj keď mi ten nový Franzen predsa len príde lepší, bolo pre mňa zohnať túto knihu a prečítať si ju, takrečeno povinnou jazdou.

1 15.01.2021

Tak Ti človeče neviem, niektoré pasáže ma oslovili, a netvrdím, že to nebolo dobre napísané, ale ani tu nenachádzam to, čo mám tak rád na literatúre svetovej, a v tej slovenskej to márne hľadám. Nateraz.

05.01.2021

toto dielko má silu eseje. Všetko je tu akési zdvojené. Spisovateľ, ktorý nie je spisovateľ, dokončuje list sebe samému od svojho dávneho priateľa spisovateľa, ktorý zostal nedokončený...musí tak podniknúť cestu do vlastnej minulosti a pochopiť priateľovu sebevraždu. Domýšľa dôvody tohto činu, na základe výpovedí ľudí priateľovi blízkych, a na základe vlastnej skúsenosti, poznačenej láskou a zradou, skúsenosti ktorá je takmer univerzálna. V jednej z najkrajších pasáží knihy mu priateľovu stratu opisuje tulák kŕmiaci vtáky:
Chybí tu jedno tělo a je stále cítit jako neviditelný otisk, je to, jako by se opíral o něčí nepřítomnost, jako by kráčel vedle přízraku. Vypadá, že se drží zpříma, ale přesto mu byla odervána jedna půle a on tou ztrátou už navždycky ztratil rovnováhu, aspoň pro toho, kdo dokáže bystře pozorovat. Vím, o čem mluvím, dodal milovník ptactva, nemiloval jsem vždycky jenom ptáky.

03.01.2021

Traja patráči na severský spôsob, šmrncnutí Danom Brownom a filmami Wesa Andersona. Bavilo ma to, ale mám pocit, že by sa z toho dalo vyťažiť viac. Kniha mi v knižnici trčala neprečítaná roky, a až čit. výzva ma k nej dokopala, bohviekedy by som sa ju inak odhodlal čítať, takto to mám za sebou a vracať sa k nej asi nebudem.

2 06.12.2020

román o jednej disfunkčnej rodine, ktorá navyše musí opustiť krajinu zo strachu pred blížiacou sa revolúciou. Lenže, čo ak patriarcha rodiny zomrie a zanechá po sebe dlhy a postihnuté potomstvo?
Kniha je štylistickým orieškom, striedanie rozprávačov a časových rovín, priamych rečí a vnútorných monológov, môže byť pre niekoho mätúce. Ale nič to nemení na fakte, že je to stále skvelá kniha. 90%

1 23.11.2020

Malo by sa to skôr volať zhúlenoid, lebo taká imaginácia, akej je M.C. schopný, sa rodí asi iba po požití drog. Čítal som to tri týždne, pretože mi moja myseľ nechcela dlho držať pozornosť, ale neľutujem jedinej minútky, ktorú som nad knihou strávil. Autora často porovnávajú s Kafkom, či Borgesom (mne skôr pripomínalo jeho písanie Casaresa), ale to je veľmi nepresné, Cărtărescu vytvoril úplne nový pohľad na funkciu literatúry. Niektorým veciam sa nedá úplne porozumieť, ale to nevadí, lebo na poriadnu knihu stačí aj desatina toho, čo predviedol tu, a ešte štylisticky bravúrne.

3 19.11.2020

Xala (čít. chala) je román, ktorý nám ukazuje, nielen to, ako môžme byť radi, že nemáme povolenú polygamiu, pretože s tromi manželkami je to naozaj ťažké a tobôž, keď sa na vás uvrhne z očí zvané xala, spôsobujúce mužom problémy s erekciou a vy neviete, kto vás uhranul. Ale to len v prvom pláne. V druhom pláne sú Hadžiho manželstvá alegóriou na históriu Senegalu a persifláž neschopného riadenia štátu po prevzatí moci po koloniálnej vláde.

1 31.10.2020

Stefánsson opäť potvrdil svoje majstrovstvo. To ako on dokáže rozprávať príbehy, ktoré sú z kategórie obyčajných ľudských, a vyhmatávať z nich poéziu a múdrosť, je očarujúce a nie je to trik, ale fortieľ. Pri ňom (Stefánssonovi) je aj smútok krásny.

4 28.10.2020

Celkom milé a pútavé dielko o dospievaní a udalostiach, ktoré nás formujú.

1 21.10.2020

toto bola asi najhoršie napísaná kniha čo som kedy čítal. Aj keď plná múdrych myšlienok, bola to vlastne antiliteratúra.

ešte som nedočítal, ale asi by bolo lepšie, keby túto knihu napísal niekto iný... autorka sama nemá dostatočný odstup od látky.
Už som dočítal a nemám, čo dodať.

Dal som si s touto knihou načas a aj tak mám pocit, že som jej ho nevenoval dostatok...nespojil som sa s textom, ale že absolútne nie. 4 hviezdy za výbornú prácu s jazykom a preklad, nebyť toho, asi by som sa hodnotenia zdržal.

1 21.09.2020

V celku podarený pokus o prenos neprenosnej ľudskej skúsenosti, mozaika, v ktorej každý dielik nie je len kúskom bez obsahu, ale skutočným jedným celým obrazom. Autorove zápisky vypovedajú o svete zničenom vojnou, ale pohľadom človeka, ktorý sa snaží vidieť krásu a poéziu v nepoetických dobách. Ak sa vraví, že vo vojne mlčia múzy, pre Kapijevovu knihu to neplatí.

06.09.2020

Zaujímavé a hlbokomyseľné poviedky, rozprávajú o ľuďoch v premenách spoločnosti postsovietskej éry, kde hrdinami sú zväčša mladí ľudia, ktorí sa snažia prežiť v svojej dobe.

03.09.2020

trpko vtipná kniha.

19.08.2020