netopýr088
komentáře u knih
Blázen
Hubert Klimko-Dobrzaniecki
Vo všetkých tých poviedkach som si našiel niečo, nad čím som mohol uvažovať, usmiať sa, alebo len tak zodvihnúť obočie...
Eklektik Bastard
Ivana Gibová
Mal som požičanú a nedočítal som, ak to mal byť punk, tak to bol na mňa príliš veľký punk. V grafickej úprave! V tej nie je ani kúštik typografie, text sa tlačí na okraj strany, až mám pocit, že z tej knihy niekto odrezal na trojreze hlavu a nohy, alebo chce príbeh vytiecť z väzby. Mierne to možno ospravedlniť šetrením papiera. Dokonca už takmer nezostalo miesto na pagíny. Zalomenie na vlajku pri absencii marga vyzerá akoby niekto ešte aj riadky poodstrihával. Vysádzať knihu bezpätkovým písmom je stáročiami nevykorenený hriech, číta sa to hrozne, na strane 23 mi začali slziť oči... je mi zle, a nie je to obsahom tejto knihy, tá grafika ma do príbehu ani nevpustila, mal som pocit, že mi ten text v ruke tancuje... v prípade, že je blok textu na stránke takto veľký, čítajúceho to vyťahuje z knihy von. Nie je nad to, keď dobrá kniha, čo tejto konkrétnej, priznávam, nemám právo upierať, je podporená dobrým spracovaním, čo je to, čo uprieť môžem. Grafik nerozumejúci zákonitostiam spôsobuje krivdu na spisovateľoch, ktorých takto ochudobňuje o čitateľov, ktorí majú radi okrem hodnoty textu, aj precízne prevedenie. Asi si ju kúpim, aby som mal ukážku toho, ako sa kniha nemá robiť!
Pochodeň v uchu
Elias Canetti
memoáry už sa jednoducho nedajú napísať lepšie, toto je vysoká škola štýlu a precíznej práce s jazykom. Nečítal som predchádzajúci diel, a nič to nestratilo na svojej pochopiteľnosti, pretože autor sa v Pochodni v uchu na Zachránený jazyk nijako neodvolával. Canetti si aj po päťdesiatich resp. šesťdesiatich rokoch pamätá na také detaily, že mu závidím buď pamäť, alebo imagináciu.
Pravek a iné časy
Olga Tokarczuk
čítané znova po rokoch mi už táto kniha nepriniesla také očarenie, ale stále je to orignálny literárny počin. Nenazval by som to magický, ale symbolický realizmus, pretože tu každý magický prvok má svoje miesto a význam, a je ich tam toľko, že sa v nich čitateľ stráca ako v bludisku, aby sa opäť našiel. A je to krásne, a presné vety a metafory tomu dodávajú hlbokú atmosféru! paráda!
Ako nakŕmiť diktátora
Witold Szabłowski
Príbehy diktátorov sa na seba ponášajú rovnako, ako sú podobné príbehy ich kuchárov...to čím sa odlišujú, sú ich recepty, ktoré sú zrkadlom miesta a doby...dobre napísané, až na kuchárku Pol Pota, ktorá nemá odstup, lebo Pol Pot bol taký dobručký ujo Večerníček, ktorý si nevšimol, že jeho podriadení zmizli 2 milióny ľudí (zmizli je eufemizmus pre slovo smrť kdekoľvek na svete)...Môcť nahliadnuť pod pokrievku a pod nôž najväčším svetovým despotom druhej polovice 20. storočia bolo ako vyvážené menu...v staničnej reštaurácii ovšem.
Strom beze jména
Drago Jančar
Zložitá konštrukcia tohto románu mu trochu uberá na čitateľnosti (ako aj sadzba sem tam krkolomne neskorigovaná), a posledných pár kapitol je vyradených na začiatku knižného bloku. Autor tak vytvoril akúsi špirálu (konkrétne tunel pod červeným domom, bývalý kryt) po ktorej nás vedie z minulosti do prítomnosti a späť. V anotácii sa o príbehu dozvedáme kostru, ale je tu ešte mäso a srdce a vzpriamovače chlpov! Všetko čo sa deje, aj sa kedy udialo, deje sa teraz. Pretože archivár nezabúda! Treba ešte vyjadriť vďaku vydavateľstvu za odvahu vydať túto knihu, a Petrovi Mainušovi za preklad! Pokojne v tom pokračujte!
Tanečnice z Izu a jiné prózy
Jasunari Kawabata
Až na Snežnú zem, ktorú som čítal dávno v slovenskom výbere, všetky tu zverejnené Kawabatove texty boli pre mňa novinkami. A musím povedať, že sa vo mne obnovilo to očarenie týmto autorom, ktoré som zažíval pred pätnástimi rokmi.
Tichá dohoda
Elia Kazan
Román v pravom zmysle slova americký, pojednáva totiž o hľadaní vlastnej identity, ako to v americkej literatúre často býva. Autor takzvane šustí papierom, ale robí to veľkolepo a štylisticky bravúrne. Za mňa plný počet hviezd.
Příští rok v Jeruzalémě
André Kaminski
obdivujem židovských autorov, a pán Kaminski je tiež dobrým príkladom židovského spisovateľa, u ktorého nachádzam tie prvky, ktoré ma fascinujú pri I. B. Singerovi, Ch. Potokovi a M. Shalevovi, takže ma jeho kniha potešila...
Pedro Páramo
Juan Rulfo
je náročné čítať túto knihu, niežeby nemala dej, ona ich má hneď niekoľko a všetko sa deje akoby naraz, aj mŕtvi prehovárajú, magický realizmus to ale nie je, skôr realistická fantasy, a pekných viet by ste tam nenašli mnoho, ale to, aké je to celé poskladané, je nadčasové...
Tetřev hlušec
Michel Tournier
v tejto poviedkovej knihe nie je jediná slabá poviedka, pán Tournier vie namiešať správnu zmes reality a rozprávkovej atmosféry, za všetky vyzdvihnem Amandinu aneb dvě zahrady, v ktorej sú symboly navrstvené tak, až nám autor vytvára akúsi bariéru, tu medzi detstvom a dospelosťou! Všetko tu má svoje miesto a význam! Ostatné poviedky sú rovnako vydarené...
Jak to vlastně bylo?
Julian Barnes
na Barnesove knihy sa nikdy neteším dopredu, ale vždy sa teším z nich, keď ich už čítam, tento pútavý román patrí aj v diele tak výnimočného autora, k tomu najlepšiemu, čo kedy napísal...ak som dal ostatným jeho knihám päť hviezd, tu si vyhradzujem právo jednu hviezdu pridať.
Advent
Gunnar Gunnarsson
čítal som to už druhý krát, a tentoraz ma to oslovilo ešte viac, než pred troma rokmi, také nadčasové a prenosné do každého jazyka...
Kuropění
Viktor Fischl
milujem kohútie múdra... lepšie ako gorila Izmael! človečina riadna...
Nikdo nic nikdy
Juan José Saer
Ak je to alegória na pomery v Argentíne sedemdesiatych rokov, tak je príliš alegorická a nepriechodná. Stále sa opakujúce jednoduché obrazy (aj keď napísané štylisticky zložito, v nelineárnom čase), videné z pohľadu niekoľkých postáv, ktoré na seba nabaľujú nové a nové významy, až zostane naozaj pocit, že nikto nič nikdy...vchádzajúce tak do zabudnutia, rozumej nekonečného opakovania sa... Viem, čo chcem povedať, neviem ale ako...z tejto knihy bude nejeden čitateľ zmätený, nie je to len môj prípad...ale nech to nikoho neodrádza, prosím, odpad to rozhodne nie je, v žiadnom prípade!
O myších a lidech
John Steinbeck
čítal som v češtine, pred pätnástimi rokmi a teraz som sa k tejto dnes už klasike vrátil, a skúsenejší musím povedať, že je to stále výnimočná kniha, aj keď český preklad už trošičku zastaral... skúsim si to pozrieť po slovensky.
Uspávanka pre obesenca
Hubert Klimko-Dobrzaniecki
na 60tich stránkach textu toľko...
zábavy, smútku, lásky, múdrosti, človečiny, že je to až neunesiteľné.
tlieskam!
Kniha ilúzií
Paul Auster
moja prvá kniha od Austera (odvtedy som ich čítal všetky, postupne sa k nim hodlám vrátiť), a asi jediná kniha, ktorú som kedy začal čítať hneď po zakúpení v kníhkupectve, väčšinou sa nejaký čas teším z kníh na poličke. Musím povedať, že po tých rokoch som čítal úplne inú knihu, úplne iný pocit z nej mám, ale stále je to ten starý známy Auster. Dva životy v dvoch časových rovinách rozprávané postupmi známymi z pokleslých žánrov, chvíľami je to thriler, chvíľu detektívka, porno, gangsterka, ale takto napísať to dokáže iba tento autor. Paul Auster je môj spisovateľ č.1.
Amulet
Roberto Bolaño
Bolañov jazyk je tak poetický aj keď píše vlastne o hrozných veciach, jeho metafory sú dokonale presné a výstižné, užívam si ho, vždy. Pani Charvátová je správna voľba na preklady Bolañových kníh, odvádza skvelú prácu, klobúk dolu, je to v tomto prípade predpokladám náročná ale krásna práca.
Ešte ma čaká Nacistická literatura v Americe a pevne dúfam, že sa dočkáme ďalších prekladov, bola by hrozná škoda, keby nie.
