newtory komentáře u knih

Mimoriadne dobrý výber. Jeho prostredníctvom som objavil tohto "Abraháma" poézie. Ak by som si smel vziať so sebou len jednu knihu do vrecka, bol by to tento výber. So Skácelom je život lepší, pretože jeho očami sa na svet pozerá oveľa krajšie.

8 31.12.2012

To je ten prípad, keď sa opovážim ohodnotiť knihu bez čítania a stačia mi na to dve veci:
1.) Prelistovať si knihu v kníhkupectve a námatkovo tu a tam prečítať úryvok.
2.) Pozrieť si zopár videí (to je zdroj obživy dotyčného "autora" ) na you tube
A za seba môžem zodpovedne konštatovať, že táto kniha je: ...

AD: valentýna
Ruská literatúra chce čas. To nie je víno z "krabice" to je slnko v skle. Každodenný život tiež nie je scénou z akčného filmu. Je to sled plynúcich obrazov. Niekedy rýchlejšie a zmysluplnejšie, inokedy pozvoľna a možno aj bezo zmyslu. Ruská literatúra akoby niekedy postrádala dej, ale drámy sa odohrávajú pod povrchom, je to to nevypovedané a niekedy aj nevypovedateľné. Nie rýchle prestrihy, ale plynulé, niekedy pomalé sekvencie. Vychutnať ruskú literatúru je ako naučiť sa vychutnať dobrý čaj a ten sa zo sáčku nepripraví.

7 20.07.2014

Dobrú detektívku nerobí brutalita, surovosť, ale zápletka, opisy postáv, prostredia a interakcie medzi nimi.
Hitchcock vytvoril tajomno z mála, nepotreboval drastické opisy, stačilo navodiť správnu atmosféru.
Nič z toho tento krvák zabalený do posledného vydania The Times nemá.
Opismi postáv a vzťahov medzi nimi mi tak trochu pripomína skôr "ženský román".

6 03.05.2023

Čítam ju synovi a veľmi sa mu to páči, rozprávky sú "iné" než na aké sme zvyknutí, ale určite menej závadné ako svet reklám, množstvo morbídnych a lascívnosťou preplnených TV programov a rozprávky nadupané progresívnym dobrom, ktoré poskytujú akurát tak falošný obraz reality plný bezbrehej a preto až trápne od života odtrhnutej empatie.
Aby pochopil, že absolútne dobro je práve taký nezmysel, ako absolútne zlo.

6 01.11.2022

Kúpil som ju pod stromček, ale je taká nádherná, že sám pri nej "slintám". Dych berúce ilustrácie a laikom primeraný text. Publikácia mapuje všetky etapy vývoja našej planéty. Ak by som mal nominovať, tak za mňa "Kniha Roka". Všetky tie dávno vyhynuté živočíchy na stránkach ožívajú, oni skutočne žijú vlastným životom. Už dávno som nebol tak veľmi zaskočený nejakým ilustrátorom. Ak niekoho zaujíma "život pred životom", neváhajte a dožičte si poučenie a kopec potešenia k tomu...
P.S. Nechcem byť hnidopich, ale slovenská verzia má podľa mňa, akúsi kultivovanejšiu, menej prvoplánovú obálku, teda ilustráciu na nej, ale to len tak, celkom na okraj a celkom mimochodom.

Moje prvé, ale osudové (pretože rozhodne nie posledné) stretnutie s týmto pánom: chodiacou knižnicou a majstrom mystifikácie v jednej (fascinujúcej) osobe. Dodnes si pamätám, ako mi z knihy začali následkom nekvalitnej (socialistickej) väzby vypadávať listy a ja som sa vybral do neďalekého nákupného strediska na sídlisku, kde sídlilo kníhviazačstvo. Bola to prvá kniha, ktorá mala pre mňa taký zásadný význam,že som zvolil polokoženú väzbu, ktorá stála niekoľko násobne viac, ako samotná kniha.
Neuveriteľné príbehy plné tajomstva a desu z ľudskej existencie v konečnom svete s nekonečným množstvom možností. Príbehy písané v prvej osobe (podobne ako božského E.A.Poa) kde rozprávačovi je od prvej chvíle jasné, že sa cesta končí poslednou, ale nie konečnou zastávkou. Neustále sa vracajúci motív labyrintu a sveta, ako obrovskej knižnice. Zdatný pokračovateľ Hawthorna, Poa, Kafku...pokračuje tam, kde skončili svoju autorskú, aj pozemskú púť a sám, kráča hodný kus cesty naznačeným smerom ďalej...

6 31.05.2016

Už dávno som sa necítil tak príjemne, ako v spoločnosti pána Pickwicka & spol...Napriek tomu, že bol román dokončený už v roku 1837 a bola to autorova prvotina, skvele som sa bavil. Preklad manželov Tilschových patrí medzi veľmi zdarilé (jazyk ma nikde nevyrušil) a s tými niekoľkými nepoznanými archaizmami som sa dokázal veľmi jednoducho porátať.
Prvá časť sa niesla v ľahšom tóne, spoločenstvo bolo neustále na potulkách a svojimi zážitkami obohacovali poznanie čitateľov.
V druhom zväzku zaznievali aj temnejšie tóny, ale určite nie na úkor kvality príbehu. Jemný a príjemne suchý anglický humor a ružovolíca postavička pána Samuela Pickwicka, ako aj prešibaná, ale dobrácka duchaplnosť oddaného sluhu Sama Wellera a jeho „otecka“ a k tomu všetkému navrch kultivovaná satira „zlořádů“ doby. Zopár milých duchárskych historiek ako bonus.
Pozorný čitateľ sa z knihy dozvie aj množstvo reálií, čo je nesmierne zaujímavé. Ako napríklad fungoval väzenský, alebo súdny systém v tých časoch v Anglicku, ale aj niečo o Valentínkach a iné...
Všetko samé pozitíva prečo ÁNO, nuž a prečo NIE (?), som nenašiel ani jedno.
Kúpil som si ono vydanie s ilustráciami a veľkými písmenami a priznám sa, že ilustrácie sa mi nepáčia, ale veľkým plusom neskladnosti vydania bolo, že mi to zabránilo v jej prenášaní so sebou. A keďže som bol nútený čítať ju len doma, vydržala mi oveľa dlhšie. (!)
Určite sa k nej ešte veľa krát (ak Pán B...h dá) vrátim a už teraz sa na to teším.

6 10.05.2016

Nuda, ale usiluje sa tváriť milo. Čím viac s snaží, tým menej to funguje.

6 18.11.2015

Kým slovenské náboženské vydavateľstvá chrlia nedeľnú literatúru, Kalich vydáva Knihy.
„Kolébka zla“ je prvotinou, ale čitateľ to nepozná. Je to prvotina vyzretého autora.
Príbeh je oslavou ľudskosti zoči-voči (staro) novodobému barbarstvu. Napriek tomu čo sa nám snaží liberálna časť ľavice nahovoriť, Islam nie je obohatením našej kultúry, je jej dôsledným popretím.
Človek by očakával po viac ako štvorročnom väznení autora sebaľútosť a zdôrazňovanie svojho utrpenia, ale nedočká sa, kniha je plná pozitívnej energie navzdory zakúšanému.
V čase keď zanikla západorímska ríša a Európa sa ponorila do chaosu a vojen v duchu Hobbsovho: „Homo homini lupus“ boli to práve írski mnísi a misionári, ktorí sprostredkúvali poklady antiky a viery, kým sa kontinent“ neuzdravil“. Dnes je tu novodobé barbarstvo : Islam a jeho piata kolóna apologéti multi-kulti.
Snáď bude kniha írskeho autora tým pomyselným svetielkom v tmách. Tak ako Dostojevskij zvečnil svoje vyhnanstvo v Zápiskoch z mŕtveho domu, aby sprostredkoval svoju skúsenosť so samoderžavím tak Keenan núka tú svoju. Toto je výpoveď proti spavosti, medicína pre nenapraviteľných snílkov a ľahostajných. Viac takýchto kníh, pretože cisár je naozaj nahý, ale hovoriť o tom v XXI. storočí je politicky nekorektné.
P.S. Možno niektoré moje paralely, národnosť autora, prípadne orientácia vydavateľstva privádzajú k nesprávnym záverom, preto upozorňujem túto časť čitateľov, že jedinou formou viery s ktorou sa stretnú v knihe je viera v človeka a v to lepšie v ňom.

6 30.12.2013

Židé jsou jako všichni ostatní, jenom že víc.
Už ani neviem odkiaľ je ten citát, ale "sekne".
Väčšina Poláčkových anekdot v tejto malej, milej knižke je chronicky známych, ale keď on ich podal tak milo.

6 07.11.2013

Kniha „Iný človek“ obsahuje s veľkou pravdepodobnosťou aj autobiografické prvky. Pre našinca je to jedna z mála správ z druhej strany „barikády.“ To, že „národ knihy“ Židia tvoria kvalitnú oslavnú, ale aj zžieravo sebakritickú literatúru je verejným tajomstvom, ale že aj národ AK-47 dokáže vytvoriť plnohodnotné diela nie je až taký známy fakt. Said Kašua je úspešný izraelský autor arabského pôvodu. Prestížnu Bernsteinovú cenu dostal zhodou okolností práve za túto knihu. Hrdina jeho románu „právnik “ je „iný človek“. Jeho inakosť spočíva v spôsobe, ako jeho arabská identita kooperuje a komunikuje s izraelskými Židmi. Tá istá premena aká sa udiala s hlavnou postavou je pravdepodobne aj „diagnózou“ autora. Hlavná postava je izraelský Arab, ktorý chce žiť v židovskom štáte, ale odmieta nenávidieť, jednoducho chce žiť normálny život. Je zvláštne čítať knihu, ktorú napísal moslim žijúci medzi Židmi a tá kniha nie je o nenávisti. Naopak Židia sú partneri, spoluobyvatelia. Autor si uvedomuje, že sila myšlienok je väčšia ako sila nenávisti. Právnik si uvedomuje svoje „handicapy“ a usilovne číta svetovú literatúru, aby dobehol zameškané z čias, keď bol moslimom na plný úväzok. Číta Dostojevského, Kafku , Tolstoja... ktorého Kreutzerová sonáta je spúšťačom celého príbehu. Arabi, ktorí tvoria okruh jeho najbližších sú ako on, vedia že moslimské školstvo nestojí za veľa, pretože nevzdeláva, kto sa chce uplatniť, musí študovať v židovských školách, dozvedáme sa, že aj moslimovia majú problémy s drogovými závislosťami, že bohatí Židia si kupujú lacné a ekonomické ázijské autá, zatiaľ čo moslimovia sa snažia dávať na obdiv svoje bohatstvo a tak nakupujú vo veľkom luxusné vozidlá.
Právnik aj jeho kamaráti neuznávajú lacnú egyptskú pop kultúru, ktorú hltajú milióny arabov v okolitých štátoch. To že sa v právnikovi prebúdza žiarlivosť po prečítaní lístku nájdeného v knihe z antikvariátu z neho ešte nerobí moslima, pretože žiarlivosť je prirodzený prejav vlastníckeho pudu, ktorý sa vyskytuje v medziľudských vzťahoch naprieč kultúrami aj naprieč storočiami. Môžeme sa baviť o „prahu“ citlivosti v „žiarlení“, pretože ten je v Islame „proklatě nízko“, ale to je všetko. Právnik vyrástol v konzervatívnom prostredí, ale vymanil sa z neho, pretože nechcel byť disidentom medzi väčšinovými Židmi. On chcel pokojný a pohodlný život, konformný s väčšinou. Oženil s moslimkou Leilou, ktorá bola na moslimské pomery nonkonformná, najmä kvôli jej inakosti. Ale keď sa objavili v ich vzťahu prvé nedorozumenia ihneď začal pochybovať o správnosti svojej voľby. Tento nový prototyp moslima, ktorý netrieska čelom o chodník len čo začuje hlas mezuzína zvolávajúceho k modlitbe má ťažkú pozíciu. Vlastní ho nenávidia (považujú ho za zradcu) a druhá strana mu nedôveruje a do určitej miery aj podceňuje. Postava právnika v knihe nemá ani meno, čo privádza na myšlienku, že to mal byť len prototyp vyznačujúci sa určitými vlastnosťami charakterizujúcimi určitú skupinu jedincov.
Amir je iný. Jeho identita sa mení, pretože jeho JA sa mení. Jeho prerod je organický, plynulý a nie je materiálne motivovaný. Stáva sa opatrovateľom Jonathána, ktorý je už niekoľko rokov v kóme. Jonathán je Žid a Amir trávi dlhé hodiny pri jeho lôžku. Počas služieb mu zvedavosť nedá a tak si kráti čas prezeraním Jonathánových vecí. Chce ich prostredníctvom zistiť, aký bol „predtým“ . Počúva jeho CD- čka. Prezerá si a číta jeho knihy. „Objavuje“ jeho fotoaparát a učí sa s ním zaobchádzať. Čítaním jeho kníh a počúvaním jeho hudby sa začína pozerať na svet jeho očami, poslednou fázou prerodu je, keď sa začne pozerať na svet cez objektív jeho fotoaparátu. Jeho premena je takmer dokonalá. Prihlási sa na prijímacie skúšky na umeleckú školu, ale nechce byť prijatý len preto, že na Arabov majú izraelské školy kvóty, ale preto, že porotu presvedčí svojimi kvalitami. Preto začne používať doklady Jonathána a vystupovať v jeho mene...
Je to dobrá kniha, zaujímavá a pre našinca objavná, ale nielen preto, že ju napísal človek spoza druhej strany barikády.

6 22.02.2013

Kniha Claudeua Lanzmanna ŠOÁ má výnimočné postavenie medzi knihami s tematikou Holokaustu. Po novembri 1989 sa začalo zdať, že je tejto literatúry prebytok. Tento pocit vznikol prístupom minulého režimu k tejto problematike. Boľševici pestovali falošnú predstavu, že úctu si zaslúžia len tí, ktorí bojovali so zbraňou v ruke a tí ktorí sa nechali „bez odporu likvidovať“ sú „len“ obeťami. Súčasťou tejto zvrátenej optiky bolo aj skresľovanie štatistiky. Zo židovských martýrov sa stávali nič nehovoriace obete na civilnom obyvateľstve. Jednoducho na mŕtvych Židov akosi súdruhovia zabúdali. Preto je dobre, že táto kniha vyšla. Je to literatúra faktu, ale je to zvláštny dokument, je to doslovný prepis filmu, teda dialógov v dokumentárnom filme. Ďalšou zvláštnosťou je, že vo filme nie je ani jeden archívny záber, celý „dej“ sa odohráva v súčasnosti a pozostáva s rozhovorov, ktoré vedie Claude Lanzmann s „protagonistami“ holokaustu, presne podľa delenia Raula Hilberga vystupujú v dokumente tri skupiny ľudí: Vrahovia, Pozorovatelia (svedkovia) a Obete. Najsilnejšou stránkou sú priam sokratovsky vedené rozhovory. Lanzmann je majster dialógu a jeho exaktne kladené otázky s presnosťou „chirurga“ odhaľujú „biedu“ tvora zvaného Homo sapiens. Vrahovia nie sú zvrátené monštrá, sú to malí ľudia z mäsa a kostí, ktorí sa s odstupom času až príliš snažia racionalizovať a marginalizovať svoje konanie. Svedkovia (Poliaci) nie sú len pasívnymi divákmi sú to často aj „aktívni“ svedkovia, ktorí v duchu, ale často aj činmi sympatizujú s vrahmi a dodnes z nich „presvitá“ zle maskovaný antisemitizmus. V podstate až na výnimky sa tešia z toho, ako to dopadlo a spokojne bývajú v domoch po zavraždených Židoch. Film ŠOÁ má neuveriteľných 544 minút preto sa zdá zvláštne, že sa všetky dialógy zmestili do tejto relatívne útlej knihy. Čo je najzvláštnejšie, kniha vôbec nestráca dych voči filmu a číta sa veľmi dobre, ak teda abstrahujem od smutnej témy. Holokaust sa nedá pochopiť, ale táto kniha dokáže sprostredkovať čosi čo je ťažké už len myslieť, nieto ešte o tom zmysluplne hovoriť, alebo písať.

6 15.02.2013

Neviem, alebo je D.D. unavený písaním, alebo som ja unavený jeho čítaním. V každom prípade niekde sa stala chyba a čítanie tohto silne predvídateľného príbehu sa stalo takmer príťažou...

5 22.10.2020

Dobrá, ale nijak oslnivá kniha, keď siahnem naslepo do oddelenia detektívok a vytiahnem hociktorú knihu, čo mi príde pod ruku je šanca 50 na 50, že vytiahnem detektívku rovnakých kvalít, alebo podstatne lepšiu.
P.S. Reklama je všemocná (!)
P.S.1. Po všetkých tých oslavných komentároch som pochopil svoj omyl a namiesto pôvodných dvoch hviezd upravujem svoje hodnotenie.

"Nechápu, proč vlastně existuje antisemitismus !"
"A všechno ostatní chápete?"

Ak máte pocit, že sa publikácie so židovským humorom opakujú a nič Vás už nemôže prekvapiť. Tak táto zbierka sa zásadne vymyká z tohto rámca. Príjemne prekvapí neošúchanými nádherne vypointovanými vtipmi.

"Národ který se naučil žít bez vlastní země nelze porazit."
Izrael Zangwill

5 20.07.2014

Jeden zo zásadných myšlienkových zdrojov Mein Kampf-u, vynikajúce čítanie pri depresii v rámci logoterapie.
Človek pochopí, že to s ním nie je až také zlé a knihu s úľavou odloží.
P.S. A ešte tu chýba dodatok: "Kniha se podle Databáze knih neslučuje s pravidly demokratické společnosti. Ačkoliv její existenci neschvalujeme, vyšla legálně, takže jsme se rozhodli ji zde ponechat."

Tak akosi postrádam v komentároch svojich predchodcov esenciu toho, čo táto kniha naozaj "obsahuje" preto sa aspoň pokúsim:
Podľa mňa je to vynikajúca "diagnóza" Nemecka po skončení II. sv. až do dnešných dní. Zachytáva tragické míľniky jeho cesty za posledných cca 75 rokov. Mainstream má tendenciu popisovať toto obdobie od porážky nacizmu len ako úspešné prekonávanie problémov doby, ale...(!)
Málo, alebo vôbec nič sa nedočítate v oficiálnych zdrojoch o tom, čo bolo obetované tomuto úspechu a obeťou číslo jedna víťazného ťaženia bola predovšetkým sloboda a demokracia. Nemci skrátka v panickom strachu z nacizmu pristúpili na oklieštenie slobody a demokracie spolu s bojom proti možnej recidíve nacizmu realizovali drakonické opatrenia, ktoré ich mali chrániť proti takémuto scenáru. Problém je, že sa tejto agendy chytila ľavica a rafinovaným spôsobom presvedčila spoločnosť, že to čo robí, nie je len jej ľavicová agenda, ale že v skutočnosti zachraňuje celú spoločnosť. Pod týmto krytím sa jej podarilo presadiť množstvo sporných riešení a zabetónovala ich do spoločenského kódexu ako záväzné a "navždy" platné. Autor podrobne popisuje ako sa z CDU/CSU stala prakticky ľavicová strana, ako sa na univerzitách začala presadzovať ľavicová ideológia o boji s R.A.F. ako sa v Nemecku právne pretláčala Lisabonská zmluva, likvidácia nemeckej marky na úkor eura, zjednotenie Nemecka, potieranie a systematická démonizácia AfD, euroústava aj o tom, ako Angela Merkelová prakticky zlikvidovala Helmuta Kohla a tak ukončila transformáciu pravicovej konzervatívnej strany CDU na stredoľavú, až po rok 2015 kedy otvorila hranice a zasadila smrteľnú ranu myšlienke svojprávnych národných štátov v rámci EU.
Záver, vynikajúce zhrnutie politického vývoja Nemecka od roku 1945 do dnešných dní, veľmi odporúčam, najmä keď si uvedomíme, že Nemecko je lídrom a hegemónom EU.

P.S. A ešte čosi, všetko o čom sa v knihe dočítate je poctivo ozdrojované, takže žiadne varenie z vody.
P.S.1. Nie som fanúšikom Inštitútu Václava Klausa (irónia) ale mám rád pravdu (fakt).

4 26.01.2024

Dlhé roky počas zdanlivo vlečúceho sa detstva to bola moja najobľúbenejšia kniha, ktorá ma verne ako psík sprevádzala počas snívania o nesplniteľnom sne: Pes v bytovke.
Dnes som už zo sna vyliečený, psíka mať nemusím, ale vďaka tejto relatívne útlej knihe dokážem o kynológii blufovať ako starý psíčkar.

4 12.10.2021

Zaujímavé čítanie, človek si uvedomí obrovskú rozmanitosť "čierneho" kontinentu a zároveň odpudivosť domorodých kultúr, a mentality ich nositeľov, ktoré môžu vzrušovať a podnecovať fantázie pri sledovaní blikajúcej obrazovky, ale ako susedov by ste ich nechceli mať.
Únavné fňukanie západných "elít" o tom, ako sme sa previnili na tomto kontinente nadobúda nové obrysy, pre človeka premýšľavého a nachádzajúceho súvislosti umožňuje množstvo informácii zachytiť falošné tóny tohto intelektuálneho chorálu.
Len tak námatkovo: "percento otrokov vyvezených do karibských oblastí bolo cca 42 %, do Brazílie 38 % a do severnej Ameriky cca 5 % (!) ..."
Kde sú tie veľkolepé reparácie pre potomkov bývalých otrokov z Francúzskej Guyany, Salvádora, Venezuely, Guatemaly, Panamy, Kolumbie, Surinamu, Brazílie...etc ?
Prečo neplatia napríklad Španieli a Portugalci ? Odpoveďou je nie, pretože, patria k najväčším poberateľom dotácií z EU.
Ak tu vznikol dlh, tak všetkým spravodlivo, padni, komu padni.
Nie, brať treba od tých, ktorí sa vedia o seba postarať (!)
Nehovoriac o "bývalých" moslimských otrokároch, ktorí v súčinnosti černošskými vládcami obchod organizovali.
Iný príklad: "britský parlament sa už v roku 1807 rozhodol, že atlantický obchod s otrokmi zruší a tak Británia rozmiestnila okolo brehov západnej Afriky svoje vojnové námorníctvo, aby chytalo otrokárske lode a oslobodených otrokov vracali naspäť na africké pobrežie" ( zachytili 1635 lodí a oslobodili 160 000 otrokov).
Dnes rozbesnené bandy fanatikov BLM rúcajú v UK sochy významných predstaviteľov britskej histórie.
Zaujímavé, aká je pamäť "potomkov" krátka.
Knihu odporúčam, ale upozorňujem:
Je to "čítanie na dlhé trate".

4 29.05.2021