parvitas komentáře u knih

Nechala som sa zlákať obálkou (krásna modrá) a názvom. Lebo knihy o kníhkupectvách a knižniciach sú moje ️. Žiaľ, toto je úplne predvídateľný romantický príbeh, kde to skončí presne tak ako aj tušíte. Max je zlý, výbušný a bohatý filmový herec, ktorý sa musí venovať verejnoprospešným prácam, aby nešiel do väzenie, Sarah je milá a hanblivá majiteľka kníhkupectva, ktorá sa neustále červená a obaja sa navzájom potrebujú. Max pritlčie poličky a vymaľuje, ona zase zisťuje, že pod jeho tetovaním sa skýva utrápená duša... Úlohu kulís zohráva aj prostredie kníhkupectva, kde kraľuje ona ako vášnivá čitateľka a kníhkupkyňa antikvariátnych kníh (ha, toto jej hromadenie kníh mi je dosť blízke ), a ktoré stojí na pokraji zániku, samozrejme je tu aj niečo z "jeho" prostredia (amatérske divadlo), ich spoločné nútené bývanie, vzájomné obchádzanie sa, postupné tolerovanie a spoznávanie sa, jedlo, vášnivé milovanie, no všetko trvá len na určený čas, kým Maxovi nevyprší trest. A sused z kvetinárstva sa okolo motká ako ten tretí. Napätie, či prekvapenie žiadne, ale na zresetovanie je to ok kniha...

2 31.10.2021

Pri tejto knihe sa oplatí spomaliť a vychutnať si jej príbeh a maličkosti, ktoré robia život úžasným. Kniha požičaná od skvelej kolegynky a šéfky v jednom, čaj s láskou pripravený mojou dcérkou do obľúbeného hrnčeka s prekvapením a chutný jablkový koláč, ktorý sme vychutnávali počas oberačky. Za všetko ďakujem zo ️.
Hlavná hrdinka pracuje ako správkyňa cintorína a spočiatku o nej nevieme veľa. Dvadsať rokov sa stará o živých a mŕtvych, o kvety a zvieratá. Je dobrou poslucháčkou a keď k nej pozostalí prídu, vždy nájdu otvorené dvere, šálku dobrého čaju, kávy (či kvapku niečoho silnejšieho) a prívetivosť. No zároveň si stráži svoje súkromie, rovnako ako nedáva na obdiv farebné šaty, ale prikrýva ich tmavšími a decentnejšími farbami kabátmi a zvrškami. Neočakávala som až taký dramatický príbeh, preto ma príjemne prekvapilo prepletanie osudov, tajomstvo a vývoj postáv. Boli opísané tak živo, že som si ich vedela predstaviť do posledného úsmevu i vône. Bavil ma jemný čierny humor, veď aké by boli pohreby bez smiechu i sĺz. Za mňa je vydarená scéna o strašení mladých, čo si na cintorín išli vypiť, o rozlúčke s cirkusákom, ale aj o zvieracích miláčikoch, či darčekoch (bábiky sú desivé). A asi najviac ma bavila kapitola, scéna rozhovorov, kde sa miš-maš cez seba bavia traja hrobári, farár a zamestnanci pohrebníctva, rozprávajú nakríž. A pestovanie a záhradníčenie. Úplne si to predstavujem... (Je to ako Amélia z Montmartru a Čokoláda a Pichľavá elegancia dokopy ale inak, zemitejšie.)
Raz sa na cintoríne zastaví muž, ktorý všetko zmení. Chce len splniť matkino želanie, no donesie závan minulosti, lásky, túžby a zmeny. Romantických línií je tu viacero, no ani jedna nekončí úplne predvídateľne, takže som veľmi spokojná. Láska mladá, staršia, pobláznená, manželská, milenecká, rodičovská, zakázaná i toxická. Odporúčam prichystať si aj vreckovky.
V úvode kapitol sú dojímavé citáty, hrobové tabuľky a epitafy a v celej knihe toľko múdrych viet, že si na ne milovníci výpiskov asi aj založia nový zošitok.

2 31.10.2021

Na prvý pohľad je farebná obálka plná pozitívnej energie, veľa robí aj font písma, práve tu platí, že v jednoduchosti je krása. (A farebnosť má súvis aj s dejom.)
A o čom je príbeh? Osamelá mama, ktorá žije len a len svojou prácu, miluje aj svojho jediného syna, avšak až keď ho zrazí auto, prehodnotí svoje životné priority. Nevnímala ho, keď sa jej snažil zdôveriť sa... Synovo prebratie sa z kómy je momentálne tým, na čom jej najviac záleží. Pomáha jej denník, kde si Ľudo písal svoje sny, zoznam zážitkov - zázrakov, ktoré si chce raz v živote splniť. (Inak, francúzske meno Luis sa mi predsa len páči o trošku viac ako toto poslovenčené, hlavne keď sa prechádza po Paríži.) Niečo je absolútne strelené a vtipné, iné jedinečné a drahé, alebo príliš odvážne, či možno aj neuskutočniteľné... ale o tom sú priania 12-ročného chlapca. Ako mamina som sa vcítila do hlavnej postavy, keď mu chce tieto zážitky splniť. Aspoň sprostredkovane, pretože teraz je chlapec v kóme a o pár týždňov ho majú odpojiť od prístrojov. Musí sa pokúsiť o zázrak. Musí sa prekonať, bude zázraky zažívať namiesto neho, ale bude mu o nich hovoriť, písať, natáčať videá, aby sa mu priblížila aspoň takto, keď to doteraz nestihla...
Je to krásny príbeh. O nevzdávaní sa a aj o nájdení si cesty k tým najbližším. Hlavná hrdinka, Telma, si vďaka plnenie zázrakov zo zošita svojho syna uvedomuje a prehodnocuje vzťah nielen k nemu, k sebe samotnej, ale aj k vlastnej mame. Pretože ani babka nestojí bokom a bude Telme robiť spoločnosť. Top zážitky sú objavovanie Tokia, futbalové sústredenie, Colour Run, či chytiť matikárku za prsia, spraviť časozberné video, alebo napísať list svojmu o 10 rokov staršiemu ja. ️
Je to tak milé, že miestami som sa usmievala, miestami žasla a potom si aj zaslzila... Užite si čítanie a zasnívajte sa... Čo by boli vaše zázraky? U mňa by to boli japonské sakury v čase kvitnutia, navštíviť škótske hrady a francúzske vinice, zažiť spanie na lodi (bez búrky!) a polárnu žiaru...

2 31.10.2021

Tak na túto knihu som sa neskutočne tešila, až som sa pretešila... asi také slovo ani nie je, ale označuje môj stav. Že som sa tešila dopredu a zbytočne mala veľké očakávania. Bolo tam veľa dvier a kľučiek (furt sa mi v hlave objavovali scény z pixarovského filmu Príšerky, s.r.o., takže namiesto čarovných línií farieb, zlata a dreva som mala pred očami pastelové a inak krikľavé či animované) a more medu. Btw, ako len neznášam med v čaji (alergia), takže keď sa vyskytla možnosť utopenie sa v takomto niečom, tak to je fakt hnusná pomalá smrť. Mohlo to byť aj bahno, že, ale potom by tam nemohli byť včely.
No. Čo dodať viac. Ešte aj meč tam je, pokrivené osudy a knihy... Knižnica a celkovo príbehy v príbehoch a v čase sú skvelé, zvyšok drží, lebo je to celé takto kadejako spolu popreplietané. Asi ako Nekonečný príbeh, alebo knihy od Nixa, no aj viac inšpirácií by sa našlo... Pri čítaní to bolo ok (na 3* z 5), všetko dávalo zmysel, aj mesiac svietil jasne, ale teraz, keď to mám opísať, či nejako dať dokopy... Lenže ak nenapíšem nič, po čase si nebudem pamätať ani len ten pocit, že či je to celé...
Asi najviac si cením na celej knihe obálku a martinusácky obrázok, ktorý mi nakreslili na vyžiadanie... ❤️

2 09.03.2021

Tretia časť série Darca prepája prvý a druhý diel a na mnohé nezodpovedané otázky som dostala konečne odpoveď.
Konečne viem, kde a kedy sa dej odohráva a ako to spolu všetko súvisí. Hlavnou postavou je tentoraz Matt, ktorý žije v osade za lesom, kde ho prichýlili. S láskavou opaterou nevidiaceho muža aj on dospieva, roznáša ľuďom správy a dúfa, že čoskoro dostane svoje pravé meno. Je zaujímavé, aké majú ľudia schopnosti a aj ako les okolo nich reaguje. Je zloba a bezcitnosť, ktorá sa objavuje medzi dedinčanmi spôsobená ich handlovaním a obchodom s neviditeľným vecami? Knihu odporúčam pre deti od 8-9 r. a už sa teším, ako sa o nej budeme rozprávať.

2 09.03.2021

Príbehy Petra Granta v grafickej podobe sú vtipné a skvele doplnia obraz Nightigala, Molly, či Beverly. Práve Bev je skvelá, ako očaruje ruských zločincov tak, že jej (konečne!) upracú. ????V Nočnej kúzelnici sa tiež stretávame s ruskou čarodejnicou Varvarou (vystupovala v knihe Prokleté domovy), jej minulosť sa tu odhalí a celé je veľmi zaujímavé (znalosť azbuky nie je nutná).

2 20.10.2020

Veľmi ma bavilo aj pokračovanie, tieto literárne a časovo zamotané prípady sú fascinujúce a nevedela som od knihy odtrhnúť. Škoda, že viac častí o Strede nebolo preložených...

2 25.04.2020

Príbeh o nádeji a putovaní až na kraj sveta a ešte ďalej. Nájsť rieku, ktorá tečie pospiatky, objaviť prameň živej vody a zachrániť niekoho pred smrťou, či zistiť, aké je najkrajšie slovo zo všetkých. Svoj príbeh rozprávajú dospievajúci hrdinovia; raz Tomek, potom Hannah, ich cesty sa niekde pretnú a zase vzdialia. Je to krásne rozprávkové putovanie. Ak ju chcete zaradiť, tak asi trošku pripomína Nekonečný príbeh... ale aj plno iných kníh. Je to magický realizmus pre deti, knižka je určená pre čitateľov od 9 rokov a určite ju odporúčam, mne sa páčila, bola ako pohladenie... Všetci sú tam láskaví a dobrí, presne tak ako to vidia deti... a tak to aj má byť... Krásna kniha.

2 25.04.2020

Druhý diel Lovci vran (originálny názov Seven for a secret má základ v detskej riekanke, český označuje lovcov otrokov) sa tentoraz zameriava po prisťahovalectve Írov v New Yorku 19. storočia na ďalší pálčivý problém. Únosy slobodných otrokov a ich následný presun na juh a zotročenie. Viac bitiek, viac špiny, viac tajomstiev. Konečne aj Timothyho brat dostáva slovo, je fascinujúci, dekadencia sa strieda s úprimnosťou.
Páčila sa mi poézia v Mercyiných listoch. Páčila sa mi zmena vzťahu medzi bratmi, ich život. A hlavne milujem tú atmosféru (takto zdiaľky 21. storočia). Mohla by som pokračovať, ale je toho veľa. Hlavne sa mi páčilo že je to klasická detektívka. Že len spolu s hlavným hrdinom sa dozvedáme podrobnosti a hľadáme pravdu. Určite budem hľadať aj ďalšie, alebo podobné knihy... viete o niečom?

2 25.04.2020

Som veeeľmi spokojná. :) Mám nového obľúbeného českého autora. A mimochodom, videli ste video ako číta úryvok z knihy na youtobe? Že je sympaták, že, že? :)
Pripomínalo mi to síce viac kníh, ale spojil to veľmi čitateľným spôsobom.

2 20.10.2017

Pripravte sa na svet, ktorý je veľmi, velmi drsný. Niečo ako africké nekonečné vojny, s detskými vojakmi, kde jediní, čo na boje doplácajú, sú civilisti, resp. ich pozostatky... Kruté a desivé.
To, že hladina morí stúpla a mestá sú zatopené a tam, kde kedysi bola prekvitajúca civilizácie, už je dávno džungľa a bažiny a bojová zóna. Kniha pôsobí naozaj reálne, aj keď sú hlavnými hrdinmi deti a genetcky upravený muž.

2 17.10.2017

Anotácia a iné recenzie tu už sú, tak len v krátkosti.
Dva dni chodím do roboty po tak dlhej dobe, čo som bola doma s chorými deťmi a veru, každý večer, čo večer, akonáhle sú už baby v postieľkach, zaspím na gauči. Len na hodinku, hoďku a pol. A potom si do polnoci čítam. Nenormálna únava ma zmáha.
Ale.
Malo to svoj zmysel, pretože som takto po večeroch dočítala fúto fajn detektívku. Zámerne nepíšem skvelú, lebo ako podotkol môj drahý, že či som si vedomá, že ich aj ja prečítaním vlastne vraždím, tak že v knižnej realite tie dievčatká prečítaním vždy a zase zomrú. Ako toto mi rozprávať pred spaním nik nemusí, viem, kde je realita, ale nejako mi to ostalo v podvedomí.
Vyšetrovací tím fajn, každý si samozrejme nosí svoje traumy. Jasné, že nik nechce čítať o detektívoch, čo nemajú problém s alkoholom/liekmi/drogami/príbuznými a netrpia prízrakmi minulosti/rozvodu/nevyriešených prípadov (nehodiace sa škrtnite).
Čo sa mi však extra páčilo, bol aj jeden bočný motív (áno, ten kresťanský kult) a celkom v závere som sa riadne bavila, ako to všetko vypálilo. Veľké plus je aj v tom, že deti nik brutálne netýral a neznásilňoval. Ale detektívka je fakt dobrá, vraha som neuhádla!
Pokračovanie si určite prečítam a tento prvý diel zo série odporúčam.

Nedávno vyšla táto kniha vo vydavateľstve Citadella v slovenčine (v češtine má už dve vydania), len som si ju zobrala do rúk na prelistovanie a začítala som sa, a potom som nemohla túto knihu pustiť z rúk. Strašné, strašné veci zažila...
Věra mala len 14 rokov, keď ich spolu s mamou a 9-ročnou sestrou odvliekli z Brna na Sibír. Lebo matka, pôvodom Ruska, ušla po 1. sv. vojne s čs vojskom do Čiech. Dievčatá sa tu už narodili a žili, ako sa len dalo, vôbec nie v prepychu, práve naopak. Po oslobodení nastalo presídľovanie Nemcov a Rusov. Dievčatá s mamou museli odísť len v tom, čo mali na sebe...
Znásilňovanie (ešte vo vlaku, áno, aj tie dievčatká!, a jj v tábore), ponižovanie, bitka, hlad, násilie hrozná zima, strach, choroby, bieda neskutočná... Táto kniha, na rozdiel od Menegeleho dievčaťa, nepôsobí ani v jednej chvíli pozitívne. Ani v jedinej!
Názov knihy je podľa miesta, v lese, za táborom, kde rástli jahody, no nejedli ich, lebo práve tam museli pochovať zastrelených mŕtvych Poliakov. Krv na jahodových listoch... V zime zase chodili s fakľami, aby videli vôbec na cestu a báli sa vlkov, ale aj rysov, čo s obľubou skákali zo stromov na nich. O tej neskutočnej biede, o tom, ako sa ich matka chcela hodiť pod vlak, ako chcela, aby mladá Věra zmeškala vlak, o tom, ako ju mama raz v tábore chcela zabiť, aby už viac nemuseli trpieť... Veľa vecí, čo bolo rozpísaných v tejto biografii, samotná pani Sosnarová upresnila v rozhovore, ktorý je na konci knihy. Zasiahla ma najviac. Viac ako Slávik, viac ako iné knihy.
Už tretí deň chodím, premýšľam na ich osudom... ja by som to nezvládla, to vám poviem úprimne.
Keď ich zomrel Stalin, tak si mysleli, že ich púšťajú domov, ale kde... len ich presunuli inam. A potom zase inam... Boli nikto, dve sestry bez mamy, dlhých 20 rokov v cudzej krajine. Kým ich Československo prijalo späť, museli čakať ozaj dlho... :( A ani po návrate do Čiech to nemali ľahké. Mali ich za Rusáčky, nesmeli nikomu povedať, že boli v táboroch, lebo inak by ich vrátili späť...

Skvelý príbeh. Prepletený až tak, že som rozmýšľala, a to som už mala prečítanú dobrú polovicu, či sa nejako vôbec vyrieši.
Viete, čo mi to pripomínalo? Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko od Foera. Nebol to až taký wau efekt ako pri Foerovi, lebo som knihu čítala s prestávkami a riešila niečo, čo ma odpútavalo od deja, tak som sa 100% nesústredila. Ale bolo to fajn. Páčila sa mi grafická úprava, aj viditeľné delenie textu štýlom, ktorý odzrkadľoval každú postavu. Páčili sa mi retrospektívne momentky, kde sa spomínala doba zo začiatku 2. sv. vojny, židovstvo a Alma. A zároveň som zbožňovala pátranie mladučkej Almy po svojej dávnej menovkyni, jej bráško, ktorý hľadal svoj zmysel života v Bohu, a aj myšlienkové pochody starého pána, ktorý celý život opodiaľ sledoval život svojho syna. A áno, samozrejme aj osudy tajomnej knihy Dejiny lásky. Tvorili ju poetické opisy rôznych „dôb” v dejinách ľudstva a lásky všeobecne, vymyslené spôsoby, akým sa ľudské bytosti k sebe snažili priblížiť. Nie, nebolo to nič skazené, práve naopak, veľmi lyricky opísané a krásne. Keby som však začala citovať, tak sem prepíšem 3/4 knihy . Takže, ak máte chuť na niečo pokojné a láskavé, skúste za začítať do Dejín lásky. Keď nájdete kapitoly, čo nepatria k hlavnému príbehu, zastavte sa a vychutnajte si ich. O mužovi zo skla, o dobe mlčania, alebo: City nie sú také staré ako čas, a tak podobne...

2 17.10.2017

Smutná kniha. Byť dospievajúcim nie je ľahké. Volanie o pomoc, na ktoré nikto nedpovedal. Postupné nabaľovanie sa problémov a nepríjemností, klamstiev, zavádzania, násilia a šikanovania, obťažovania... až kým to celé niekto nevydrží.
Nutne chcem vidieť aj seriál, páčili sa mi pasáže, kedy hovorí dievča na páske a Clay jej odpovedá. Rozhovor, ktorý nikdy nedokončia. Nebolo to fér. Nebolo to správne. Ale... dá sa nájsť na tom všetkom niečo pozitívne, zmeniť sa. A ako to vyznieva v závere, aj pomôcť niekomu inému...

2 17.10.2017

Druhý diel nadväzuje na ten predchádzajúci.
Ako je možné, ža tajný agent skončí na mieste ako je Wayward Pines? A že zrazu už nie je štvancom, ale on je ten, ktorý dohliada na dodržiavanie pravidiel?! Nie, neprešlo veľa času, ale náš hlavný hrdina prežil a pochopil, že musí urobiť, čo musí urobiť.
Objasnilo sa pár otázok, ktoré nastolil prvý diel, ale skončilo to vcelku predvídateľne, ale aj tak to bolo napínavé. Netrpezlivo čakám na tretiu časť!

2 17.10.2017

Knihu sme mali z mojej knižnice, lebo, priznám sa, zaujala ma už na prvý pohľad.. Prečítala si ju aj dcérka (7r.), ktorej sa veľmi páčila.
Každopádne, Lišiak Pax je aj o vojne, divočine, o pochopení seba samého. Tento paradox je v knihe spomenutý niekoľkokrát (vojna&mier) aj naturálnejšie (míny), aby to deti pochopili. Príbeh o kamarátstve, ba nie, doslova o prepojení chlapca, ktorý vychoval malého lišiaka, verného kamaráta a spoločníka. Je to také srdcervúce, keď ho musí zanechať v lese... Striedanie pohľadov (zdomácnený lišiak v lese a chlapec, ktorý si svoj omyl uvedomí a ide si poňho) dcérku bavilo, hovorila, že bolo skvelé vidieť, čo obaja v tom istom čase prežívali. Ako ich všetky prekážky zocelili, ako nakoniec zosilneli, dospeli a našli si svoje miesto na svete, v živote... Je to príbeh o dôvere, zodpovednosti, ale aj o vernosti, odhodlaní a o nájdení mieru v duši. Asi by sa to dalo viac rozoberať (invalidná bábkarka, fénix, chlapcov otec), ale už je neskoro a nechce sa mi. Pekné to bolo. Prečítajte si. A dajte to čítať aj deťom, bude sa to páčiť, aj keď pre citlivé deti varujem vopred - je tam jedno úmrtie a nejaké to zmrzačenie. Ale v podstate to má šťastný koniec, aj keď vojna stále trvá. Nie je to totálny happyend, ale je to uspokojivé. Plus dávam za ilustrácie.

2 17.10.2017

Je to snový, až cinematický zážitok. Naschvál nepíšem knižný, aj keď sa v knihe hovorí o knihách (a o filmoch), lebo je to mix magického, snového a reálneho. Je tam všetko tak zvláštne premiešané, že asi sa mi to viac páči, ako nepáči. Ohodnotila by som to na 3,5-4 hviezdy. Dvojitý záver je výborný (v knižnici máme ten temnejší). Som však rada, že sa objavili aj stratené dáždniky. :)
Ak sa vám bude prvá časť zdať, že má pomalší rozbeh, tak sa vám to nezdá. :) Ono to má svoj zmysel, lebo keby sme nepoznali pozadie a minulosť, stratilo by to ten prekvapujúci náboj. Postupne sa objaví aj dráma a vášeň. Z normálneho, možno nie úplne banálneho príbehu nevery dokázal autor spraviť až filmový zážitok, ale to len takto spätne má moje sympatie. Pri čítaní som jednoducho Olliho (hlavnú postavu) nevedela mať rada, neskôr mi ho bolo permanentne ľúto. Nechápem takisto ani posadnutie Facebookom a detailné popisy statusov (prišli mi, akoby ich písala jedna a tá istá knižná osoba), ale budiž. Ak to mám zhrnúť, tak som veľmi rada, že som objavila tohto autora, magický realizmus má svoju novú hviezdu! :)

2 17.10.2017

Už dávnejšie dočítané, ale váhala som nad hodnotením... Na jednej strane sa mi páčila košatosť príbehu aj so všetkými jeho odbočkami a poznámkami pod čiarou, štýl rozprávania tak dokonale podrobný, že som nemala problém si všetko do detailov predstaviť. A tu bol ten problém. Nie s knihou, so mnou... Aj tie myši v pohode, aj tie červy (červy fakt nemusím, to radšej budem čítať o črevách, ale v pohode, nebolo to nič hrozné), dokonca aj rituál... ale stále som čakala, čo ma tak posadí na zadok. A teda záver bol krutý a vlastne sa tým veľa vecí objasnilo. Ale aj tak som bola akosi sklamaná... a smutná. Nečítala som si anotácie vopred, ale vedieť , že sa tam bude vyskytovať násilie na deťoch, tak by som po nej pravdepodobne nesiahla.
Vracala som sa ku knihe viac dní, lebo som popri nej čítala aj iné, vadilo mi trochu riadkovanie, ale edícia MM to má také hustejšie, čítačka by mi pri tomto titule vyhovovala viac.

2 17.10.2017

Tak za prvé, nie je to príbeh zo Zeměplochy. Za druhé, JE to historický príbeh z viktoriánskeho Londýna so všetkým, čo k tomu patrí. Hmla, smrad, klobúky, stoky, gentlemani, jazyk rôznych vrstiev a záchrana jedného života.
(Nemyslím, že by som si to vedela vychutnať v origináli, lebo moje jazykové znalosti nie sú dokonalé, ale prekladateľ si dal záležať a čeština má kopu slangu a nárečia, kde sa hodilo, viď poznámku v závere.)
Zhodou okolností som sa neskôr začítala do knihy iného autora z podobného obdobia (Podivná záležitost se Skákajícím Jackem), kde bola podobne rozpísaná bieda a politické intrigy, ale tá bola šmrncnutá steampunkom, zato Filuta (v origináli Dodger) je šibal a chytrák a nepotrebuje barličky v podobe technologického pokroku. Vystačí si so svojím šarmom a neomylným citom, kde v stokách môže nájsť zapadnutú mincu, alebo hocičo, čo sa stratilo a spláchlo - jednoducho, v podzemí sa vyzná. Bonusom sú známe aj menej známe historické osobnosti (Peel, Dickens a i.), bieda a osobitný zápach však hrajú dosť podstatnú úlohu.
Nemá to ten švih a humor, ako som spočiatku čakala, miestami sa vtípky opakujú (zdôrazňovanie osobného vlastníctva, či pachov psa a hygieny všeobecne). Ale je to o dáme, ktorej treba pomôcť, o politických intrigách a o agentoch. Resp. najmä o jednom, ktorý je pra-pra-pra-pra--- no niečo ako praBond, keď bol odkázaný len sám na seba a svoj šarm a päste. :)
Jasné, že to pripomína Ankh-Morkpork, ale veď Londýn bol jeho predobrazom a tak si užívam niečo, čo mi je dôverne známe a zároveň iné. Je to nostalgia, čo cítim pri čítaní a smútok, že viac od Sira Pratchetta už nebude...

2 17.10.2017