Petra de Valo komentáře u knih

Dojemný príbeh lásky medzi kráľovým generálom a mladou ženou Honor, ktorá po tragickej nehode ostáva ochrnutá. Hrdinovia sa nevidia 15 rokov, ale po opätovnom stretnutí je jasné, že ich láska nevychladla a hoci ostane nenaplnená, je jediná v ich životoch. Honorina tragédia je viac Richardovou tragédiou, pretože vedie smutný bezútešný život a je čím ďalej viac zatrpknutý, kým Honor sa s nehodou vyrovnala, psychicky ju posilnila a premenila z mladého bezstarostného dievčaťa v zrelú ženu. Richard je neprístupný muž, jedine k Honor chová nežné city, a to je u takého muža naozaj dojemné.

Život v 16.storočí iste nebol prechádzka ružovou záhradou a dožiť sa vyššieho veku bez pár výpraskov a jaziev bolo zrejme nemožné.
Doteraz som za najväčšiu knižnú mrchu považovala Ambru z románu Večná Ambra, tá bola amorálna, ale Isabela d´Arles je bezcitná, bezcharakterná sadistka, od ktorej by sa aj Bátoryčka mala čomu učiť. Isabela nemá osobnosť, sama nevie, čo chce, nevie, koho miluje, každú chvíľu uvažuje inak. Áno, je hrdá a nebojácna, ale iba navonok, v duši je slabá a zbabelá.
Jej duševný obrat na konci knihy mi príde dosť nepresvedčivý.
Pokiaľ ide o štylistickú stránku knihy, vadili mi mnohé premnohé oslovenia, “drahá paní, madame hraběnka Isabela d´Arles” a iné pomaly v každej vete.
Ale celkovo sa mi román čítal dobre, keďže Isabela je iná ako obvyklé charakterné románové hrdinky, čo bol zrejme aj autorkin cieľ.

1 23.02.2017

Koniec je začiatok a začiatok je koniec. Raahmet a Araxa, Bela a Alexis. Kruh sa uzavrel.
Dokonáno jest.

1 29.12.2016

Ku knihe ma priviedol film i divadelné predstavenie, a kým pri filme som sa ukrutne bála a zakrývala si oči rukou, kniha je iba slabý odvar. Príliš zdĺhavý úvod, nudné nekonečné opisy mokradí a bažín. Skutočný dej sa zmestil na pár posledných stránok a po pár predošlých náznakoch už vlastne ani neprekvapil, kniha vo mne nedokázala vzbudiť žiadnu hrôzu.

1 03.01.2016

Poviedka s podnázvom Úvaha o povinnosti jedná o čestnom mladom mužovi, ktorý dostojí svojej domnelej povinnosti stoj čo stoj. Hahaha. Oscar si v tejto satire priam brúsi jazyk a zlomyseľný humor, a pritom je podaná takým vážnym tónom, až je to neuveriteľné. Ale typické pre Oscara.
Najlepšia veta z celej poviedky je: "Lord Arthur mal tú najvzácnejšiu vlastnosť, zdravý rozum." Hahaha. Skvelý, úžasný Wilde.

1 13.12.2015

Vynikajúca vtipná dráma, plná briskného Oscarovho humoru a priam sršiaca iróniou. Suchý anglický humor sa môže zdať miestami nadnesený, ale je plný pravdy. Čo veta, to perla, za ktorou nasleduje ďalšia a ďalšia.

1 10.12.2015

Táto časť sa mi páčila azda viac ako Kruh smrti, nebola taká zamotaná a dej sa plynule vyvíjal, bolo tam síce menej života Oscara Wilda - čo mi bolo aj trochu ľúto - a viac detektívky, príbeh bol prehľadný a našťastie nebol preplnený mnohými postavami ako v Kruhu smrti. Síce som od začiatku tušila, ako to dopadne - na základe môjho obľúbeného Oscarovho citátu "Prílišná antipatia znamená sympatiu." V celom príbehu sa však vznášal akýsi smútok naznačujúci Oscarov neslávny koniec, a náznaky homosexuality a dekadentnej spoločnosti, v ktorej sa Oscar niekedy pohyboval, a hlavne skrývanie pravdy, ku ktorému bol nútený, pôsobili na mňa mierne depresívne.

1 06.12.2015

Ach, bojovala som dlho a statočne s touto knihou. Štýl Diany Gabaldon mi vôbec nesadol, príde mi príliš jednoduchý, istým spôsobom ordinárny, a hlavne, obsahuje príliš veľa zbytočných slov. Nevadia mi hrubé knihy, práve naopak, ale tuto ide kvantita na úkor kvality. Pomedzi to som si musela prečítať aj iné knihy, aby som to nejak dobojovala do konca, podobné to bolo aj s Cudzinkou, a už sa desím, čo ma čaká s Moreplavcom, iste budem potrebovať dlhší čas, kým sa odvážim po ňom siahnuť. Obávam sa, že ďalšie časti už nezvládnem. A to príbeh Claire a Jamieho milujem, ale v knižnej podobe sa čaro kamsi vytratilo. Z celej knihy malo zmysel iba pár strán opisujúcich ich rozlúčku, a to je pri viac než osemsto stranách veľmi málo.

1 28.11.2015

Romány od madame Benzoni mám veľmi rada, pretože nepíše iba bezduché romance, ale krásne príbehy dokonale podfarbené historickými udalosťami. Údolie vlkov je komornejší príbeh odohrávajúci sa v lesoch Auvergne, oplýva však tajomným kúzlom. Mladá šľachtičná Hortense a vodca vlkov Jean sa stretávajú za mnohých pohnutých udalostí a od začiatku ich to k sebe neodolateľne priťahuje. Jean s túžbou dlho bojuje, a práve ten vnútorný boj, to napätie, to čakanie, je majstrovsky vykreslené. Nakoniec podľahnú svojej láske, narodí sa im dieťa, ale nečaká ich šťastie, to si budú musieť po mnohých peripetiách a strastiach vybojovať. Jean de la Nuit patrí k výnimočným mužom, a to tajomné kúzlo dodáva príbehu samozrejme on.

1 31.10.2015

Sú veci, ktoré sa vo vzťahu odpustiť dajú a sú veci, ktoré nie. V tejto poslednej časti sa podľa mňa úplne narušil a zničil vzťah Camilly a Philippa a aj keď medzi nimi vládla veľká láska, dôvera bola zničená. Camillino stretnutie a jej vzťah s barónom Axelom Károlyim je magický, Axel je magický, tajomný, neprístupný, zákonom nespravodlivo stíhaný rebel s hrozivou povesťou, na druhej strane šarmantný, umelecky nadaný a citlivý muž, šľachtic, ktorý sa postavil na stranu utláčaných nevoľníkov a žije na okraji spoločnosti ako vyvrheľ. Camille je ním od začiatku priam nepochopiteľne priťahovaná, hoci sa ho zároveň desí, a spočiatku dostáva od neho mnohé lekcie, pretože jeho najvýraznejšou povahovou črtou je sila charakteru a zmysel pre spravodlivosť. Po obrovskej tragédii sa jeho krehká duša znova otvára láske a je priam dojímavé, ako autorka jeho i jeho duševný prerod opísala. Pre mňa ostáva Axel jednou z nezabudnuteľných literárnych postáv - i napriek malému priestoru v niekoľkozväzkovej ságe - a Camillinu budúcnosť som videla s ním.

1 30.10.2015

Druhý diel románu o mladej Charlotte de Fontenac je naozaj dobrodružný a plný udalostí. Mladá grófka sa stáva obeťou intríg a všemožných nepríjemných udalostí, z ktorých jej pomáhajú vyviaznuť jej stará verná sesternica Léonie, riaditeľ polície Nicolas de La Reynie, a samozrejme jej milovaný, ale stále vzdialený a nedostupný Alban. Ku podivu do krúžku jej priateľov patrí i markíza de Montespan, ktorá je všelijaká, ale iste nie prajná dobrá duša, v prípade Charlotty sa však prekonáva.
Román je napínavý, stále sa v ňom niečo deje, Charlotta dospieva z mladej bezstarostnej dievčiny v mladú ženu, zocelenú po prežití mnohých nešťastí a tragédií, ktoré ju vyformujú a ucelia jej charakter.
Vzťah Albana a Charlotty je nešťastný a tragický, delí ich príliš mnoho vecí. Madame Benzoni sa priam vyžíva, ak môže nechať milencov na seba čakať roky - prejavilo sa to vo viacerých jej románoch, a inak tomu nebude ani v tomto.
Avšak čakanie sa vypláca, ak nás na jeho konci čaká láska...

1 19.10.2014

Prebudenie do neznámeho sveta je strašné, prebudenie po storočiach spánku ešte strašnejšie.
Ak chce prežiť, musí sa prispôsobiť. Bela to zvládne s jemu vlastnou eleganciou a nonšalanciou, v malom mestečku sa stáva predmetom obdivu i rečí jeho obyvateľov.
Trochu mi prekážalo, že sa správa ako kohút na smetisku, a obskočí doslova každú ženskú, čo mu príde do cesty, bez ohľadu na vek, ach, náš drahý Bela, lovec žien.
Zaujímavou vsuvkou sú príbehy o Rhiannon, škoda len, že nevieme viac o jej osude, keďže nakoniec zostávajú otvorené.

1 15.06.2014

Veľmi vydarená zbierka poviedok, najviac ma zaujala starodávna poviedka Nech mrtvé odpočívat v pokoji, má skvele vykreslenú temnú atmosféru a vytvára napätie od začiatku do konca.
Z ďalších spomeniem Sárinu hrobku, Komnatu vo veži a Já, vampýr. Celkom zaujímavé, ale štýlovo trochu iné, sú Luella Millerová a Osud madam Cabanelové.

1 28.05.2014

Hoci sa držím zásady vždy dočítať knihu do konca, túto som bohužiaľ nedokázala prečítať. Hoci chápem bolesť a stratu hlavnej hrdinky, pôsobilo to na mňa tak deprimujúco, že som nedokázala čítať ďalej. A to sa čítaniu smutných kníh vôbec nevyhýbam, naopak, len tento spôsob trúchlenia nebola moja šálka kávy. Možno sa raz premôžem a dám jej šancu, potom dám aj bodové hodnotenie.

Toto je ten najkrajší príbeh lásky, aký bol kedy napísaný, príbeh lásky, ktorá je silnejšia ako smrť, príbeh o Bohu a diablovi, o krvi, zrade a pomste, o človeku, ktorý sa stane temným anjelom.

Knieža Bela, milovaný syn kniežaťa Vlada zvaného Diabol a jemnej kňažnej Ileany, sa po násilnej otcovej smrti predčasne chopí moci, aby udržal trón a ríšu v tých pohnutých a krutých časoch, plných bojov a tureckej hrozby.
Ale nielen Osmanská ríša je mu nepriateľom, stáva sa obeťou zrady vlastných bojarov...
Po dlhých rokoch väzenia, na prahu smrti, dostáva druhú šancu na život. Cena však bude vysoká...

Z knihy priam čiší Belova osamelosť, nielen ako panovníka, ale i ako muža, ktorý nenašiel spriaznenú dušu. Až keď mu ako horská riava vtrhne do života Alexis, ktorá je rovnako krásna a divoká ako on, spoznáva, čo je to láska, láska nádherná a tragická, ktorá mu bola Bohom súdená.

“Jsem tvé vzkříšení a život, ve mně-li uvěříš, byť bych i zemřel, budu žít ... Za tebou půjdu mořem času ... Alexis ...”

Nedokážem slovami vypovedať, ako na mňa táto kniha zapôsobila a aké pocity vo mne vyvolala. Radosť, smútok, citový zmätok, nevysloviteľný pocit, že som konečne našla, čo som tak dlho hľadala...

1 23.05.2014

Nemôžem si pomôcť, ale nemám rada tento diel. Oveľa viac sa mi páčia - ako píše Kermisse - tie diely zo starých dobrých transylvánskych čias, kde sa žije, vládne, bojuje a neskôr i spomína ... Tuto zrazu ani zmienka o minulosti, o Alexis, veľmi mi to chýbalo ... až mi z toho bolo smutno...
Tiež si akosi neviem predstaviť, že Bela, ktorý je typický introvert - rezervovaný, držiaci si odstup, sa dá na divadlo a film, a hrá pred davom ľudí, on, vojvoda, ktorý vládol ríši.
Ten veľkolepý záver a Belova obeť mi príde trochu prehnaná, aby som to správne vysvetlila - ak by Bridget bola inkarnáciou Alexis, ktorú stáročia hľadal a miloval, bolo by to dokonalé. Avšak v prípade nejakej Liane, s ktorou strávil krátky čas, to akosi nebolo namieste.

1 23.05.2014

Táto zbierka poviedok patrí podľa mňa k priemeru - čo stráca na kvalite, vynahrádza kvantitou, len neviem, či to množstvo poviedok je prínosom alebo skôr nevýhodou. Úprimne, bola som rada, keď som ju dočítala, väčšina poviedok ma veľmi nezaujala, možno iba ak veľmi zvláštna, poetická Nekousanka aneb Fleur de Fur. Jediná poviedka, pri ktorej som sa večer fakt bála, bol Pes od H.P.Lovecrafta, strašná, zvrátená a naozaj desivá. Kniha je rozdelená na niekoľko tématických kolekcií, z tých sa mi najviac pozdávali klasické. Upír z Kaldensteina, hoci je zaradený inde, patrí takisto k úplnej stokerovskej klasike. Viac sa mi však páči zbierka Upíri, démoni a spol., poviedok je menej, ale sú starostlivejšie vybraté a také starosvetské, čo ja oceňujem.

1 23.05.2014

Len čo som objavila túto knihu, hneď som si ju kúpila a veru som neoľutovala. Konečne niekto vniesol trocha romantiky do presláveného upírskeho príbehu, čo poteší hlavne ženské duše. Snažila som sa čítať pomaličky, tak som nechcela dôjsť až na koniec, pretože som vedela, ako to skončí, hoci celý čas som tak verila v happy end ...
Stoker síce Draculu stvoril, ale vykreslil ho ako čisto bezcitného netvora. Verím, že som nebola jediná, komu v knihe chýbalo trocha citu. Dočkali sme sa síce skvostného filmového spracovania od pána Coppolu, kde to bola totálna vražedná love-story, v knižnej podobe sa o niečo pokúsili Ian Holt a Dacre Stoker v knihe Dracula, knieža nemŕtvych, ale až táto kniha ma potešila na duši.
Príbeh je podaný z pohľadu Miny, výborne je vykreslené jej rozpoltenie a váhanie medzi grófom a Jonathanom. No keby som si mala ja vyberať, veru neviem, neviem, či by som sa rozhodla ako ona ...
Veľa náznakov zo Stokerovej knihy bolo v tejto knihe pretavených do skutočnosti a hoci niektoré vysvetlenia sú trochu bizarné, odpúšťam, pretože ... no pretože inak sa to asi vysvetliť nedalo. Dracula je tu skoro úplne rehabilitovaný, až by človek uveril, že je fakt nevinný ako ľalia, je úplne skvelý, diabolsky príťažlivý, očarujúci, zvodný, smutný i vražedný, jednoducho priam neskutočne dokonalý princ z temnôt.

1 23.05.2014

Táto kniha sa čítala jedna báseň, grécku mytológiu mám vo veľkej obľube a hoci sa autorka nedržala presne všetkého, príbeh sa mi veľmi páčil. Hlavná téma, ako bývajú mnohé ženy podriadené a poslušné mužom, rezonuje aj dnes, hoci sa doba zmenila. Ariadna však na Naxe žije trochu ako vo sne, je priam neuveriteľné, ako Dionýzovi dôveruje. No všetkého do času. Tiež oceňujem, že kniha nemá šťastný koniec, to sa nevída často.

03.04.2023

Ťažko, ťažko sa mi to čítalo. Príbeh mohol byť neobyčajný, keby bol trochu inak spracovaný. Veľkú lásku, o ktorej som mala čítať, som tam akosi až do konca nenašla, zato kniha priam prekypuje myšlienkami o Francúzskej revolúcii, ktoré potláčajú príbeh a robia z knihy akýsi neosobný román. Postavy sú vykreslené plocho a sú plné rozporov, čo by nebolo nič zlé, keby ten rozpor nenasledoval rýchlo za sebou - jedna veta protirečila druhej.

15.04.2020