pistikpistik komentáře u knih

Nie je žiadnym tajomstvom, že mám rád Bukowského prozaika. Jeho Všetky řitě světa i tá má či Najkrajšia žena v meste sú unikátmi a niektoré poviedky hraničia s genialitou a čo si budeme hovoriť, aj o tom je život. Možno. Bukowski je však aj básnik. Je taký geniálny v básni ako v poviedke? Sú to tie povestné zápisky starého prasáka? Kritici hovoria, že je to iba sprostý opilec. V určitom rozpoložení by Bukowski súhlasil. Je to tak. A preto ho milujeme. Píše o veciach tak, ako sú.
"ale vždy si buď vědom možnosti
úplné porážky
ať už se její důvody
zdají správné nebo ne"
z básne "jak se stát slávnym spisovatelem"
Jeho básne určite nepohltia každého. Základ je klasika, ženské, pitie, sem tam dostih, život tam dole, smola a nejaká tá literatúra. Niekedy je to dosť sprosté. Tie básne sú niekedy písané ako mini poviedka, niekedy až balast a niekedy vyštartujú s tak geniálnou myšlienkou, že vy sa pristihnete pri premýšľaní o živote, ba až filozofovaní, čo ste vlastne ani nečakali. Ono číta sa to dobre, sú to krátke fragmenty života okorenené pikantnými detailmi a obohatené o niektoré svojrázne poznatky, ktoré tnú do živého. Ako prozaika ho mám radšej, ale aj tieto básne sú super. Ono hovorte si čo chcete, Bukowski je génius. Básnik a génius. Básnicky génius.
"přesně tohle lidí chtějí:
zasrané divadlo Boží
osvětlený billboard
uprostřed pekla
přesně tohle chtějí,
ta parta
zabedněncú,
neschopných
zazobaných
a ubohých
ctitelů karnevalů"
z básne "co chtějí"

5 08.08.2023

Štvorka. „Tatí! Tatí! Kde máš zbrane? Vytiahni magnum! – Ja žiadne zbrane nemám. Čo sa deje? – Prišla Rosalyn! A nechce ísť preč! Preboha, prečo nemáš pištoľ? – Ideme s mamou do reštaurácie. Rosalyn ťa prišla strážiť. – Čo si zabudol? Dopoludnia som ti to hovorila. Ty vôbec nedávaš pozor. Preto nikdy nevieš, čo sa deje. – A čo drevený kolík a palice? Máme aspoň to?“ Príbehy s Rosalyn sú tie najlepšie, škoda, že ich v tomto diely bolo pomenej. Tentoraz sa vydáme na Mars a skúmame, či je tam iná civilizácia. Videli by sme to aj my, keby si Hobbes nezabudol foťák. Priznám sa, že tieto výlety do vesmíru ma až tak neberú. Avšak viac sa dozvedáme o hlbinách duše Hobbesa a o tajomstvách života tigrov. No a návšteva ZOO bola totálny luxus. „Aha, pozrite čo robí tamten opičiak! A pokojne na verejnosti! Haha! To je humus! Ako to, že ja toto robiť nesmiem?!“

2 14.11.2023

„Ahoj chrobáčik, to som ja. Áno, strážim. Jedného chalana u nás v ulici. Hej, jasne, tu malú obludu... Hmm? No, zatiaľ bez problémov.“ Prvá kniha nás zhruba zoznamuje s malou atómovou náložou energie a výmyslov a s jeho najlepším kamarátom tigrom Hobbesom. Asi najlepšie momenty sú s tou dievčinou, čo ho stráži a peklo bolo u riaditeľa. Fakt zábavný komiks. „Ahoj Calvin. Čo je, strčil si hlavu do mixéru? Ale každopádne je to zlepšenie.“ Zuzka rules.

2 09.11.2023

Václav Votruba je relatívne invenčný autor a aj na poli hudby sa vyzná. Vydal toho viac, ale priamo od neho je to zatiaľ prvá kniha, s ktorou mám tú česť, v zásobe mám ešte napríklad Necrococka. Ale teraz k Monumentom. Po lopate a jednoducho by som to zhrnul, že je to 55 hudobných albumov, písané formou recenzií, ktoré majú pre autora nejaký hlbší význam, sú jeho obľúbené, či ich považuje za nejakým spôsobom zásadné v hudobných dejinách. Chronologicky od najstarších po najnovšie. Ale my sa na to pozrieme aj troška hlbšie. V prvom rade treba autora pochváliť za neuveriteľnú žánrovú hĺbku, nebojí sa ísť napríklad aj do metalovej hudby, ktorá je predsa len troška okrajová. Odvážny je aj výber, pretože ako píše v dovetku, všetci sa budú pýtať, kde je Adele? A potom je tu napríklad Chelsea Wolfe, ktorá je geniálnou speváčkou a jej albumy sú klenoty, ale širšej verejnosti podľa mňa známa asi príliš nebude. Tiež nemusia všetci súhlasiť, či patrí medzi top 55 GUANO APES, ale v kontexte doby, teda kto zažil hudbu 90s (najinvenčnejším obdobím hudby v dejinách ľudstva, a píšem to pri zmysloch), tak musí súhlasiť, že tu patrí. Ale kto si to pustí dnes, povie že super, ale top 55? Ja hovorím áno. Začneme technickou stránkou knihy a tou samotná recenzia, respektíve čo nám autor povedal o speváčke a jej diele. Vždy ide niečo na spôsob minikapitoly/recky zvyčajne o troch stranách, kde obsahuje speváčku/autora/interpreta, album, label, žáner, samotný text, zoznam skladieb, emócie na maximum (to znamená naj momenty albumu), zostava, mini životopis a ako ďalšou doskou pokračovať. Václav Votruba píše perfektne, pútavo, chytľavo, rozumne, šikovne, zaujímavo. Nie je to ani filozofická abstrakcia, ani recka typu, je to super, počúvajte. Je to písané hlavne pre nás, pre bežných konzumentov, čo milujeme hudbu a hľadáme so záujmom ďalšiu, na čo môže poslúžiť aj táto kniha. Text sa mi hlavne páči, že vysvetľuje v čom je pre neho album zaujímavé, že ho tu dal, píše o ňom aj v kontextu doby, v odkaze do budúcnosti a či aj osloví dnešného fajnšmekra. Začína sa zhruba po druhej svetovej a končí sa podnes. Napíšem ešte v krátkosti, čo ma zaujalo, že tu rozhodne patrí a čo prekvapilo, ale tiež tu patrí. A taktiež som čo to dobré objavil, vďaka autorovi. Carole King staršia záležitosť, ale príjemne prekvapila peknou hudbou. PLASMATICS viem, že sú to punkové legendy, ale nepočul som asi od nich nič. Až teraz. Prekvapila relatívna brutalita ich punku, na to, že to spieva žena, riadna sila. SIOUSXIE AND THE BANSHEES jedna z najzvláštnejších kapiel, jednoznačne. STROMBOLI o kapele som iba počul iba superlatívy a musím odteraz povedať, že oprávnene. Špičková kapela a Bára Basiková je úžasná speváčka, super nápaditá muzika. Alanis Morissette, NO DOUBT, GUANO APES, HOLE všetko krásne spomienky a to čo definovalo 90s. MADONNA možno si myslíte, že to je iba tá známa speváčka, ale album Ray Of Light je klenot. Minimálne na tomto majstrovskou kúsku dokázala, že dokáže stvoriť artové dielo a toto je fakt klenot a odporúčam, možno zmeníte názor na ňu. THE GATHERING má zastúpenie v dvoch dielach (v knihe sa toto podarilo ešte iba Amy Winehouse), ale oprávnene. Mandylion je doomový prevrat zlatých 90s a Souvenirs dokazuje, že kedysi deathmetalová kapela dokáže stvoriť triphopový zásek a totálne odrovná každého, nielen metalistu. THEATRE OF TRAGEDY metal typu kráska a zviera s krehkým hláskom krehkej Liv Kristine. Ja by som možno dal Aegis, ale zasa, kto neklepal na skvost Der Tanz Der Schaten. Prekvapili SINERGY so svojskou speváčkou. ANATHEMA jedna z najzásadnejších kapiel histórie, od drevného death/doom metalu, cez melancholický rock až po dnešnú podobu krásneho poprocku. Ja osobne považujem za top obdobie okolo ich vrcholu Judgement, ktorý bol zhudobnením melanchólie. A nakoniec Lana Del Rey aj keď je tu zastúpená Ultraviolence, predsa len ja zbožňujem jej božské Born To Die, ktoré definujú pojem elitný pop, alebo dielo píšuce dejiny charizmatického popu. Autor sľúbil pokračovanie, lebo dúfa, že sa budú objavovať špičkové ženské hlasy a ja musím súhlasiť, len nedávno ma dostal na kolená Lingua Ignota a jej Caligula, kde opäť si tu robí nová speváčka, čo chce a prekonáva hudbu samotnú, ako len chce. Alebo vytiahne klenot typu Hannah Fury či Aura Dione. No, určite autor bude mať stále o čom písať. Musím povedať, že kniha je perfektná a fanúšikom hudby, či ktorí len chcú okúsiť nejakú novú muziku a potrebujú nejaké mini odporúčanie, kniha príde vhod. Je pekne napísaná a pútavá. Teším sa na dvojku a autora chválim za tento skvelý počin.

2 07.08.2023

Kniha sa dobre čítala, hlavne väčšiu druhú časť som zmakol za deň. Možno nejde až príliš do hĺbky, príliš sa nevyžíva v hokejovej odbornosti, preto sa dobre čítala a možno aj to je tak dobre, lebo podľa mňa dosť bude prínosná pre mladých hokejistov, ale i laikov a bežných čitateľov. Boris Valábik píše celkom úprimne o všetkých výhodách, ale aj úskaliach hokeja. Jediné, čo možno nemusel, ale na druhej strane možno dobre ako zlý príklad, konkretizovať mená pri nejakých negatívnych javoch. Zaujala má tá časť o drogách. A hlavne drogách v podobe liekoch proti bolesti. Že v Amerike to začína byť dosť problém aj v bežnej spoločnosti. Bol som šokovaný zistením, že lekár ak neuľaví pacientovi od bolesti, ten ho môže dať k súdu, tak lekári radšej predpisujú lieky proti bolesti, aby mali pokoj. Často je tam aj nátlak farmateutickej lobby. Tie lieky sú chvíľkový zázrak, ale nepovedia, že ak vznikne návyk, začína peklo. Ono je to fajn, že ustane bolesť, ale často sa zabúda, že tie zázračné lieky sú s prímesou opiátov a vzniká návyk. A začnú problémy. Potom aj hráči majú často problémy s užívaním stimulantov ako kokaín. Priznám sa, že táto kapitola bola riadne úprimná, mimoriadne zaujímavá a určite pre začínajúcich hokejistov i športovcov poučná. Dobré boli príhody z Ameriky, ako ho zatkli kvôli vodičáku, ale aj príhody z Kazachstanu. Fakt to bolo podané farebne s príhodami, spomienkami. Inak Boris Valábik vôbec netrpel autocenzúrou, lebo sa dosť odvážne pustil do trénovania Jána Filca. Pozor, nie ako do človeka, ale do jeho koučovania majstrovstiev sveta 2009. Pamätám, že to vtedy bulvár riešil. Tiež sa pustil do trénera v Brne, asi je taký priamy, čo niekedy aj mohlo byť pre neho na škodu. Ale my sme sa zasa dozvedeli viac takých tých štipľavých a mierne bulvárnych informácii. Za mňa super. Fakt dobre napísaná kniha, nebral som ju, ani sa nedá moc brať ako športová kniha, ale skôr ako priblíženie jednej zaujímavej kariéry a niečo o živote tam vo svete, či už Amerika alebo Kazachstan.

1 31.10.2024

Niečo som počul o tomto komikse, akosi som sa k nemu dostal a veľké prekvapenie. Čakal som všeličo, dostal som luxusné inferno. Alternatívne vyrozprávanie slovenských dejín a po prečítaní som pochopil, že pravda je tu. Kde sa hrabú oficiálni akademici a ich výklad dejín. „Rimaňja námtu robia grafiti!“ Totálne ma dostali príhody Cyrila a Metoda, ako sa im chcelo k nám, famózny líščí chvost, ale keď sme sa dostali k Jurajovi Thurzovi, ako vyriešil miznutie panien, to už bol solídny hardcore. Celé to bolo tak perfektne robené, tie šialené nápady, súvislosti, a to obrovské množstvo poloskrytých a vtipných detailov. No, autor vie a očividne má naštudované. A tiež očividne bol vo (Valaskej) Dubovej (sorry, ale ten plagát "poľské stravné lístky neberieme" či "Užej to dozť vižraté", to už bolo aj na mňa moc, fakt famózne). Zakončím jedným z jeho najväčších múdrostí, o Štefánikovi: „Bol tieš vážnivý hvezdár a porozovanie nedoziahnuteľnýhc svätov asi zpôsobilo, žemu neprižla ako úplná blbozť, žebi Češi a Slopáci mali vlaztný štád.“

1 22.03.2024

Sedmička. Calvin: "Čo myslíš, Hobbes? Vypovedajú o našej mravnej vyspelosti skôr naše skutky, alebo to, čo máme v srdci?" Hobbes: "Podľa mňa tie skutky vyjadrujú to, čo máme v srdci." Tentoraz veľmi vydarená kniha, ktorá troška presahuje predchádzajúce tým, že z Hobbesa sa stal filozof. Niežeby predtým nebol, ale tu je to častejšie, hlbšie a výraznejšie. A hlavne tým často vytáča Calvina do nepríčetnosti. Calvin: "Toto presne neznášam. Toľko roboty! Prečo by som sa mal s tým drieť." Hobbes (originálne): "Kde líný je běhat a plížit se tiše, ten nakonec nemá kořist v břiše". Síce sa tu neobjaví Róza, zato výrazný priestor dostáva Zuzka: "Neviem, čo je cáknutejšie, či to, že sa biješ s plyšákom, alebo to, že prehrávaš." Čo si budeme vravieť, Calvinove predstavy naberajú výrazne šialené kontúry, snehuliaci "sněhulumpuláci" sú solídny des, podobne ako tigrie oči v tme a tiež stretávame jeho dobré ja. A to je tak výrazný protipól, že tie kontrasty nám mnoho objasnia. Čo si budeme hovoriť, táto kniha je hlboká studňa fantázie, filozofie a drobných príhod zo života jedného nenápadného a skromného chalana. Obluda pod posteľou: "Heej! Heej! Tiger! Ak toho chlapca strčíš k nám pod posteľ, dáme ti lososa!" Hobbes: "A je ten losos čerstvý?" Obluda pod posteľou: "Moment, pozriem sa... Hej, je čerstvý." Calvin: "Hobbes, nepočúvaj ich! NIE!"

1 11.02.2024

Strana 76. „Na začiatku to bolo o slobode a o ľudských právach, zbrane prišli až neskôr.“ Veľmi zvláštna kniha. Ale perfektne napísaná a skvelá. Je zrejme, že novinárka viac stráni opozícii a vláda v Sýrii jej nie je až tak po chuti, ale tak tí západní novinári boli zo začiatku všetci takí. Noty nepustili. Assad musí odísť, iná možnosť neexistuje. On však podporu mal a tak to ustál. Sýrska občianska vojna je jeden z najzložitejších a najneprehľadnejších konfliktov vôbec a tak hneď robiť unáhlené súdy bolo kontraproduktívne a západ sa dostal niekam, kam pôvodne určite nechcel. Na pochopenie konfliktu je výborný rozhovor z roku 2012 pre ČT s Evou Filipi, sýrskou veľvyslankyňou ČR, ktorá detailne popísala situácia a hlavne jasne povedala, také jednoduché to, ako si západ myslí, nebude. Kniha má však obrovský prínos. Popisuje aktivitu demokratov spočiatku revolty, áno, určite to mnohí mysleli spočiatku dobre, demokracia, mier, práva, sloboda, avšak prevalcovali ich radikáli. Tiež si nerobím ilúzie o režime a nasadení tajných. Tie popisy zatýkania a mučenia boli dosť brutálne. Ale zasa robiť z každého vládneho vojaka zabijaka, tiež nie je namieste. Autorka, sa mi páči, dáva priestor obom stranám. Pri bojoch v Homse dokonca chodila s vládnymi vojskami. Tie pasáže boli najzaujímavejšie. Strana 112. „Vojáci v jednotke u Bab al-Seba boli veľmi mladí – bolo poznať, že sú to čerství rekrúti. Starších dôstojníkov medzi nimi bolo iba pár. Boli veľmi unavení, ale aj tak ku mne boli nezvyčajne zdvorilí. Neboli to žiadni macho chlapi, ktorých som si predstavovala. Boli to ešte deti.“ Taktiež na tej strane. „Ministerstvo informácií poslalo „dozorkyňu“, ktorá na mňa mala dávať pozor. Šaze bolo asi tridsať. Bola veľmi statočná, otvorená a zapálene podporovala Assada. Nemusela so mnou až do prednej línie, ale chcela vedieť, ako to je pre „ich chlapcov“ vyzerá. Mala zmysel pre humor. „Nabudúce si neberte ružový šátok,“ poradila mi, „ostreľovači vás môžu vidieť.““ Jednotlivé kapitoly sa venovali jednotlivým miestam. Spočiatku sa nihilisticky opisoval Damašk, lebo bolo ticho pred búrkou a atentát z júla 2012 na vládnych predstaviteľov dal všetko do pohybu. Famózna bola kapitola o Malúle. Je to kresťanské mesto, kde sa hovorí Ježišovým jazykom a ktoré bolo na strane Assada, ako vlastne väčšina kresťanov. Neskôr ho postihlo kruté dobytie rebelmi, vlastne už radikálmi, až nakoniec ho vláda oslobodila naspäť. Tiež boli zaujímavé jej postrehy, ako sa časom opozícia radikalizovala čím viac a ako sa konflikt zamotával. Dnes sa to všetko číta zvláštne, lebo medzi riadkami bolo cítiť obavy, že ako to dopadne, ale dobré to nebude. Vláda to nakoniec ustála, mier sa pomaly vracia a krajina sa postupne spamätáva a rastie. Nie som zástanca revolúcií, pretože aj keď tie myšlienky sú na papieri krásne, zväčša to končí množstvom mŕtvych. Každopádne mimoriadne zaujímavá kniha od niekoho, kto tam v tých ťažkých časoch skutočne bol.

1 19.11.2023

Trojka. „Dočet jsem se, že holky jsou z cukru a koření a pláče a zlobení... Zatímco kluci jsou z prutú a provázkú a ze psích ocásku. – A z čeho jsou pak tygři? – Ze sarančat , vážek a hádkú a ze zakousnutých malejch spratkú.“ Tretia kniha zatiaľ top. Perfektne sa všetko vybrúsilo, začalo sa dbať aj na príbeh, tentoraz sa vypravíme na Yukon (ako sa to vezme) a nesmieme zabudnúť ani na pekelnú Rosalyn či peripetie so Zuzkou. Ono je to tak zvláštny komiks, až moc reálny, detskými očami vykreslený svet, ako vlastne fakt funguje a človek si často kladie otázky, čo vlastne sa pri komiksoch viac menej nestáva. Ono toto je komiks fakt na úrovni, priam umelecký, prepracovaný a hlavne nápaditý. Uznanie pred autorom a jeho zmyslom pre humor a cit pre nápad. „Ukáž, čo si nakreslila na výtvarku, Zuzka. Hmm, úhľadná domácka scéna. Domček so záhradkou, kvietky. Typické ženské. Dievčatá myslia mizerne a zaujímajú ich iba trápne detaily. To chalani majú iný rozmach! Myslia na veľké činy! Žiadny div, že muži menia svet! – Fakt? A čo ty si nakreslil? – Letku Bé jedničiek ako hádžu atómovky na New York.“

1 13.11.2023

Dvojka. Calvin: „Prečo by mala mať ďalšie dieťa? Má už MŇA?“ Hobbes: „Áno, človek by povedal, že už dostala za vyučenú.“ Pokračovanie príbehov dieťaťa s tigrom, obsahovo to je širšie, filozofia komiksu aj samotné príbehy a charaktery sa rozširujú. Strašne dobrý nápad urobiť komiks o pekelnom dieťati, s ktorým ako tak vychádza jediný kamarát tiger a baví to aj dospelých, lebo ono to je až moc o svete všeobecne. Oco číta Clavinovu rozprávku: „V chalúpke uvidela tri misky s ovsenou kašou. Veľkú misku, strednú misku a malú misku. Práve chcela kašu ochutnať, keď sa domov vrátili tri tigre. Tí hneď naporciovali zlatovlásku na veľké, stredné a malé kusy a tie si potom namáčali do kaše a... Calvin, toto nebudem čítať ďalej! Je to nechutnosť!!“ Calvin: „Ani sa nepozrel na naše ilustrácie.“ Hobbes: „Áno. A ja teraz mám hlad.“ Chvíľami riadny úlet.

1 10.11.2023

Možno budem príliš nesúhlasný, polemický až kritický, ale mám ako trocha zainteresovaný v problematike na to iný názor, to treba na spresnenie povedať na úvod. Keďže mám už čo to napozerané a načítané o otázkach alkoholizmu, nemohol som vynechať ani túto knihu. Ono je to možno písané ako varovanie pre ľudí, čo sa rútia do pekla, čo tam možno čoskoro sú, alebo jednoducho chcú len vedieť, ako to v tom pekle vyzerá. U mňa je to tak, že som si už tým peklom prešiel, takže viem o čom je reč, a asi aj kvôli tomu bude aj kritický. Skončil som to pred troma rokmi a bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Takže asi toto bude ten problém, že viem o čom je reč, že si hlavne duša prešla neskutočným peklom a zdravie si to odnieslo taktiež. To bude asi to styčné, ale fakt som k tomu nepotreboval pokusy o samovraždu, ani hospitalizáciu na zastavenie ťahu, ani klinickú liečbu. Ale musím povedať, že som navštívil lekárov, a tí mi pomohli. Lekári vás nasmerujú, poradia, pomôžu, za to im veľmi ďakujem, ostatné je však už na vás. Nikto za vás piť neprestane. Odtrpieť si to musíte sami. Ja som si to peklo odvykania musel vytrpieť nocami doma sám a tak možno preto to odhodlanie byť abstinentom je tak silné. Ja keď vidím pekne orosené pivko tak nevidím, že „mňam dal by som si“, ale vidím jed, hadí jed. Keď pijete, tak ste mŕtvi. Nie ako fyzicky, vy chodíte a dýchate, ale vaša duša je mŕtva. Vy nežijete, ale pomaly a isto umierate, duševne. A tá cesta k totálnemu pádu je často ešte dlhá, ale istá. Pri alkohole máte jednu istotu, lepšie už nebude, iba horšie. A toto mi v tej knihe chýbalo. Je tam zopár výborných postrehov o pití. Ale celé je to skôr, ako som dospieval, ako som chodil do školy a hlavne ako som naháňal baby, snažil sa naháňať baby a celé je to o babách a sem tam som si popri tom niečo vypil. Keď som knihu dočítal, tak mi to prišlo, že to vlastne bolo fajn a nikde som nezachytil varovanie pred takým nihilistickým spôsobom životom. Ono jeden môj obľúbený adiktológ krásne hovorieva, že iba keď prestanete piť, tak sa stanete iba abstinentom, ale tá mizéria pokračuje. Vy musíte zmeniť mnoho iných návykoch, celkový prístup k životu, až potom sa stanete šťastným. Nemám rád slovo závislý. Je to skôr o návyku a v našom prípade o strašne ťažkom návyku a riešenie je ten návyk odstrániť. Ale to nie je len o návyku samotnom piť ten alkohol, ale aj mnoho vecí okolo toho. To znamená opustiť bezducho a bezcieľne sa poflakovať, dohlupa hádzať vinu na celý okolitý svet, len ja som samozrejme bez viny. Pamätám moje prvé kroky a to som vedel, že za všetko si môžem sám a iba sám sa musím rozhodnúť prestať. I tak sa stalo. Tiež ma zarazilo to požičiavanie peňazí od rodičov, to ma nikdy ani nenapadlo. Keď mi došli, tak som mal otvorený účet v mojich dvoch obľúbených hospodách. A posledné dve výtky. Prvá je, že je cítiť to poňať ako beletriu, lebo nie je možné si po rokoch presne pamätať, čo som robil, kde som bol a hlavne nie, čo som komu povedal. Po prvé, je mi to jedno, po druhé pamätám si iba tmu, šero a duševnú bolesť a po tretie, niekedy bolo aj miernejšie pitie a to bolo celkom niekedy sranda, ale to je asi tak všetko. A druhá vec, nie som si istý, či je dobré podrobne opisovať zážitky so ženami, pretože tie ženy sa môžu v knihe poznať a nemusí to byť pre nich príjemné a nemajú sa možnosť brániť. Nerobím si o dievčatách a ženách žiadne ilúzie, ale netreba to neustále pripomínať, aké vedia byť zlé. Asi som mal divnú partiu, ale nikdy sme nepreberali intímne detaily dievčat medzi sebou, prišlo mi to zvrátené a hlavne preberať nejaké dievča aké je v posteli, to je asi aj na mňa nihilistického alkoholika moc. A to tiež pár blbostí človek spravil, ale iných. Knihu hodnotím tak, že čo mi v nej chýba, je viac poukázania na možnosť zničenia sa alkoholom, na momenty, ktoré nahovárajú, že je to dosť zlé a že treba s tým niečo robiť. Tie udalosti v živote, ktoré jasne dávajú vedieť, že nastáva veľký problém, ak už nie je. Možností je dnes mnoho. Aj vtedy boli, i keď ešte zastaralé, ale poznám ľudí, že aj vtedy im pomohli. Celé mi to v knihe prišlo, že vlastne ani nie tak to pitie samotné, ale ten spôsob života, dospievania, rebelovania bol vlastne fajn. Nie, dnes ste rebel, ak ste silná individualita, ktorá si zdravo pestuje ducha a odmieta ísť so stádom.

1 09.11.2023

Jeden múry Elbonijec povedal: "Keď závodí skala s prasaťom, nie je čas leštiť škeble." Štvrtý diel pokračuje v svete Dilberta, postavy sa už celkom rysujú Dogbert a Ratbert bez debaty, šéf ešte ale úplne nie. Wally ani Alica tu ešte tak často nie sú, naopak ma potešila síce sporadická, ale predsa len, účasť popelára. A samozrejme nechýbajú Elbónci. Tí sú top a konkrétne tu Dilbert ako diplomat šiel vyriešiť ich občiansku vojnu. Výborný komiks.

1 09.08.2023

Slovenská kniha o čarodejniciach. Ide skôr od históriu s dôrazom aj na Uhry, keďže autorka je Slovenka. Takže. Kniha je rozvrhnutá ako to vlastne začalo, priebeh honu v Európe. Potom kto a čo vlastne sú bosorky, príklady boli skôr zo Slovenska, čo vlastne sa vysvetľovalo, ako došlo k obvineniam, potom procesy, a podobne. Spomenul sa dobový bestseller Malleus Maleficarum. Paradoxne v Uhroch tie procesy neboli tak vybičované ako napríklad v Nemecku a protestantských krajinách, taktiež prekvapujúco neboli monster procesy ani v Talianku a aj Španielsko bolo pomerne mierne. Uhry boli tak tiež miernejšie podobne aj Poľsko a východ od nás, akurát všetko tu prišlo s oneskorením. Potom kniha nakoniec prichádza s príbehmi v samotných stoliciach, kde napríklad sever bol mierny. Najviac sa prenasledovalo v Komárne a Krupine, ale tiež to v rámci Európy neboli extrémy. Tiež musím spomenúť vládu Márie Terézie, ktorá sa obklopila osvietenejšími radcami a procesy boli vlastne zastavené. Tu treba spomenúť lekára na jej viedenskom dvore Gerarda van Swietena, ktorý mal veľkú zásluhu na potieraní povier. To bolo kľúčové, keďže čo si budeme hovoriť, prenasledovanie bosoriek bol krutý omyl v ľudských dejinách.

1 08.08.2023

Je to útla novela o poručíkovi Seebornovi, ktorý si navráva, že má namiesto srdca protézu a tak sa aj správa. Priznám sa, očakávania boli veľké. Nápad, vlastne námet boli skvelé a doslova revolučný nápad sľuboval veľké veci, ale nemám pocit, že sa to dotiahlo do veľkolepého konca. Prostredie je vlastne front prvej svetovej vojny, ale z deja mám pocit, akoby boli len na nejakých formálnych manévroch, vlastne akoby ani nebojovali, ale iba pochodovali. To potom teda ostáva veľa času na ženy. A tu vidím problém. Čakal som, ako sa bude správať Seeborn bez srdca na Zemi a v spoločnosti, ale všetko sa zvrháva v ľúbostnú drámu s peknou Mínou. Ide o to, že on sa zahráva s jej citmi, až to vedie do tragického konca. Ona ho miluje, on sa akoby len zabáva. Smutné. Ostatné aspekty umelého srdca v iných segmentoch života nevidieť a tak mám pocit akoby potenciál námetu nebol využitý. Forma písania je dobrá, aj keď autor niekedy odbieha k banalitám. Príliš veľa psychologického uvažovania, to by nevadilo, len zasa hlavne o láske. Nie je to samozrejme zlé dielo, čítalo sa vcelku dobre, akurát, čakal som, že jeho bezcitná povaha bude viac prezentovaná na fronte a dielo by sa zrejme ubiehalo iným smerom. Siahol som po ňom, lebo medzivojnová slovenská literatúra má vysokú úroveň. A samozrejme som mal chuť preskúmať pozoruhodný záber diela Jána Hrušovského.

1 08.08.2023

Klasická kniha o tom, ako novinári zo SME manipulujú a Markíza s JOJkou vysiela odpad. Heuréka. Dnes je to však jedno, nech si číta a pozerá kto chce, čo chce. Je trh. A netreba na to knihu. Je napísaná v strašnom štýle, žiadne riešenie , iba a neustále poukazovanie a vyplakávanie, čo je tu všetko zle. Jednotlivé nadpisy článkov a vypichnuté drobnosti ako dôkaz a konštatovanie typu, aspoň tak sa mi zdá svedčí o autorovej nedostatočnej prípravy. Kniha je dosť zlá a v kontexte dneška, keď tu obhajuje napríklad Fica, smutná. Nič sme sa nedozvedeli, iba o čom písal Nový čas v 2007om. No, na začiatku knihy, je hrdo písané Politologický odbor Matice slovenskej, to hovorí za všetko. Avšak aspoň som sa dozvedel niečo o Barnumovi a musel to byť celkom inšpiratívny chlapík, viď jeho desatoro.

1 08.08.2023

Celkom vtipná knižka o metale. Ten heavy v názve trošička zavádza, pretože je to o metalovej hudbe všeobecne, ale aj o rocku, grunge, alternatíve a tak. Je to formou komiksu a mapuje dejiny, potom odnože metalu a tiež nejaké alternatívy vychádzajúce z tejto hudby. Do toho aj nejaké veci okolo toho, škandály, oblečenie, výzor a tak. Nič čo by ma prekvapilo a nič, čo by som nevedel, ale je to sympatická blbina, stručne, jasne a pútavo popísaná. Bol som prekvapený aj zo spomenutia MUNRUTHEL, na druhej strane iba okrajovo spomenutí BATHORY.

1 07.08.2023

Tretia časť sa začína už rysovať, ubudlo dinosaura, pribudol šéf a najbrutálnejšie bolo ako bol kráľ Dogbert v Elbónii, ono všeobecne príbehy z Elbónie sú najlepšie. Došlo na nejaké súdne prieťahy a zistíte, že aj keď Dilbert tvrdí, že robota zostrojiť je nemožné, tak popelár ho vyvedie z omylu, upraví zopár drobností a robot je na svete. Dilbert je skvelá znôžka stripov.

1 06.08.2023

Druhá časť stripov, stále to nie je graficky dokonalé ako časti neskôr, ale už sa to statočne profiluje. Prekvapuje ma vysoký podiel dinosaura, a absencia ostatných klasický postáv. Najčastejšie je tu klasika Dilbert a Dogbert.
"Píšem dopis tomu čmuchalovi prezidenta Busha. - Nemyslíš snáď... - Millie, ich kokršpanjela. Koho si myslel ty?"
A už vtedy Dogbert chcel zotročiť svet. "Nechápem, že psy celé hodiny vydržia len tak sedieť a na nič nemyslieť."

1 06.08.2023

Prvá kniha stripov, kde bezkonkurenčne najlepší je o sovietskom psovi, ktorý príde za Dogbertom a následná komunikácia: "... a vašim bohom je Donald Trump? - Myslím, že to ešte nie je oficiálne." Úplne vizionárske. A samozrejme nemožno nespomenúť kapitalizmus v Elbónii.

1 06.08.2023

Opäť sa stretávame s našimi hrdinami. Jedna Citrón a plameňomet či bičovanie, pár návštev Teda so synom v kine, kde to vždy dopadne opileckým škandálom, šialený Nick, ktorý síce nefajčí, ale dá si cudzí prst a samozrejme psycho nápady mliekara Dana.
- preboha Nick... ty teda vyzeráš. Ty si sa pobil alebo čo?
- no, tak trocha. V parku na mňa vlietlo pár sráčov. Bušili sme do seba, dokiaľ som nezačal zvracať krv.
- to by ale mohlo byť vážne. Nechceš vziať do nemocnice?
- pokoj Johnsone... to nebola moja krv.
- aha. Takže to rebro, čo ti trčí z boku, tiež nie je tvoje?
Komiks ako inšpirácie pre šťastný život. He.

1 06.08.2023