Radka_p
komentáře u knih

Zaujímavá téma knihy, no trochu ma mrzí, že o šeptuchách sa v nej písalo poriadne až od druhej polovici a práve tá ma aj viac zaujala. V prvej polovici knihy som sa nejako strácala, nejako som nevedela prísť na to o čom to má byť a v naopak v tej druhej akoby chytila druhý dych a to už bolo super čítanie. Trochu mi kniha pripomínala Žitkovské bohyne témou, spôsobom ako opisovala obyvateľstvo, prostredím....


Zaujímavé, často poučné čítanie o Amerike, teda o jednej jej konkrétnej časti -Floride. V Amerike som bola, zažila ich keep smiling postoj, no autorka knižne vydaných blogov prenikla aj do filozofie tohto ich životného postoja a tak ho prostredníctvom jej skúsenosti aj viac chápem. Kniha prináša pohľad na zdravotníctvo, kultúru, susedské vzťahy, školstvo, oslavovanie sviatkov (aj Valentín už viac chápem) a všeličo možné americké...dobre sa to čítalo a hneď by som si výlet do USA zopakovala.


Očakávala som, že pôjde o Denník psychoterapeutky v ktorom bude terapeutka opisovať klientov zo svojej dennej psychoterapeutickej praxe. To bol môj predpoklad, vychádzajúci z podtextu názvu knihy. A zjavne podľa obsahu nebol správny. Poviedky sa totižto dotýkajú života bežných ľudí, ktorý sa možno dostanú a možno nie do terapie. Najprv som bola sklamaná, keďže som nedostala to čo som čakala, no spätne musím povedať, že všetky príbehy v knihe boli zaujímavé, aj napriek krátkosti formátu poviedky, ktorá neumožňuje dopodrobna rozviť obsah som si čítanie užila. Autorka priniesla životný príbeh postáv tak, že som nemala problém "vžiť sa" do každého z nich.


Romány kde sa osudy hlavných postáv točia okolo významných spoločensko-politických udalostí mám veľmi rada. Toto bol presne taký román, traja kamaráti bojujúci o srdce jednej ženy, plavecké preteky, prvý september, druhá svetová vojna a vývin politickej situácie v povojnových rokoch až do roku 1968. Jedna veľká paráda. Jednu hviezdičku dole ale dávam za to, že mne sa mužské postavy do polovice knihy poriadne plietli, akoby ich typické charakterové znaky pre mňa začali byť zrozumitelné až v druhej polovici príbehu. A koniec knihy, neviem ...skvelé že slovo dostala aj Mária no nejako mi to nesedelo celé vzhľadom k tým spomínaným charakterom, že by to takto mohlo dopadnúť.


Veľmi dobre spracovaná kniha o Ku-klux-klane, mne osobne sa veľmi páčilo, že to nebolo len mechanické popísanie histórie a faktov ale autorka ponúkla aj svoju vlastnú skúsenosť kedy sa vydala priamo na stretnutie jeho členov do USA.
Kniha sprevádza históriou Ku-klux-klanu od jeho vzniku, opisuje spoločenské, náboženské či politické pomery za ktorých klan vznikol a formoval sa, príbehy obetí ale aj prívržencov tohto klanu a po popri tom všetkom som mala pocit, že sa nesnaží ponúkať svoj názor ale necháva čitateľa utvoriť si svoj vlastný.


(SPOILER) Knihu som možno nečítala v najlepšom období, pretože na ocenenie kvality knihy asi treba náladu na niečo pomalé, niečo nad čím má čitateľ chuť rozjímať, kochať sa nad opismi a jazykom, ktorý autorka v príbehu používa. Kniha o jedinečnom priateľstve opusteného psa z útulku a osamelého muža po 50-tke, opisuje ich putovanie 4 ročnými obdobiami a to je ozaj všetko čo sa v nej stane. Záverečných pár strán šokuje, inak je dej veľmi pomalý rozvláčny.


Téma rasizmu skvelo zachytená cez postavu bielej právničky, černošskej zdravotnej sestry a bieleho neonacistu. Zaujímavo vybraná téma, na ktorej autorka problematiku zobrazila, príbeh mal kopec silných stránok, no koniec mi prišiel odfláknutý, rýchly a až rozprávkovo pozitívny.


Skvelá kniha, autorka sama na svojej skúsenosti opisuje mániodepresívne ochorenie z pohľadu človeka trpiaceho týmto ochorením na jednej strane a na druhej strane klinickej psychologičky. Veľmi obohacujúce po ľudskej aj odbornej stránke, po prečítaní mám ucelenejší obraz o bipolárnej afektívnej poruche.


Kniha plná pekných myšlienok, nad ktorými autor núti zamyslieť sa. Mám pocit, že prvá veta knihy : "Chceli by ste radšej viac ľúbiť a viac aj trpieť, alebo menej ľúbiť a o to menej trpieť?", vystihuje celý jej dej. Myslela som si, že kniha bude len opisom akéhosi mladíckeho romániku, no toto bolo niečo viac, aj keď na 5 hviezdičiek mi niečo chýbalo.


To že táto autorka vie písať je jasné, aj v tejto knihe je to jasné ale mne sa žiaľ kniha nepáčila. Hlavná hrdinka mi bola až vrcholne nesympatická, rozumiem tomu, že proces rozvodu je náročný ale v niektorých momentoch (tak polovica knihy) správanie Olgy hraničilo so psychózou a reálne som očakávala, že hlavná hrdinka skončí na psychiatrii. Alebo je len možné, že taliansky temperament je jednoducho iný ako ten náš


Vedela som, že osud žien vystupujúcich v knihe by sa mal spojiť takže som o moment prekvapenia prišla, ale priznavám že pri zistení čím a ako sa spoja som prekvapená nakoniec skutočne ostala. Príjemné čítanie, páčilo by sa mi kebyže hlavné hrdinky môžem spoznať viac ako cez jedno ich životné rozhodnutie a teda by som ešte "zniesla" o 100 strán viac príbehu.


Skvelá kniha, autorka vytvorila postavy o ktorých by som dokázala čítať pokojne ešte 300 strán. Zaujímalo by ma čo bolo ďalej, kam sa posunuli a aké stopy v ich životoch hlavná hrdinka s jej dcérou zanechali.


Spôsob akým táto autorka podáva obraz o černobyľskej tragédií cez osudy priamych účastníkov, ľudí obyčajných, odborníkov, manželky, deti....berie pri čítaní slová


Napísať tak dokonale psychologicky prepracovanú postavu a zároveň tak neskutočne nesympatického štrutúrou osobnosti narcisticky ladeného hlavného hrdinu,,,,klobúk dole ale za seba by som túto knihu druhý krát prečítať nezvládla a asi ani nechcela práve vďaka Jaromilovi.


Na začiatok priznávam, že nemám rada Coelha a jeho štýl písania. No Svätojakubská púť ma fascinuje a príbehy ľudí, ktorí ju absolvovali ma nesmierne zaujímajú. Takže som si túto knihu s veľkým očakávaním kúpila...... a bola som príšerne sklamaná. Dočítala som ju len zo zotrvačnosti....toto bol nejaký magický príbeh prepletený nejakou cestou Tradície, Charizmatikmi a astrálnymi skúsenosťami a neviem čím hlboko spirtiuálnym, čo sa nedá pochopiť pokiaľ v tom nie ste úplne zažratí a zrejme aj hlboko veriaci. Nebolo to podľa mojich očakávaní a samotnej ceste sa tam nevenovalo veľa miesta, skôr išlo o vnútornú cestu samotného Coelha.

Čakala som ľahký román a preto som knihu brala so sebou na dovolenku k moru. Keď som si pod slnečnými okuliarmi utierala slzy dojatia došlo mi, že to nebude len taká klasická gýčovina. Hlavná postava sa počas celej knihy vyvýjala, posúvala a plnila sny svojho násťročného ja....a mňa donútila sa zamyslieť nad tým, aké sny som niekedy mala ja :)


Nevedela som čo od knihy čakať a milo ma prekvapila. Téma bohýň, gradovanie deja a samotné postavy sa mi veľmi dobre čítali, trochu únavné bolo čítanie spisov a dokumentácie ŠTB, občas som sa preto stratila vo vedľajších postavách. Záver bol pre mňa dosť neočakávany a trošku aj nepochopený...možno mi v kontexte dlho a pomaly rozpracovávaného jadra knihy prišiel prirýchly.


Kniha dostala jednu hviezdičku vďaka krásnej obálke, to je ale všetko čo som z nej mala. Obsahovo nie veľmi obohacujúca 100 stranová "odborná" literatúra v ktorej autor napríklad opakovane spochybňuje myšlienky psychoanalýzy-napríklad uvádza, že odborníkmi bola dávno prekonaná teória vývinových štádií Mahlerovej, neuvádza však ktorými odborníkmi /len pre zaujímavosť jej teória sa vyučuje na vysokých školách a podľa jej princípov vývinu funguje aj psychoterapia/, tiež uvádza tvrdenia rôznych výskumov, opäť bez mena výskumníkov, či roku kedy boli uvedené objavy vyskúmané.
Nešťastné detsvo je v jeho ponímaní detsvo s alkoholikom, psychicky chorým rodičom, alebo sem patrí aj sexuálne zneužívanie, iné traumy veľmi spomínané nie sú. Svoje tvrdenia o tom ako nešťasté detstvo nie je podstatné pre šťastnú dospelosť, opiera o listy, ktoré mu na jeho výzvu posielali ľudia, ktorí svoje detstvo vnímali ako nešťastné. Vôbec sa však nezamýšľa nad totuto vzorkou, nad jej charaktersitikami či motívom mu odpovedať na jeho výzvu. A najväčšia zaujímavosť, že žiaden z uvedených pisateľov jeho hypotéze neprotirečí a všetci do bodky sa so svojím nešťastným detstvom svopomocne vyrovnali.


Řekni vlkum, že jsme doma bola jedna nádherná kniha, ktorá ostáva v mojej hlave aj po jej dočítaní a s istotou viem, že si ju ešte niekedy prečítam. Nevedela som presne o čom kniha bude, najprv som si myslela, že sa ponesie v duchu Lolity ale nebolo to tak. Autorka nádherne a citlivo opisuje postavy a ich charakter, nádherné postavy,ktoré som si postupne neskutočne obľúbila. Do Finna som sa zaľúbila aj ja, Tobyho som sa snažila pochopiť a potom chrániť, na Grétu som sa často hnevala a June som strašne držala palce aby v tých vzťahoch ostala "svoja" čo sa jej podľa mňa podarilo.
V príbehu je zachytených toľko tém, toľko motívov, toľko vzťahov a toľko ľudských osudov.... v podstate ani neviem presne opísať čo vo mne zanechala ale tak klišoidne napíšem, že mi pohladila dušu.


Bez váhania päť z piatich hviezdičiek...túto knihu by si mal povinne prečítať každý človek, žijúci v Čechách, na Slovensku, Nemecku, Rusku, Ukrajine....aby poznal svoje dejiny v celom kontexte. Téma okupácie Slovenska a politický kontext dejín v tomto období je silná téma sama o sebe, no pán Jozef Banáš o nej napísal brilantne!!! Nepíše len o politike ale o ľuďoch, ktorí v tej politike reálne žili a a mala dopad na ich osobné životy. Mňa najviac dostal príval rôznych emócií, ktoré sa vo mne počas tých 430 strán odohrávali...hnev, bezmocnosť, smútok, dokonca aj smiech.....jednoznačne SKVELÉ čítanie!!!
