sackrebleu komentáře u knih
Po mizernom Hypnotizérovi so m dala Keplerovi ešte šancu a oplatilo sa! Veľmi dobrý príbeh najmä v druhej polovici bez zbytočnej vaty a prekvapivo svižné akčné pasáže, na ktoré sa ten jeho niekedy až prílišne opisný štýl celkom hodil. Stále si ale neviem nejako nájsť cestu k nezaujímavému Joonovi, čo je vzhľadom na to, že je to hlavna postava nie práve ideálne - kebyže je tam namiesto neho hocijaký iný vyšetrovateľ, asi by mi to bolo úplne jedno.
Dočítať túto knihu bolo celkom utrpenie. Všetko sa príliš vlieklo, celkom mi vadil zvláštny, prílišne opisný rozprávací štýl s nudnými dialógmi (ak teda vôbec boli) autora a postavy mi taktiež neprišli bohvie ako zaujímavé. A aby toho nebolo málo, celý príbeh mi proste prišiel dosť nerealistický (a teraz vôbec nehovorím o hypnóze) a ťažko uveriteľný.
Autorovi dám ešte šancu, ale po prečítaní prvého dielu fakt nechápem, čo na ňom všetci vidia.
Keďže politické thrillery môžem s chuťou som sa pustila i do tejto knihy a nemohla som prestať čítať. Vynikajúca zápletka a vykreslenie diktatúry, taktiež sa mi páčilo pomerne nezvyčajne veľa hlavných postáv, z ktorých mi nikto neprišiel ako nejaký hlavný hrdina/hrdinka, okolo ktorého by sa točil celý dej.
Chápem, že niekomu táto kniha nemusela sadnúť, keďže sa nejedná o severskú detektívku, ktorými je autor známy. Na druhej strane si ale dopredu pozriem, že aký žáner idem čítať. Zrovnania s Oddelením Q sú podľa mňa dosť scestné, keďže sa jedna o niečo úplne iné.
Najlsabší diel série. Príbeh bol síce veľmi zaujímavý, ale Adler-Olsen si prechádzajúcimi dielmi nastavil latku príliš vysoko. Opäť raz mi tam trochu vadil superman Asad.
Vynikajúca kniha, dokonca mi prekvapivo nevadil ani fakt, že Marco by nejakým spôsobom zrejme prežil i jadrový výbuch. Taktiež oceňujem autorov humor, čo je vec, ktorá sa pri severských detektívkach moc nevidí; ďalší bod za to, že vtipné poznámky, či dialógy absolútne nenarušujú atmosféru celej knihy.
Jussi Adler-Olsen sa popri čítaní príbehov z Oddelenia Q zaradil medzi mojich top obľúbených autorov severského krimi, naposledy ma podobne nadchol asi len Mankell, možno Nesbo.
Po predchádzajúcich dvoch dieloch prekvapivo vynikajúce, od začiatku do konca. Jediné čo mi trochu vadilo, je Asad, ktorý vždy v pravej chvíli vytiahol nejakú superschopnosť, ktorou všetko vyriešil. Ale inak je to zaujímavá postava; som zvedavá, či sa v sérii nejako objasní jeho minulosť.
Určite lepšie ako prvý diel, veľmi zaujímavý príbeh a sonda do mozgu ľudí, ktorí si myslia, že môžu všetko. Začínajú sa mi páčiť i jednotlivé postavy. Celkovo knihu hodnotím ako veľmi dobrú, len mi trochu vadil ten spôsob, akým sme prišli na to, ako sa to všetko vlastne stalo - bolo to tam proste len tak mimochodom napísané v rámci spomienok Kimmie, na čo sa krásne hodí anglický výraz 'underwhelming'.
Taktiež nechápem, prečo musí mať ekniha tak neuveriteľné dlhé, niekedy až niekoľkostranové odstavce; hrozne zle sa to číta. To však samozrejme už nie je problém príbehu a ani autora (pokiaľ to tak teda v origináli nenapísal).
Nemôžem uveriť, že to hovorím, ale kniha na rozdiel od svojho vynikajúceho filmového spravovania až tak nenadchla. A keďže sú knihy v drvivej väčšine oveľa lepšie ako filmy, tak som (márne) očakávala niečo výnimočné a ostala som mierne sklamaná. Kniha sa ale aj tak veľmi dobre číta, príbeh má spád a je prepracovaný a zaujímavý.
Pomalé, melancholické a hlboké, rozhodne jedla z lepších kníh celej série. Človeka taktiež poteší, že Erlendur nakoniec našiel to, čo tak dlho hľadal (doslovne). A to asi aj viac ako samotného Erlendura...
Trošku iný Indridason, keďže sme takmer do konca nevedeli, kto je vrah. Príbeh bol zaujímavý a dobrý, ale ničím výnimočný.
Veľmi zaujímavé bolo politické pozadie Východného Nemecka a aj ten Indridasonov spôsob rozprávania príbehu, pri ktorom je viac-menej vždy jasné "kto", ale my zisťujeme "ako/prečo", má niečo do seba. Táto kniha mi však inak prišla akási prázdna a nudná.
Jedna z najzaujímavejších kníh, aké som v poslednej dobe čítala. Samotná detektívna zápletka mi prišla ako vedľajšia, jednalo sa skôr o akési "pojítko" medzi autorovými opismi histórie Číny, zmýšľania tamojších ľudí a taktiež i jeho úvahám o budúcnosti sveta z geopolitického a ekonomického hľadiska.
Kniha autora ihneď vtiahne do deja, ale postupne sa mení na rozvláčne a dosť obsiahle dielo, ktoré sa nečíta ľahko a núti človeka o rôznych otázkach. Človek očakáva detektívny príbeh a nakoniec dostane niečo, čo miestami pripomína pomaly až populárno-náučnú literatúru.
Čínan určite nesadne každému a ťažko sa hodnotí, mňa však kniha a to množstvo veľmi zaujímavo podaných informácií na pozadí detektívneho príbehu nadchlo.
Čakala som, že to bude slabé a autor/vydavateľstvo/whoever sa len snaží vytrieskať zo série peniaze (čo je koniec koncov pravda), ale kniha ma skutočne bavila. Jasne bolo síce cítiť, že už sa nejedná o toho istého autora (takže mi je jasné, že mnohým ľuďom nemusela sadnúť), ale knihe to na atraktivite podľa mňa nič neubralo. Veľké prekvapenie a spokojnosť.
Určite to nie je to zlé a pre mňa ako fanúšika komisára Wallandera sa jednalo o zaujímavú knihu, ale proste detektívky majú byť dlhé a komplikované. Ako poviedky mi moc nesedia.
Celkom sklamanie. Nebola to zlá kniha, to určite nie, ale asi som mala príliš veľké očakávania, keďže ohľadne nej bol dosť veľký "hype". Čítalo sa to dobre, aj zápletka bola fajn, ale celé to bolo také miestami nedotiahnuté a až príliš plytké, čo nie je dobré najmä v prípade motívu. Taktiež som si nejako nedokázala obľúbiť geniálnu hlavnú hrdinku, na ktorej tam všetko stálo (vlastne žiadna postava nebola moc zapamätania hodná). Dám ale šancu ďalšiemu dielu a ktovie, možno ma Mia presvedčí. :-)
Príjemná vianočná jednohubka, z ktorej tej Island priam srší a to aj napriek tomu, že sa celý dej viac-menej odohráva v hoteli. Veľmi sa mi páčili aj opisy hudby/spevu; nahrávka z toho nadchla i mňa samotnú. :-)
Veľké zlepšenie oproti prvému dielu a tak som rada, že som Indriasonovi dala ešte šancu. Veľmi krutý a drsný príbeh, kde rozuzlenie nebolo nijak prekvapivé a každý vedel, že to dobre skončiť nemohlo. I napriek tomu bola ale kniha zaujímavá a dobre sa čítala.
Kniha to bola síce veľmi dobrá a nadpriemerná, celá však pre mňa dosť neguje ten "wau" efekt, ktorý som zažila po dočítaní predchádzajúceho dielu. Na jednej stane dovysvetlila väčšinu otvorených otázok, na strane druhej strane sa neviem ubrániť pocitu, že to všetko skončilo až nejako príliš pekne a rozprávkovo (resp. tak rozprávkovo ako sa vo svete severských depresívnych detektívok dá) a to aj napriek tomu, že Harrymu ten šťastný koniec prial asi každý. Proste, kebyže je celá séria utnutá po deviatom diele, bola by to úplná pecka.
Môj obľúbený diel. Miestami už síce hlavný hrdina začal pripomínať nezničiteľného terminátora skríženého s Jamesom Bondom, čo sa skôr hodí do amerického akčného thrilleru, ale keďže celá kniha je istým (výborným) vyústením zápletiek z predchádzajúcich dielov, tak sa to dalo autorovi celkom ľahko odpustiť. Taktiež veľmi oceňujem "osobnú" líniu s Olegom a hlbšie ponorenie sa do Harryho psychiky a riešenie určitých filozofických otázok, čo knihe pridalo niečo navyše. Jedna z mála kníh, ktoré som nedokázala prestať čítať a po dočítaní som mala v hlavne fakt prázdno..
Po nepríliš vydarenom Netopierovi som dala Nesbovi po dlhšej dobe opäť šancu a tentokrát chápem, čo na jeho dielach všetci vidia. Knihu som prečítala za dva dni (a to len preto, že som sa proste musela ísť vyspať) a mala všetko to, čo Netopierovi chýbalo. Výbornú zápletku, gradujúci dej, od ktorého sa (takmer) nedalo odtrhnúť a taktiež i zaujímavé postavy. A na tom Harrym tiež niečo bolo.