Shindo
komentáře u knih

Autor sa tu opiera vo veľkej miere o Castanedove knihy, je teda dobré, ak ich má človek prečítané alebo aspoň vie, o čo sa jedná. To, že Castanedove príbehy boli vymyslené a máloktorý antropológ ho dnes berie vážne, je na inú debatu.
Kniha ponúka praktické cvičenia vychádzajúce z procesovej práce a šamanizmu, takisto aj autorove prípady z praxe, kedy pracoval dokonca aj so skupinami, ktoré by na terapiu človek vôbec netipoval.


Od knihy s takýmto názvom nemožno čakať dúhy, kvietočky a ružové jednorožce. Buk bol človek, ktorý bol poriadne bitý životom, čo dával najavo aj vo svojej tvorbe. Na druhej strane kurvy, sex a chlast, ako uňho už býva zvykom.
Myslim si, že človeku chvíľu trvá, kým sa na jeho knihy naladí a potom si ho bud zamiluje alebo nadobro znenávidí ako úchyla a ochlastu.


Krásna kniha, hoci miestami náročná. Autor bol síce katolík a tak hovorí o temnej noci vo vzťahu k svojmu bohu, no podobný stav v nejakej miere určite zažili aj nekresťania. Ján od Kríža patrí medzi mojich obľúbených a srdcu blízkych mystikov.
Nutno podotknúť, že tému knihy nádherne zhudobnila v rovnomennej skladbe Loreena McKennitt.


Rovnako ako 'Rádce milovníka čaje", aj toto je v podstate populárna čajová literatúra. Aj tak je dobrá na rozšírenie obzorov a mňa osobne potešili aj praktické tipy na iné, než bežné využitie zeleného čaju (jeden čas som listy používal ako hnojivo).


Rohrove knihy majú jednu dobrú vlastnosť - sú praktické.
Sám som si roky niesol (a stále nesiem) viaceré negatívne programy, kúpil som si teda knihu a popri čítaní začal pracovať. Pomohlo a pomáha.
Netreba čakať, že si prečítate knihu a zázračne sa vám vyriešia všetky problémy. Ak sa ale odhodláte k zmene, nejaký čas budete makať a prípadne si k tomu priberiete aj psychoterapiu, kniha vám môže naozaj pomôcť.


Povzbudí, poteší, zahreje. Také jednohubky pre potešenie duše.


Psychoterapeutická práca s komatóznymi klientmi (ak to teda možno nazvať psychoterapiou) je na prvý pohľad nemožná vec. Mindell to predsa len riskol a výsledky sú celkom zaujímavé. Kniha obohatí a dá nádej, že človek v kóme nie je nadobro odpísaný, práve naopak.


Hobita som najprv čítal ešte v tom bielom hrubom vydaní tuším z čias komunizmu a tak ma zaujal, že som hádam pol dňa nevyšiel z izby. Po pár rokoch (a absolvovanom Pánovi prsteňov) som si ho prečítal znova, tentokrát v "zelenom" vydaní.
Tolkien je pre mňa osobne jeden z najväčších spisovateľov, človek, ktorý dokázal "z ničoho" vytvoriť kompletný svet aj s prepracovaným jazykom a dejinami. Len sa smejem ak ho niekto porovnáva trebárs s Rowlingovou, ktorá mu nesiaha ani po členky.
Samotný Hobit sa čítal dobre a hoci bol viac "rozprávkový" než Pán prsteňov, to mu nijak neuberalo na kvalite a vážnosti. Jediné, čo ma sklamalo bol občas nešťastný preklad - "škriatok" namiesto "ork", "Gloch" namiesto "Glum" atp. No mohlo to byť aj tým, že som si najprv prečítal slovartovský PP.


Kniha ku mne doputovala ako akási štafeta od známej, značne opotrebovaná po tom, čo prešla rukami x iných ľudí. Tak som sa začítal.
Grisham je klasika a táto kniha je v podstate kultová, tak som bol zvedavý, čo ma čaká. Nebol som sklamaný. Príbeh právnika, ktorý sa zamestná v takmer dokonalej idylickej práci...až kým na povrch nevylezú špinavosti, situácia sa nezačne zamotávať a milému Mitchovi pôjde ako persone non grata o život. Udržalo ma to v napätí, hlavne v závere.


Jedna z prvých kníh, ktoré u mňa odštartovali lásku k ázijskej poézii, predovšetkým japonskej a kórejskej. Bohatý úvod, vysvetlívky ku každému autorovi a vreckový formát. Hoci je kniha útla počtom strán, je bohatá obsahom a je na vás, či ju zhltnete naraz alebo ju budete dávkovať postupne.


Knihu som čítal ešte ako katolík a už vtedy sa mi miestami zdala náročná a niekedy som mal chuť ju znechutene odhodiť. Tak či tak obohatila a potešila.


Na tú dobu dobre spracovaná kniha s bohatou obrazovou prílohou, názvoslovím ako v slovenčine, tak v latinčine, registrom, tipmi a návodmi k chovu. Hoci sa od vydania knihy určite nájdu aj lepšie spracované veci, toto je moja srdcovka.


Narozdiel od suchopárnych teologických traktátov konečne ľudská kniha, kde sa autor snaží pozrieť na spovedanie očami bežného laika z druhej strany spovednice, zboriť mýty a obavy. Potešilo, pohladilo na duchu a to už roky nie som kresťan.


Dobrý prehľad desiatich "tvárí úzkosti" - úzkostných porúch, ktorými dnes vo väčšej či menšej miere trpia mnohí a často to na nich ani po rokoch nevidno. Kniha je skôr populárno-náučná, na odborné publikácie sú tu iní autori.


Ak pracujete v pomáhajúcej profesii a nechcete vyhorieť rýchlosťou blesku, je neskutočne dôležité chrániť nielen klientov ale aj seba samého a patrične sa o seba starať. Telesne zakotvené prežívanie môže byť veľmi dobrým pomocníkom, ktorý vám pomôže naučiť sa pracovať s emóciami namiesto potláčania, rozšíri obzory a pomôže pochopiť, že aj 'zlé' emócie majú zmysel a užitočnosť. Sám som u autora prešiel kurzom focusingu, ktorý v praxi využívam; táto kniha je už "len" vhodný doplnok. Za seba odporúčam.


Pobavilo, rozosmialo, prefackalo. Autor si tu s konskou dávkou sarkazmu robí prdel z korporátov a hrdých nositeľov krvopotne vydretého titulu MBA (Mladý, Blbý, Arogantný).
Akurát som mal pocit, že je toho sarkazmu miestami až príliš, ktovie, či autora po dlhoročnej praxi motivovali k napísaniu knihy zážitky a snaha o pomoc naivným nezasváteným zelenáčom alebo totálne zhnusenie z toho, čo zažil. Takisto biele písmo na čiernom papieri spočiatku vyzerá fakt kúl, no po čase z neho bolia oči.


Všetky poviedky poznám a čítal som ich, takže mi kniha nepriniesla nič nové. Preklad však bol dobrý, formát sympatický vreckový a poznámok dosť na to aby človeku rozšírili obzory, no nemusel kvôli nim každú chvíľu otáčať na záver knihy, aby si na 40 stranách s poznámkami vyhľadal práve tú č. X k takej a takej poviedke.


Nenaskočím na hype train, čo sa tejto knihy týka. Aj napriek tomu musím priznať, že ide o dielo, ktoré má zmysel aj po rokoch a je až desivo aktuálne. V záverečnej časti ma až mrazilo.
Neviem, či majú slovenské školy 1984 medzi povinným čítaním a ak nie, rozhodne by to bolo dobré. Hlavne pre tých študentov (a mladých všeobecne), ktorí sa tak oddane hlásia k obhajobe ideológií komunizmu a (neo)nacizmu.


Denník priemerného amerického otca. Kým Robertove veci mali istú hĺbku, dokázali udrieť na správnu strunu a pritom (obvykle) nebyť prehnane sladučké, Hunterovej knihe niečo proste chýbalo. Vadilo mi aj zmätené preskakovanie z témy na tému.


Eseje úprimne nemám nejak rád, no Límana si ako prekladateľa a odborníka vážim, tak reku dám knihe šancu.
Zaujímavý zážitok. Doteraz som z japonskej literatúry čítal len haiku (a jeden haibun od Bašóa), takže čítať veci od autorov, ktori´v porovnaní s "haikuistami" zas nežili až tak dávno bola zaujímavá zmena. Líman svelo prepojil uvedených štyroch východných autorov s príkladmi zo západnej literatúry, hľadal paralely, doslova sa s tým vyhral. Zaujalo aj to, že sa s jedným z autorov stretol osobne.
Aj napriek tomu, že ide o knihu esejí nečakajte suchopárne nudné prednášky ako od nejakého zoschnutého intelektuála na vysokej škole, ktorý nie je v kontakte s reálnym svetom. Vidno, že Líman je naslovovzatý odborník a má japonskú literatúru a kultúru fakt v láske, holt tam dlhé roky aj žil.
