Shindo komentáře u knih

Urobila dojem. Z niektorých poviedok bolo cítiť nostalgiu, mnohé boli nadčasové _ riadne kritické voči vtedajšej spoločnosti, no do bodky platiace aj na tú dnešnú. Autobiografické poviedky potešili, "Dětství kouzelníka" až zahrialo pri srdci.

Na druhej strane, poviedka "Je to tragické" ma miestami vyslovene iritovala, podobne "zasneného" človeka ako bol Johannes žiaľ osobne poznám a nedalo mi neporovnávať.

Príjemné potešenie po nie tak dobrom Klingsorovi.

1 25.01.2018

Moja prvá Hesseho kniha, odvtedy ma to už nepustilo. Útla počtom strán, bohatá obsahom, s mnohými zaujímavými myšlienkami a keďže vyšla v Argu, tak aj pekným obalom. No narozdiel od mnohých iných som nebol z knihy totálne odvarený a unesený - možno je to tým, že jej nekonečné velebenie a pozitívne recenzie zo všetkých strán ju v mojich očiach nejak podvedome postavili na piedestál a potom prišla realita.

25.01.2018

Hesseho tvorbu mám rád, no toto mi proste nesadlo. Boli tam veci, s ktorými som sa stretával naprieč jeho dielami (odpor k meštiactvu, boje vnútri postáv, psychoanalýza) a istá "bezzmyslovosť" alebo tápanie, no pri niektorých veciach som nemal ani poňatia, o čom autor točí.
Tri z piatich, aj to kvôli obalu a preto, že je to Hesse.

22.01.2018

Svojho času počas potterovskej mánie som túto brožúrku zhltol na posedenie a musím sa priznať, že niektoré z týchto fantastických potvor som chcel mať doma :) Je síce pravda, že ide o "učebnicu", no pre potterheada je to "must read". Milá nadstavba k celej knižnej sérii.

3 22.01.2018

Trocha iný Fulghum než ten, na ktorého som zvyknutý. Naozaj je pravda, že knihu treba dávkovať postupne - mnohé príbehy boli tak sladučké, že by z toho človek dostal cukrovku a ešte aj jeho cukrovka by dostala cukrovku. Našli sa však aj važnejšie a čas od času to uzatváral nejaký ten Fulghumov komentár.

Suma sumárum? Potešilo, pohladilo na duši, no samotného Fulghuma mám radšej.

2 18.01.2018

Na svoju dobu nemravný, rebel a vyvrheľ, no dokáže zaujať ešte aj dnes, hoci na mňa jeho básne už nepôsobili až tak šokujúco. Od básní o obyčajných veciach či zvieratách, cez poéziu plnú smútku a clivoty, erotiky či posmešnej kritiky vtedajšej spoločnosti, bolo z čoho vyberať. Zaujali ma hlavne básne - dialógy a kedže Kim sa zjavne vymykal zavedeným normám, v zbierke sa nájdu trebárs aj básne, ktorých spoluautormi sú prostitútky (kiseng) alebo tuláci.

Ako už býva zvykom pri ázijskej poézii v DharmaGaii, aj táto vyšla v sympatickom vreckovom formáte, s predslovom a edičnou poznámkou od prekladateľa.

2 18.01.2018

Naozaj zaujímavá kniha. Hoci som ateista a v boha neverím, Zbyšek na mňa urobil dojem. Svojimi názormi vniesol do zatuchnutých štruktúr cirkvi trocha života a mnohých svojich kolegov by určite mohol mnoho naučiť - napríklad už len to, aby zlezli z kazateľníc, prestali sa hrať na vyvolenú kastu a namiesto skostnateného dodržiavania a vyžadovania skutočne svoju vieru a poslanie žili.

Mnohé autorove názory by jeho konzervatívni kolegovia pravdepodobne nerozchodili (alebo ho hnali kade ľahšie) no myslím, že keby bolo viac takých kňazov ako on - tolerantných, pokrokových, kriticky mysliacich a naozaj žijúcich svoje poslanie -, obraz cirkvi vo očiach verejnosti by sa možno zmenil k lepšiemu. utor mnohokrát otriasol stereotypnými predstavami o "bežnom kňazovi", no nebál sa byť kritický aj voči vlastnej cirkvi. Na Slovensku by sa ho pravdepodobne už dávno "nenápadne" zbavili, u českých kolegov si však získal srdcia svojich farníkov.

Kniha sa čítala ľahko, potešilo viacero fotografií a mal som pocit, že občas zabŕdla celkom slušne hlboko.

3 17.01.2018

Zaujímavá zbierka. Nie je to klasická poézia, tu a tam sa nájde esej a niektoré veci šli mimo mňa.

Z čínskej (a ázijskej všeobecne) poézie mám radšej tú klasickú, takže klasické Lo Ch'ingove básne ma naozaj potešili. Pri tých nových som mal zmiešané pocity a párkrát som mal dojem, že čítam dokument, nie zbierku básní. Prekvapilo ma pár kúskov venovaných Prahe, ktoré vraj vznikli počas autorovho akademického pobytu v tomto meste.

Obrazová príloha tiež zaujala, dojmy kolísali niekde medzi "huh?" a "toto by som si doma kľudne zavesil na stenu.".

14.01.2018

Autor sa nemazná. Básne mi prišli až surovo úprimné, predsa tam však bola nádej. Nijaké básnické srdcervúce obraty, no dokázal pekne zaťať do živého a kniha vo mne rezonovala ešte dlho po dočítaní. Zaujala o to viac, že ide o súčasného kórejského autora, nie niekoho, kto žil stáročia dozadu (väčšina kórejských autorov, ktorých som doteraz prečítal).

1 11.01.2018

Zaujímavá kniha od jedného z popredných česko-slovenských psychiatrov. Približuje čitateľovi prejavy sociálnej fóbie, diferenciálnu diagnostiku, liečbu (ako psycho-, tak farmakoterapiu) a vyvracia bežne vžité bludy. Všetko je doplnené kazuistikami.

Jediné, čo mi vadilo bol príliš veľký dôraz autorov na KBT a psychoanalýzu. Na jednej strane sa to dá pochopiť, autor sám je KBT-čkar a publikáciu takisto recenzoval popredný KBT terapeut. Pôsobilo to však na mňa tak akoby neexistovali iné možnosti psychoterapeutickej liečby sociálnej fóbie ako uvedené dva.

11.01.2018

Zaujímavý štýl písania - skákanie z minulosti do "prítomnosti", z Dorrigovho detstva cez starobu k dospelosti a nazad, niektoré kapitoly rozpracované podrobnejšie, iné na jednej - dvoch stranách zachytávajú len "myšlienkový trysk" alebo konkrétnu situáciu. Každá časť knihy navyše začínala nejakým haiku.

Kniha začala relatívne "nevinne", no postupom času bola čoraz temnejšia, spád nabrala niekde pri časti opisujúcej život v zajateckom tábore a potom to začalo byť riadne temné. Posledná časť knihy opisuje život postáv po skončení vojny - niektorí si prilepšili, viacerí založili rodinu, z iných sa stali trosky, no málokto sa dokázal vyrovnať so zverstvami, ktoré prežil, či už na strane Japoncov alebo zajatcov. Utápali sa v alkohole, trpeli PTSD, neboli schopní naplácať vlastným deťom alebo sa z nich stal presný opak - z tyrana sa stal človek, ktorý sa rozhodol pomáhať ostatným a vidieť v nich iba dobro.

K tomu pár prekvapivých zvratov, miestami absurdné situácie a prirovnania len podfarbujúce nezmyselnosť celej vojny (napr. vojak, ktorého rozpučil barel plný čokolády - humanitárna pomoc od spojencov, ktorá mu mala zachrániť život).

Knihu som dostal ako darček od partnerky a musím uznať, že vybrala dobre - Úzka cesta zanechala dojem a určite sa k tomuto námetu ešte vrátim.

3 08.01.2018

Doteraz som nemal žiadne skúsenosti s írskou poviedkovou tvorbou, takže akonáhle som na knihu natrafil v kníhkupectve, bolo rozhodnuté.
Už prvá poviedka bola neskutočne ubíjajúca, v menšej miere sa takýchto našlo v zbierke viacero. Beriem to však tak, že život v Írsku nebol vždy med lízať. Iné ma však poriadne pobavili, niektoré kolísali na hranici absurdného humoru (alebo tam proste rovno spadli) a záverečná rovnomenná poviedka o umelcovi, ktorý sa chcel stat slávnym bola už len príjemným zakončením celej zbierky.

03.01.2018

Moje prvé stretnutie s fínskou literatúrou a hoci som humor týchto končín doteraz celkom nechápal (zrejme to bolo iba zle zvolenými filmami), tu som bol spokojný. Zaujala ma už prvá poviedka písaná formou výpovedí z vyšetrovania s milou a troška absurdnou pointou, no smutným koncom.
Zaujímavo zvolený výber, bolo tam toho mnoho - humor (občas až absurdný, no o to lepšie), mágia, vlkolaci, prelínanie reality a fikcie, štipka surrealizmu, dokonca som pri čítaní občas cítil ten severský chlad a beznádej.
Krátke info o autorovi a jeho tvorbe na konci každej kapitoly je vítaný bonus. Potešilo ma, že viaceré z uvedených diel vyšli aj česky.

03.01.2018

Jung mi nikdy nebol bohvieako blízky, táto kniha ma však (dúfam) posunula bližšie k tomu, aby som sa s ním skamarátil. Dobrých kníh o mužskej psychológii a maskulinite ako takej je podľa mňa na trhu žalostne málo (braky rôznej kvality zamerané na balenie žien nerátam) a keďže sa snažím rozvíjať aj v tomto, dal som knihe šancu.
Nečítala sa jednoducho, Jung bol predsa pôvodne Freudov žiak. Postupom času ma však vtiahla, dokonca ma prekvapila hĺbka Jungovho záujmu o alchýmiu - alchymistické pasáže v knihe sú tiež veĺmi zaujímavé.
Bod aj za viaceré kazuistiky, ktoré autor uvádza.

1 01.01.2018

Kniha, ktorá svojho času spôsobila slušný rozruch. Niektoré veci sú premrštené a iné zasa dávajú olej do ohňa všemožným konšpiračným teóriám. Aj tak vidno, že Brown vie písať a dokáže čitateľa zaujať.

2 30.12.2017

Kniha síce vyšla pod hlavičkou katolíckeho nakladateľstva, obsah je však diskutabilný, no zaujímavý. Z medicínskeho hľadiska je časté, že ak mal niekto nejakú chorobu v rodinnej anamnéze, je šanca, že sa objaví aj uňho samotného. Prečo by to teda nemohlo platiť aj v tomto prípade? Zvlášť, ak sa cirkevníci tak radi oháňajú absurditou zvanou "dedičný hriech", čo je v podstate to isté - znášanie trestu a následkov za to, čo urobili ich predkovia.
Stojí za prečítanie a kritické zhodnotenie.

27.12.2017

Kniha sa nečítala ľahko. Ide o jedno zo základných diel kresťanskej spirituality a nie je to žiaden čajíček, prekladateľ však odviedol dobrú prácu a doplnil aj mnoho poznámok. Mňa osobne viac zaujalo Augustínovo osobné svedectvo, filozofické pasáže som nejako nedával a často ich musel čítať opakovane (a to ma niekedy kresťanská filozofia zaujímala). Nie so všetkým som sa však stotožňoval a s niektorými vecami vyslovene nesúhlasil.
Aj tak sa oplatí knihu prečítať, minimálne v rámci všeobecného prehľadu.

1 27.12.2017

Ako všetky ostatné Prabhupádove knihy - snaha o "vedecké" podloženie svojich názorov, k tomu citáty osobností a zúfalá snaha ukázať, že všetci ostatní sa mýlia, len autor a jeho hnutie majú pravdu.
Knihu som dostal darom od človeka, ktorý ju kúpil v podstate omylom od chlapíka na ulici (až potom zistil, koho podporil) a hoci s knihami zaobchádzam úctivo, túto vec som po pár stranách znechutene hodil do skrine.
Ak už nič, aspoň tá obálka je pekná.

1 27.12.2017

Escrivá. Kontroverzná osobnosť a zakladateľ "oficiálne uznanej sekty vnútri cirkvi" alias neslávne známeho Opus Dei. Niektorí autora a jeho Cestu vychvaľujú, iní sa naňho pozerajú s odstupom, či odporom. (Nielen) podľa môjho názoru šlo o psychopata, ktorý nenávidel ženy a vyžíval sa v bolesti - stačí si prečítať Cestu, kde autor v niektorých pasážach vyslovene velebí bolesť. Pri viacerých pasážach som neveril tomu, čo čítam, že človeka s takýmito názormi vyhlásila katolícka cirkev za svätého a že niekto berie jeho knihy ako smernice pre život. Iste, bolo tam niekoľko dobrých myšlienok, no autor bol nebezpečný človek, ktorý to viditeľne nemal v hlave úplne v poriadku.

26.12.2017

V knihe je viacero zaujímavých myšlienok a môže inšpirovať. Aj tak je to primárne náboženská, až asketická literatúra a niektoré pasáže na mňa boli moc aj ked som knihu čítal ešte ako kresťan., najmä myšlienky o tom, že sa má človek zrieknuť všetkého, aby našiel boha a pokoj. Ak nie ste mních alebo prehnane zapálený veriaci, z knihy si zoberiete iba niečo.

26.12.2017