Skjaninka komentáře u knih

"Ze zvědavosti jsem odhrnul závěs. Na dveřích stálo napsáno necvičenou rukou: Klub nenapravitelných optimistu. S bušícim srdcem jsem opatrně vešel. Čekalo mě největší překvapení mého života."

Tak nejak som dúfala, že toto bude kniha, ktorá sa ma dotkne. A nielenže sa ma dotkla, ona ma priam zasiahla. Niekde tam hlboko vo mne s myšlienkou na to, že takto by mala vypadať dokonalá kniha. Aj keď dokonalá je silné slovo, ale určite by sa zaradila medzi to najlepšie čo som kedy čítala.

Všetky postavy bez rozdielu boli svojim spôsobom fascinujúce. Nech uvažujem nad ktoroukoľvek, každá je nejaká. Každá nesie príbeh a zamyslenie. A ich vzájomne prepojenie a náväznosť dávajú dokonalý celok príbehu o nenapraviteľných optimistoch. Bolo mi cťou nazrieť do ich klubu, v tichosti a zatajeným dychom sledovať osud, ktorý im Guenassia predurčil.....škoda, že niektoré postavy sa vytratili bez jasnejšieho vysvetlenia. Ale ani to nenarušilo zážitok z knihy ako celku.

"Nikdo by si neměl stěžovat, když je na tom dobře, to je urážka těch, co nic nemají"

5/5

30 23.01.2015

Ak slnečné hodiny znejú tak, ako jazyk tejto knihy, tak ich zvuk prevyšuje zmysel času, pre ktorý boli stvorené. A aký zmysel má čas, keď slnečný orloj stratí svoje slnko?

"Najdu tě ve slunci zmizelého světa, abys holýma rukama odnesl můj popel řece."

Paprsky spaľujú, nielen v ďalekej Indii, čas je neúprosný, nielen v koncentračnom tábore...
Tá rezonácia slov, z každého obdobia, z každého kúta sveta, ktorý sa v knihe objavil, je očarujúca. Láska Danielovych rodičov, jeho detstvo, krutosť holokaustu a jedno náhodné stretnutie v Coloradu, ktoré zavŕši otvorený príbeh. Andronikova ho skutočne zakončí až v poslednej chvíli a do tej chvíle v nás horí nádej, že sa "slnečné hodiny rozozvučia"....

....a všetci, ktorí sme čakali na ten zvuk, sa spoločne ocitneme na rozkvitnutej lúke...

"Zůstanu tady."

Dokonalé dielko, ktoré nejde ohodnotiť inak ako 5/5

20 02.01.2021

"Jakže to jednou Clerfayt řekl? Jediná věc, která stojí v životě za to, je moci si vyvolit vlastní smrt, a to proto, že pak smrt nemuže člověka zabít jako krysu, nebo ho zahubit a zadávit, když není připraven. Ona připravena byla. Chvěla se, ale byla připravena....."

Remarque, ako to robíš? Ako je možné, že aj napriek očakávanému dokážeš vždy prekvapiť?
Pdobnosť s Troma kamarátmi je síce veliká, ale v samotnej podstate sa jedná o úplne iný príbeh. Príbeh, ktorým Remarque zas a znova poukazuje na život a na smrť. Na tú tenkú hranicu medzi bytím a nebytím. A práve medzi tou tenkou hranicou sa odohráva náš život. Neistý, nepredvídateľný, ale náš. Remarque vie, a preto nám prostredníctvom každej z jeho kníh pokladá tieto dôležité životné úvahy tak, aby sa čitateľ mohol zamyslieť. On nám vlastne ukazuje to, čo je v živote dôležité a je len na nás, či sa do jeho úvah ponoríme a zhodnotíme vlastné životy, alebo jeho príbehy "uchopíme" len ako spestrenie dlhých večerov.

"Jsme odsouzení k smrti. Ale nejenom my. Ostatní taky! Všichni! Všichni! Jenomže my to víme. Ti ostatní ne."

20 17.06.2014

Nielen čitateľský zážitok. Pripravte sa na opojnú zmes navoňaných stránok, z ktorej sa vám zatočí hlava. Süskind napísal geniálne dielo, premyslené do posledného detailu.
Grenouillovo umenie namiešať dokonalý parfém, omámi nielen postavy v príbehu, ale aj samotného čitateľa. Bez mučenia priznávam, že ani ja nie som výnimka. Pri spomienke na knihu, ožíva môj čuchový zmysel a hneď cítim nepatrné šteklenie v nose.
Odporúčam každému, kto má rád netradičné, a sakramentsky dobre napísané príbehy.

"On, Jean-Baptiste Grenouille, narozený bez pachu na nejsmradlavějším místě světa, pocházející z odpadu, kalu a hniloby, vyrostlý bez lásky, žijící bez teplé lidské duše jedině ze zarputilosti a ze sily hnusu, malý, hrbatý, kulhavý, ošklivý tvor, jemuž se každý vyhýbal, obluda uvnitř stejně jako zevně - dosáhl toho, že si ho oblíbil celý svět. Co pravím oblíbil! Miloval! Uctíval! Zbožňoval! "

19 17.08.2013

Úžasný pohľad na život výnimočnej osobnosti. Priam fascinujúce, obohacujúce a obdivuhodné. Táto vzdelaná žena žila, cestovala, učila sa a nepodľahla krutému osudu.
Zasluhuje uznanie. O takýchto osobnostiach sa musí vedieť, čítať a brať si z nich príklad.
Žasla som nad jej neutíchajúcou chuťou žiť. Doslova žiť. Jej bohaté jazykové dovednosti, celoživotné priateľstvá, ohromná korešpondencia, spoznávanie krajín a jej entuziazmus, to bolo veľkolepé. Ďakujem za túto knihu.

"Ne, máte pravdu, odvaha, ta mi nechyběla nikdy. Naštěstí. Protože myslím, že to je hlavní věc, které je zapotřebí k životu, jestli ho má člověk prožít a ne jenom přečkat."

5/5

18 10.03.2021

Dva dni po dočítaní hľadám slová, ktoré by dostatočne vystihli obsah tejto silnej knihy. Nenachádzam. Zdánlivo obyčajná, s témou, o ktorej sa už napísalo veľa a predsa vyrazila dych. Dovolím si tvrdiť, že jedna z mála, ktorá obsahovo zostane vo mne veľmi dlho a niektoré pasáže vstrebávam ešte v tomto momente. Pokorne sa priznávam aj k tomu, že som cez slzy nevidela na písmená a knihu musela zatvoriť. A to sa mi stáva len veľmi ojedinele.

"Ptala se, jak se dá žít po takové zrátě, jak se dá vzít jedno dítě do náruče a s druhým se rozloučit, jak se dá po šeptem proneseném "sbohem" vůbec ještě dýchat."

5/5

18 20.10.2020

Je možné aby sme raz dospeli k niečomu podobnému? Je to šialená predstava, ktorá núti k položeniu tejto otázky. Atwoodovej sa podarilo zachytiť svet, ktorý žiť by sme naozaj nechceli. Ale čo ak? Čo ak, smerujeme práve k tomu, že niečo podobné by sa naozaj mohlo stať? Presne takéto špekulácie vyvstanú v mysli každého čitateľa a ostáva len dúfať, že táto fikcia ostane navždy len v Príbehu služobnice a nikdy sa ani len nepriblíži k tomu nášmu obyčajnému životu. Autorka veľmi dobre vie, ako zapôsobiť na čitateľa a preto dávam 5/5.

18 09.12.2013

"...Na mého anděla strážného, mého otce a přítele, hraběte Alexandra Rostova, který má sklon vidět v nás všech to nejlepší..."

Famózna kniha, raz prečítať nestačí.

16 09.04.2022

Zujímavé a pútavé čítanie s ozrejmením niektorých dejepisných faktov.
Vynikajúco podaná história s ešte lepším príbehom, ktorý sa postupne vryje do čitateľa.
Potom si človek v úvahách pokladá otázky, ako doba, v ktorej sa kniha odohráva ovplyvnila jej hlavné postavy. Najviac zaujala Barbora. Tak silná, odvážna žena a okolonosti, ktoré zažívala ju dokázali úplne zmeniť. Čo spôsobí tažoba trvdého žitia a aká silná dokáže žena byť. Ako každý úder osudu formuje nielen dianie v životoch, ale aj osobnosti samotné. Vďaka autorke za toto dielo. S nadšením budem odporúčať ako čítanie, ktoré stojí za to.

"Na jaře vyraší tráva a rozkvetou luční květiny jako ztělesnění vševědoucího života. A ti, kteří se narodí a zemřou, se nikdy nedozví, kolik hloubky a lásky jim leží pod nohama."

5/5

16 14.10.2020

"Kde to všechno začína? Dějiny nemají začátky, protože všechno, k čemu dojde, se stane příčinou, či záminkou pro to, co se přihodí poté, a tenhle řetez příčin a záminek se táhne až do paleolitu, kdy první Kain z jednoho kmene zabil Ábela z kmene druhého."

Aj Vtáky bez krídel píšu dejiny a Berniéres nám ich podsúva veľmi zaujímavou formou. Súžitie kresťanov a muslimov, za čias Osmanskej ríše, v príbehu, ktorý berie dych. Opäť široká paleta výnimočných postáv, výnimočných osudov a výnimočných udalostí.

Kontrast lásky a nenávisti, dobra a zla, radosti či smútku, poukazuje na to, že život nie je len čiernobiely, ale pestrofarebný a my nikdy nevieme čo prinesie. Napríklad krásna Filothea, obdivovaná a okúzľujúca, ktorej najlepšia celoživotná priateľka je jej pravým opakom. A ako dopadne? Rustem Bej vyhná Tamaru a celý život prežije bez nej, a ako sa zachová na sklonku jej života? Karatavuk a Mehmetic, muslim a kresťan, aké silné je ich priateľstvo? Odpovede sú smutné, bolia a boria sa hlboko do môjho vnútra. Berniérsove vtáky bez krídel dolietali, ich pristánie bolo kruté a pre mňa nezabudnuteľné.

"My jsme ale navždycky spoutáni se zemí, bez ohledu na to, jak vysoko vyšplháme a jak moc mávame rukama."

16 30.09.2013

Mini knižka s maxi posolstvom. Príbeh o tom, že aj život jedného obyčajného človeka môže mať obrovský zmysel, vďaka jeho vôli, nádeji a trpezlivosti. Proste o dokonalosti ľudského charakteru.

16 09.06.2013

(SPOILER) Čo symbolizuje vrana? Vieme? Od začiatku som to mala v hlave.... a ono to skutočne bolo tak...
Kontrast dvoch nešťastných duší, bohužiaľ, jedna z nich nevinná, nepochopená, utláčaná a najhoršie, že tými, čo ju mali pochopiť, chrániť a predovšetkým milovať.
Veď deti sú súčasťou nás, vždycky! Žiadna iná možnost není a žiadne ospravedlnenie nie je prípustné.
Kniha zasiahla sakra hlboko.
4/5

15 16.06.2022

Modlitba za Černobyl....a po modlitbe horí sviečka, v tomto prípade ako keby stále horel reaktor, čoby spomienka na to utrpenie nevinných ľudí.
Dúfajme, že nikdy "nevyhasne" a skutočne sa stane kronikou budúcnosti, ako hrozba na to, čo sa snáď už nikdy nezopakuje.

5/5

15 02.05.2021

"Jak jen mandolína připomína ženu, jak je puvabná a rozkošná. Večer, když psi vyjí a cvrčci cvrkají a v Argostoli hledají světlomety příležitost spustit falešný poplach, beru do rukou svou sladkou Antonii. Měkce přejedu po strunách a ptám se jí: "Jak jenom mužeš být ze dřeva?" stejně jako když vidím Pelagii a v duchu se ptám: "Jsi opravdu z masa? Cožpak v tobě není oheň? Prchavá stopa po andělech? Něco hodně cizího kostem a krví?"

Corelli vám svojou mandolínou zahrá na city a za zvuku chytľavých tónov budete čítať jeden z najlepších príbehov aké boli kedy napísané. Už dlho sa mi nestalo, aby som čítala do úplného vyčerpania. Je to skvelo napísané, je to poučné, aj napriek tomu, že sa občas neubránite slzám, o pár stránok ďalej sa od srdca dokážete zasmiať. Postavy sú svojim spôsobom jedinečné a hrdinou nie je len samotný Corelli. Berniéres zahral na moju strunu a za to mu patrí veľké ďakujem. Jediná malá výtka k celému príbehu, je jeho koniec. Konkrétne sa jedná o konanie Corelliho, ale viac prezrádzať nebudem.

"Láska samotná je to, co zbude, když se zamilovanost vyčerpá, a to je jak umění, tak šťastná náhoda."

4,5/5

15 21.09.2013

Mrazivá a magická nádhera. Neviem ako inak a vhodne opísať túto úžasnú knihu, ako jednou z najsilnejších viet z knihy: "Člověk nemusí chápat zázraky, aby v ně věřil"
Ano, nemusí a občas stačí jedna skvelá kniha a možno uverí.

14 09.04.2022

Ťažká téma, ku ktorej je ťažké nájsť vhodné slová. Autorke patrí obdiv, ako ju spracovala a podala. Príbeh ťaživý, temný a aj napriek tomu sa od neho nedá odtrhnúť. Precízne napísané. Aj keď sa nejedná o žiadny napínavý trhák, jeho výnimočnosť je úplne niekde inde. Možno v tichu lesa, na ceste plnej húb, pod tieňom starého stromu....ktovie?
Každopádne je nezabudnuteľná, dostáva sa hlboko pod kožu a núti premýšľať o veciach, ktorým nejde v rámci zdravého rozumu uveriť. Pohoršilo ma konanie matky, o otcovi radšej úplne pomlčím. Ako mohla? Premýšľam, nejdem to dostať z hlavy von a aj tak nechápem, som z toho frustrovaná a naštvaná. Prečo? Ale taký je život. Aj v tomto príbehu. Smutné a boľavé.

Jednoznačne 5/5

14 17.03.2021

Ženské z rodu Piperových zrážajú na kolená svojich čitateľov. A to doslova. Každá jedna je súčasťou majstrovsky napísaného príbehu, ktorý čitateľa drží v ostražitosti, napätí, nedočkavosti a hlavne, vzhľadom k jeho rozsiahlosti nenudí. MacDonaldovej štýl zaujme aj náročnejšieho čitateľa, čím dáva ešte viac vyniknúť nevšednému príbehu. Mojou obľúbenkyňou bola jednoznačne Frances, najfarbitejšie vykreslená postava, nepredvídateľná, silná a zároveň zraniteľná, jednoducho nezabudnuteľná a práve preto a vďaka nej patrí tomuto dielku 5/5

"Myslíš si že už je to pryč. A pak, když to nejméně čekáš, uvidíš obrázek, jako je tenhle. A pochopíš, že už navždycky budeš otrokem přítomnosti, protože přítomnost je mocnejší než minulost, ať už se přítomnost odehrála jakkoli dávno."

14 10.04.2015

Keď premýšľam o krásnych srncoch, a o tom, čo nám dávajú, napadnú má len slová, že to je krása, ktorá bolí. Ota Pavel je pán spisovateľ, ktorý dokáže všetko podať tak ľahko a nenútené, že tomu nemôžete odolať.

14 28.10.2013

Keby som mala túto knihu hodnotiť len z hľadiska toho, ako ma dokázala zaujať, nemohla by som dať viac ako tri hviezdičky. Téma, ktorú Tučková spracovala nie je pre mňa nijak zaujímavá, bez ohľadu na šokujúce fakty, ktoré sú nám jej prostredníctvom podávané.
Ale, na druhú stranu by som rada knihu ohodnotila aj z iných hľadísk a tým vyzdvihla jej skutočnú kvalitu, ktorú si Tučková zaslúži. Pretože je to jedna zo súčasných českých autoriek, ktorá naozaj písať vie. A to veľmi dobre, o čom svedčí aj celkové spracovanie Bílé vody.
Kniha, ktorej príbeh je doplnený o historické fakty, kniha, v ktorej sa snúbi realita, história i mysticita a všetko sa navzájom dopĺňa a dává zmysel.
Práve pre kvalitu celého diela dávam 4,5/5

13 04.05.2024

"Černý, bílý, hluboko uvnitř nás to bolí všechny."

Povýšenost bielych paničiek, pokora čiernych slúžok a tá obrovská bariéra medzi nimi. Žijú vedľa seba, ale ich svety sú tak odlišné, že viac ani nemôžu byť.
Taktiež autorka perfektne "vybrala" kľúčové vyprávačské postavy, prostredníctvom ktorých tak farebne vykreslila ten čiernobiely svet.

4,5/5

13 10.04.2021