Skjaninka
komentáře u knih
Růže pro Algernon
Daniel Keyes
V prvom rade mi nedá, nevyjadriť sa k obálke od Knižného Klubu z roku vydania 2000. Obrázok ako z najsladšieho románu, ktorý sa ani v najmenšom nehodí k obsahu tejto knihy. Ten, kto to "spáchal" by si zaslúžil nakopať do zadku a už nikdy viac sa do podobných vecí nepúšťať.
Knihou nás sprevádza hlavná postava Charlie, ktorý podstúpi operáciu a jeho IQ na hranici demencie začne stúpať na úroveň génia a my máme možnosť nahliadnuť do jeho duše a mysle. Spoločne s ním zdieľa podobný vývoj aj myška Algernon, ktorá podstúpila operáciu ako prvá.
Príbeh, ktorý sa pred nami otvára je skutočne silný a kontrast demencie a inteligencie podaný takouto formou, vo mne vyvoláva otázku: " ktorý z nich bol šťastnejší?" Aj keď som doteraz na to neprišla, považujem túto knihu za veľmi vydarenú.
Petr a Lucie
Romain Rolland
"Bránou jeho očí vstúpila do jeho srdca, vstúpila celá..."
Dokonalosť v jednoduchosti, poukazujúca na skutočnosť, že láska, ktorá končí smrťou, je silnejšia, než vojna, v ktorej smrť žiadny zmysel nemá.
Dva proti Říši
Jiří Šulc
Jedna z najlepších kníh, aké som poslednou dobou čítala. Vynikajúce spracovanie známych udalostí roku 1942, keď bol spáchaný atentát na Heydricha, čo viedlo k jednému z najstrašnejších skutkov v dejinách českého národa a to likvidácii Lidic.
"A Lidice. Lidice... Celá vesnice vyvražděná a zničená jen kvůli... Kvůli čemu vlastne?"....
"Nebylo to nic jiného než masová vražda. Neexistoval žádný důkaz viny - byla to jen chabá výmluva pro hromadné zabíjení lidí."
Silný príbeh a o to smutnejší, že sa skutočne stal. Je to príbeh predovšetkým o odvahe, nezlomnosti a aj priateľstve, v podaní Kubiša a Gabčíka.
Taktiež o zbabelosti a slabosti, pekne poukázanej na postave Karla Čurdy a Viliama Gerika.
A najsilnejším momentom knihy, je až neuveriteľná vytrvalosť a odolnosť Oldřicha Pechala, ktorý vo mne vyvolal veľmi veľký a nezabudnuteľný obdiv.
Je to Šulcova prvotina a dokonca pozoruhodne napísaná, pútavá, poučná a ostáva v našej mysli natrvalo.
"Je jeden základní omyl, kterého se dopouštějí obě strany - Němci i Češi. Ani jeden se nesnaží o empatii, neumí vidět věci očima toho druhého. A to vede k vzájemnému podceňování."
Pan Pip
Lloyd Jones
Pan Pip bol pre mňa jedným veľkým prekvapením. Náhodou som ho objavila v knižnici a hovorila si, čože je to za blbosť. Veď už len ten názov, a priznajme si, aj obálka, nie sú ani trochu lákavé. Ale predsa som ho niesla domov a na jeho čítanie sa ani trochu netešila. To vám bolo prekvapenie, keď som sa začítala a nešla sa odtrhnúť. A po odhalení identity Pána Pipa, som si ťukla do čela. Aha, tak tento Pip to je. Keď prečítate anotáciu ku knihe budete vedieť, ale ja som ju nečítala a o to bolo moje prekvapenie väčšie.
Naozaj sa mi to páčilo, číta sa veľmi dobre a nie je to len bezduchý text, práve naopak, niečo je v ňom aj skryté, len treba hľadať. Za mňa odporúčam a dávam plné štyri hviezdičky.
Vyhnání Gerty Schnirch
Kateřina Tučková
"A když se Gerta sklonila nad Barborou, aby se podívala na ten hluboký detský spánek, uvědomila si, že nic nedokáže, ničemu se nevzepře. Že nevidí budoucnost. Že vidí jen stěny pokoje, ve kterém teď sedí na rohu postele, že stratila veškerou sílu. Troska vděčná za vlídné slovo těch, kterým teď patří. Ona i s Barborou. A co je nejhorší, díkybohu za ně. Protože ať je to sebenepochopitelnější, u Zipfelové cítí, že se jí ani Barboře už nic horšího nestane. A možná že když sleví ze všech svých představ, když se uskromní na dřeň kosti, když se přestane zaobírat tím, jak žít, že by tu mohla být i šťastná."
Čo dodať. Excelentné dielko, ktoré ma príjemne prekvapilo. A to nielen obsahovo, ale aj štýlom spisovateľky, ktorý rozhodne hovorí o tom, že Tučková píše veľmi dobre.
Silný príbeh Gerty, ktorý približuje tie najsmutnejšie dejiny, nielen počas druhej svetovej vojny, ale aj po nej. Neľahká téma, s ktorou si autorka precízne pohrala a napísala knihu, od ktorej sa nedá odtrhnúť. Niektoré pasáže som čítala so zatajeným dychom a slzami v očiach. Silné a šokujúce. Jednoznačne a bez premýšľania päť hviezdičiek.
Listopád
Alena Mornštajnová
A když za sebou zavřeli dveře svých domů a bytů, mohli chvílemi i zapomenout, v jak divném světě žíjí.
Mohlo to byť inak, v tom 89´a jednou z možností je príbeh z tejto knihy.
Železná opona nespadla, ale dopadla na postavy tejto knihy. Ťažila viac ako železo, vzala im životy, nádej, deti...
Toľko smútku a bezmocnosti. Toľko zla a bolesti...
A najhoršie je to, že na konci knihy si uvedomíte, že v nej nedokážete nájsť ani štipku nádeje....a to vás rozseká úplne najviac.
"Děti ještě netuší, že by si měly vzpomínky ukládat na časy, kdy si je budou chtít vyvolat a alespoň v duchu se vrátit do doby, v níž byl svět nekonečný".
4/5
Papírová města
John Green
Prečítané v rámci výzvy 2020.
Našťastie a díky bohu to bolo "krátké utrpenie", keby mala kniha viac strán s veľkou pravdepodonosťou ju nedočítam.
V prvom rade by som opravila žáner knihy. Nie, skutočne to nie je román pre ženy. Myslím, že zaujme len určitú vekovú skupinu, z ktorej keď sa vymykáte, tak nemá šancu.
V druhom rade ide o tak povrchné postavy, že pokiaľ nespadáte do tej vyššie zmienej vekovej kategórie, jediné čo dokážu vo vás vyvolať, je pocit určitej nasranosti. A s tým ide ruka v ruke pocit, že čítanie tejto knihy je len strata času. Ale výzva je výzva, tak sa musíte prekonať.
A do tretice nejde nespomenúť celkový dej, príbeh, ak sa to dá príbehom nazvať, taktiež pointa, priebeh a zakončenie tohoto diela. Ani v jednom zo spomenutého som nenašla maličkosť, ktorá by ma zaujala či nadchla. Ale predsa niečo na tom všetko je. Mohla som si do výzvy odškrnúť dalších splnených 5% a preto k hodnoteniu hádžem aspoň slabé 2 hviezdy.
Analfabetka, která uměla počítat
Jonas Jonasson
Analfabetka ma bavila rovnako ako Starček. Oddychové a nenáročné, ako stvorené na dokonalé odpočinkové dni. Aj napriek veľkej absurdnosti a prehnanosti som sa bavila. Vôbec mi to nevadilo, práve naopak. Jonasson to premyslel na jedničku a ja sa už teraz teším na jeho ďalšiu knihu.
3,5/5
Stoletý stařík, který vylezl z okna a zmizel
Jonas Jonasson
Najprv som prečítala názov knihy...no dajme tomu je to zvláštne, ale hovorím si, prečo nie? Potom som prečítala knihu....a po otočení poslednej stránky som sa fakticky usmievala a krútila hlavu, že ten "stařík" fakt z toho okna vyliezol a ja si myslela, že to je len kec.....a do tretice som prečítala názory ostatných....ten úsmev mi zamrzol....ľudia neblbnite....aký forest Gump? aký Švejk? Toto je predsa Alan...aj keď nič svetoborné, predsa sa u toho dá stráviť nejeden večer. Keď bude bez predsudkov, tak si ho dokonale užijete. Je pravda, že začiatok aj vo mne vyvolal akési malé podozrenie ohľadom prílišnej vykonštruovanosti, ale v polovici sa tento prvotný dojem úplne vytratil a ja si naplno užila bláznivú životnú cestu ešte bláznivejšieho storočného chlapíka a jeho nových "priateľov"....Je jasné, že prežitky Alanove sú trošku pritahnuté za vlasy, ale občas je potrebné odbočiť od reality a nechať sa uniesť práve takýmto bláznovstvom. Mne Jonasson zabrnkal na tú správnu strunu a ja si len tak s ľahkosťou prečítala niečo nenáročné a pri tom tak bláznivo úsmevné, že nemôžem dať menej ako 4/5 ...
"Takže přští zastávka Čína. A pak holt bude tak, jak bude. Pokud ho cestou nenapadne nic lepšího, vždycky muže znovu přeběhnout Himaláj."
V jedné osobě
John Irving
.....a Irving opäť trafil klinček po hlavičke....
Pred otvorením románu som len zbežne preletela anotáciu /každé druhé slovo/ a jediné čo mi utkvelo v pamäti bola téma homosexualita. Budiž teda, som si hovorila, hlavné je, že Irving napísal ďalší román, ktorý v zbierke nesmie chýbať. Dala som si s ním načas, to teda, ale skutočným obsahom mi opäť vyrazil dych....
...William, ty uličník jeden.....sakra to je taká zapeklitá hlavná postava, že ja ani skutočne neviem čo by sa o nej dalo napísať. Všetko okolo neho je tak "iné", tak zvláštne a tak nevšedné, ale vďaka Irvingovi tak bližšie k nám, k ľuďom, ktorí v živote nestretli podobných Williamov.....ten pohľad do sveta odlišne orientovaných ľudí sa snaží o jediné....o viac tolerantnosti a pochopenia zo strany hetero....o to ti predsa milý John šlo....alebo sa mýlim?
Odhliadnuc od tej veľkej koncentrácie bi, homo, či trans..... tak ti dám plný počet, ale aj 4/5 je viac než dobré...
A len tak mimochodom.....ktoré hovädo splodilo tak príšernú anotáciu??????
Stín banyánu
Vaddey Ratner
Veľmi ťažké čítanie. Nie z dôvodu ťažkých slov a viet, ale z obsahu, ktorý ukrýva. Tak smutné, tak boľavé, tak dychberúce, že len spomienka na knihu drása moje vnútro. A najhoršie, či možno až absurdné je to, ako je kniha napísaná. Krásne, jemne, melodicky, priam poeticky nádherná, s kontrastom toho čo so sebou prináša. A práve to je zdrvujúce. Stín banyánu navždy ostáva v mojej mysli, ale už nikdy sa do jeho tieňa neponorím. Už nikdy nenechám rozdrásať svoje vnútro tým, čo sa v ňom ukrýva. Stačí obyčajná spomienka na to, čo v ňom je......a to je viac než dosť....5/5
Tereza Raquinová
Émile Zola
Zola, tak príliš naturalistický až to bolí. Zločin spáchaný Laurentom, s nemým súhlasom spoluviníčky Terezy, bol Zolom podaný tak, že som takmer prestala dýchať. Celý dej knihy, nielen táto jediná pasáž, boli skvostné. Od zločinu, cez výčitky, až k hroznému poznaniu vdovy Raquinovej som bola pohltená. Pohltená bravúrnym popisom toho, ako dokáže svedomie hrýzť. A navyše prízrak Kamila, stále prítomného a naháňajúceho zimomriavky....proste skvostné! Zola opäť zabodoval a preto dávam 4,5/5
Rok vdovou
John Irving
Každý jeden Irvingov román je jedinečný práve preto, že v každom jednom sa objaví aspoň jedná bizarná, či niečim výnimočná osobnosť, ktorá utkvie v pamäti čitateľa a práve pre ktorú sa daný román stáva výnimočný. U tejto knihy to tak nie je. Aj napriek jej detailnej prepracovanosti, práve túto jedinečnú vlastnosť Irvingových románov postráda. Je to škoda, pretože príbeh Eddieho a Rút je chytľavý, je zaujímavý, ale....nevymyká sa z priemeru priemerných románov. A to bolo pre mňa sklamaním. 3,5/5
Kašmírový šál
Rosie Thomas (p)
Tak krásne. Dokonca by som povedala, že neskutočne krásne. Sama neviem, odkiaľ som sa ku knihe dostala, a o to mi je jej obsah vzácnejší. Vôbec som nečakala, že to bude tak dobré. Páčilo sa mi to štýlovo aj obsahovo. A to som si myslela, že aká to bude blbosť.
Nádherný popis života v Indii, zaujímavé ľudské osudy, kruté, úsmevné, zábavné, aj napínavé, ale čo ma najviac dostalo bol záver knihy. Silný. Tak silný, že lepší by už nemohol byť. Pred koncom by som knihu zhodnotila na 80%, ale po poslednej stránke mi bolo jasné, že nejde dať menej než 5/5.
"Jako by i jen chvilka štěstí znamenala popření její památky. Jako bych byl nějak povinný živit v sobě pocit ztráty, abych ji prokazoval patřičnou čest."
Potřásl hlavou. "Nevím, kde končí skutečný žal a začína pohodlnost."
"Nejsi pohodlný," řekla Mair tiše.
"Ne?Pořád myslím na to, o čem přemýšlím. Nevím, jestli jěště něco chápu tak jako kdysi. Všechny staré hodnoty se obrátily naruby. Co na čem záleží po tom, co se stalo? Ctižádost, práce, úspěch, dokonce i láska."
"Nevím. To jsou těžké otázky. Myslím, že záleží na tom, co je teď a tady."
Bylo nás pět
Karel Poláček
Výborná kniha nie len pre deti. Bezstarostné detstvo a veľké sny napísané parádne zábavným štýlom a to všetko sprevádzané krásnou atmosférou, ktorá z tejto knihy doslova sála. Doporučujem aj ako audioknihu s Filipovským, ktorá je excelentná a verte tomu, že sa budete veľmi smiať.
"Holky se ještě víc smály, to ony dělají vždycky, poněvadž jsou blbé."
"S Čeňkem Jirsákem nemluvím, protože on je takový. A když on je takový, tak já jsem taky takový."
"Ty smrade jeden, dal by sem ti jednu, až bys nevěděl, čí jseš, ale nesmím už hřešit a to je tvoje štěstí." .....
Dům o tisíci patrech
Jan Weiss
Výborná česká sci-fi kniha. Tento žáner veľmi nemusím a aj napriek tomu som ju prečítala za jeden deň a po celý čas ma bavila. Prekvapivé, keď si človek uvedomí, že kniha bola prvý krát vydaná v roku 1929. Veľmi nadčasové, tajomné, premyslené a tak trošku aj strašidelné.
Život s Dostojevským
Anna Grigorjevna Dostojevská
Veľmi pekný pohľad na život Dostojevského v podaní jeho ženy Anny. Kniha je pekne napísaná, prehľadná a číta sa jedným dychom. Fjodor Michajlovič je moja srdcovka a som rada, že sa mi táto kniha dostala do rúk. Obohatila ma o vedomosti zo života tohoto velikána, ktorý nebol ani trošku jednoduchý, ale nejde nespomenúť, že popri ňom ma nadchla aj Anna Grigorievna, ktorá, ako pochopíte z týchto spomienok, bola pre neho neskutočnou oporou a ako pár dokázali svoj život obohatiť a dodať mu zmysel. Anna bola človek s veľkým Č a Dostojevský génius, ktorého diela sú vrcholom literárneho umenia a pred ktorým v duchu smekám klobúk a hlboko sa klaniam, za to, že dokázal tak čisto zasiahnúť moje srdce.
Obraz Doriana Graye
Oscar Wilde
Vrcholné dielo geniálneho Wildea. Skvelé myšlienky a názory s nemenej zaujímavou zápletkou. Wildeov štýl písania je neprekonateľný, ľahký a veľmi zaujímavý. Myšlienka prenesenia vlastnej duše na plátno je úžasná a nestarnúca. Len si predstavte, keby sme každý vlastnili obraz vlastnej duše, tak kto by ho schovával ako Dorian a kto by ho vystavil s čistým svedomím na oči verejnosti? Neviem prečo, ale pri tejto knihe si vždy spomeniem na Lennonov výrok, ktorý končí slovami, že "krásy sa možno dotknúť iba srdcom".
R.U.R.
Karel Čapek
Nadčasovosť a posolstvo tohoto diela je nekonečné. Čapek bol veľký spisovateľ s predstavivosťou a fantáziou vedúcou takmer k dokonalosti. Tak ako v jeho dobe, tak aj dnes, je len jedna pravda, a tou je, že roboti, technika, či akékoľvek stroje nikdy nenahradia ľudské city a lásku.
Muž, který maloval mandlovníky
Johannes Mario Simmel
Strašne krásny, citlivý, ale smutný príbeh, v ktorom sa presvedčíte o tom, že v šťastí sa človek môže zmýliť a vysnívaný svet je len veľmi vzdialenou vidinou pravej skutočnosti.