smazenaryba
komentáře u knih
Život na naší planetě: Mé svědectví a vize pro budoucnost
David Attenborough
Najväčším prínosom tejto knihy je, že jasne, stručne a pre masy zrozumiteľne zhŕňa všetky podstatné problémy a hrozby, ktoré Zem zužujú. Tento spôsob, síce veľmi zjednodušený, určite má efekt všeobecného zvýšeného povedomia o týchto problémoch, čo je zásadná vec, pretože bez toho, aby si určite fakty neuvedomili jednotlivci - fakty, ktoré sa tvárime, že nevidíme, fakty, o ktorých sa hovorí málo, alebo vôbec - sa nikam nedostaneme.
Nesmrtelnost
Pao-šu (p)
Fanfikcia. Dobre uchopená, dobre napísaná, no stále fanfikcia.
Jej najväčšia prednosť je aj jej najväčší zápor. Pao-Šu skvelo imituje Liouov štýl a skvelo ťaží zo sveta, ktorý autor vybudoval v originálnej trilógii. Zároveň sa však nedokáže vymaniť z jej tieňa, nedokáže priniesť nič skutočne vlastné a celý román stavia len na tom, že rekapituluje a vysvetľuje udalosti z trilógie. Mnohé vysvetlenia sú naviac až príliš vykonštruované, oveľa menej presvedčivé. Hlavným výsledkom je, že Pao-Šu zodpovedaním každej otázky efektívne zabíja všetko mysteriózno, ktoré trilógia nastolila a vo mne po prečítaní zostáva pocit akéhosi znechutenia, ktorý dokonca kazí skvelý zážitok z trilógie.
Druhá polovica príbehu, kde sa Pao-Šu snaží popustiť uzdu svojej fantázii je už čistá science-fantasy-magória pripomínajúca pulpové úlety od Van Vogta. Nie v dobrom zmysle bohužiaľ.
Nie všetky otázky majú byť zodpovedané. Doslovnosťou a útrpným vysvetľovaním sa totižto úplne stráca čitateľova možnosť aktívne sa zapojiť.
Budem sa na knihu snažiť zabudnúť, aby som sa raz mohol k pôvodnej trilógii znova vrátiť.
Most na Drině
Ivo Andrić
O osude jedného mosta, osude ľudí rôznej viery a pôvodu žijúcich okolo neho, no hlavne, o osude celého ľudstva ako takého. Na malej vzorke, mieste večne zmietaného nepokojmi, Andrič maľuje obraz o tom, ako obyčajný človek, bez ohľadu na vieru a pôvod, kŕči chrbát pred behom dejín, uhýba sa raz bičom, raz mečom, raz granátom, aby sa zasa narovnal a pokračoval v živote a živorení bez ohľadu na to, kto a z ktorej svetovej strany práve prilepil novú vyhlášku na most, ktorý rovnako ako ten obyčajný človek stojí a odoláva, a mlčí, sleduje beh dejín, až pokiaľ ten granát nezasiahne jeho podmínované srdce. Monumentálne.
Život před sebou
Émile Ajar (p)
Kniha plná veľmi silných kontrastov a protichodných pocitov. Moderné veľkomesto vs mimosystémové útočisko ľudí na okraji spoločnosti. Bizarná zmeska individuí vs srdečnosť, ktorú by ste v podobných spoločenstvách zrejme nehľadali. Krutá realita vs všadeprítomný humor. A to všetko očami neplnoletého chlapca, ktorý toho zažil viac, než niektorí dospelí za celý svoj život. Silný, veľmi intenzívny zážitok.
Paní jezera
Andrzej Sapkowski
Neodpustím si znova zabŕdnuť. To neustále vracanie sa v čase, rozprávanie v rozprávaní, akási forma kroniky, bola podľa mňa viac na škodu než na úžitok. Prial by som si, aby bol príbeh aspoň z časti súvislejší a plynulejší. Ale nič to, pretože inak to bolo naozaj skvelé zavŕšenie ságy. Prebytočné línie ustúpili do pozadia, nepodstatné veci vyšumeli do prázdna a v pamäti mi zostane silný a hlavne dobre zakončený príbeh ústredných postáv. A to sa počíta. Ale ako vravím, ak sa k zaklínačovi zasa niekedy vrátim, čo je dosť možné, bude to iba prostredníctvom poviedok.
Psie dni
Dušan Mitana
Kultové dielo pre dospievajúcich v dobe normalizácie. Blá blá. Je jedno, že to vyšlo v roku 1970. Je jedno, že mal Mitana v tedy len 24 rokov. Tie texty boli výborné vtedy a výborne sú aj teraz. Keď si prečítam Električku, a to nie som žiaden adolescent, hneď sa mi orosí čelo. Keď si predstavím starenu so skleným okom, už mi behajú zimomriavky po tele. Pri Horúcom popoludní by sa Kafka v hrobe od radosti obrátil. Pri Psích dňoch by ožil Vian, aby si ešte raz zahral na trúbku. Netvrdím, že mám slovenskú prózu načítanú, ani zďaleka nie, ale tieto texty patria medzi to najlepšie z toho, čo prečítané mám.
Já, Adolf Eichmann
Ladislav Mňačko
Veľmi dobrá, dôležitá kniha a to hneď z niekoľkých dôvodov. Nieje to len akýsi životopis a zamyslenie sa nad Eichmanovými činmi, ale v kocke je tu opísaný vzostup a pád celého fašizmu. Jeho fungovanie, ideológia, dôsledky, kľúčové postavy, zverstvá a v neposlednom rade ozvena, ktorú zanechal v Európe (vedeli ste, že Izrael len niekoľko rokov po vojne predával západnému Nemecku, v ktorého čele sedeli bývalí esesmani, zbrane?).
Aj tu platí, že autor celý svoj život píše jednu knihu. Mňačko sa vracia k motívom z Engelchena, objavujú sa myšlienky z jeho budúcich kníh. Uvažuje nad vinou jednotlivca a vinou národa a to či už sa jedná o národ Nemecký, Slovenský fašistický štát, či prizerajúci sa a nečinný zvyšok sveta. Ako reportér všetko zasadzuje do politických a spoločenských súvislostí a ako spisovateľ to robí veľmi pútavo.
Aj oná socialisticko komunistická propaganda, v knihe pritomná, má v Mňačkovom živote zmysel. Je zaujímavé v rámci jeho kníh sledovať prerod z partizána, na zarytého komunistu, až po triedneho nepriateľa v exile. Odporúčam.
Čerpadlo 6
Paolo Bacigalupi
Poviedky podľa môjho gusta. Podobne ako G.R.R. Martin vo svojich poviedkach zo sveta "tisícich svetov", či Aldridge v Dilvermoone, Bacigalupi berie neduhy dnešnej doby, pokleslú morálku, ekonomické a ekologické hrozby a preháňa ich cez svoju predstavivosť a divokú fantáziu, aby vytvoril desivé vízie, ktoré napriek svojej bizarnosti pôsobia vierohodne. Jediné, čo môžem vytknúť je, že Bacigalupi svoje poviedky občas až príliš zahlcuje stavbou svojho sveta na úkor samotného deja. Jednoznačne odporúčam a podobne aj poviedky od v úvode spomínaných autorov, ktoré radím ešte o stupienok vyššie.
Zpátky do temnoty
Robert Ervin Howard
Nech už Howard písal čokoľvek, vždy z toho sálalo dobrodružstvo, exotika, zabudnuté národy a ich hrdinovia. Do tohto rámca je zasadená aj jeho hororová tvorba a táto zbierka nieje iná. Rýdzy horor, ako Holuby z pekla, je skôr výnimka.
Ale to neznamená, že je to zle. Práve naopak. Pre mňa bola táto zbierka veľmi príjemným oddychovým čítaním na ktorom si cením najviac ten starý štýl z dôb Weird tales. To dekadentné, priamočiare rozprávanie plné farbistých opisov a hĺbania v dávnej, zapovedanej minulosti. Má to neopakovateľné čaro.
Dlouhá bílá přerušovaná čára
Ladislav Mňačko
Je rok 1965, Mňačko sa preháňa 110kou po diaľnici v západnom nemecku a rozjíma nad výdobytkami západnej civilizácie.
Je rok 2019, hýbem sa rýchlosťou kilometer za hodinu v kolóne pri kauflande v Čadci, západná civilizácia prevzala kontrolu nad našimi životmi... ale diaľnicu tu stále nemáme.
Roboti a impérium
Isaac Asimov
Funkčný a perfektne premyslený sci-fi triler, ktorý do bodky ťaží zo všetkého, čo autor vybudoval v prvých troch dieloch série. Z tohto pohľadu si ťažko priať lepšie zavŕšenie.
Eliáš Baley je síce už stošesťdesiat rokov mŕtvy, no jeho tieň žije ďalej. Stala sa z neho mýtická, priam prorocká postava, ktorá svojimi činmi a myšlienkami hlboko ovplyvnila správanie mnohých individuí a tým aj vývoj v galaxii, kde sa rozličné frakcie ľudstva dostávajú do vyhroteného, kľúčového okamihu. Roboti a impérium je jednoznačne najdynamickejším a na udalosti najbohatším dielom. Prostredia sa rýchlo menia, plány sa kujú a ako inak, nechýba aj detektívny aspekt, ktorý pomalu odhaľuje a spája súvislosti až do prekvapivého (a podareného!) finále.
Asimov bol nielen fantasta ale aj veľký romantik a i keď niektoré scény môžu pôsobiť ako z červenej knižnice, k jeho románom to patrí. Azda aj preto sú také obľúbené. A jedna takáto romantická myšlienka, dalo by sa povedať ústredná, sa mi veľmi páčila. Dlhovekosť, nie je všetko. A preto aj jedna z postáv, dlhoveká vesmíranka, začína skutočne žiť, až keď jej zostáva už len čas obyčajného pozemského života. Keď sa zbavila svojej dekadentnosti, ochranných rukavíc, nosných filtrov, chronického strachu zo všetkého cudzieho a začala žiť možno menej pohodlný, bezpečný no o to aktívnejší život. A tak sa vrátila z cesty úpadku na cestu pokroku. A prečo popri tom nezbaliť drsniackeho osadníka s neodolateľným plnofúzom ha!
Lesy
Ivan Kučera
Autor akoby sa v polovici románu rozhodol, že z neho spraví niečo iné, vytiahol zo šuplíka pár odložených nápadov a našroboval ich na rozpracovaný text. Neviem, či autorovi došla trpezlivosť, alebo motivácia dokončiť čo začal, no je to škoda, pretože román bol po všetkých stránkach slušne našliapnutý. Pritom ani ten ošemetný záver nie je vyložene zlý, v žánri má svoje miesto, no tuná to má efekt, ako keď žena pri sexe pár sekúnd pred vašou ejakuláciou dvihne telefón a začne sa rozprávať s kamarátkou. Z autorovej poviedkovej tvorby je pritom jasné, že svoje príbehy dokáže adekvátne zakončiť. Každopádne Ostrý Pichliač so svojím šerifom Enzechsteinom je miesto, kde sa určite vrátim rád a verím, že toto na poli románov nebolo ani zďaleka posledné Kučerovo slovo.
Enderova hra
Orson Scott Card
Myšlienka využívania neskalenej detskej mysle na vojenské účely je v skutku desivá a v mojom prípade utlmila mnoho ďalších, zaujímavých myšlienok a motívov, ktoré kniha podsúva. Aj vďaka tomuto má Enderova hra v celej sérii osobité miesto, napriek tomu, že v rámci série ide o akčnejšie a priamočiarejšie dielo. Ako inak, film, ikeď v celku podarený, je odprostený od väčšiny zaujímaých myšlienok, ikeď tie by podľa môjho názoru predajnosti filmu nijak neublížili.
Hvězdná pěchota
Robert A. Heinlein
Priznajte sa, kto z vás sa počas čítania aspoň chvíľu nevcítil do úlohy vyplašeného zelenáča, na ktorého vrieska rozkazy jeho nadriadený ? Áno, je to superdrsné military sci-fi, z ktorého si do dnes berie príklad xy kníh a filmov (Edge of tomorrow I see you). A predsa, tento deduško je sviezejší a zábavnejší ako všetky novšie vykrádačky, a predovšetkým, zďaleka to nieje iba štýlový akčnák. Popravde, kniha obsahuje niekoľko veľmi zaujímavých myšlienok o súčasnom (ne)fungovaní vojenstva a prokuratúry a ikeď sa s mnohými teóriami dá len ťažko úplne súhlasiť, sú prednesené tak sebaisto, že vám minimálne poskytnú zaujimavé podnety na zamyslenie. Skvelo fungujúca kniha.
Zen a umění psát
Ray Bradbury (p)
Viac než hocičo iné je táto kniha náhľadom do mysle a života výnimočného autora, ktorá má byť hlavne inšpiráciou, nie metodickou príručkou. Kniha je podivuhodne poskladaná z niekoľkých esejí, ktoré vznikali počas troch dekád, pričom v knihe nenasledujú chronologicky, napriek čomu ich usporiadanie dáva zmysel. Takmer akoby Bradbury pri písaní cestoval v čase do dôb, ktoré mu sedeli k jednotlivým kapitolám. Magické.
Kolíbka
Kurt Vonnegut Jr.
Vtipné, satirické, parodujúce, zosmiešňujúce, no napriek tomu, pocity ktoré po prečítaní zostali, boli iné. Mrazivé, bezútešné, depresívne, strašidelné. Ak som Amerike za niečo naozaj úprimne vďačný, tak je to za generácie autorov, ktorým v medzivojnovom a povojnovom období neboli zviazané ruky a prelepené ústa. Jeden z najsilnejších výstražných a protivojnových románov aké som dosiaľ čítal. Odporúčam najmä fanúšikom distópií. Ikeď kniha nieje založená na prepracovanom obraze budúcnosti, tematicky a ideovo je slávnejším dielam od Huxleyho či Orwella veľmi podobná.
Nočný rozhovor
Ladislav Mňačko
Kniha o tom, že WW2 zasiahla ľudí oveľa hlbšie, než to dokáže akákoľvek čepeľ, náboj, alebo bomba. O tom, že roztrhala našu identitu na franforce, ktoré mnohí zbierajú a neúspešne zliepajú do dnes. Mňačko sa narodil, aby zakúsil, zaznamenal a nám ostatným, jemne a drsne, s pohladením a s päsťou do sánky, predal podstatu toho, čo sa stalo.
Kniha apokryfů
Karel Čapek
Agathon by o Knihe apokryfov povedal, že Čapek chytro využil historické udalosti a príbehy, okorenil ich rozumným množstvom humoru a vložil do nich múdrosť, ktorá prežije stovky ba možno aj tisícky rokov. Pokrm pre dušu a príjemné čítanie, ku ktorému sa určite znova vrátim.
Velký Gatsby
Francis Scott Fitzgerald
Keď Fitzgerald písal Gatsbyho, určite netušil, že tvorí sci-fi. Ale je to tak. Toto dielo je totižto stroj času, ktorý vás prenesie 100 rokov do minulosti. Na tejto exkurzii vás povedie mladík, pre ktorého je destinácia tak neznáma a exotická, ako aj pre samotného čitateľa, napriek tomu, že pochádza z rovnakej doby. Vďaka jeho opisom zažijete všetky farby, vône, chute a zvuky tej Veľkej párty tak autenticky, ako sa to pomocou textu len dá. Odporúčam si k exkurzii vziať aj pohárik (či dva) obľúbeného alkoholu, pretože v tejto knihe je len málo strán úplne triezvych. Tu sa alkohol pije od smädu a nepredstavuje žiadne obmedzenia.
Peniazmi sa rozpráva, žije, do peňazí sa skrýva. Peniaze vám dovolia žiť nekonečnú párty, nasávať mlžnú atmosféru nočných svetiel, jazzovej hudby, trblietavých šiat a alkoholového oparu, smiať sa, baviť sa s kým chcete...a ignorovať to, čo sa vám protiví. To všetko vám Fitzgerald opíše v kontraste s biedou pracujúcej triedy, ktorej osudom je pretĺkať sa na hranici žitia a umierania. Že to všetko tak funguje aj dnes ? Nie celkom. Ale to sa už dozviete keď prijmete pozvánku od Gatsbyho a zakúsite jeho legendárnu pohostinnosť. Tak vojdite priateľu, hostia sa už schádzajú. Na tento večierok len tak nezabudnete, to mi verte.
Ako chutí moc
Ladislav Mňačko
Ako chutí moc je jedno z tých výnimočných diel, ktoré vzniknú, keď talentovaný autor píše na tému ktorej rozumie, je s ňou bezprostredne spätý a vie ju podať jedinečným spôsobom. Ako sám Mňačko napísal, hlavná sila diela spočíva hlavne vo vtedajšej horúcej aktuálnosti témy, o literárnej stránke diela však až tak vysokú mienku nemal. Ja ako čitateľ však musím skromne nesúhlasiť a povedať, že Ako chutí moc je aj po formálnej a literárnej stránke brilantné dielo a pôvodný slovenský Mňačkov text je tak krásny ako len slovenský text môže byť. Nie, nebojte sa, nečakajte archaizmy a poetické frázy. Toto je moderné dielo a moderný text pre každého čitateľa, pre ktorého je daná téma potencionálne zaujímavá. A áno, v istom zmysle stále znepokojivo aktuálna.