špulo
komentáře u knih

Pamätám si, že dvojka sa mi páčila rovnako ako jednotka. A je škoda, že nemáme ďalšie pokračovania. Rokhorma som objavil v tom istom čase ako jedného zaklínača a považoval som ich za rovnocenných partnerov. Geralt postupne získal jednoznačne navrch - vieme prečo. Keby vám však začal liezť cez uši, siahnite po tejto starinke. Možno budete milo prekvapení ;))


Knihy o Rokhormovi som čítal v roku ich vydania a to už moja pamäť moc nedáva. Vďaka tunajším komentárom, ktoré ich rozobrali trefne a jasne, som si predsa len čosi v hlave vybavil. Trošku som si aj v knihách zalistoval. A opäť ma dostala ich atmosféra. Tak ako pred rokmi. Asi by som tomu niečo vytkol, keby som si to prečítal znova. Ale, prečo si to kaziť :))


Zistil som, že vlastne ide o rozšírenie poviedky "Snadná záležitost" na román. Preto sa mi to v úvode zdalo voľáke povedomé. Čítam si teraz túto sériu postupne dejovo chronologicky a prichádzam na to, že ju vlastne ani nemám dočítanú komplet. Snáď sa mi to tentokrát podarí.
K tejto knihe poviem len, že občas pôsobila skratkovito a občas zas mierne preplácane. Nakoniec mi to ani moc nevadilo, ale škoda tejto nevyváženosti. Na druhej strane, veci naznačené v poviedke sa rozšírením do románu pekne pohli vpred a došli zdárne do cieľa ;)


Starší komentár predomnou to pekne vystihol. Len musím dodať, že prvých 200 strán je v podstate čistá červená knižnica. Zachraňuje to sympatické fantasy prostredie a pár dobrých autorských nápadov. Potom už to celkom odsejpá. Chýbal tomu trochu väčší švih. Možno preto, že autorka mala stále tendenciu venovať sa viac milostným peripetiám hlavných hrdinov ako samotnému deju. A to my, drsní chlapáci, až tak nemusíme. Kedysi som sa kvôli tomu dostal na cca 50tu stranu a ďalej som nevládal. Teraz som to v pohode prečítal celé. Žeby sa zo mňa vekom stával romantik? :)))


Za total fulhavs to úplne nie je. Predsa len nám David napísal aj prepracovanejšie veci. Ale, mne jeho prístup proste sedí. Nie vždy treba popisovať všetky charaktery do detajlu alebo zatiahnuť čitateľa na bojové pole cez 300 strán. Navyše, tento autor vám dokáže o svojich postavách povedať dosť veľa niekoľkými vetami či krátkou medziscénkou. A ešte do celého vložiť aj zopár myšlienok na zamyslenie. Proste, Gemmell...


Ani tretím dielom autor nevytrhal tŕne tejto série. Trochu prekvapil záverom. Nie som si síce úplne istý, či zvolil ten správny prístup, ale budiž. Zhrnutie:
Akčná klasická fantasy konzumnej vône plná všakovakých klišé. S občasným zábleskom fajn nápadu a trochu mätúcim záverom. Určená mladšiemu čitateľovi, ktorý nepotrebuje riešiť nedokonalosti tohto žánru. A to je dobre ;))


Nie, že by to bolo o moc lepšie ako prvý diel, ale nejak ma to viac bavilo. Možno som len zahodil vlastné nároky a prispôsobil som sa. Alebo som mal vtedy chuť na klasické fantasy dobrodružstvo. A, čoby človek od genetiky prudko zvedavý, s ľahkým sebazaprením som tento diel zvládol a úspešne prešiel na tretí. Prečítajte si recenziu v sekcii "Recenze". Tam sa o knihe dozviete všetko podstatné...


Súhlas s komentárom od Zelený_Drak. Až na zmienku o Dragonlance - sérii, ktorej občas neodolám. Túto trilógiu som zvládol len preto, že som si ju kúpil celú naraz. Je to skôr pre mladšie a nerozkukané publikum. My, múdri dospeláci, to už nedokážeme tak doceniť ;)


Zaujímavé komentáre k tejto knihe. Vychádza mi z nich, že ani tak nejde o to, čo Gaiman napísal, ale čo od knihy očakávate. Závisí od osobných preferencií, čitateľských nárokov, literárneho vkusu. Ešte aj od aktuálneho vnútorného nastavenia. Pretože tá kniha je jedna veľká hra. Hra s fantáziou na fantáziu. Preto občas chaos a nedotiahnutosť, snivosť a surovosť, ale aj objaviteľské dobrodružstvo a trochu dekadentný nadhľad a šarm. Pre mňa kedysi príjemný vstup do žánru urban fantasy. A objav nového autora.


Vrátiť sa po čase do tohto sveta malo svoje čaro. Komu sa tu páčilo, nemá prečo váhať. Kto jaksi váhal, môže aspoň skúsiť. A kto predtým skúšal a nešlo to - ruky, nohy preč!


Nemôžem si pomôcť, ale tu sa zas objavila istá remeselná topornosť. Pamätám si, že keď som toto čítal, bol to občas boj. Niektoré kapitoly leteli strana za stranou, niektoré som tlačil pred sebou jak fúrik plný betónu. Jedna hviezda je za hlavného hrdinu. Inak sa autor až tak moc nevytáh...


Autor neprekračuje svoj tieň. Ani jeho hrdinovia. Hoci je tu pár fajn nápadov či osobnostných posunov, stále nejde o niečo výnimočné. Na druhej strane si pán spisovateľ drží lajnu, aj laťku. No jak si tu teraz tie knihy pripomínam, začínam mať chuť si ich zopakovať...


Tu som mal pocit, že si autor už našiel svoj štýl a smer. Neprekračuje mantinely, nehľadá totálnu originalitu. Vytvára epický príbeh, zo žánrových ingrediencií mieša klasický gulášik a aj tá topornosť prvej knihy sa vytratila. Tu si tie 4 hviezdičky už naozaj zaslúži...


S mierne prižmúreným okom je to za 4. Ako esencia klasickej hájfentezy funguje skvelo. Horšie je to už s originalitou, aj keď ju tu vlastne ani neočakávame. Najviac mi však vadila istá topornosť v remesle. Chýbala mi väčšia zábavnosť, odľahčenosť, rozprávkovosť. To, čo z Hobita urobilo legendu. Tu sa to priam pýtalo. Vo výsledku tak ide síce o poctivú žánrovú klasiku, ktorá vám určite neodstrelí dekel, ani nejak neurazí, ale občas trochu nas....štve...


Hradba Západu zdolaná. Chvíľu mi to trvalo, pretože táto tématika nie je úplne môj súdok piva. No, odhodlal som sa. A.... Jazda až som sa občas sám zadýchal. Oddychu minimum, príval krvi a iných životných či poživotných hmôt, delostreľba, puško a iná streľba, sekanie mečmi do všetkého useknuteľného najmä od krku vyššie...
Dosť prospelo, keď Ďuro zmenil na chvíľu štýl/spôsob rozprávania - striedanie uhlov pohľadu, fantasy vsuvky. To bol vánok, ktorý sem-tam odvial zápach bojiska z mojej hlavy. A potom zasa späť do režby. Bol to zážitok, ešte teraz smrdím pušným prachom, potom, špinou a krvou a.... A teraz si musím dať niečo oddychové, rozprávkové...


Už dávno som poriadil dve staré Ikarie v antikvariáte kvôli tejto poviedke. Potom som sa roky na ňu chystal. Film je jedna vec, ale sečtělost druhá. A konečne sa mi podarilo.
Z môjho pohľadu sympatická vec, možno trochu staromilská. Len zhodou okolností, práve v tejto dobe celkom získava na aktuálnosti. Stačí trošku čítať medzi riadkami a z jednoduchého príbehu vám vystrčia rožky aj ďalšie podtóny. Doporučujem.
A fčil si idem pripomenúť film ;))


Za štyri, ale tesne. Chvíľu som chcel dať 3 kvôli prvým 120tim stranám. Tie boli dosť zívačka. Samé politické tlachy, ktoré sa s prehľadom dali skrátiť aj viac než o polovicu. Prešiel som nimi, lebo som bol zvedavý na príbeh istých vedľajších postáv. A to je vlastne problém celej tejto knihy - príbeh hlavných postáv stratil šťavu. Skĺzol do total klišé a zbytočného obkecávania. Hlavnú úlohu tak prebrali spomínané vedľajšie postavy. Za tie má autor plusové body. A za pár zaujímavých momentov. No a za záverečnú, pomerne realisticky popísanú, bitku. Až som na chvíľu stratil pocit, že ide o oddychovku...


Popík á la Bukowski. Pre fandov filmu Barfly povinnosť. Pre ostatných bulvár v autorovom osobitom štýle. Nie jeho najlepšie dielo. Ale, kto by nechcel byť občas na jeho mieste? ;))


Raz darmo, je to o vkuse a vzťahu k autorovi. Ak ho nepoznáte, môže to byť šok. Ak áno, tušíte, čo dostanete. A dostanete to. So všetkým, čo robí Bukowskeho Bukowskim. Vychutnávajte, krčte obočie, smejte sa, trieskajte sa po čele, trhajte si vlasy, plačte a zase sa smejte. Proste, Bukowski - básnik...


Kedysi môj tretí Bukowski v poradí. Stále ma to bavilo, aj keď trochu menej než Faktotum. Kvôli v podstate rovnakej tematike. Ale, aj tak ma dostával do kolien svojim prístupom k veci...
