špulo
komentáře u knih
Tarzanovy šelmy
Edgar Rice Burroughs
Opäť hodnotím z pozície mňa čoby školopovinného žiačika túlajúceho sa vďaka týmto knihám po rôznych svetoch a vesmíroch zažívajúc tu veci nezažiteľné. Pre ten vek - a dobu bez internetu, mobilu a pod. - to boli knihy s veľkým K a nič na tom nezmení tok času, ani náš aktuálny stav. Vyčítať tomu všelijaké chyby je ako vyčítať trabantu, že bol z bakelitu. Jasné, že je tam kopec blbostí. Jak v príbehu, tak v remesle. Ale, sú to krásne blbiny patriace do našich životov. Presne ako rodinný výlet so známymi, ktorí si to za nami prdeli práve na tom trabante. Dokým im neodpadol výfuk... :)))
Tarzanův návrat
Edgar Rice Burroughs
Tarzan je vo svojej podstate fantasy schovávajúca sa v korunách stromov africkej džungle za dobrodružný príbeh v štýle sám proti všem. Z tohto dielu fantasy propriety viac vyskakujú na slnko. V adekvátnom veku fascinujúci výlet do exotických končín. Pre veľkých dospelákov príjemná spomienka. Aspoň pre mňa určite.
Výprava za ptákem času
Serge Le Tendre
Druhé čítanie som zvládol opäť s nadšením, na ktorom 12 rokov od vydania, čiže môjho prvého čítania, skoro nič neubralo. Kazilo ho len technické prevedenie - formát a lettering. Formát by chcelo aspoň o kúsok väčší. Mnoho obrázkov takto pôsobilo chaoticky alebo nedokázali navodiť atmosféru tak ako bolo zrejme zamýšľané. Zvolený font letteringu bol občas ťažko čitateľný. Buď bol malý, príliš na husto alebo zle zvolený. Niekedy všetko do kopy. A keďže tu máme veľa dialógov a sprievodného textu, jaksi to kazí výsledný dojem. Pokiaľ sa nad toto všetko dokážete povzniesť, dostanete poctivú klasickú fantasy, celkom originálny svet a všetky žánrové prímesy, na ktoré si spomeniete. Niektoré len náznakom, ale sú tam. A je vraj aj pokračovanie. Sem s ním!
Cesty rytířů
František Niedl
Séria sa dočkala fajnového záveru. Po miernom sklamaní z predposledného dielu som si tento užil na maximum. Možno aj prospelo, že som si dal od pána Niedla dočasnú pauzu. K týmto príbehom patrí istá naivita a supermanstvo istých hrdinov a nemá zmysel jej to vyčítať. Stále ide najmä o historické dobrodružstvo a fandenie hrdinom. Žiadne ťažká filozofia, psychológia, citové a vzťahové rozbory. Niedl nie je Sienkewicz, ani Hesse. A keď padne životná múdrosť, je patrične obalená ľahkou nadsázkou alebo vtipom. S týmto autorom určite pôjdem znova niekedy niekde pfolít kfev ;))
Šninklova veliká moc
Jean van Hamme
Prsia, prsia, prsia... Tento rok mám šťastie na komiksy plné pŕs. Nie že by mi to vadilo, len som to nečakal :))). Samozrejme, Šninkl nie je len o nich. Priamo v knihe, v dodatkoch, je použitý výraz "teologická fantasy". A sedí to. Mne osobne vadí, že tam z každého bolo jaksi málo. Alebo to bolo poňaté príliš skratkovito. Zas, na druhej strane, aspoň autori nič neprehnali. Obe strany mince boli celkom v rovnováhe. Kresbe niet čo vytknúť. Som rád, že nevznikli ďalšie pokračovania. V tomto prípade by to skutočne nemalo zmysel.
Groznatův štít
Jiří Řípa
Mám rád knihy, ktoré dokážu navodiť atmosféru doby a vcucnúť ma do nej. Tomuto príbehu z doby starých Slovanov sa to podarilo hneď v úvode. Ide v prvom rade o dobrodružný príbeh v duchu Eduarda Štorcha. Dej sviští, žiadne zdĺhavé popisy či dialógy, pravda vítězí nad lží a nenávistí. Tak, ako to má byť. Škoda zbytočne pateticky rozjuchaného záveru. Navyše by sa hodil aspoň krátky epilóg k osudom hlavných hrdinov. Alebo nejaký doslov. V každom prípade to bol príjemný a sympatický výlet do minulosti.
Triumff
Dan Abnett
V skratke - bláznivá oddychovka. Bláznivá v deji, aj v prístupe. Alias v remesle. Autor si radostne prechádza z er-formy do ich-formy kedy sa mu zachce a pravidelne ma načapal nepripraveného. Štýlom písania to zaváňalo starým dobrým Terrym - malé dejové odbočky akoby mimo výseč, vtipné průpovídky... A hoci oddychovka, občas som sa v tom prívale nápadov a informácií o svete či zo sveta potopil pod hladinu. Na konci ma tento fantasysteampunkový kúpeľ triumfálne vyplavil s úsmevom pod nosom. Špulo nemá nič proti pokračovaniu, keby niekedy náhodou...
Dobyvatelé 3 a 4
Sylvain Runberg
Tu už sa na históriu nehráme. Zato príbeh pritvrdil, je akčnejší a krvavejší. A v podstate uzavretý, čo je mi sympatické. Kresebne opäť výborné. Síce kresličova ceruzka má stále tendenciu dávať ženám rovnaké tváre a rovnaké hrudníky, ale je tu snaha o rozlíšenie aspoň vo veku, výške, váhe.
Toto ma bavilo o kúsok viac. Autori mali jasno v tom, kam smerujú a je to poznať. Došlo na odhalenia starých právd a krívd, na nehrdinské smrti, na kúsok romantiky a samozrejme na veľa veľa nezahalených žien. Snáď sa s týmto svetom ešte stretneme...
Dobyvatelé 1 a 2
Sylvain Runberg
Ani nemám čo dodať po predošlých komentároch. Je to historická fikcia, ktorá sa postupne láme do čistokrvnej fantasy v štýle prsia, meč a mágia. Nie je to pohoršeniahodné, ani brakovo ostudné. Vadil mi zbytočne dlhý rozbeh príbehu. Postupne však naberie grády. Nakreslené pekne. Len prečo všetky tie baby a ich prsia vyzerajú ako cez kopirák. To že sú krásne je v poriadku, to tu chceme. Ale, kto by chcel hárem plný krások s identickými črtami a mliekotvarmi?!
Rok ztraceného hřebce
Věra Mertlíková
Rytíři z Vřesova ve stínu modrého býka. Tak by mohol znieť reklamný slogan na túto knihu.
V úvode nového roka milé prekvapenie. Kniha, ktorá sa dá čítať aj ako poviedková zbierka, má atmosféru dávnych storočí a doslova dýcha mágiou. A sexom. Nie nejako explicitne, ale je všadeprítomný. Tož, pozor na to ;)). Autorka kombinuje históriu s fantasy, no nie vždy sú v súlade. Občas sa tieto dve strany mince od seba úplne odtrhnú, aby sa neskôr zas pekne zladili a hrali na rovnakú nôtu. Niekedy však bol z toho taký mišmaš, že som nevedel, či chcem pokračovať ďalej. Neodolal som. Bol som zvedavý, ako sa to vyvinie. Záver sa mi zdal zľahka prekombinovaný a príbeh bol už na konci s dychom. Leč, dobehol do cieľa so cťou. Zato ja som s touto autorkou ešte neskončil...
Zlatá kniha komiksů Vlastislava Tomana 2: Příběhy psané střelným prachem
Vlastislav Toman
V tejto knihe je moja školská srdcovka. V tom čase som sa pravidelne preháňal po prériach a lesoch severnej Ameriky s Winetuom, Tekumsehom, Čingačgúkom a ich bielymi bratmi či nepriateľmi. So zálesákom Rolfom a dvoma divochmi som sa učil lesnej mudrosti, so synmi Veľkej medvedice prežíval veľké peripetie. Atakďalej, atakďalej... Pán vlků - taká kombinácia Zorra a Posledného mohykána - to bol pre mňa akoby komiks na želanie. Dodnes som zaň autorom vďačný. Samozrejme, som vďačný za všetky tieto súborné vydania. Pánové, klobouček. 100%.
Zlatá kniha komiksů Vlastislava Tomana
Vlastislav Toman
Komplet Kruan v jednej knihe - splnený sen kedysiškoláka Mňa. Ostatné komiksy sú príjemným bonusom vo viazanej väzbe. Lebo veru, tie staručké ABC-špeciály majú svoju telesnú schránku už dosť vetchú a len tak tak prežívajú...
Zlatá kniha komiksů – Václav Šorel
Václav Šorel
Veľké knihy komiksov ma v dobe vydania úspešne minuli - boli iné záujmy, no Zlaté som si už nenechal ujsť. Všetky tri sú buď úžasnou spomienkou na detstvo s ábecéčkom alebo ukážkou toho, ako sa kedysi v Česku parádne komiksovalo. Na Slovensku to bolo v tej dobe slabšie, aj keď snaha bola preveliká. Ja som väčšinu týchto príbehov čítal v originále, v časopise. Preto ich nedokážem dnes hodnotiť objektívne. Pohľad dospeláka by to iba celé skazil. Natrvalo budem do týchto kníh nazerať detskými očami. A to pekne zo široka, dokorán, s ústami mierne pokleslými údivom ;))
Velký vezír Iznougud
René Goscinny
Kresebne - fsjo jásno. Príbehovo - krásnovtipné a naivnogeniálne. Občas je to celé na jedno brdo, ale stačí sa držať hesla "Iznougud v malých dávkách neškodí v jakémkoliv množství" a ide to. To je len taký žmurk na komentár predomnou ;))
Sharpova pevnost
Bernard Cornwell
Sharpovo isté supermanstvo nikoho nemôže prekvapiť. Najmä keď vieme, koľko dielov má táto séria. Naopak, je tu všetko, čo od Sharpa očakávame. Parádny, aj keď dosť krvavý, relax.
Len sa mi nezdá, že by náš Šarpík vedel, čo je to kamzík :))
Když bohové spali
Allan Cole
Klasická žánrovka rokov 90-tych, ktorej ani niet čo vytknúť. Mňa akurát úplne neoslovil tamojší svet. Nikdy ma démonská tématika príliš nechytala za srdce - ale, to je môj problém. Sympatické na knihe je, že ide v podstate o uzavretý príbeh nekončiaci uprostred vety. Pokračovaniu sa ani nebránim. Keď mi raz zas démoni začnú našepkávať, že...... ;)))
Černá píseň
Anthony Ryan
Dôstojný, epický a krvavý koniec. Škoda zrýchleného záveru a tým pádom aj nedotiahnutých niektorých aspektov. Kniha mohla mať kľudne o 100 strán viac. Tentokrát by mi to vôbec nevadilo. A ani by mi nevadilo, keby sme sa ešte niekedy s Vélinom stretli. Po čase...
Válečné runy
Jane Welch
Problémom tejto knihy je jej dĺžka. Čili, vata. Udeje sa tam toho málo a pokojne by sa to zmestilo do 200 strán. Takto sa to tiahlo ako rodinný výlet do obchodného centra. Predpokladám, že pokračovania sú napísané rovnako. Škoda. Potenciál tam je. Ale, tá honba za slovami ma už roky odrádza od čítania ďalších dielov...
Kniha prokletých
Jana Rečková
Táto kniha mi pomohla prekonať jednu dávnu péenku. Odviedla ma do iného sveta a moja hlava zabudla na to, čo sa deje s telom. Jasné, že ma nevyliečila, ale ľahšie som prekonal daný stav. Iste. Dokázala by to aj iná kniha. No, Rečková sa mi vtedy trafila do rozpoloženia. Nevybavím si dej. Len to že sa mi veľmi veľmi páčila. Z úcty k autorke (RIP) si ju idem položiť na nočný stolík a pripomenúť.
Praví bastardi
Jonathan French
Všetkým doporučujem, aby nezačínali túto sériu týmto dielom. Nie kvôli príbehu a súvislostiam. Tie vám autor postupne a nenásilne vysvetlí. Ale, kvôli svetu. Aby ste ním v prvej knihe napáchli, ochutnali ho, olízali, ovoňali, vyváľali sa v ňom. Aby vám bolo jasné ako autor pristupuje k veci a prečo má taký štýl a vyjadrovanie. Podobne ako Tarantina nemôžete sledovať od Djanga. Keď usúdite, že toto je váš pohár vína, ďalší chod si vychutnáte omnoho viac.
Začiatok je trochu opatrný v rozjazde, ale postupne sa vám príbeh (a svet) začne vpaľovať pod kožu a budete sa s hrdinami potiť, krvácať, trpieť a pomedzi to sa smiať, užívať si, občas filozofovať. Sú tu fakt strhujúce akčné scény - a pomerne dlhé, milé a citové chvíle - aj oko mi zvlhlo, veľkolepé epické výjavy - až som čumel. Je to popísané adekvátne drsne a k tomu patrí aj vulgarita, sex a otvorenosť. Nezdá sa mi to prehnané. V mainstreame sú toho tri kopce a že bestsellery.
Záver je zľahka prekombinovaný. Má to však logiku. Pošahanú, ale funguje. Nesedela mi jedna drobnosť. Možno som sa len nesústredil na 100%. Nevadí mi to. Koniec ukazuje, že Jonathan French má radšej rozprávky ako mučenie, preto je taký aký je. Ja mu za to fandím a idem si objednať bastardovské tričko. Live in the Saddle, die on the Hog!