Starmoon
komentáře u knih
Kráľovná a divožienka
Anselm Grün
Veľmi krásna knižka, ktorá mi pomohla pomenovať a objaviť rôzne podoby (mojej) ženskosti.
To keby sme vedeli... pred svadbou!
Gary Chapman
Neviem, o čom sa rozprávajú iní snúbenci, ale pre nás dvoch dané témy ani navrhované riešenia neboli nijako objavné. Avšak dosť sebachvály - nie všetci mali možnosť formovať sa ako my, a pre tých môže byť táto kniha naozaj prínosom. Bolo by naozaj smutné, keby šiel do manželstva niekto bez toho, aby vedel (a uvedomil si všetky dôsledky, čo z toho vyplývajú) napríklad to, že "byť zamilovaným nie je dostatočne pevným základom na vybudovanie úspešného manželstva", "ako riešiť nezhody bez hádok" alebo že "toalety sa nečistia samé".
Ondrejský cintorín
Viera Obuchová
Jednoznačne jedno z najkrajších miest v Bratislave. Rada som sa tam len tak prechádzala, nasávala pokoj, modlila sa za mŕtvych, rozmýšľala nad ich životnými príbehmi. Vďaka tejto knihe som sa aspoň s niektorými mohla zoznámiť - stručne, no obsažne. Vďaka.
Vstupuji do života
Thérèse de Lisieux
Terezka ma toho naučila veľa a neprejde hádam ani deň, kedy by som na ňu nemyslela. A to som si ešte ani netrúfla na jej Dejiny duše.
Vďaka tejto knihe sa (viac) teším na Zlodeja a odnášam si niekoľko povzbudivých úvah.
Pastier, ktorý dal život za ovce
Marián Čižmár
Tak ako je v súčasnosti mojou veľkou duchovnou láskou Štefan Hlaváč, ešte pred pár rokmi ňou bol Štefan Bečaver. Dodnes, keď prechádzam(e) cez Svinicu, zrak mi vždy zablúdi aj k jeho hrobu...
Odhliadnuc od toho, že nechápem, prečo títo Štefanovia nie sú viac známi, ak už nie rovno blahorečení, rada by som vypichla ešte jednu vec: určite stojí za to spoznať ich príbehy. Trochu iné, ale v mnohom aj podobné (obaja kňazi, obaja najdôležitejšie roky prežili na východe, obaja ochotní obetovať sa pre svoje hodnoty; Hlaváč skončil v komunistickom väzení počas najtvrdších päťdesiatych rokov, Bečaver sa nakazil od chorých vojakov, o ktorých sa rozhodol starať počas druhej svetovej vojny...).
Táto brožúrka predstavuje práve Štefana Bečavera: páči sa mi, že autor (tiež kňaz, zároveň však aj akademik) nešetril zdrojmi, snažil sa ísť najmä po faktoch, prebádal, citoval a prefotil aj mnohé dobové materiály... Skrátka, spravil maximum preto, aby kniha pôsobila čo najviac odborne.
Ako prvé zoznámenie sa s týmto výnimočným kňazom je táto publikácia určite fajn voľba; a dúfam, že časom bude kníh o ňom viac, rôznych žánrov, v rôznych jazykoch – a vôbec, že príbeh Štefana Bečavera bude minimálne v slovenských katolíckych kruhoch notoricky známy (áno, stále dúfam, že raz sa otvorí proces jeho blahorečenia).
Děvčata první republiky
Dita Pepe
Jednotlivé príbehy boli super, čo sa však asi dalo čakať, veď keď človek prežije cca 90 rokov v jednom z najturbulentnejších storočí, výsledkom takmer zákonite musí byť dramatický životný príbeh ;). Osobne ma bavila najmä rôznorodosť jednotlivých príbehov, keďže každá z respondentiek mala svoju povahu, zázemie, osud, sny, názory, čo všetko dokopy vytvorilo zaujímavý mix.
Obdivujem aj prácu autorky; určite to chcelo námahu vykresať z hodín (?) nahrávok niekoľko strán uceleného, učesaného, zmysluplného textu. Najmä ak platí, že za cca 90 rokov toho človek nažije za román, nielen na pár stránok...
Úplne najviac však obdivujem krásne fotografie Dity Pee a celkovú knižnú úpravu Štěpána Malovca. Už len listovanie tejto knižky je tak trochu estetickým zážitkom.
Všetko trvá krátko
Irvin D. Yalom
Smrť. Naozaj to jediné, čo spája úplne všetkých. Všetci umrieme. A všetci to vieme. A všetci sa s tým vyrovnávame po svojom.
Yalomova kniha ukazuje, ako smrť(eľnosť), či už svoju alebo blízkych, či už vedome alebo podvedome, (ne)vnímali a (ne)prijali niektorí z jeho pacientov. Každá z poviedok bola iná, každá silná, každá (aj keď v rôznej miere) emotívna. Z každej som si niečo vzala, (skoro) v každej som niečo zo seba či zo svojich blízkych našla.
Pre mňa veľmi užitočná kniha; no a keďže kombinácia autorovej múdrosti, empatie a životnej skúsenosti sa mi páčila, veľmi rada sa k nemu a iným jeho pacientom niekedy vrátim (a zistím o svete či o sebe opäť niečo nové :)).
Slovutný pán prezident
Madeline Vadkerty
Hoci som príbehov o holokauste prečítala v svojich -násť na tony, v súčasnosti sa k tomu málokedy odhodlám, keďže utrpenie, ktoré šoa zahŕňa, jednoducho nedokážem brať štatisticky a aj po X zdanlivo podobných osudoch sa ma veľmi dotýka.
Tak to bolo i s trinástimi príbehmi v tejto knihe. Pri ich čítaní som si uvedomila, že romány/poviedky o holokauste sú často veľmi "filmové", v zmysle, že obsahujú až neuveriteľné peripetie, zatiaľ čo predkladané osudy boli také... obyčajné. V tom najlepšom zmysle slova. Jednotlivé postavy na mňa pôsobili dojmom, že takých ľudí predsa poznám aj dnes, v svojom okolí, že sú to presne tí nejedinečne jedineční ľudkovia z kategórie človek-milión, medzi ktorých patrí drvivá väčšina z nás. Boli to jednoducho ľudia, s ktorých príbehmi som sa vedela stotožniť, vžiť sa do nich. A možno práve preto mi ich osudy nemohli byť ľahostajné. Možno preto mi často bolo úzko z toho, že napriek svojej najväčšej snahe a nádejam, ktoré vkladali do svojich žiadostí o udelenie prezidentskej výnimky, sa pre slovutného pána prezidenta (či jeho úrad) stali len ďalšou položkou, ktorú treba čo najskôr odbaviť (poväčšine zamietavo) alebo ktorá sa dá aj mesiace, ba roky ignorovať. Nie raz prišla odpoveď z úradu (aj to negatívna) už v čase, keď dotyční dávno odišli transportom...
Často sú to príbehy bez happy endu. A bez spravodlivého záveru. Žiadne "a žili šťastne až do smrti", žiadne "dobro vyhralo nad zlom". Naopak. A to je na nich najsmutnejšie. A najvarujúcejšie.
Mimochodom, každá postava mala biografický charakter a autorka až škrupulózne, opäť to myslím v dobrom, dbala na to, aby jej príbeh zachytila čo najvernejšie, pričom na konci ku každej poviedke uvádza pomerne rozsiahly zdroj inšpirácií, poznámok a zdrojov. Napokon, aj sama autorka kdesi v úvode spomína, že pôvodným zámerom bola kniha iného žánru, až po konsenze s vydavateľom ponúkla reportážne poviedky.
Slovutný pán prezident je kniha, ktorá veľmi explicitne ukazuje/dokazuje, že dostať prezidentskú výnimku bolo naozaj skôr výnimka; a že ten, ktorého na obálke vidíme ako tieň, si určite nezaslúži heroizáciu, ktorú mu aj dnes určité kruhy túžia dopriať.
Matka Elvíra Objatie
Rita Anežka Petrozzi
"Nám je jedno, či veríš alebo neveríš v Boha. On verí v teba a my veríme aj za teba."
"Prijímame ťa bez výhrad, keď ťa už nikto nechce, nič od teba nežiadame, len aby si nám dôveroval. (...) Nevyžadujeme, aby si to pochopil. Jednoducho ti hovoríme, že ak chceš, aj ty môžeš zažiť to, čo sa odohráva v nás. Ak to skúsiš, vo svojom vnútri zažiješ zázrak. Tvoje srdce sa zmení a ty to uvidíš!"
Cenacolo vo mne budí rešpekt; videla a počula som o ňom veľa, vrátane svedectiev tých, čo si ním prešli (a o ktorých by som si nikdy netipla, čím všetkým si prešli). Aj preto ma lákalo prečítať si životopis zakladateľky danej komunity. A ten bol... Nuž, ako ona: jednoduchý, radostný, plný viery. Komu to stačí, zgustne si. Osobne by som však chcela viac; viac detailov, strán, informácií... Lebo to, čo v knihe bolo ponúknuté, pripomínalo skôr dlhšiu katechézu než biografiu.
Aféry zámku Ashmore
Cynthia Harrod-Eagles
Stá variácia Panstva Dawton... Ale milovníkom daného časopriestoru, ku ktorým sa radím i ja, to zrejme prekážať nebude. Na román som sa tešila, možno až príliš na to, aby ma mierne nesklamal, ale aj bez väčších afér a zápletiek v deji (darmo ich názov zmieňuje) sa to dobre čítalo... A už teraz sa teším, či sa v ďalšom pokračovaní tejto knižnej sofistikovanejšej telenovely dozviem(e) viac o Williamovi a Tabby (táto linka ma tentoraz zaujala asi najviac). No a veľké plus za jemne feministický podtón; pri niektorých scénach mi bolo striedavo do smiechu aj do plaču z dobových maniérov zbytočne sťažujúcich život žien. Ak ešte aj dnes môže niekto považovať sufražetky za čisté zlo, nech sa páči, nech číta podobné príbehy a skúsi si predstaviť, kde by (sme my) ženy boli, ak by neboli ony...
Ježíš, jak jsem ho neznal
Philip Yancey
Najlepšia kniha o Ježišovi, akú som zatiaľ čítala. Iba málokedy sa v rámci duchovnej literatúry stretne čitateľ s autorom, ktorý je dostatočne fundovaný, vzdelaný, argumentačne podkutý a ochotný v mene hľadania Pravdy spochybňovať i to, čomu dosiaľ veril, ak sa to ukáže ako nefunkčné v rôznych zmysloch tohto slova. V tomto prípade to autor skúsil; na Ježiša sa pozerá z rôznych uhlov a aj čitateľovi tak pomáha pozrieť sa na Ježiša novým pohľadom, všimnúť si aspekty jeho života i povahy, na ktoré sa málokedy poukazuje, lepšie precítiť rôzne udalosti, ktorými si prešiel, i pochopiť učenie, ktoré hlásal.
Asi najlepšie na knihe je, že má čo povedať ortodoxnému veriacemu, ktorý má pocit, že o Ježišovi už čítal/počul všetko (podstatné), rovnako ako i hľadajúcemu človeku či agnostikovi, o celej škále čitateľstva medzitým nevraviac.
Zúčtovanie pri Gossamerskom rybníku
Jaime Jo Wright
Skvelá detektívka. Dychberúca atmosféra, veľmi dobre gradované napätie aj nové informácie, vďaka ktorým vás to vábi čítať stále ďalšiu a ďalšiu kapitolu. Priznávam, že po skúsenosti s inou autorkinou knihou som sa trochu bála za vlasy pritiahnutého finále, ale našťastie sa nám všetko pekne, logicky a vierohodne vyjasnilo a prepojilo. Trochu sa mi nepáčilo, že Libby a Annalise, hrdinky jednotlivých liniek, boli ako jedna postava, akurát žijúca s odstupom jedného storočia, autorka mohla viac odlíšiť ich charaktery. Inak sa však s postavami pekne pohrala, nejedna počas deja prekvapila (to platí aj o vrahoch; na to, aký malý okruh podozrivých autorka pripravila, tak ich identita dokázala prekvapiť).
A ako matku ma úplne rozbili časti o Gii. Za mňa určite najsilnejší motív v tejto knihe.
PS SPOILER: Jacobus? Vážne, Libby? Ach, moja...
Krížové cesty
Marián Sivoň
"Mária, ty si Boží úsmev pre nás, ktorí sme takí doráňaní úškrnmi tohto sveta."
Keďže mám rada pobožnosť krížovej cesty, užila som si aj čítanie tejto knižky (i keď užiť asi nie je ten najsprávnejší výraz a hlavne cieľ oných duchovných zamyslení). Najviac sa mi páčili úvodná a záverečná pobožnosť, teda krížová cesta bohoslovca a krížová cesta kňaza. Pri tých bolo badateľné, že autor vie, o čom píše, že zmieňované skúšky, pocity, výzvy sám okúsil. Opakom bola trebárs krížová cesta mladého človeka, pri tej cítiť evidentné generačné rozdiely a autorovu neschopnosť, napriek všetkej snahe, rozmýšľať a vyjadrovať sa ako dnešný mladý človek. Zaujala ma aj krížová cesta za rómsky národ a hádam ešte viac slovensko-rómska dvojjazyčná krížová cesta; oboje nie ani tak svojimi myšlienkami, ale už len ideou, ktorú by som rada videla aj v praktickej realizácii.
Autor sa pomerne často uchyľuje k rôznym zbožným klišé a frázam, ale aj napriek tomu je to na pôstnu dobu vhodná knižôčka, ktorá sa síce formálne prihovára len určitým stavom, generáciám či etnikám, ale inšpiráciu do vlastných kalvárií si v nej môžeme nájsť aj my ostatní.
"Nie je hanbou prijať pomoc. Hanbou je pomoc neprijať a niečo dobabrať."
Indická nevesta
Karin Fossum
Úžasné. Na detektívkach má asi väčšina z nás rada ten rozprávkový princíp, že zlo (akékoľvek hnusné, brutálne, rafinované) je odhalené a potrestané, tu to však autorka zámerne porušila... a ono to napodiv fungovalo. Teda u mňa. Súdiac podľa rozpačitých až naštvaných komentárov iných užívateľov, autorkin nápad na finále bol tak trošku kontroverzný, ale s tým asi rátala aj vopred. Mne osobne sa to páčilo presne v takej podobe, akú nám ponúkla; dávalo mi to dôvod ku knižke sa v myšlienkach vracať, prehodnocovať, rozmýšľať, koľkokrát sa niečo podobné deje aj v realite....
A to ani nevravím o skvelej atmosfére, psychologicky hodnoverne vystavaných postavách, zaujímavom námete.... Hoci som do čítania šla s tým, že už len nápad s indickou nevestou je, mierne povedané, uletený, nakoniec som knižku zatvárala súhlasiac s autorom doslovu, že je to jeden z najkrajších ľúbostných príbehov vôbec.
Všetky farby života
Lisa Aisato
Krásne. Predovšetkým krásne ilustrované, ale aj krátke sprievodné texty boli fajn, minimálne v tom zmysle, že takto nejako by sa dala zhrnúť životná skúsenosť veľkej časti ľudstva, teda z jeho západnej časti, rátajúc tu aj Čechov a Slovákov.
Toxická pozitivita
Whitney Goodman
"Nemusíte milovať každú oblasť svojho života, a aj keby to tak bolo, aj tak môžete cítiť, že chcete a potrebujete niečo viac. Nemusíte sa zmieriť s málom alebo trpieť nepríjemné zaobchádzanie len preto, aby ste nevyzerali nevďačne. Dovoľte si byť vďační za to, čo máte, ale aj dúfať v niečo viac."
Dôležitá téma, dôležitá kniha. Najmä teda keď autorka ide na dreň a presvedčivo argumentuje, ako toxická pozitivita pomáha udržiavať rôzne nespravodlivé systémy, diskrimináciu, rasizmus, ableizmus a podobne. De facto je v svojej podstate toxická pozitivita gaslighting, teda forma manipulácie. A človek nemusí byť práve príslušníkom menšiny, aby s ňou prišiel do kontaktu. Veď si len spomeňte, koľkokrát ste počuli frázy (hlúposti) typu "všetko sa deje z nejakej príčiny" (čo je možno aj pravda, ale ak je to prvá reakcia iných napríklad na to, že ste vážne ochoreli, vôbec vám to nepomôže), "keď máš radosť z toho, čo máš, máš všetko, čo potrebuješ" (môžem mať radosť napríklad z deti, ale to neznamená, že nepotrebujem aj viac času na seba) alebo trebárs tie pohrebné klasiky typu "už je na lepšom mieste", "nechcel by, aby ste boli smutní", "učí vás to vážiť si, čo máte" (no comment, radšej). Čiže je fajn, keď autorka tieto perly ducha identifikuje, pranieruje a polopatisticky (aspoň v niektorých prípadoch) vysvetľuje, prečo sú v lepšom prípade nanič, v horšom škodlivé, a príjemným bonusom je, že k mnohým ponúka aj alternatívu, teda čo povedať v rôznych ťažkých situáciách typu potrat, úmrtie, rozvod, výpoveď.... Tieto časti sú skvelé a praktické.
Negatívom je, že často sa autorka opakuje, v niektorých prípadoch tému len načrtne a hneď beží ďalej, akoby ešte sama nemala poriadne domyslené, čo s danou vecou, v iných prípadoch až otravne ponúka modelové situácie svojich pacientov, ako keby jej vydavateľ podsunul, že tak sa to v podobných knihách robí a hotovo. Aj napriek tomu je však jej knižka veľmi príjemnou a dôležitou a bola by som rada, ak by sa dostala k čo najširšiemu spektru čitateľov (najmä z radov páchateľov dobra).
"My poznáme iba to, čo sami zažívame. Každý jeden z nás žije vo vlastnom svete. Ak by som povedala niekomu s poruchou príjmu potravy 'hej, na svete sú ľudia, čo nemajú čo jesť, buď vďačný, že máš čo do úst', bolo by to neskutočne nemiestne a hrozne by to tomu človekovi ublížilo. Je veľmi ťažké prepojiť dve reality a zápasy, ktoré v nich ľudia zvádzajú. Navyše, obe trápenia sú skutočné. Nikto nemôže znegovať jedno trápenie tým druhým."
Evanjelium na každý deň 2023
Štefánia Beňová
"Musím si zapamätať axiómu, ktorá platí u Boha: Dôveruj mi úplne a dám ti, čo potrebuješ. Naopak, ja sa riadim vetou: Daj mi, Bože, a ja ti budem veriť "
Kniha denných zamyslení, ktorú som dostala darom; a keďže darovanému koňovi sa na zuby nepozerá, nejako som sa ňou v roku 2023 prelúskala napriek tomu, že na podobných koňoch nejazdím rada, a na konci roka som si vydýchla, že ho môžem s čistým svedomím ustajniť v knižnici :-). Nevravím, že sa tu nenašli aj pekné či podnetné myšlienky, väčšinou to však boli prvoplánové zamyslenia nad evanjeliom dňa, ktoré mi z hlavy vyšumeli skôr, než sa poriadne začal deň. Nevravím, že je to nutne chyba knihy, skrátka ma oslovuje trošku menej konvenčný typ duchovnej literatúry.
Ale aj tak si dovolím pripojiť aspoň pár z myšlienok, ktoré som si
podčiarkla:
"Koľkokrát Ježiš kráčal v mojom živote a ja som bol nevšímavý iba preto, že nespĺňal moje predstavy a nemal takú podobu, ktorú som si vysníval."
"Ježiš chce aj dnes cezo mňa urobiť veľa dobra, rozšíriť svoju lásku, porozumenie, pokoj, uzdravenie."
"Ježiš túži aj mne ponúknuť oddych, chce, aby som zažil niečo príjemné, povzbudivé. Teší sa, keď pri ňom zažijem pokoj, občerstvenie na tele aj na duši."
Vražedný chlad
Louise Penny
Krásne tajomstvo ma nadchlo, myslela som si, že obdobne ma nadchne celá séria... No ale nestalo sa. Toto je už moja druhá kniha zo série, ktorú odkladám nedočítanú (aj keď do polovice som sa snažila a dávala jej vždy nanovo šancu). A aj posledná, viac sa už s Pennyovej hybridmi detektívok a selaniek trápiť nebudem. Gamache pôsobí príliš zidealizovane, dedinka Three Pines tiež (a tá "maličkosť", že v dnešnej dobe nie je na žiadnej mape, jasné...), ostatné postavy sú čierno-biele, nereálne, detektívna zápletka sa úplne stráca vo vate o dedinskej idylke... Jednoducho nič pre mňa.
Otrasná matka
Laurie Kilmartin
Mám pocit, že ženy (?), ktoré píšu po internetoch komentáre k tejto knihe, vôbec nemajú nadhľad, zmysel pre humor... a deti. Keď však tieto tri komodity vlastníte, Laurie a jej spolumamy a spoluautorky si nemôžete nezamilovať. Jasné, že to nie je výchovná príručka (iba žeby bola, hm :-D), to je ekvivalent psychológa, antidepresív, skvelého sitcomu v štýle "to nevymyslíš, to je materstvo" a naj kamky dokopy. Aktuálne asi za euro. No nekúp to.
A áno, jasné, že občas to už autorky prestrelili. Hormóny, nedostatok spánku a ušľachtilý cieľ rozosmiať iné otrasné matky ich však v mojich očiach rehabilitujú.
S Rusmi o Rusku: 20 rozhovorov, ktoré vám pomôžu pochopiť súčasné Rusko
Monika Kompaníková
Nemyslím si, že by mi týchto 20 rozhovorov pomohlo pochopiť súčasné Rusko. Ale pomohlo mi pochopiť, prečo ho nemôžem pochopiť.
Alebo inak; veľmi hodnotná, dobre zostavená publikácia, v ktorej svoj priestor dostali ľudia rôznych názorových prúdov, generácií, profesií. Ako celok pôsobila vyvážene, rôznorodo a zvlášť oceňujem fakt, že autori prejavili fundovanosť, profesionálnosť a aj dôveru voči svojmu čitateľstvu, ktoré nepodceňujú a ktorému nič nepodsúvajú. Jednoducho, skvelé prevedenie dobrého nápadu.
PS: Nepochybujem, že kniha bude mať v budúcnosti svoj veľký význam aj pre historikov.