TERRORDROME komentáře u knih

Pôsobila to skôr dojmom priemeru, vyložene slabých poviedok bolo len pár ( hlavne Za Dvierkami ), viacero ich malo zaujímavé nápady a myšlienky, ale nie všetky boli aj odpovedajúco spracované a mali tendenciu sa rozplizávať ( Cestujúci, Svet Ktorý si Vysnila ). Ale niektoré trafili do čierneho ( Projekt zem, Niektoré Formy Života ). A poviedku Druhá Séria už poznám z iných zbierok.

2 03.02.2018

Dám štyri, lebo tentoraz bola väčšina z 25 poviedok dobrá a uspokojivo vypointovaná, či vtipná ( Kolónia, Premenná, Lebka, Delo ). Niektoré to kazili práve stupídnymi koncami ( Lesný Šalmaj, Profesor Raketa ) a pár mi prišlo proste ako blábol ( Staviteľ, Vonku v Záhrade ). Najlepší bolo ale záverečné zhrnutie kde autorove poznámky k Vrrgom ( ktorých som sčasti pochopil a sčasti nie ) boli snáď dlhšie ako samotná poviedka, to bol gól.

3 28.01.2018

Hatterasa môžem označiť za moju najobľúbenejšiu Verneovku, dosť drsnú a hardcore a to nie len kvôli až absurdnému plahočeniu zamrznutými pustinami. Na začiatku vypláva loď na ktorej nikto netuší kam idú a samotný Hatteras sa objaví až vo chvíli keď už nemôžu len tak cúvnuť. Ten chlap je totiž dosť psychopat, jeho jediným životným cieľom je severný pól a neváha pre to obetovať čokoľvek alebo kohokoľvek. Napriek tomu sa mu dá celý čas fandiť aj keď sa zdá že cesta je už čistý nezmysel, posádka sa konečne vzbúri, loď vybuchne a on len s pár vernými ( medzi ktorými vyniká naopak absolútne kladná postava veselého doktora Clavbonyho ) na truc celému vesmíru šliape snehom a ľadom ďalej a ďalej až k takmer surrealistickému finále na sopke kde Hatteras konečne príde o zbytok rozumu. Tá príchuť šialenstva tomu asi dodávala šmrnc.

2 19.01.2018

Moja druhá kniha od Buličova bola o chlp slabšia než tá prvá. Samozrejme ma sklamal fakt že navzdory tomu čo hlása obal, Alica vystupuje len v jednom príbehu (ale najlepšom). Prvý príbeh o dvoch emzáckych výskumníkoch prerobených na tigra a pytóna čo miesto Afriky stroskotajú niekde v Rusku ma nikdy príliš nebavil. Ten druhý, teda titulný Zajatci Asteroidu bola ale úplná pecka. Asteroid ako gravitačná pasca na lode ktorej posádky sú potom robotmi predhadzované vesmírnym "drakom" pre zábavu "trumbádov" zdegenerovaných potomkov pôvodných cestovateľov. Atmosféra ma vtedy v detstve úplne pohltila. Tretí príbeh je o pozemšťanovi ktorý pomáha svojmu mimozemskému kamarátovi hľadať neobývanú planétu ako riešenie problému s preľudnením. Táto dvojka teda v humornom duchu pendluje po rôznych planétach kde s pomocou signalizátora inteligencie nakoniec vždy odhalia nejaké obyvateľstvo, väčšinou rôznych maskovaných militantných bláznov ktorým z hláv vyrastajú hríby a podobne. Mne sa najviac páčila sekvencia z planéty zamorenej rôznofarebným toxickým svinstvom, lov na červy v jazere a stretnutie s trpaslíkmi v plynových maskách.

1 14.01.2018

Po prečítaní druhej zbierky poviedok od Dicka si myslím že ten chlap mal plno nápadov vo svojej schizoidnej hlave, ale väčšinou ich nedokázal pretaviť do poriadnych príbehov, alebo aspoň takých čo by dávali zmysel. Neustále opakuje tie isté chyby, zmršené/uťaté konce-nekonce a lajdácke vyprávanie plné logických chýb. Najviac sa mi páčil ústredný Zlatý Muž a potom dve grotekné humoristické veci Vojna s Fnoolmi a Obchodná stratégia. Zbytok sa všelijako krútil a prskal, ale väčšinou sklamanie či aspoň rozčarovanie z nevyužitého potenciálu a nepresvedčivých súvislostí.
V záverečných autorových poznámkach k poviedkam, konkrétne k poviedke Vzácny Artefakt Dick píše že "možno som vymyslel úplne novú logiku, alebo nehrám s plným balíčkom kariet"... Súhlasím

2 13.01.2018

Všetky poviedky som komentoval zvlášť, takže len stručné zhrnutie - dojem je značne roztrieštený. Dick vždy rozohrá nejaký pozoruhodný nápad, len aby ho napokon nejak odsekol či rovno zabil pointou ktorá býva niekedy až smiešna a to sa ťahalo takmer všetkými poviedkami. A musím konštatovať, že čo sa týka filmových adaptácií, tie nad predlohami často vyhrávajú. Nedám sa ale odradiť, jazda pokračuje...

3 04.01.2018

K tomuto mám špeciálny vzťah, keďže to bola úplne prvá vec ( okrem šlabikára samozrejme ) čo som čítal keď som sa naučil čítať a preto ma valcuje nostalgia. Vtipné je že som začal čítať rovno tretiu poviedku a to rovno len tak od polovice a až po dočítaní som sa vrátil na začiatok. V prvej poviedke poznávame rezerváciu rozprávok, kam boli pomocou stroja času pred vyhynutím premiestnené rozprávkové bytosti z takzvanej legendárnej doby. Záporácky ježidedo Kusandra so štyridsiatimi zlatými zubami ale kuje pikle a tak namyslený trpaslík Sven angažuje Alicu ktorá mu bola dopručená aby sa spiknutiu pozrela na zub. Drak hypochonder, lenivá karkulka vysedávajúca pred telkou, vlk mrkvožrút, snehulienka a dedo mráz bývajúci v chladničke, tučný kráľ na spacotróne a tak vôbec. Druhá poviedka priamo nadväzuje na prvú. Alica sa vydáva časostrojom priamo do legendárnej doby nájsť Kusandru aby odčaroval zakliateho riaditeľa a opäť sa v humornom prevedení stretávame s rôznymi postavičkami ako namachrovaný tupý bohatier, koňožrút, ľudožrút či Baba Jaga variaca pálenku. Tretia poviedka potom znenazdajky mení štýl na pomerne drsnejšie Sci-fi, kde sa k zemi blíži bludná planéta a výprava na ňu zistí že niekde na zemi zanechali v minulosti mimozemšťania bilologickú zbraň ktorá má vybuchnúť až bude civilizácia dostatočne rozvinutá a nakaziť ju vírom ktorý spôsobí že sa všetci vzájomne vyvraždia. Alica teda v sprievode Hromobucha ( mimozemský archeológ v podobe chápadlovitej obludy ) teda musí zasa odcestovať do minulosti aby zistila kde bude zbraň ukrytá. Obzvlášť mám v pamäti to finále kde agresívny emzáci po všetko pália lejzrami ako Arnoldova parta v Predátorovi a chcú si opekať trpaslíkov na ražni. V tom celom mi tak nikdy nesedel záver kde Alicu zachránil Popolvár na lietajúcej peci, to tam nejako nepasovalo. Kir Buličov bol pre mňa v detstve srdcovka ktorú nezosadil dokonca ani samotný verne a toho som teda žral.

2 01.01.2018

Podobné pocity ako pri Slnečnej lotérii. Problém preľudnenia na zemi tu vyriešili nemčúri pomocou teleportu na vzdialenú planétu. Háčik je v tom že brána je iba jednosmerná, takže nie je možnosť sa vrátiť. Hrdinom je chlapík ktorého firma zaoberajúca sa cestami do vesmíru práve kvôli teleportom zbankrotovala a on sa na poslednej a jedinej medzihviezdnej lodi rozhodne absolvovať 18 rokov trvajúcu cestu, nielen aby unikol veriteľom, ale aj aby zistil čo na tej cudzej planéte skutočne je, lebo propaganda ukazujúca hipisácky raj sa ukáže byť (prekvapenie) sfalšovaná. Bolo to vskutku napínavé a ja som väčšinu času všetko hltal, ale to rozuzlenie ma napokon pomerne sklamalo, lebo sa to vlastne zvrtlo čelom dozadu a miesto napäto očakávaného pekelného mlynčeka na mäso na druhej strane to končilo politickou revolúciou zlej korporácie vs. OSN, čo mi neprišlo až tak zaujímavé. Keďže kniha vyšla prvýkrát v roku 1964, tak z dnešného hľadiska pobavia už zastaralé dátumy popisujúce budúcnosť, ako aj pasovanie zlých nemčúrov do role predpokladaných svetových zlosynov (ale nie tak celkom).

1 29.12.2017

Prvé stretnutie s Dickom a celkom zábavná vec. Svet ovládaný obrovskými koncernami je dnes už skôr realitou než fikciou, zaujímavým prvkom je teda systém fungujúci na náhode, kde najvyššou funkciou je Quizmaster dosadený pomocou atómového zariadenia zvaného "fľaška". A ešte väčšia prča je že tohto potentáta je možno slobodne zabiť a to verejne a s veľkou slávou. Ale samozrejme to nie je také ľahké, lebo ho chráni zbor telepatov. Takže tu máme boj o moc, odpor hlavného hrdinu k systému a šialeného superandroida ktorý svojou preskakujúcou mysľou pôsobí chaos. Ono sa to dobre čítalo, aj keď práve ten android bol až moc absurdne nadupaný, schopný pokojne doletieť až na koniec vesmíru a v krátkom čase dobehnúť raketu za hranicami slnečnej sústavy. S tým súvisí aj najväčší problém knihy a síce nadbytočná linka s pútnikmi hľadajúcimi desiatu planétu, ktorá sa postupne ukazuje stále zbytočnejšou a nezmyselnejšou. Ale inak v poho a bola tam aj scéna kde ženská vo vákuu exploduje.

2 29.12.2017

Po milión rokoch od prvého videnia filmu som konečne dal aj knihu a stretnutie s klasikou vyšlo takmer bez výhrad na výbornú. Je to proste divoká jazda fantáziou, doslova aj obrazne. V prvej polovici ide o záchranu ríše fantázie pred ničotou. Bavila ma nihilistická Morla, vedátorský škriatok, vymleté postavičky hádžuce sa dobrovoľne do ničoty aby sa z nich v našom svete stali zombíci v hlavách ľudí a skvelé vypointovanie so starcom ktorý to celé zapisuje. Vôbec mi prišlo veľmi zaujímavé všetko to krkolomné a ľahko absurdné, ale funkčné ( aspoň v rámci sveta fantázie ) filozofovanie keď zisťujeme zmysel nezmyslu alebo to že minulosť v príbehoch vzniká až v prítomnosti a od tej chvíle existuje odjakživa. Medzičas po záchrane Fantázie je značne surrealistický, čo dokáže čitateľa zneistiť a druhá polovica kde sa hrdinom stáva Bastián je všeobecne hodnotená ako slabšia, ale mňa to furt bavilo ako chudák chlapec vyfasuje božské schopnosti a len z toho magorí a každý pokus niekomu pomôcť končí fiaskom, ako keď najprv stvorí najnešťastnejšie bytosti na svete čo ustavične plačú a potom z nich v rámci nápravy urobí vrieskajúcich trotlov ktorý sa nakoniec idú zblázniť sami zo seba. No a končí to cisárskym komplexom, megamasakrom, vypálenou slonovinovou vežou a návštevou fantazijského cvokhauzu. Koniec mi ale prišiel slabší, lebo po tom čo Bastián padne na úplné dno a zabudne aj vlastné meno, je k šťastnému koncu doslova dostrkaný všetkými naokolo a pôsobí to zrazu až moc jednoducho rozprávkovo. Ale inak paráda.

5 28.12.2017

Na poslednom diely Temnej veže sa mi najviac páčilo že bol posledný. Sériu som si ako celok moc neobľúbil, vrchol dosahovala v druhej a tretej knihe kde mal king ešte nejaké nápady, u ďalších štyroch bol úspech ak sa dej aspoň hýbal dopredu a aj vtedy to bolo hlavne o prepájaní všetkého so všetkým. Sedmička začína fajn túrovaním, prestrelkami s kreatúrami a pôrodom diabolského pavúkodecka, čo je pekné. Neskôr sa to začne mrviť, mutanti jedia šušne a hrdinovia jeden po druhom umierajú útrpne klišovitým spôsobom keď sa hádžu pod auto aby zachránili Stephena Kinga, ktorý tu sám seba opisuje takmer ako dementa. No a muž v čiernom Walter sa znovu objavuje na scéne so stupídnou historkou o tom ako manipuloval celým putovaním k Veži a je taktiež expresne odprataný, podobne ako svojho času Tikyták v jeho idiotskom comebacku. Záporáci v tejto sérii vždy skapíňali veľmi rýchlo a jednoducho. Jasné, stavil by som 25 centov že to všetko robí King úmyselne a premyslene, ale to nijako neznamená že sa mi to musí páčiť. Vo finále sa dočkáme ešte stretnutia s blbým emocucom Dandelom, wtf odchodu Susannah ( to ako postavy furt niečo vedia, ale nevedia ako to vedia len to cítia ma serie naprieč celou sériou ) a rádoby súboja so Santa Clausom čo miesto "Ho-Ho-Ho" kričí "íííííííí". Cez niekoľko dielov sa tiahnuce cavyky okolo Mordreda taktiež vyústili vo veľké nič a tisíce strán ságy neviedli vlastne nikam, iba ak k mojej frustrácii. Inak záver naozaj dopadol tak ako musel, s tým sa asi naozaj nedalo nič robiť, ostatne sám King v doslove hovorí že ani jemu sa to nepáči. Pozliepaný chaos zvaný Temná veža je našťastie za mnou a ja po dlhých rokoch vyhlasujem že už s Kingom fakt končím.

3 19.12.2017

Prvá verneovka ktorú som v detstve čítal a hneď tá najtučnejšia. Príbeh stroskotancov ktorých búrka vykotí z balóna na neznámom ostrove úplne bez ničoho, ale oni si tam holými rukami vybudujú doslova impérium. Majú totiž inžiniera Cyrusa Smitha, geniálneho MacGyvera ktorý vie všetko a z hrste prachu dokáže vyrobiť čínsky porcelán. Dnes sa to zdá prehnané a naivné a naviac tie dlhé a detailné popisy ako stroskotanci vyrábajú železo či nitroglycerín som už pri druhom prečítaní rovno preskakoval, ale ide práve o ten pocit eufórie ( samozrejme hovorím o sebe ako žiakovi základnej školy ) keď hrdinovia ( prakticky dokonalí nadľudia oplývajúci tými najušľachtilejšími vlastnosťami ) v pote tváre získavajú ďalšie a ďalšie vymoženosti ( výťah, telegraf, chlieb vypiplaný z jediného zrnka obilia nájdeného v podšívke ) a zužitkovávajú všetko čo im ten absurdný ostrov ( v podstate supermarket s tovarom od výmyslu sveta ) ponúka. Mňa najviac fascinovalo ich obydlie v skalnom brale zvané žulový palác, ten bol mega! No a potom je tu tá linka s tajomným "duchom ostrova" z ktorého sa vykľuje prestarnutý kapitán Nemo na dôchodku. Škoda že ten ostrov nakoniec nechal Verne rozmetať sopkou, to asi mrzelo väčšinu čitateľov.

9 05.12.2017

Jedna z kníh ktoré si aj napriek časovému odstupu od prečítania pamätám dosť dobre. Sci-fi napísané fyzikom dokáže hneď na začiatku odradiť podrobným technickým popisom udalostí ako výroba stabilného orbitu ( nie žuvačky! ) okolo neutrónovej hviezdy pomocou sústavy meteorov, ale potom dej opustí ľudí a sústredí sa na dobrodružné vyprávanie o Číloch. To sú tvorovia obývajúci neutrónovú hviezdu, kvôli ohromnej gravitácii vyzerajú ako také hrudky ktoré si z tela dokážu podľa potreby formovať rôzne kvázi údy a kvôli extrémnej rýchlej rotácii a času na neutrónke prebehne od samotného vzniku života po vyspelú civilizáciu schopnú lietať do vesmíru len pár pozemských dní. Keďže sledujeme celú históriu Čílov, kniha nemá po celý jedného konkrétneho hrdinu. Zo všetkých postáv má najviac priestoru istá Mrštobijka, ktorá vďaka náhodnej hibernácii pri nejakej katastrofe prežila niekoľko generácii a je popisovaná ako Leonardo da Vinci sveta Čílov. Príbeh končí stretnutím s ľuďmi, kde Čílsky ( nie z Čile ) veľvyslanec musí nevia ako dlho sedieť bez pohnutia aby ho pri jeho extrémne rýchlej existencii mohli vôbec zahliadnuť. Veľmi zaujímavá kniha.

1 26.11.2017

Po dvoch dlhých stagnujúcich dieloch sa cesta za temnou vežou konečne pohla dopredu a aj vďaka prekvapivo nízkemu počtu strán to prináša potrebné osvieženie. Hrdinovia sa rozprskli po rôznych dimenziách, štvoržena Susannah-Detta-Odetta-Mia rieši svoje halucinačné tehotenstvo a Roland s Eddim sa po prestrelke v bare vydajú navštíviť Stephena Kinga aby mu dali pár rád o čom písať! Zaradenie samého seba do príbehu ako nejakého podvratného boha je určite zaujímavé, ale nakoniec mám pocit že neviem čo z toho. Naopak vyprávanie o pôvode Mie a jej úlohe hodnotím prekvapivo kladne. Hodnotenie je trochu problematické, fajn rýchlo sa to číta a dejové puzzle konečne začína do seba nejako zapadať, na druhej strane je z toho celého príliš cítiť že je to len akási výplň pred finále. Takže nakoniec za tri.

1 25.11.2017

Vydanie ktoré som čítal sa chválilo že je prvé ktoré nebolo nijako skrátené a zároveň upozorňovalo že tie predošlé boli skrátené z istých dôvodov, ktoré sa ukázali byť Cthulhužiaľ naozaj pádne. Spočiatku je to fajn, Jonathan na Draculovom zámku, príchod vyvraždenej lode, popis Renfieldovho pozoruhodného šialenstva ( ktoré ale nikam neviedlo ), to všetko malo správne goticko-hororovú atmosféru. Neskôr sa to však až nepochopiteľne brutálne rozplizne v mláčku sentimentálnych kecov ktoré neberú konca. Tie príšerne sladkasto-naivistické popisy toho ako niekto bozkáva Míne ruku a so slzami v očiach šepká že je to tak čistá anjelská bytosť boli dosť smiešne a hlavne ničím nevyvážené, lebo finálne zúčtovanie s Drakulom je rovnako nepochopiteľne odfláknuté, ako by si v tej chvíli Stoker zrazu povedal že text by už nezniesol ani písmeno naviac a tak strašného ( ale ako sa začalo ukazovať aj celkom detinsky hlúpeho ) upíra proste dobehli, zapichli a šli na čaj o piatej. Toto stretnutie s legendou pre mňa neskončilo príliš slávne.

2 20.11.2017

Piaty diel Temnej veže mi stále pripadal trochu pribrzdený, ale aspoň nie nudný. Zápletka kopíruje Sedem Statočných plus iné veci, až som si hovoril že King tu nič moc vlastného nevymýšľa a len spája dohromady všetko možné čo mu bleskne hlavou, vrátane nepravdepodobného napojenia na svoje upírske Prekliatie Salemu. Hlavný problém je že sa za ďalšie stovky strán zasa nepohneme z miesta a väčšina deja spočíva v prechádzkach po snoch a vyprávaní príbehov ( plus neustále opakujúce sa otravné verbálne zdvorilosti - "to hovoríš? To hovorím! Hovorím vďaka, to hovorím!" ) s vyvrcholením v podobe 5 minútovej ( ale rozhodne krvavej ) akcie kde hrdinovia v pohode pobijú tajomnú čvargu sužujúcu dedinčanov ( sorry že spojlerujem ). Napriek kritike to však bolo celkom v pohode a viaceré motívy ( satanské tehotenstvo Susannah a jej tretie Ja, trasformácia detí na "šmejdov" ) udržovali pozornosť na uspokojujúcej úrovni. ... a zlá tonka model Harry Potter... he-he, to sadlo. Takže vo finále je to fajn, ale podobne ako pri prvom diely, ani tu mi to nijako neindikuje že by sa malo jednať o Kingovo životné, po prdeli epické megadielo, skôr to pripomína nejakú epizódu seriálu Hviezdna Brána.

2 20.11.2017

Tohto dielu som sa bál, lebo som vedel že má byť zameraný na Rolandovu minulosť, ktorá ma ani trochu nezaujíma. Na začiatok sa samozrejme musí doriešiť problém s vyšinutým vlakom a potom už sa to skutočne vrhá do vyprávania o tragédii mladého Rolanda, ktoré je ešte o niečo horšie než som čakal. Respektíve mi to celé prišlo strašne zbytočné a hlavne tááák naťahovanéééééé, že aj povestná guma v trenírkach by mohla závidieť. Kingov syndróm úmorných popisov čohokoľvek prináša x stranové slohové práce o každom prdnutí a ja som pri nich skoro zdochol. Pre veľa ľudí je to ten najlepší diel kvôli emocionálnej rovine, ale ja by som radšej to postapo dobrodružstvo. Naviac ako je možné že Roland vypráva detailne aj o udalostiach pri ktorých vôbec nebol? Pre mňa strašne ubíjajúca nuda a keď sa v závere konečne dej vráti zo spomienok do "súčasnosti", tak scéna Čarodejník z krajiny Oz bola hlúpa, nezmyselná a v konečnom dôsledku rovnako zbytočná ako to celé predtým. K pozitívam tohto dielu patrí postava odpornej starej zmagorenej čarodejnice a pár akčných sekvencií.

1 13.11.2017

Tretí diel temnej veže pokračuje kvalitatívne na úrovni druhého, možno ešte o niečo lepšie. Tento diel je viac techno, dôležitú rolu hrajú trosky civilizácie a Roland začína strácať rozum kvôli existenciálnemu časovo-dimenzionálnemu paradoxu. Strašidelný dom transformer, nakazený medveď cyborg, súlož s neviditeľným démonom a tak vôbec, ale najlepšia je epizóda z "Falloutovského" mesta Lud plného odpadu a krajne pochybných existencií, to bola paráda. A takisto samozrejme stretnutie so šialeným inteligentným vlakom Blainom, ktorého zúfalo potrebujú prešťať. Parádna postapokalyptická jazda ktorá končí v najlepšom a núti pustiť sa do ďalšieho dielu, toto Kingovi vyšlo.

4 12.11.2017

Druhý diel je jednoznačne lepší a prináša bizarnú psychedelickú jazdu okorenenú čiernym humorom. Roland na svojej ceste k temnej veži zháňa parťákov a cez kúzelné dvere vstupuje do ich hláv v našom svete. Gangsterský masaker s feťákom Eddiem, trampoty so schizofrenickou beznohou ženskou Dettou/Odettou a aj samovražedné rošambo s Jackom Mortom, to všetko bavilo, plus "sranda" s krabími potvorami na pláži. Miestami vystrkuje rožky tá úmorne Kingovská popisnosť, ale zatiaľ nekazí dojem. Takže tentoraz jednoznačne palec hore.

6 12.11.2017

Prvý diel Kingovho životného diela je celkom fajn, ale určite nevzbudzuje nejaké užasnuté reakcie. Pištolník Roland tu prenasleduje muža v čiernom po akomsi postapokalyptickom rozpadajúcom sa svete ktorý sa "pohol" a cestou odbachne pár mamľasov a prežije pár démonických halušiek. Je to prekvapivo celkom krátke, takže to svižne ubieha a King nemá priestor na tie svoje siahodlhé popisy. Na druhej strane ako samostatná kniha moc neobstojí, je to naozaj len úvod kde sa dejú veci ktoré asi budú niečo znamenať, ale to sa dozvieme až nabudúce. Neprepínajte nás...

1 12.11.2017