The Lady komentáře u knih

Texty sa nepopierateľne čítajú dobre, no na môj vkus príliš kĺžu po okraji a nohu do horúcej vody neponoria. Postavy sú spočiatku zábavné, ale rýchlo zaspätkujú do banality. Úvodná a posledná poviedka mali každá svojím vlastným spôsobom nápad a cit a hodnotím ich vysoko.

03.04.2022

Plytšie, než som očakávala z anotácie (viac limonády, menej prisľúbeného intelektu), no i čímsi dojímavé dielo. Snáď iluzórnou bezstarostnosťou medzivojnového obdobia v ústrety blížiacim sa hrôzam alebo oddanosťou hlavných hrdiniek? No predsa by potešilo viac zamyslení a menej opisov oblečenia, keď už máme toľko postáv, ktoré sa mihajú dejom bez toho, aby sme sa o nich dozvedeli niečo, čo by i nám čitateľom umožnilo si k nim vytvoriť vzťah.

2 03.04.2022

Autorka knihy sa v interview vyjadrila, že túto knihu nenapísala pre nás. Nemala cieľ vyvolať v ľuďoch s psychiatrickými diagnózami pocit, že nie sú sami alebo nepochopení. Napísala knihu, ktorá kladie otázky k esencii klasifikácie ľudského správania a odpovedá si na základe empirických zistení. Všetko navyše je interpretácia čitateľa.

11.12.2018

Čo funguje vo výborných poviedkach (autorkine kratšie útvary milujem pre ich dravosť a hravosť dejovú i jazykovú), v románe hapruje. Dialógy sú preváraním rovnakých tém, svet, v ktorom príbeh žije, je len načrtnutý, postavy sa líšia nemnoho, všetci sú na svoj vek (alebo práve preň?) detinskí. Príbeh je zaujímavý, viac momentov ma vtiahlo do čítania (Laegova situácia, záležitosť s žalárnikmi), no bola som z neho zasa vyhostená zdĺhavými rozhovormi navzájom sa donekonečna adorujúcich a doberajúcich postáv. Celá kniha mi pripadá ako fanfiction, ktorú si autorka napísala pre radosť, čo je v poriadku, lebo či sa mi toto dielo páči alebo nie, aspoň je "taková opravdová".

18.11.2018

V kontexte nepekných detailov autorkinho života sa mi kniha na druhý čit čítala ťažko. Séria o Avalone bola v období strednej školy mojím útočiskom a inšpiráciou, žiaľ, s novými informáciami svätyňa spadla a kňažky zistili, že Bohyňa nikdy naozaj neprehovorila. Z literárneho hľadiska sú Lesy len chabým výťažkom z Hmiel, historické nepresnosti a anachronizmy boli rušivé a postavy s výnimkou Caillean ploché a nudné, štylistika často povrchná a romanca fádna. Základná idea je zaujímavá, spracovanie zbytočne natiahnuté.

1 10.11.2018

Krásna kniha, plná viet a obrazov, ktoré úžasne chutia. Čítala som ju dvakrát. Ani raz mi na postavách nezáležalo (preto trojhviezdne hodnotenie), ale číta sa to veľmi príjemne a je to krutá rozprávka.

2 04.11.2018

Je to silná, eklektická, miestami intenzívnu nevoľnosť a nevôľu vyvolávajúca kniha o zene a žene, ktorá kdesi na pol ceste skĺzne do takmer hravého magického realizmu s jemnými ozvenami Sofiinho sveta. Tučný príbeh plný zaujímavých informácií o Japonsku i ekológii, ľudskom svedomí a rozmanitých vetvách časopriestoru trochu trpí nekonzistenciou a občas vyznieva "try hard", ale bolo to veľmi pútavé čítanie, v ktorom kóany a kvantová fyzika súzneli prirodzene.

4 28.10.2018

What ever happened to Baby Jane? Well, everything. Témy príbehu sú mi intímne blízke, hoci som od neho čakala čosi iné. Nefrflem. Dostala som bolesť a očistu, čo po roku bez čítania kníh padlo skvelo. Je tam temer všetko, čo kedy patrilo k môjmu každodennu a preto bolo jednoduché a údesné sa s postavami zžiť. Lesbická láska-neláska, depresia, úzkosť, agorafóbia, obsedantná potreba bezpečia a poriadku. Škoda odosobneného štýlu, ale samotné protagonistky sú natoľko v popretí, že by to snáď ani nemohlo byť inak.
Hviezda dolu za záver, zbytočný a pôsobiaci zbrklo. Kniha mohla skončiť poslednou vetou o mačkách a efekt by bol dokonalý.

1 20.10.2018

Umná metafikcia. Pomalé popisné plynutie. Autorský blok vyjadrený komplexne, až ma striasalo od súcitu. Body dolu za gýčovitý thrillerový prvok.

1 20.10.2018

Kniha bolestná, vrstevnatá. Samotná Lydia, postava bez osobnosti, napnutá na doraz, je ťaživá, čítať o nej priam zhmotňovalo tlak. Je však iba depersonalizovaným hýbateľom, ktorému nikdy nebolo dané sa nad túto funkčnosť pozdvihnúť. Jej koniec je začiatkom pre jej blízkych. Tomuto príbehu by svedčalo filmové spracovanie.

7 20.10.2018

Poézia formy a perfektná symbolika nestačila prekryť bezobsažnosť a roztrieštenosť textu (hoci reflektujúcu vnútorné rozpory protagonistu). Čítam prevažne pre potrebu emocionálneho dopadu a túto knižku som si počas čítania priala mať rada, no nestalo sa. Z počiatočného Kúzla bola presťahovaná do Nudy a zostala tam.

2 20.10.2018

(Komentár obsahuje jemné spoilery z prvej a druhej knihy.)
Násilie, fanatizmus, smrť, sex, ohnivé gule, ambície, sex, filozofia, politika, sex, ohnivé gule! Bakker to má vymyslené výborne, knihy sú bohaté, písané lahodiacim vyčačkaným jazykom (kým väčšina fantasy je po literárnej stránke samé "povedal, bol, mohol, meč, odišiel"). V epickej škále nábožensko-politických bojov a medziľudských súperení ukazujú špinavé srdce ľudskosti, dilemy viery a rozumu a moc davovej psychózy (či fakt, že mocný sa stáva mocným, keď mu je moc priznaná okolím). Interné súperenie medzi magickými frakciami je fascinujúce, fungovanie mágie premyslené a popisy bitiek temer uveriteľné - a predsa hodnotím priemerne.

"Jsem příslib." opakuje Kellhus a tým aj séria zostala.
Trpí totiž nepríjemnou kombináciou vlastností - ako keď vám na intráku do izby vlezie váš sused, opitý, polonahý, smrdutý a navyše rozhodnutý vás filozoficky vzdelať.
Je repetitívna, únavná, excesívne násilná (s drobnými výnimkami čisto bez katarzie či zadosťučinenia pre ľudské postavy) a predvídateľná.
Zorientovať sa nerobí problém, čitateľ má naporúdzi glosár a Bakker neopúšťa typické kategórie fantasy (mágovia, mnísi, náboženskí fanatici, ambiciózni vladári, temné zlo na severe atď.). Mená a názvy môžu na niektorých čitateľov pôsobiť zbytočne nabubrelo, ale i náš starovek sa hrdí nespočtom svojich Tiglatpilesarov a Nabuchodonozorov. :)

Bakker si pozval príjemnú návštevu - Aristotela a Hegela. Škoda, že myšlienky sa začali neúnosne opakovať, úvahy smerujú k jedinému záveru a rýchlo miznú pod závalom sexu. Pokiaľ neprebieha, postavy naň aspoň myslia, prípadne na vás útočí v asociáciách (postava menom Coithus Saubon?), čo by nestálo za zmienku, keby nešlo v 99% o brutálne sexuálne násilie. Nie je to veru raňajkové čítanie pre dámu. Nechýba humor, ktorý možno vôbec nebol zamýšľaný (Trollí nás autor? Cisár! Cirkumfix! Milenci!) a skutočne nechutní hlavní záporáci, ktorí dlho pozerali Srbský film.

Postavy sú komplexne vykreslené a zreteľne sa vyvíjajú (niektoré smerom vzad). Máme zúrivého maniaka, pseudozenového maniaka Antikrista, Máriu Magdalénu, Barbie a zoznam princov, dôstojníkov a barónov, ktorí umierajú na mnohých a mnohých stranách bez toho, aby to mojím srdcom pohlo (zaujímavé charaktery majú buď málo priestoru alebo zhynú priskoro či prídu o časť tela). Vyzdvihla by som postavu čarodeja Drúsa Achamiana, ktorý síce na môj vkus priveľa fňuká, ale to v tomto svete robia všetci. Bodaj by nie, keď v ňom niet cnosti, priateľstva a dobroty, len nenávisť a temní elfovia! Wannabe-Mary Sue Kellhus je zaujímavý, kým sa nezačne opakovať. Od druhej knihy už viete, čo povie o pár strán ďalej a to ani nemusíte skúmať pohyb jeho tvárových svalov (sic!). Jeho výstup na vrchol po čase prestal byť zaujímavý, pretože nemá reálneho protivníka a všeobecne je nezastaviteľnejší ako všetky Eriksonove overpowered postavy a deus-ex-mašiny, lebo sa vymakal v NLP. Rujný barbar Cnaiur mi spočiatku pripomenul Karsu Orlonga z Malazu, ale na rozdiel od Karsu Cnaiurove vyšinuté mentálne pochody ma znechucovali. Čítať o tisícorakej obsesívnej myšlienke stačí pre význam deja spomenúť zopár ráz. Bakker žiaľ preháňa.

Kde iné fantasy série ukazujú: Áno, sme ľudia, slabí, manipulovateľní, pažraví, zadubení, pudoví, ale našťastie nielen to, táto séria odkazuje: Sme ľudia, slabí,
manipulovateľní atď., atď. a ... sestimsmiř.

3 20.05.2015