whack komentáře u knih

Knihu som si pôvodne zháňal s cieľom prečítať si o ľudovom liečiteľstve. Obsahuje podrobný herbár zahŕňajúci najmenej 125 druhov byliniek a iných rastliniek, s popisom rôznych využití starými (a ešte staršími) kysuckými horalmi. Hoci sa môže zdať, že toľko popisov zaberie príliš veľkú časť knihy, opak je pravdou, herbár sa úhľadne vtesnal na 1/4 knihy a pritom obsahuje všetky zaujímavosti. Smutné je, že viacero kedysi hojne sa vyskytujúcich liečivých rastlín prakticky už neexistuje. Ostatné časti knihy približujú stovky najrôznejších zvyklostí, praktík, rituálov, mágií, čarov a liečiteľských metód vykonávaných kedysi v rozličných oblastiach Kysúc. Niektoré z nich boli fakt bizarné, videl som ich len v rozprávkach a nikdy mi nenapadlo, že rozprávky o „čarodejniciach“ môžu mať v sebe kúsok minulosti. Odporúčam bylinkárom, zelinkárom a tým, čo sa zaujímajú o miestne kultúry.

6 04.03.2017

Ovídius dokázal pred 2015 rokmi na 300 stranách napísať históriu, počnúc stvorením sveta a zrodu človeka cez všetky veky až po éru Cézara. A to všetko z pohľadu vybraných desiatok starogréckych a latinských mýtov a povestí, z ktorých vytvára mozaiku sveta a človeka. Pospájal príbehy bohov, mýtických hrdinov a reálnych historických osôb do uceleného príbehu, ktorý má hlavu a pätu, a z ktorého sa dá pochopiť zmýšľanie ľudí tej doby a badať na ňom zárodky súčasnosti.

„Za toho dávneho veku, ktorý sme nazvali zlatým, človek bol spokojný s ovocím stromov a úrodou plodín dávaných pôdou a ústa si nikdy nešpinil krvou. Za toho času aj vtáky bezpečne lietali vzduchom, bez byľky strachu sa po šírych poliach preháňal zajac, slepá dôvera nikdy na háčik nezviedla rybu. Nikde sa nestrojil úklad, nič pred lesťou netŕplo strachom, všade bol súlad a pokoj. Ale keď nejaký oplan závidel bohom krvavú obeť a pahltné brucho napchal si mäsom, prekliesnil zločinu cestu (...) Preto nech vaša ľudskosť sa neskláňa pred túžbou brucha, šetrite, volám k vám, príbuzných duše, zločinnou vraždou nezbavujte ich sídla a svoju krv neživte krvou!“

6 18.02.2017

Nevedel som prísť na to, čo bolo pointou tejto knihy. Ukázať, že vo vzťahu k zvieratám sme všetci nacisti? Alebo naopak, prisúdiť ľuďom súcitiacim so zvieratami nálepku antihumanistov (nacisti snažiaci sa počas vojnových čias o čo najhumánnejšie porážky hospodárskych zvierat sú v tejto knihe jedným z príkladov údajných "paradoxov ľudského myslenia")? Obávam sa, že bohužiaľ druhá možnosť je správna. Časté pripomínanie, že nacisti ctili pohanské symboly a že opovrhovali antropocentrizmom, sa ľahko zvrháva v diskreditáciu pohanstva a anti-antropocentrizmu. Autor sa zamýšľa nad tým, či zákazy kóšer porážok nie sú antisemitizmom, Darwinove vedecké porovnávanie ľudí s opicami považuje za rasizmus. Okrem Darwina boli podľa neho rasisti Ernst Haeckel, Konrad Lorenz, Wilhelm Bölsche a ďalší významní spisovatelia a filozofi.

Zaujímavé sú pasáže, v ktorých sú porovnávaní s nacistami vyznávači judaizmu a kresťanstva – čo sa vzťahu k zvieratám týka. Kto by však mal záujem o túto tému, no bez zbytočného pseudohumanizmu, odporúčam skôr knihu Věčná Treblinka (Charles Patterson).

6 03.04.2016

Kniha je dôležitá, lebo obsahuje široký rozbor príčin a dôsledkov ľuďmi spôsobených ekologických problémov z pohľadu politiky. K niektorým kapitolám by sme mohli prilepiť štítok "sociální ekologie"; presadzujú, okrem iného, dobrovoľnú skromnosť a decentralizáciu. Vydavateľstvo Hnutí DUHA ma milo prekvapilo, že sa k takýmto riešeniam hlási (alebo aspoň hlásilo – čítal som prvé vydanie z roku ´93). Takéto knihy by mali patriť medzi povinné čítanie.

6 20.11.2015

Bežný človek, ktorý nemá cit pre hlbšie vnímanie ekológie, bude hlbinnú ekológiu, vďaka spôsobu, akým je v tejto knihe prezentovaná, považovať za new age sektárstvo. Nejde tu však o filozofické vysvetlenie hlbinnej ekológie a už vôbec nie biocentrizmu, v tejto knihe autori a autorky popisujú rituály a meditácie, ktorými cítia so Zemou a so všetkými živými bytosťami. Ide o pohľad spiritualizmu, ktorý neprezentuje filozofiu hlbinnej ekológie, ale iba duchovný smer, ktorý nemusia zdieľať všetci jej priaznivci. Ja by som sa takýchto sedení nezúčastnil. Stačia mi fakty, štatistiky, výsledky pozorovaní a vlastný mozog na to, aby som videl, že Prírode treba pomôcť, a k biocentrizmu ma vedie prirodzenosť, nie hippie rituály. Najzaujímavejšia pre mňa bola kapitola Evoluční rozpomínání. Aj tak si myslím, že by sa malo rozlišovať medzi hlbokou ekológiou (pozri knihu Hlboká ekológia od Bill Devall, George Sessions) a hlbinnou ekológiou (čo je vlastne hlboká ekológia obohatená o to duchovno - vysvetľuje to aj Erazim Kohák vo svojej knihe Zelená svatozář).

6 02.05.2015

Veterinárove príbehy sú písané s citom, vtipne a láskyplne. Je jasné, že sa venoval zvieratám celý život a mal k nim vzťah. Niektoré príbehy sú veselé, iné zas smutné, najviac sa mi páčili kapitoly s domácimi zvieratami, príbehy s ostatnými zvieratami ma niekedy až tak nezaujali. Možno preto, lebo tie zvieratá boli chované na mäso, alebo na dostihové závody a to mi nie je sympatické. Najviac mi utkveli v pamäti kapitoly č. 10, 32, 35, 40, 42.

6 15.03.2015

Asi najkontroverznejšie konšpiračné teórie zo všetkých, zhrnutie: identifikačné karty – špionáž; čiarkový kód – otroci v totalitnom systéme; mikročip – mozgy ľudí riadené z jedného svetového centra; psychologické zbrane – technológie ovládania mozgu; testovanie drog na ľuďoch – získanie kontroly nad vedomím ľudstva; fluór a očkovanie – povinný jed pre ľudí; psychiatria – ovládanie ľudského myslenia; výroba otrokov – psychochirurgické zmeny vzorcov správania; únosy ľudí – obete vládnych pokusov; Area 51 – psychologické a genetické experimenty na ľuďoch; ľudské klony; vládne registre ľudských vzoriek; manipulácia s ľudskou DNA; vedecký rasizmus v USA; HIV a AIDS – najúčinnejšie biologické zbrane vyrobené vládou USA... Teoreticky je všetko z toho možné, či je to tak aj prakticky, to nevie nikto, na konci knihy sú síce vypísané zdroje (použité knihy a iná tlač a dokumenty), no údaje sa nedajú len tak ľahko overiť / vygoogliť. Nie som žiadny fanatik, beriem to samozrejme všetko s nadhľadom, ale pred rokmi, keď som to čítal, si pamätám, ako ma to šokovalo.

6 12.04.2014

"Lesy, zvieratá, voda, vzduch, naša klíma - všetko na našej planéte vymiera alebo chradne. Iba populácia pôvodcu všetkých katastrof, teda človeka, zo sekundy na sekundu narastá, lebo neexistuje prirodzený regulátor..."

Príbeh sa nevlečie, nenudí, charakter postáv je vykreslený dostatočne, zápletky nie sú príliš predvídateľné, no čo je najpútavejšie, že to nie je žiadne sci-fi, ale pravdepodobný scenár, ktorý vo veľmi blízkej budúcnosti môže nastať v dôsledku sociálnych nerovností a ekonomického, hospodárskeho a populačného rastu. Keď potlačíme našu kognitívnu disonanciu, ktorú máme v hlave zakorenenú a ktorou ospravedlňujeme mnohé veci, ktoré robíme, pochopíme, že Zaphire mal vo všetkom pravdu, akurát iba vo forme riešenia problému nie (v tomto smere konkrétne bolo pre mňa zaujímavejšie Inferno od Dana Browna).

Kniha je písaná viac-menej nestranne (hoci nie vždy sa to podarilo), za čo som bol vďačný, dokonca sám autor sa v doslove vyjadril, že čitatelia by sa mohli začať zaujímať o organizácie ako Rímsky klub, kde sa dozvedia o šokujúcich prognózach a možných riešeniach.

"Či už je to hlad, vojny, klimatické zmeny, chudoba, odpad alebo energetická kríza, pôvodcami všetkých týchto katastrof sú ľudia. Veľa ľudí. Priveľa ľudí. Len nezávislá moc, nepodliehajúca vôli más, dostane pod kontrolu najväčší problém sveta - človeka. Analýza Klubu Bilderberg v podstate nie je nesprávna. Množstvo ľudí predstavuje najväčší problém našej planéty, preto by bolo nezmyselné, aby masy demokraticky hlasovali o svojom osude. To ako keby odsúdení v celách smrti rozhodovali o treste smrti..."

5 30.04.2023

Táto kniha by sa nemala volať Čítanka pre pokročilé neziskové organizácie, ale Čítanka pre cirkevné a filantropické charity. Autori píšu o treťom sektore takmer výhradne v tomto duchu, pričom z filantropie si urobili synonymum pre darcovstvo. Neziskovky predsa nemusia reálne mať zákonite žiadne spojenie s nejakou filantropiou, a darcovstvo je síce dôležitým prvkom neziskoviek, ale len jedným z viacerých, v niektorých prípadoch ani nie kľúčovým. Píše sa tu najmä o sociálnych a cirkevných podnikateľských charitách, nenašiel som tu dostatočný rozhľad o treťom sektore ako takom.

5 10.09.2022

Napriek tomu, že kniha bola napísaná v roku 1946, je stále veľmi aktuálna, miestami až nadčasová. Celá sa venuje vzťahom ľudí k iným druhom, zrovnoprávňovaním zvierat s ľuďmi, striktnému vegetariánstvu, silnej kritike antropocentrizmu, v poslednej kapitole dokonca aj preľudneniu, pričom si vôbec neberie servítku pred ústa. Spája hinduizmus, preferenčný utilitarizmus, sentientizmus a biocentrizmus (skutočný biocentrizmus – nie tie novodobé rozprávky, ktoré píše Robert Lanza). Je to každopádne alternatíva k väčšinovým (liberálnym) pohľadom na túto tematiku – autorka je totiž nacistka. Hoci hitlerizmus ma nijakým spôsobom nefascinuje, autorka ho do knihy zapletie, našťastie, len zopárkrát – rétorika a radikalita jej názorov na tému Človek vs. Príroda je však viditeľne rozdielna v porovnaní s bežným prúdom. Je to preto skvelé rozšírenie si obzorov, a musím priznať, že niektoré vety mi akoby ťahala z hlavy – asi nie som správny intersekcionálny utopista; Striktné zákony na ochranu zvierat a Zeme a pevnú ruku na ich dodržiavaní stopercentne podporujem, a to aj keby to bolo na úkor ľudských možností a slobôd. Na keci o slobodnej voľbe, keď je v sádzke prežitie druhov a život na Zemi, už vôbec neverím.

Zhrnutie autorkiným citátom: „Činnou laskavost ke všemu živoucímu by měly vyjadřovat nejen každodenní návyky lidí po celém světě, ale také jejich oficiální instituce, zákony a předpisy. (…) Chceme nejen společnost, která s všeobecným zděšením a zhnusením vzpomíná na jatky a vivisekční laboratoře (a která na civilisace, jež takové věci strpí, shlíží jakožto na méněcenné), ale také společnost, v níž jsou pohodlné domovy pro různá toulavá zvířata stejně běžné a považují se za stejně přirozené a nezbytné, jako je tomu dnes se sirotčinci a s domovy důchodců. Přejeme si společnost se skutečně biocentrickým, nikoli antropocentrickým obecným vědomím, v níž by se, nastane-li potravní nouze, lidské bytosti neupřednostňovaly, tak jako se dnes neupřednostňují lidé žádné určité rasy či země. (…) Nestačí neškodit, nestačí nevykořisťovat kvůli lidským zájmům žádná zvířata, ba ani svět rostlin, nakolik to bude možné. Rozšířit činnou lásku na všechno živoucí, učinit všechno, co je v našich silách, a to i v náš vlastní neprospěch, abychom každému jednotlivému tvoru, ať ptáku či savci, umožnili další potěšení z pohledu na slunce, ze zdraví a z krásy – to je naše etika.“

5 25.03.2022

Autor vydal túto knihu v roku 1857 - v dobe, kedy sa Homo sapiens kvôli brutálnym informačným nedostatkom ešte ani nezaraďoval medzi živočíšne druhy. V dobe, kedy sme si mysleli, že iné druhy stvoril akýsi boh preto, aby boli našimi služobníkmi (doslovne tak je to prezentované v XI. kapitole). V dobe, kedy odbory ako antrozoológia, a po vedeckej stránke dokonca ani taxonómia a biológia, ani neexistovali. V dobe, kedy vivisektori klincovali psy a iné zvieratá na dosky a zaživa ich pytvali a ich stonanie popisovali ako mechanický efekt. Toto je pobláznená ezotericko-kreacionistická mystická pseudoveda (antropozofia) lvl 99. Fakt nechápem, čo komu môžu dať tézy prezentované v tejto knihe. Možno neurotikovi so samovraždednými sklonmi, ktorý sa pre zvýšenie svojho sebavedomia potrebuje oklamať nejakými antropocentrickými žvástami o tom, že je viac než zviera. Vyčleňovanie sa nad Prírodu a ostatné druhy, hranie sa na nejakého pána tvorstva rozhodne nemá nič spoločné s krajším a plnším životom, je to len prázdne sebectvo a povýšenectvo.

5 10.12.2021

Autor, odborník na výživu, podrobne popisuje rôzne choroby a iné zdravotné problémy, a vysvetľuje, čo ich spôsobuje a aké potraviny môžu pomôcť k zlepšeniu stavu. Nepopisuje zbytočne nutričné hodnoty rôznych potravín, ale hovorí, ako vplývajú na konkrétny problém. Nevadilo by mi, keby bolo v knihe menej štatistík o tom, koľko ľudí v USA na akú chorobu ochorie a zomrie a akú má percentuálnu úmrtnosť. V prípade, že by ste hľadali stručnejší, no komplexný a zrozumiteľný súhrn tých najdôležitejších informácií, pozrite si radšej knihu Jak na veganství (Pavel Houdek). Nemusíte sa však ani báť hrúbky tejto knihy, 160 posledných strán môžete odrátať, je na nich výpis použitých zdrojov.

5 19.11.2020

Praktická príručka pre vegánskych aktivistov a aktivistov za práva zvierat. Nie je to kniha o nutričných hodnotách rastlinných potravín, ani o zdravotných a trendových aspektoch vegánstva, zaoberá sa výlučne rôznymi formami propagovania etického vegánstva. Nie je preto pre začiatočníkov rastlinného stravovania – pre tých odporúčam prečítať si najprv "Jak na veganství" od Pavla Houdeka.

Autor rozdelí rôzne formy aktivizmu do niekoľkých skupín (dogmatické vegánstvo, pragmatické, ideologické, nekompromisné, a pod.) a všetky tieto formy potom rozpisuje; že čo na nich môže byť pozitívne pri hľadaní nových záujemcov, a čo naopak môže byť kontraproduktívne a ľudí môže skôr odradiť. Popisuje aj napríklad negatíva nonkonformizmu vo vegánstve a na druhej strane pozitíva flexitariánstva.

Autor píše veľmi objektívne, triezvo a sebakriticky. K razantnejším a radikálnejším formám môžeme dospieť až v určitom bode. Niektoré krajiny ten bod už dosiahli, napr Izrael. Treba v každom mieste nájsť správne stratégie a taktiky. Táto kniha dáva priestor k zamysleniu sa, a to je fajn. Je to to najlepšie, čo v českom jazyku bolo vydané na túto tému.

5 15.10.2020

Toto voľné nadväzovanie na prvú knihu sa nesie v menej násilnom duchu, čo mi chýbalo, pretože som sa nedočkal pocitu zadosťučinenia a spravodlivej odplaty v takej miere, akú si situácia zasluhuje. Ide o nádherne a lyricky napísanú fantasy s hlbokým príbehom o lesoch, jeho obyvateľoch, silách Prírody, vplyve dvojnožcov, plný alegórií, zvratov, a so silnou ekologickou pointou poukazuje aj na náboženský fanatizmus. Neurazí žiadnu vekovú kategóriu. Nastal čas prebudiť strážcov!

5 06.10.2020

Klimaštrajky bývajú často dehonestované popieračmi tvrdením, že neponúkajú žiadne riešenia. Tak v tejto knihe sú riešenia pekne naservírované čiernym na bielom. Ide o prezentáciu klimatického hnutia, konkrétne najmä študentského hnutia Fridays for Future. Myslím, že kniha je mierená práve na študentskú vekovú kategóriu, do ktorej sa snaží posunúť nádej na zmenu. Je to pozitívne. Možností, ktoré toto hnutie ponúka, je naozaj veľa.

Keďže však už mám strednú školu dávno za sebou, úprimne, také veľké nádeje si nerobím. Každé z uvedených riešení je super a mali by sme sa ich chytiť konečne, ale ak chceme skutočne niečo zmeniť, nemôžeme iba vymeniť energetické napájanie tejto šialene rozbehnutej civilizačnej mašinérie ekonomického rastu, nadvýroby, nadspotreby a preľudnenia, ale zastaviť ju. Nie debatovať o tom, či všetky tie k životu nepotrebné, energiu pohlcujúce zbytočnosti, nasýtime energiou zo solárnych panelov alebo z jadrovej elektrárne, ale o tom, kedy a ako ich konečne už odstavíme. Ak tri elektromobily majú rovnakú ekostopu ako jedno auto na benzín, jediným ekologickým riešením je nemať ani jedno z nich (a ešte ekologickejším je všetky ich zničiť). Cestou by mala byť v prvom rade skromnosť – a ak nie dobrovoľná skromnosť, tak bude musieť byť nedobrovoľná. Všetko to dať na uzdu, kontrolovať a regulovať. Navyše, nepoznám žiadnu neziskovku v rámci klimatického hnutia, ktorá by hovorila o preľudnení, čo ma naozaj dosť šokuje. Niekedy mám pocit, že klimatické hnutie je totálne presiaknuté antropocentrizmom a bojuje za Zem kvôli ľuďom a nie kvôli Zemi – ak raz budeme všetci ekologickí, sebestační, lokálni a vegetariánski, a nikto už nebude hladovať, bude to znamenať, že už nie sme premnožení? Misia splnená? Ide nám o planétu, alebo o jeden živočíšny druh?

PS: aj na Slovensku máme klimatické skupiny, môžete sa zapojiť, nájdete na nete: Fridays For Future Slovensko, Extinction Rebellion Slovakia, Extinction Rebellion Youth Slovakia, Climate Save Slovakia, Mladí za klímu.

5 23.08.2020

Po prečítaní tejto knihy už nikdy nebudete mať o rybách názor taký ako predtým. Kniha obsahuje najnovšie vedecké poznatky o týchto živočíchoch, ktoré búrajú všetky mýty, ktoré šíri "stará škola", a vysvetľuje, že sú to vedomé bytosti schopné cítiť vône, počuť, pociťovať emocionálne city, rôznymi spôsobmi komunikovať, spolupracovať (dokonca medzidruhovo), myslieť, pamätať si rozhodne dlhšie než mýtické 3 sekundy... všetko doložené príkladmi z pozorovaní.

„Ryby nejsou jen naživu – mají životy. Nejsou to pouhé věci, ale bytosti. Ryba je jedinec s vlastní osobností a vztahy. Může plánovat a učit se, vnímat a inovovat, konejšit a pletichařit, prožívat okamžiky potěšení, strachu, hravosti, bolesti a i radosti. Ryba cítí a ryba ví. Jak jdou naše poznatky dohromady s naším vztahem k rybám?“ pýta sa autor na konci šiestej kapitoly. Celý zvyšok knihy (30 strán) na otázku odpovedá, a nečíta sa to ľahko. Podrobne totiž popisuje chod rybárstva a rybolovu.

Táto kniha by mala byť učebnicou na všetkých školách, na ktorých sa vyučuje o rybách, a najmä rybári by si to mali prečítať.

5 12.08.2020

Tínedžerskú lovestory som bez problémov zvládol, predčila ju skvelá ekologická pointa, ktorá sa tiahne pozadím celého príbehu. Kto z normálnych ľudí by nebol ochotný zapojiť sa do odboja proti ničiteľom Zeme? Dej má spád, nestereotypné charaktery postáv, napínavé zvraty a otvorený koniec, ktorý ma núti okamžite siahnuť po druhom diely.

5 26.04.2020

Príbehy zvierat, ktorých prítomnosť nejakým spôsobom pomohla určitému človeku. Príbehy sú písané pokorne a niektoré sú až dojemné, sú dôkazom, že navzájom sa potrebujeme. Prítomnosť zvierat pozitívne vplýva na dušu a na zdravie ľudí.

Nemohol som si bohužiaľ nevšimnúť náboženský antropocentrizmus, v ktorom duchu sa nesie celá kniha. Navyše, zvieratá pomáhajú človeku, takmer v žiadnom príbehu to nie je opačne. Nepadne ani slovo o zvieratách z priemyselných odvetví. Štipku etického aspektu správania sa ľudí k iným druhom badať až v poslednej kapitole a v epilógu, no aj tam sa spomína najmä v rámci príkladov honov na vlky. Odporúčam na doplnenie knihu Když sloni pláčou.

5 01.04.2020

Realita alternatívneho sveta, v ktorom Veľká hospodárska kríza nikdy neskončila, Václav Klaus ako člen ilegálneho antiklimatického hnutia sedí vo väzení, ekologickí aktivisti už nepriväzujú na stromy seba ale svojich oponentov a rovno ich popravujú, vo svete prebieha hon na ekonómov. Netuším, čo je séria Agentúra JFK, tento príbeh som čítal ako samostatnú knihu, lebo ten ekologický koncept ma zaujal. Dej sa odohráva v Národnom parku Šumava, v Schwarzenbergovom panstve obnovenej rakúsko-uhorskej ríše, kde sa ocitne agent John, aby tu našiel liek na mor, ktorý sužuje ľudstvo v jeho svete. Ibaže, v lesoch tu žijú nebezpečné stvorenia postihnuté mutáciami kvôli rádioaktívnemu znečisteniu...

Bohužiaľ, nemal som pocit, že čítam napínavé sci-fi, ale skôr fantasy pre mládež do 14 rokov. Príbehom sa nesú logické nezmysli, akoby to autor písal v zhone. Noc tam je snáď 3x za deň, postavy sa často správajú absolútne neprirodzene, a ich charaktery sa vôbec nepodarilo vykresliť viac do hĺbky, všetci sú približne takí istí správaním sa, aj rečami. Nehovoriac o tom, že pseudovtipné rečičky tláchajú presne vtedy, keď sa očakáva nejaké vyvrcholenie napätia, čiže presný opak. Párkrát som pri ich rečiach musel knihu odstrčiť, pokrútiť hlavou a povedať si: „Panebože, to naozaj?!“ Nevyužitá je úloha druidov, ktorí mohli byť tajomnými magickými strážcami lesa, pred ktorými má každý rešpekt, ale autor z nich urobil akýchsi pobláznených starcov. Nie je vykreslený rozdiel medzi správaním sa ľudí z rôznych frakcií. A to mal byť. A veľký. Na obálke knihy vidíme lykožrúta, ktorý má asi tak 40 metrov. Je to nezmyselne prehnané, ja som si ich celý čas predstavoval o veľkosti do dvoch metrov, čím som si korigoval celú tú ujetosť. Potom sa to dá. Ale potenciál scenára nebol dosiahnutý ani zďaleka.

5 02.02.2020

„My prasátka nepotřebujeme příliš mnoho životního prostoru, proto nás někteří farmáři chovají průmyslově. Znamená to, že bydlíme v obrovských vepřínech, v nichž prasnice mohou ročně rodit spoustu selátek, která jsou pak přemísťována do malých ohrádek…“ WTF? :( pre deti radšej odporúčam Tenkrát Svět (Michaela Vincourová), A proto nejíme zvířátka (Ruby Roth)