wiix komentáře u knih
Motívy totalitnej spoločnosti, strachu a smrti sú cítiť v celom diele. Rozbor spoločnosti a jej zvráteného fungovania je popretkávaný príbehom Winstona Smitha, ktorý sa považuje za jediného, kto nestratil pamäť a vie ako sa veci skutočne majú, aká je ľudská hodnota a čo je pravda.
Dielo mi prišlo nesmierne zaujímavé. Očarilo ma, ako pekne zaobalil Komenský info, o ktorých si myslel že sú to najväčšie múdrosti ľudstva, do pútavého príbehu.
Takéto historické scifi je pohladenie pre dušu. Najskôr som v ňom našla množstvo pripodobnenia s Julesom Verneom, avšak ten sa zameriaval skôr na techniku a vedu budúcnosti. V tomto diele je v popredí psychika človeka a "nečloveka" a ich spoločenské vysporiadanie sa, ktoré je pútavo zhrnuté do príbehu človeka proti mäsožravým pohyblivým rastlinám, proste dokonalé.
Najúžasnejšianajscifiparódio-komédio-kniha ! Od prvých prečítaných strán som sa nevedela zastaviť. Nevedela som sa prestať smiať na hlúpostiach, čo sa tvárili tak seriózne. Nešlo to ! A aj keď neznášam paródie a zosmiešňovanie existujúcich vecí a situácii, toto bolo tak trefné, prirodzené a vtipné, že ešte teraz sa smejem nad manio-depresívnym robotom so suicidálnymi tendenciami :D TOP.
Veľmi dobre sa to čítalo a malo to okrem príjemného beletristického príbehu aj veľa zaujímavých myšlienok.
Toto teda bolo!! Od autorky Justínka a asistenčný jednorožec som nečakala, že aj kniha pre dospelých bude tak úžasne čitateľná. Dej nebolo to, čo bolo na knihe najfascinujúcejšie. Ten štýl! Taká sonda do ľudských duší, satiricky vtipná. Nevedela som prestať čítať o pripodobnení Jozefíny ku kôprovej omáčke- buď ju máš rád alebo neznášaš a aj keď ju máš rád, dáš si ju len v špeci deň. Nemohla som sa odtrhnúť od Emílie, postavičky tak zvláštnej a rozumnej, až to štvalo. Od každej konfrontácie postáv, ktorá vždy skončila zamyslením sa nad vlastným životom. Krásne.
Krásne, krásne!! O strate, o smrti, o priateľstve, o spomienkach.
Kedysi dávno som počula úryvok z tejto knihy na Noci literatúry v BA a hneď som si ju musela kúpiť aj s ďalšími pokračovaniami. No keďže knihy ešte nevyšli všetky, vždy som ich čítanie odložila na leto, na prázdniny, na vianoce, na potom. A asi som aj dobre urobila. Musela som dozrieť na túto náročnú knihu, ktorá nemá taký náročný dej a číta sa ľahko, ale medzi riadkami sú silné emócie a pre mňa veľmi nepochopiteľné pristeľstvo s vzťahy. Neapol, chudobná štvrť, detstvo, pravidlá a kolobeh života, fikcia dievčat a realita biedy. Toto všetko vo Ferrante nájdete a ja som sa do nej zamilovala.
Malé ženy sú kultovka. No ak mám byť úprimná, tento rereading po asi 18 rokoch (wtf?!? taká som stará) bol nič moc. Knihu som si inak pamätala, veľmi som do nej a filmy/seriál milujem. Ale teraz, keď som to čítala, mala som pocit, akoby čítam mravouku minulého tisícročia pre dievčatá- a asi to aj tak bolo myslené. Trochu mi to silené "všetko zlé obrátime na dobro aj keby čo bolo" liezlo na nervy. Inak je kniha nežná, dievčenská a milá.
Ja si tak myslím, že z tohto príbehu sa dalo vyťažiť oveľa viac, ako človek pochopil a predvídal z prvej kapitoly. Začiatok ma nabudil, fascinoval, predostrel temnotu, zápletku, napäto som čakala a nič. Celé jadro príbehu bolo príliš rozťahané, miestami nudné a koniec bol opäť nabitý tak, že som nemohla čítať viac ako jednu kapitolu naraz. Čakala som trochu viac, ale príbeh bol čitateľný a mysteriózny, ako väčšina Kingoviek
Už pred časom som túto knihu dočítala a nechala som si to uležať v hlave. Dobre tak. Po strašne veľkom hype o tejto najúžasnejšej knihe (z princípu také knihy neznášam) som sa ale nechala na ňu ukecať, lebo veď aj ja som bola dievča a som žena a inéA neľutujem!
Prvé stránky som ale bola stratená. Trvalo, kým som sa naladila na ten štýl a tú správne frflavú feministickú nôtu. Miestami to bolo tú mač, miestami to otváralo oči, miestami som si dávala face palm. No nevedela som sa odtrhnúť. Príbehy rôznych, ale že totálne rôznorodých žien sú pretkané touto dobou, aj takou tou súčasnou, ktorej veľmi nerozumiem (gender, pohlavie, rod) ale snažím sa chápať. Príjemnou poetickou perličkou bol len záver, keď sa jednotlivé príbehy splietli dohromady. Moderné, zaujímavé.
Veľmi podmanivá kniha. Príbehy emočne nabité a nevšedné, ktoré spája svojská postava Olive, ktorú asi radi mať nebudete. Rozhodne sa nebudete pri knihe nudiť.
Nebola to úplne najlepšia Brownovka, dej ma nijak neohúril a napätie som necítila až v kostiach ale úvahy, ktoré mi kniha vnukla na dlhé pochmútne večery (o tom, odkiaľ naozaj môžeme pochádzať a kam ľudstvo smeruje, po smrti a tak) sú podnetné.
Tieto melancholické české knihy milujem. Úplne sa to hodilo na toto ročné obdobie a moje životné rozpoloženie. Vychutnala som si každú vetu, vrelo odporúčam!
Ja nemám slov. A to už je čo povedať. On si ma vie tak podmaniť tými jednoduchými slovami zloženými s takou ľahkosťou do vety, a predsa vyjadrujú náročnosť pravdy, šťastia, lásky jej odlíšenia od zvyku, existencie Boha a života na Islande. Práve tieto pojmy sú ústredným motívom knihy, život Ariho a jeho rodiny nie je tak dôležitý a podstatný, ako sa na prvý pohľad zdá. Cez neho nám autor predostiera otázky, na ktoré hádam ani sám nevie odpoveď.
"Vyslov moje meno, ako to len ty dokážeš, a vtedy viem, že som."
Vyzerá to romanticky všakže? Ten názov, tá obalka a to, čo o knihe vieme. Ale dielo je zložitejšie a rozhodne nie je len o vojne Juhu proti severu. Plynutím života Scarlett, jej chybami a jej pomýlenou láskou a zatvrdzovaním Rhettovho srdca sa situácia vyvynie do úplne krajných medzí. Koniec knihy je postihnutý mnohými stratami života a mnohými zvratmi. Miestami sa až zdá, že je to telenovela no napriek tomu som na konci knihy plakala. Nad tým, ako mala často Scarlett pravdu a aké len pomýlené pravidlá mala tá doba. Aká bola vojna hnusná a nefér. Ako bol Rhett tvrdý aj nedostupný aj keď miloval, nad tým ako Scarett pochopila, že jedinú miluje Melanie a je jej najlepším človekom na svete, ako nemá rada svoje deti a správala sa k nim zle. Je toho veľa o čom sa dá pri tejto knihe hovoriť a práve prvým pozitívnym faktorom, prečo ju tak odporúčam a prečo ma nadchla. Samozrejme obsahuje aj dlhé a pre niekoho nudné opisy a myšlienky postáv, ktoré sa každých 30 strán opakujú a neprináša nič nové.
Prečítajte si túto knihu. Nenáviďte Scarlett, milujte ju, pochopte ju, zatraťte ju, znovu obdivujte a nakoniec sa pousmejete nad jej prefíkanosťou, dravosťou a šikovnosťou.
"O tom všetkom porozmýšľam zajtra. Teraz by som to nebola vydržala. Zajtra to už budem môcť vydržať. Aj zajtra je deň." hovorila si Scarlett- pri týchto opakovaných vetách po každej tragédií v knihe mi mrazilo srdce a je mi clivo aj teraz.
Aj keby ten príbeh nebol napínavý či zaujímavý, jeho odlišnosť a hodnotu dotváral rozprávačov štýl, v podaní malého autistického chlapca sa to čítalo možno náročnejšie, avšak o to bol príbeh iný. Rovnako iný ako Christopher.
Pre mňa niečo mýtické, podmanivé a vábivé, ako rozprávky o vílach v detstve. Niekedy sa v opise a v texte stratíte, no nájdete sa po slovnej facke od takej state a vety, že si ju musíte čítať zase a znova, aby ste si ju vychutnali v mysli i na jazyku.
"Zuna vyrástla medzi vrchmi. Poznala ich silu i ľúbosť, preto sa s nimi už dávno zasnúbila..Hole si ju vychovali, nuž si ju i vzali, lebo aj ony majú svoje nevesty."
Historický prierez zmenou povedomia o človeku, jeho slobode a viere. Miestami dychberúci až "hnusný" príbeh, kde pri opise tortúry vzídu zimomriavky nejednému čitateľovi. Oceňujem najmä detailnosť opisu zmýšľania postáv a historický nádych vedeckosti v deji, a taktiež logické zvraty a dokazovanie či ide alebo nejde o čarodejníctvo boli bravúrne prevedené.
Po celej potterovskej ságe môžem so slzami v očiach dodať, že absolútny morálny výťaz, hrdina a "hlavná postava" bol pre mňa Snape, pretože jedine on dokázal kvôli nekonečnej láske k Lilly hrať na dve nebezpečné strany a dopomôcť Potterovi k víťazstvu nad zlom.