adorjas přečtené 961

Nie si ako iné matky 2019, Angelika Schrobsdorff

Jedná sa o beletrizovaný životopis matky autorky. Rámcovo sa jedná o obdobie zo začiatku 20.storočia až po polovicu 20.storočia, čo zhruba predstavuje celživotnú púť Elsy. Spoznávame sa s postupne uvoľňujúcim sa Berlínom pred 1. sv. vojnou až po jeho zlaté roky, kde sa žúrovalo jedna radosť, aby sme sa za pár rokov pozreli do vojnového a hlavne povojnového Nemecka, kedy ľudia trpeli prehrou krajiny a žili naozaj pochmúrne, hladné životy. Angelika, jej sestra Bettina a matka Else museli kvôli pritvrdzujúcim protižidovským zákonom utiecť do Bulharska, kde sa im podarilo prečkať vojnu a následne sa vrátiť do Nemecka, ktoré len horko-ťažko spoznali. Absolútne chápem jeden z komentárov na DB, ktorý knihu označil 1*- Elsa bola rozmaznaná, žila svoj život bez rozmyslu, uprednostňovala cit nad rozumom, líhala s mužmi, možno aj so ženami, ktovie! Ale kniha by sa nedala hodnotiť, ak by sme brali do úvahy jej povahu, my predsa v knihe nejdeme obraňovať dobro, ale dostávame tu farebnú postavu, ktorá naozaj žila. Ktorá nekonala len dobro, ale žila tak, ako každý z nás. A tu spočíva kvalita knihy, že sa autorke podarilo na základe ropzrávania príbuzných, korešpondencie a vlastných domyslení poskladať príbeh života svojej matky, ktorá naozaj nebola úplne taká ako tie iné matky v tých časoch. Najsilnejšou časťou boli pre mňa posledné strany, kde spisovateľka nevkladala svoje domnienky, ale iba okopírovala listy, ktoré jej matka posielala v posledných rokoch jej života. Absolútne auntetické, dokonca nemilosrdné k osobe Angeliky. A som rada, že autorka to tam dala, a neobávala sa názorov na svoju osobu v tom, ako ju matka v týchto listoch popisuje. Jednu hviezdu strhávam za trošku detinský prejav spisovateľky. Vraj sa jedná o veľmi uznávanú autorku, ale nejakú extrémne umeleckú formu to nemalo. O to viac by ma zaujímalo porovnanie čítania jej iných kníh- žiaľ, iné diela do SR/ČR preložené nie sú a dokonca jej iné diela nedostať ani po nemecky. Možno sa znej stane autorka, ktorá sama zmizne z dosahu spisovateľskej známosti.... celý text

Päť jazykov lásky 2012, Gary Chapman

Dobrovoľne a bez mučenia priznávam, že nie som zástancom ani čitateľom svojpomocných príručiek. K tejto knihe som sa dostala náhodou, prechádzala som si rady kníh, túto som námatkovo otvorila, aby som sa ironicky zasmiala, aké blbosti tam budú napísané. Ale nakoniec ma kniha zaujala od prvej strany, veľmi čitateľné! Knihu som si následne zadovážila, a podľa mňa bude na nej nejakej pravdy. Autor Gary Chapman je manželským poradcom a počas svojej kariéry navnímal mnoho párov a problémov medzi nimi. Na základe toho vypracoval v roku 1992 svoju teóriu, kde sa ľudia v zásade dajú rozdeliť na 5 skupín, podľa toho akým jazykom lásky hovoria (slová uznania, pozornosť, dary, skutky služby a fyzický kontakt). Ibaže si uvedomil, že nie každý v páre má rovnaký jazyk lásky a väčšina nedorozumení vzniká práve z toho. A práve na tom postavil svoju kariéru! A myslím, že dosť úspešnú- kniha sa stala bestsellerom, následne vydal rôzne rôzne re-edície pre deti, a podobne. Myslím, že v problémovom vzťahu môže táto kniha len pomôcť a v podstate v akomkoľvek vzťahu, či sa bavíme o deťoch alebo o kolegoch či priateľoch. Dôležitá je rozhodne dávka empatie a reflexie, aby sme dokázali navnímať toho druhého. Chapman popisuje čitateľne, prehľadne s konkrétnymi príkladmi. Nie je to kniha pre odborníkov, ale kniha pre širokú verejnosť a myslím, že v tom svoj účel skvele splnila. Dokonca, aj ja, najväčší skeptik na takéto veci, som schopná vybrať zopár bodov, podľa ktorých by som rada vo vzťahu fungovala.... celý text

Požierači neba 2019, Paolo Giordano

Ajaj, ďalší román, o ktorom som všade čítala samé chvály, dokonca od knihomoľov, ktorých názor často sedí s mojimi recenziami na knihy. Tak táto kniha mala v sebe doslova všetko- strasti detstva, prvé lásky, rozchody, počatia, svadby, finančné problémy, rodičovské konflikty, vieru, enviromentálne technológie obrábania pôdy, bojkotovanie výruby stromov, tradíciu, Taliansko aj Island, proste všetko. Možno by bolo fajn ubrať na dejovom spáde a knihe by vonkoncom neuškodilo spomalenie. Takto to bol mix a pár dní po prečítaní nie som ani schopná pamätať, kto sa s kým stretol, kto mal teraz aký vzťah s tou či druhou osobou. Proste príliš veľa tlačenice. Postavy nestotožniteľné, a ja určite nechcem v knihách čiernobiele postavy, ale tieto sa tvárili, že pôjdu do hĺbky, ale nepodarilo sa im to, zostali plytké. Na druhú stranu sa to čítalo dobre a myslím, že Giordano celkom dobre vystihol popis vnútorného života ženy (aj keď si myslím, že ich mohol kľudne znázorniť komplxnejšie, a nie len na základe toho, kto miluje koho) ;) Lepší priemer. NEzasiahla.... celý text

Zúfalé postavy 2019, Paula Fox

Kniha začína kusnutím túlavej mačky a akoby sa následne odvíja lavína nepríjemností a mrzutostí bezdetného manželského páru. Na krátkej metráži sa dozvedáme o ich životoch a o spoločnosti, v ktorej sa pohybujú, ktorá mi teda pripadala úplne plytká, bez hlbších ľudských citov. Bez citu mi teda pripadali aj dialógy manželského páru, ako jeden aj druhý rozprávali o svojej téme bez toho, aby sa aktívne počúvali navzájom. Následne som premýšľala, že možno keby som sa ja nahrala so svojím mužom, či by sme tiež nemali len také bezduché konverzácie. Nuž, budem to musieť niekedy vyskúšať. Myslím, že autorku právom prirovnávajú k Fitzgeraldovému písaniu. Kniha mi v mnohom pripomínala prázdnotu lepšie situovanej spoločnosti, aj keď v Zúfalých postavách nenájdeme až takú silnú postavu, ako v prípade Gatsbyho a nenájdeme tam tragický motív ako v spomínanej knihe.... celý text

Zbohom prízraky 2019, Nadia Terranova

SPOILER Kniha bola neúprosná v zmysle prežívania hlavnej hrdinky. Ida má síce pred 40-kou, ale aj po 23 rokoch sa ťažko zmieruje so stratou otca, ktorý ju a jej matku jedného dňa jednoducho opustil. Vypol ráno budík, umyl si zuby, obliekol a proste odkráčal z rodinného domu na Sicílii. Nikto ho odvtedy nikdy nevidel...A táto udalosť sa vlečie Idiným životom doteraz. Ona tvrdí, že to je dôvod, prečo majú s manželom taký vzťah aký majú, to je dôvod , prečo nikdy nechcela mať deti, to je dôvod, prečo je ku svojmu okoliu taká, aká je. Na druhú stranu tu máme Idinu matku, ženu pred 70-kou, ktorú síce manžel opustil, ale ona nepodriaďuje absolútne svoj život tejto udalosti a snaží sa žiť. Postupne sa cez Idu dozvedáme o ich ďalšom vývoji v živote a zároveň postupne vidíme deštrukciu, ktorú otec v Ide napáchal a jej neschopnosť normálne a adekvátne komunikovať so svojím okolím. Ako protipól vidíme Idinu matku a jej priateľku z detstva, ktoré Idu konfrontujú s jej správaním, ale je im to málo platné, až pokiaľ to aj Ida nezačne reflektívne uvedomovať. Na konci knihy, prichádza aké-také vyrovnanie sa s dlhoročnou skúsenosťou , dokonca kniha končí nádejou, že odteraz život Idy povedie trošku svetlejším smerom.... celý text

Manuál pre úspešné dievčatá 2019, Paolo Cognetti

Ach, Cognetti, Cognetti! Prečo píšeš o ženách? Prečo nezostaneš u svojich príbehov z hôr, osamelosti a spätosti s prírodou? Už tvoja Sofia chodí v čiernom, bola taká nijaká, strácala som sa. Čo si tým vôbec chcel povedať? Že úspešné dievča neexistuje? Že všetci, aj ženy, sa pretĺkajú ako môžu? Že aj keď je niekto na okraji a dištancuje sa od ostatných, tak má vždy v sebe zápal začať niečo nové? Takto si aspoň ja vysvetlenie poviedok interpretujem. Snáď mám pravdu...... celý text

Oni nevědí, co činí 2018, Jussi Valtonen

Neskutočne nudná kniha, aspoň pre mňa. Odkazy na prebale sľubovali zážitok, celá téma knihy ako je nebezpečenstvo sociálnych sietí a zneužívanie sľubovalo špičkový román. Žiaľ, nesplnilo sa mi to. Postavy ma nebavili a do tohoto takmer 500 stranového molochu som sa nútila. Myslím, že ak by bola kniha vydaná v USA nejakým americkým autorom, tak by mala väčší komerčný ohlas, trebárs aj na nejakého Pulitzera. Štýlom mi pripomínala Franzena (ktorý má tiež neuchvátil). A čo má teda aspoň trošku zaujalo? Ako som spomínala, nebezpečenstvo vymývania mozgov pri používaní sociálnych médií, zneužívanie našich dát, kultúrne strety medzi USA a inou malou európskou krajinou (Fínsko), kritika amerikanizmu a spôsobu vedenia odborných výskumov.... celý text

Dědina 2018, Petra Dvořáková

Typizovanie postáv na dedina- dedinská drbna, sedliacky Jozef, lenivý Jano (alebo teda Zdeněk v tomto prípade), sexuchtivá Lolitka pod zákonom, nájdete tu všetko. Bavili ma nárečové slová, knihu hodnotím oveľa pozitívnejšie ako Třeštíkovej Veselí, u ktorého som mala pocit, že je to len reality show utrhnutá z reťaze, aby si čitateľ pochrumkal na nevere a sexe. U Dvořákovej mi to prišlo ako ukážka rôznych typov ľudí na dedine.... celý text

Jak jsme v Teheránu četly Lolitu 2011, Azar Nafisi

Pár myšlienok: - román je popisom príbehu života profesorky na univerzite, jej rodiny a jej študentiek, s ktorými vedie tajný seminár o literatúre, kde rozoberajú diela - román je zároveň rozprávaním o štruktúre a vysvetlením iných románov, ktoré som mala dlhé roky problém nejakým rozumným spôsobom interpretovať- viď Humber Humbert a tvoja Lolita. Autorka mi dala k dielu iný náhľad, za čo som veľmi rada - román je aj popisom iránskej kultúry a vývoja spoločnosti po revolúcii v 1979 a rokoch, ktoré nasledujú po nej - román je popisom útlaku žien v Iráne, drobné anekdoty, ktoré sa hrdinke a jej priateľkám stávajú sú často mimo moje chápanie osobnej slobody a naozaj verím a dúfam, že väčšina iránskych žien s tým má problém takisto *zaujali ma jej prednášky, takú Austenovú a jej Pýchu a predsudok demonštrovala študentkám na tanci- áno, počas hodiny sa študentsky museli postaviť a tváriť sa, že tancujú koncom 18.storočia vo Veľkej Británii. Možno v pohode predstava pre mňa ako Európanku, ale o to väčšie prekvapenie pre iránske študentky, kde režim nepovoľoval (a doteraz nepovoľuje) ani tanec!... celý text

Sobí hora 2018, Karin Tidbeck

Karin Tidbeck ma bavila vo svojej novele Amatka, preto som sa na Sobiu horu veľmi tešila a pozitívne hlásim: NESKLAMALA! Trošku surreálne (už hneď prvá poviedka o vzducholodi Beatrice a tlačiarni, ktorá oplodnila ženu) , trošku fantastické (viď poviedka Sobia hora alebo meňavky, ktoré na seba naberú podobu zvieraťa či človeka v poviedke Pyret), alebo naprosté sci-fi v podobe Augusty Primi, ktorá hovorí o inom paralelnom svete bez času. Bavila veľmi a proste tečka! :)... celý text

Kim Čijong (ročník 82) 2019, Čo Namdžu

Skvelá, skvelá, skvelá! Autorka priam faktograficky popisuje život Kim Čijong, veci, ktoré ju frustrovali, spoločnosť otočená smerom k mužom neberúc do úvahy ženy. Kim Čijong postava v Kórei, ale o to viac aktuálna aj u nás v SR/ČR, pretože kopa tých vecí sa doteraz deje aj tu! A treba o tom hovoriť! O čom? O školskom systéme, kde automaticky vedú dievčatá k umeleckým činnostiam a chlapcom vštepujú pravidlo, že chlapci neplačú a športujú, o nerovných platoch mužov a žien na rovnakých pozíciách, dokonca v rámci jednej firmy. O výberových riadeniach, kde manažéri vyberajú svojich ľudí podľa toho, či u nich hrozí materská dovolenka alebo nie a o prípadných povýšeniach ani nepíšem. O ťažkostiach rodín, kde musia viac-menej vyžiť z jedného, mužského platu, o problémoch s vrátením sa do pracovného života a nie že by žena nechcela, len nemá kam dať svoje dieťa a škôlky veľmi časovo flexibilné nie sú- doteraz poznám škôlky, kde si musíte deti vyzdvihnúť do 15:30, beda tomu, kto pracuje v kancelárii do 17:30. Kim Čijong, človek milión, ako náš Jozef Mak ale v ženskom prevedení.... celý text

Ty víš, že to chceš 2019, Kristen Roupenian

Poviedky s cieľom šokovať, poviedky, ktoré od začiatku smerujú k niečomu drsnejšiemu, ktoré viete, že vás budú šokovať, ale napriek tomu do nich idete a čítate ďalej (podobne ako Humbert Humbertove dobrodružstvá s malou Dolores). Niektoré poviedky bavili viac (Vší sílou), niektoré menej (Sardinky), niektoré mali dokonca aj nejakú morálnu pointu (Zrcadlo, kýbl a stará stehenní kost) a pri niektorých si ani za svet nespomeniem, o čom boli (Milovník koček). Poviedky nie sú "líbivé" a to ma nich práve bavilo! Čítalo sa to dobre, aj keď to občas bol riadny hnus (poviedka o pazaritoch v tele Symptom krabičky od sirek).... celý text

Čitateľ z vlaku o 6.27 2015, Jean-Paul Didierlaurent

Ďalšia príjemná jednohubka, tzv. feel-good román. Štýlom mi kniha pripomínala Čakanie na Mr.Bojanglesa alebo S eleganciou ježka alebo Podivuhodný život osamelého poštáka . Trošku čierno-biele- dobré postavy len dobré, zlé výslovne zlé bez hlbšej perspektívy, ale ak potrebujete ulahodiť srdiečku, tak kniha spraví svoje. P.s. Aj ja chodím ráno vlakom 6:27 :D... celý text

Jak číst romány jako profesor 2014, Thomas C. Foster

Príjemná náučná literatúra pre ľudí, ktorí si radi o románoch prečítajú aj takýmto nevšedným spôsobom. Obavám sa, že kniha nebude zaujímavá pre ľudí, ktorí sa začínajú dostávať do beletrie, pretože ak za sebou nemajú prečítané diela spomínané v knižke (alebo aspoň o tom nemajú základné povedomie), tak sa im o tom bude čítať zdĺhavo a nudne. (Napríklad u mňa to bolo v prípade írskej autorky Edny O´Brienovej, ktorá u nás v ČR/SR nie je veľmi známa, ale očividne v USA áno). Foster dáva skvelé príklady a prepojenia literatúry s okolitým svetom, dejinami, udalosťami. Zároveň to celé komentuje čitateľným spôsobom, bez nudných akademických rečí. Ak by som onoho času študovala literatúru, určite by som chcela, aby ma učil tento pánko, pretože jednotlivé kapitoly sa dali chápať ako akési prednášky o rôznych témach v rámci románov (názov, úvod, téma, intertextuality a podobne). Páčilo sa mi to, že autor spomenul aj ženy v literatúre a dokonca aj národné povedomie v románoch. A čo som si určite zapamätala, je to, že literárne ceny vyhrávajú romány s dejepisným presahom ;)... celý text

Achilleova píseň 2014, Madeline Miller

Ďalšia jednohubka od Millerovej. Už jej druhotina Kirké bola napísaná absolútne rovnakým štýlom- slabá, bohabojná postava, ktorá je hlavným rozprávačom príbehu. A presne tú istú variáciu som dostala aj pri tejto knihe. Nemôžem si pomôcť, mám rada vrstevnatosť, ale písanie Millerovej je plytké, možno to pobaví nejakých stredoškolákov, ktorých v USA aj učí, ale ak ste mali radi grécke báje, tak vám to stačiť nebude. A nie, LGBT tematika mi vôbec nevadila, práve som ju ocenila, že niekto sa s ňou pohral a popísal, že existovala aj v antike.... celý text

Žena, ktorá čakala 2016, Andrei Makine (p)

Krásna lyrická kniha, pri čítaní som mala pocit, že čítam viac kníh v jednom. Jednak sme tam mali kritické nazeranie na politický režim v ZSSR, ako desiatky rokov ovplyvnili ľudí v 70.rokoch, v ktorej sa kniha odohráva. Autor krátko popisuje umelecké kruhy, ktoré šli proti hlavnému režimu a sám sa ironicky vysmieva z pokusu tých ľudí sa odlíšiť a odčleniť. Krásne to navodzuje na atmosfére počas návštevy amerického novinára, pred ktorým všetci vehementne predstierajú, že sú väčšími disentmi, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Oni, Rusi, sa snažia pôsobiť západniarsky, ale je im to málo platné, pretože to, s čím by oni mohli vyrukovať pred Američanom, už všetko na západe poznajú. Oni mu môžu opisovať krásy Volgy, ale Američan má NY, Londýn, Paríž, všetky veľké kolosy. V knihe nájdeme aj autorovu cestu do Archangeľska na sever, neďaleko Bieleho mora. Tam skúma zvyky a obyčaje najstarších obyvateľov. Respektíve obyvateliek, pretože síce píšeme knihu v 70.rokoch, ale záasahy vojny tam doteraz pretrvávajú. Čím? Starých mužov tam nájdete málo, buď sa z vojny pred 30 rokmi nevrátili, alebo boli zmrzačení, upili sa k smrti, v horšom prípade sa zabili. Takže, preto tie staré ženy. V knihe nájdete náznaky ničivosti vojny, ktorá aj po desiatkach rokov zasahuje do života v malej dedine. Medzi týmito ženami spoznáva Veru, starnúcu pani vo veku jeho matky. Vera už 30 rokov čaká na svojho milého, ktorý odišiel v posledných dňoch vojny na front a doteraz sa nevrátil. Autor o nej premýšľa sleduje, konštruuje okolo nej vlastný príbeh, ktorý nemá ničím podložený. O to väčšie je následne jeho prekvapenie, keď ju postupne spoznáva a ona sa mu zdôveruje s čriepkami zo svojho života. A nie, nie je to úplne tak, ako si ju autor ako modlu či idol vysnil. Vera je postavou vzdoru, životnej slobody a nezdolnosti ducha. Atmosféra v knihe bola nádherne predstavená. Mala som pocit, že vzduch okolo hmlistého jazera tiež cítim a že vôňa vlhkého lístia stúpa aj k môjmu nosu.... celý text

Dlouhá cesta na malou, rozzlobenou planetu 2017, Becky Chambers (p)

Zo začiatku som mala pocit, že čítam akúsi soap operu písanú jednoduchým jazykom. Zhruba v polovici knihy prišiel zlom, ja som si obľúbila postavy malej tunelárskej lode a zvyšok knihy mi zbehol za 2 dni. Narácia knihy bola jednoduchá, na jednotlivých kapitolách sme sa vždy povenovali životnému míľniku jednotlivých postáv a koniec knihy vrcholil veľkým nebezpečenstom, ktoré sa viac-menej podarilo odvrátiť (ale za cenu strát). Postavy boli jednofarebné, posádka lode celá dobrá, postavená za seba bojovať v prípade núdze, ale nebolo to nijako ideologicky tlačené, takže sa o správaní naozaj dobre čítalo. Kniha je feel-good román zasadená trošku do exotického/ nezvyčajného prostredia. Na druhý diel pravdepodobne nepôjdem, ale rada doporučím knihu ďalej.... celý text

Pianistka 2004, Elfriede Jelinek

Veľmi svojský príbeh, o sadomasochistických tendenciách, o nezdravom spojení matky a dcéry, o veľmi submisívnej dcére v stredných rokoch, ktorá má tendencie k sexuálnemu očumovaniu bez pridania sa. Kniha musela v 80.rokoch vzbudiť pohoršenie a šok. Na druhú stranu, autorka tak neskrývane vyjadruje svoj hnus k rakúskej meštiackej spoločnosti a všetkého skazeného, až máte pocit, že celý svet je jeden veľký sliz. Textu nepomáhala ani absencia dialógu. Kniha nebavila, napriek tomu neupieram jej kvality šokovania a popísania sexuálnych derivácií v tých rokoch (ktoré možno pre niekoho deriváciami ani nie sú).... celý text

Úplněk a jiné povídky 1997, Banana Jošimoto

V knihe nájdete 3 poviedke- pričom prvé dva na seba voľné naväzujú (Kuchyně a Úplněk). Tá tretia poviedka (Stín měsíčního svitu) je trošku prostoduchejšia, ale sama si to vysvetľujem tým, že táto poviedka je z ranejšej tvorby autorky. Všetky 3 poviedky sa týkajú smrti- keď stratíme svoju milovanú osobu. Zaujímavé je sledovať istý fatalizmus- všetko sa deje z určitého dôvodu, a všetko sa stane tak, ako sa stať má. Autorka túto myšlienku parafrázuje na metafore s rebríkom. Život či putovanie je ako výstup na rebríku- musíme zdolať každú priečku, ocitnúť sa na každej priečke. Preskočiť akúkoľvek priečku sa nedá. Možno táto filozofia súvisí aj s japonským budhizmom. P.s. Čudujem sa, že kniha nie je vydaná aj v súčasnosti- domnievam sa, že témy Banany Jošimoto by mohli byť aktuálne aj pre súčasných čitateľov. Ja sama som sa horko-ťažko dostala k vydaniu z roku 1997 a obávam sa, že sa mi jej ďalšiu prekladovú publikáciu nepodarí získať :(... celý text

Snežný leopard 2019, Peter Matthiessen

Autor potreboval asi vyrozprávať svoje putovanie prešpikované vsuvkami o budhizme a hinduizme. Asi to bol taký trend v tých časoch- kniha je písaná v 70.rokoch v ére vrcholiaceho hnutia hippies. Práve preto autor aj popisuje svoje experimenty s drogami, pri ktorých hľadal svoj cieľ či cestu. Himaláje musia byť nádherné a ešte nádhernejšie v tých rokoch, keď tam nechodilo toľko turistov, ale proste ten autor nedokázal písať pútavo a citlivo, ani vtipne. Možno je to tým, že som videla jeho portrét a má v očiach niečo, kvôli čomu sa ho bojím...... celý text