bernadeta9876
přečtené 146
Boh múch
2004,
William Golding
Keď som knihu čítala ako tínedžerka (asi 16 ročná), tak som ju považovala za jednu z najlepších aké som prečítala. Dostala ma na niekoľko rokov a teraz ako vyše tridsaťročná som sa k nej vrátila, aby som si pripomenula ten pocit... A ten už akosi nebol taký intenzívny. Má svoje nesporné miesto vo svetovej literatúre a je to "must read" pre young adult žáner. Dokonca chápem aj to, prečo je v Amerike na zozname povinnej literatúry - toto ale usudzujem len na základe amerických seriálov a sitcomov. Ja sa nejdem tváriť, že čítam vždy len kvalitnú literatúru alebo že dokonca takúto literatúru viem jednoznačne rozlíšiť od tej nekvalitnej. Viem len povedať, či ma nejak ovplyvnila, či sa mi páčila a či dokážem nejaké nezrovnalosti v deji "prehltnúť" a prižmúriť oko, lebo viem, čo autor chcel povedať. Tu na mňa kniha mala silný vplyv, nemôžem povedať, že nie, určite už ale nie tak ako pred pár rokmi. Je to silná myšlienka a podaná skvelo. Avšak napriek tomu ako sa snaží byť alegorická je príliš jednoznačná a tá metafora je nespochybniteľná a nedáva veľmi priestor na inú interpretáciu, než aká z nej vyplýva. Je to silný symbol a keď to čítam ako alegóriu dokážem nejaké veci "odpustiť", ak nejdem až príliš do detailov. Ale ak by som išla, trochu ma mrzí nedostatočné rozvinutie postáv ako Bravčo a Simon. Na to akými nositeľmi symbolov boli oni mohli byť viac prepracovanejší. Bravčo napríklad menej otravný a jeho vzťah s Ralphom tiež hlbší, lebo potom to celkové vyznenie tohto vzťahu a ako dopadol nebolo až také úderné. Veľmi mi vadili aj spočiatku krásne opisy ostrova, ktoré som považovala za zbytočné a za vlasy pritiahnuté správanie detí, ktoré stroskotali na ostrove. To ozaj je pre nich po takejto udalosti všetko hra a vôbec nemajú strach? Vybratie Ralpha za veliteľa tiež nemá až taký pevný základ akoby mohlo mať... No a proste veľa takýchto detailov ma rozptyľovalo viac ako predtým. Našťastie myšlienka diela je dostatočne silná, aby to prebila, len ja už nemám ten pocit výnimočnosti tohto diela. Ja chápem, že v Amerike je to povinná literatúra aj zároveň preto, lebo je aj napriek tej myšlienke dostatočne, ehm... Jednoduchá - na čítanie a pochopenie toho očividného. Týmto pre mňa už nie je jednou z najdôležitejších kníh, ktoré som čítala (Meno Ruže a 1984 boli tiež na tomto zozname a ostávajú). Zároveň musím ale dodať, že je to pozoruhodné a originálne dielo, treba to prečítať, nechať ju "pôsobiť", ale ísť ďalej...... celý text
Nespavost
1997,
Stephen King
Tu podľa mňa King dosť uletel. Škoda toho. Ten román sa fakt napínavo rozbiehal a potom sa zvrtol v nejaké zvláštne sci-fi. Vlastne ani neviem presne, lebo posledných 200 strán som naozaj len preletela, aby som vedela čo ma asi čaká a neľutujem teda, že som sa do toho viac neponorila. King je pre mňa špecifický tým, že niektoré svoje príbehy nedokáže dostatočne dobre viesť celou knihou. Niektoré boli neskutočné skvosty a to nielen v rámci žánru, ale skvosty celkovo. A potom je toto zvláštne pozliepané čudo, ktoré som odložila a nedočítala. Často sa mi to nestáva a vždy som jeho knihy dočítala, aj keď so sklamaním. Tu som sa rozhodla radšej nestrácať viac čas. Nepomyslela by som si, že sa mi to pri tomto autorovi stane. Takže nehodnotím, ale som strašne rozčarovaná.... celý text
Vínna pivnica
2008,
Noah Gordon
Ja viem, že nie som cieľovka, ale touto knihou som sa prekusávala veľmi dlho. Čakala som vykreslenie atmosféry Španielska, viníc a vidieka a bola to číro číra nuda. Hlavný hrdina si organizuje vinohrad a vlastne je to celé popis toho ako k tomu príde. Okrem toho mi vôbec nie je sympatický a všetko čo chce dosiahnuť mi je úplne ukradnuté... Dočítala som to narýchlo s tým, nech je to konečne za mnou.... celý text
Milenec
2024,
Rebecca Sacks
Tak toto autorke nevyšlo! Zahryzla sa do sústa na ktoré proste nemala. Snažila sa hľadať odpovede palestínsko izraelského konfliktu, ale keďže tie otázky pokladá tak naivne, nič sa nedozvedáme. Respektíve nič, čo by sme doteraz nevedeli. V prvom rade ani neviem, či je to spoločenský alebo romantický román, pretože sa tu pohráva s oboma žánrami, ale nedotiahnuté sú oba. Ten ľúbostný príbeh je silno neuveriteľný, hlavné postavy si budujú vzťah buď cez sex alebo sledovanie seriálov... no ok. Okrem toho 19 ročný izraelský vojak sa určite nespráva tak ako by sa taký chlap správal, aspoň ja som tomu neverila. To dopisovanie bolo dosť trápne aj to vkladanie sušených kvetov do listov, vlastne všetky prejavy citov medzi týmito dvoma mi prišli pritiahnuté za vlasy, hlavne to, že si prejavovali takto náklonnosť po tak krátkej ani nie ročnej známosti. Rovnako ako aj AKOŽE prenikavé postrehy hlavnej hrdinky z Izraela, ktoré pridávala na Facebook (napr. fotky vojakov, to by nikdy nikomu neprešlo). Boli rovnako povrchné ako hlavná postava, ktorá len zato, že sa dostala do Izraela a našla si židovského frajera si teda oprášila svoje židovské korene... no ok. A kontrast k tomu všetkému je absolútne povrchné priateľstvo s Arabkou, ktoré vzniklo len tak z ničoho nič a zakladá sa prvotne na rozhovoroch o mejkape...no ok. Autorka akoby mala pätnásť rokov. Z môjho pohľadu je celý izraelsko palestínsky konflikt veľmi nejednoznačný a vinníci sú na oboch stranách, avšak jedna strana pácha genocídu a to kniha ani nepopiera. To si uvedomuje aj hlavná hrdinka, zároveň klame arabskú kamarátku, slepo preberá názory svojej sestry, aby ju klamala (! ?), no takisto cíti manipulatívnosť druhej strany, najmä v názoroch frajerovej matky na celý konflikt. A nakoniec celý ten vzťah staršej ženy a mladého muža je dosť zbytočná premisa, keďže sa k tomuto motívu nikdy nevracia a ani sa na tom ďalej nič nestavia. V úplnom závere nakoniec hlavná hrdinka v mojich očiach dopadá ako taká nedospelá krava. A keď autorka ako židovka má na to taký názor ako hlavná hrdinka, tak sa môže hanbiť a kniha teda vôbec nie je objektívna. Veď ju aj napísala židovka, takže sa čudujem, že sa čudujem. Dosť zlá kniha, naozaj.... celý text
Kapitula: Duna
2010,
Frank Herbert
Po prečítaní tohto dielu nastal veľký WTF moment. Ani nie kvôli koncu, ten som už len nasilu dobojovala s tým, že mi je úplne jedno ako táto kniha a vlastne už aj celá séria dopadne. Tak veľmi to Herbert pochoval. Prvé tri diely boli super a potom to príjemné ezoterično prekladané akciou a zaujímavými postavami a dejovými zvratmi nahradili žvásty v ďalších dieloch. Akože dôležité dejové zvraty sa preskakovali a autor mi predklad len rozsiahle (rozumej nudné) dialógy postáv, kde nie každý povedal to, čo si myslel, dookola sa tam budoval viacvrstvový dialóg či čo a absolútne to neposúvalo dej dopredu. A nakoniec keď sa dej posunul, tak z ničoho nič a ja som nechápala, či mi niečo ušlo alebo čo sa to deje?! Už keď to tak bolo od tretieho alebo asi štvrtého dielu, tak som sa na to vykašľala a pochopila, že Herbertov svet nemá logiku, on sa len deje a je jedno čo sa dovtedy budovalo. Som rada, že to pre mňa týmto dielom skončilo a nejdem už pokračovať ďalej. Nechávam priestor tým, ktorý toto dielo dokážu náležite oceniť. Ja musím uznať, že to vôbec nie je moja šálka kávy a fantasy (pre mňa stále fantasy a nie sci-fi) nechávam istý čas teraz na pokoji.... celý text
Návrat kurtizány
2017,
Victoria Blake
Pri tejto knihe som nečakala, že to bude nejaké majstrovské dielo. Avšak nečakala som ani to, že to nebude ani len príjemná oddychovka. Táto kniha bola proste len nudná a dosť zle napísaná. Jednotlivé príbehy vôbec neboli zaujímavé a ich prepojenia nefungovali tak ako to autorka zrejme zamýšľala. Asi len chcela vzdať hold Benátkam, ale ani to sa jej nepodarilo. Bola to proste bieda a postavy mi boli strašne ukradnuté, či už z minulosti alebo zo súčasnosti. A tie vzťahy medzi nimi sa nebudovali, ale autorka to vzala kratšou cestou a jednou vetou postavy do seba zaľúbila. Takže ja som aj ja rada, že som si knihu kúpila, iba zato, lebo sa predávala za drobné, inak by som kúpu ľutovala. Jednoducho povedané, neodporúčam...... celý text
Nulté číslo
2015,
Umberto Eco
Možno a teda pevne dúfam v to, že to mala byť akási satira na súčasné fungovanie médií a pokryvených neúplných právd, ktoré nám niektorí jedinci predkladajú. Potom to autorovi vyšlo, až na to,že postavy boli ploché a celkovo v konšpiráciách skáče od jednej téme k druhej a nenecháva čitateľa vydýchnuť a vstrebať to. Ja aj tak uvažujem, že tento "povrchný" štýl písania bol Ecovým úmyslom. Predsa by mi to inak k autorovi jednej z najlepších kníh aké som kedy čítala (Meno Ruže) ani nešlo. Na druhej strane, možno mu naozaj došiel dych a iba chcel týmto dielom vyjadriť frustráciu z klamlivých informácií, poloprávd a hoaxov, ktoré nás zahlcujú z každej strany. V tom prípade to bolo málo a ubíjajúce. Neviem, čo si mám o tomto diele myslieť, ale nie v tom pozitívnom zmysle slova...... celý text
Pol Potov úsmev
2017,
Peter Fröberg Idling
Opäť silná absyntovka! Dalo mi to nielen dokonalý prehľad o historickom vývoji nástupu Červených Kmérov v Kambodži, ale aj vecné úvahy o tej "pravde" podobnej ako ju spomína Orwell v 1984. Štyria delegáti prišli navštíviť "raj" šťastných ľudí. Je však pravda to, čo videli? Na druhej strane, neboli títo "spriatelení" ľudia účelovo vybratí, nakoľko nahrávali správnej strane? Okrem toho neexistuje hmatateľný dôkaz o všetkých zverstvách, ktoré sa tam páchali, iba svedectvá ľudí. Stačí to? Ale má genocída menšiu váhu ak sa dokáže, že nebolo vyvraždených 4 miliónov ľudí "iba" 750 000? Ak sa takéto vyhlásenia zakladajú na čiastočných faktoch, znamená to, že sa vôbec nestali? Lebo ak sa jedno zo štyroch vyhlásení nezakladá na pravde, je to celé klamstvo? Neprestávam uvažovať nad týmito vecami a žasnem čo všetko vyplýva z historického kontextu a v tomto prípade konkrétne zbavenie sa okov kolonialistov... A kam to až vyeskalovalo. Silná kniha!... celý text
Postřižiny
2009,
Bohumil Hrabal
Videla som film a prečítala som si aj knihu a som rovnako rozpačitá z oboch. Kniha má trochu navrch, hlavne teda ma oboznámila s Hrabalovou známou poetikou, ktorá neviem či mi úplne sadla. Tie kilometrové súvetia s popisom reálií pivovaru boli veľmi ťažkopádne a v podstate popisovali dosť banálne veci. Rozumiem, že sa tým snažil navodiť atmosféru a naozaj sa mu to v niektorýchh kapitolách darilo, niekde mi to prišlo také zbytočné. Poznačená filmom som si všade predstavovala Magdu Vášaryovú a to mi veľa vecí v príbehu uľahčovalo. Chápem o čo sa autor snažil vykreslením českých reálií, "šibnutosťou" a spontánnosťou hlavnej hrdinky, ktorá vrcholí "postrižinami" a nádejou na nový život, zbavení sa okov Rakúska,... len na úplne ocenenie by som potrebovala nosnejšiu tému. Proste to bola poeticky napísaná nuda.... celý text
Hlavne sa nezamiluj
2022,
Lea Marko
"Tečieš ako pokazená práčka" :-D Stačí vám toto ako odradenie od tejto knihy? Je veľmi zle napísaná, príbeh je veľmi plytký, rovnako aj postavy. A toľkokrát zaznie slovo šľapka bez nejakého pádnejšieho dôvodu, že je to jednoznačne dôkaz toho ako hlavná postava nemala absolútne žiadnu hrdosť. Takto ak by sa chlap reálne mal správať, tak by určite mal dostať do držky. Každý deň. Nie, takéto ženské romány nie. Ani oddychovka, ani žiadny pekný popis prostredia ako sľubuje, ani nikomu vlastne nefandíte. Preletela som to len aby som sa toho zbavila, lebo mi to sedelo do čitateľskej výzvy, ale musím sa priznať, že veľmi ľutujem, že som toto prečítala.... celý text
Šachinšach
2016,
Ryszard Kapuściński
Ejha! Takto toto bolo veľmi zaujímavé ale o to náročnejšie čítanie! Richard si jednoznačne získal moju pozornosť a určite mám chuť vyhľadať si jeho ďalšie knihy. Popisovanie jeho zážitkov a iných udalostí v Iráne malo veľkú silu. Práve preto som si tak obľúbila reportáže, dokážu otvoriť oči ako máločo. A k tomu všetkému Kapuscinski dodáva úvahy o moci, sile ľudu a nevyhnutnosti revolúcie práve v čase, keď je naozaj potrebná. Zároveň má táto revolúcia veľmi horkú príchuť, napokon asi ako každá. Mala som zimomriavky, žasla som a opäť sa dozvedela niečo iné a smutne skonštatovala, že pre niektoré krajiny je zmena z jedného extrému do iného extrému. O to zvláštnejšie si je to uvedomiť po všetkých tých cestovateľských podcastoch, ktoré počúvam a kde sa všetci zhodujú na iránskej pohostinnosti a inteligencii ľudí tam žijúcich a v zahraničí študujúcich. Nuž, Irán je zrejme plný kontrastov, len neviem či ho niekedy chcem navštíviť.... celý text
Zvěrolékař na blatech
2005,
James Herriot (p)
Veľmi milá, jednoduchá jednohubka, ktorá pobaví a umožní vydýchnuť. Avšak nič viac to nedáva, čo som vlastne ani nečakala. Videla som seriál (All the Creatures, Great and Small) a kniha bola ešte vtipnejšia. Vlastne k tomu ani nemám viac čo dodať, príjemné osvieženie, ale zas žeby to nejak extra pohlo mojím svetom, to nemôžem povedať. Príjemné anglické prostredie, moje milované zvieratá a vtipné vidiecke postavičky sú niečo čo proste tomu dodávalo predsa len štipku niečoho viac,... Ale len štipku. 3,5 z 5. P. S. : Čítané v slovenčine s názvom Keby tak vedeli hovoriť.... celý text
