bulat
přečtené 725
Obrazy války
2011,
Richard Holmes
Podrobný psychologický rozbor, čo sa deje s vojakom a jeho mysľou od začiatku výcviku až do viac či menej trpkého konca.
Intelektuál ve dvacátém století: Rozhovor Timothyho Snydera s Tonym Judtem
2013,
Tony Judt
Táto kniha je ako starostlivo obrúsený diamant- z každej strany človek uzrie inú plôšku a iný farebný pohľad na históriu i samotného autora. Osobne za vrchol považujem partie venujúce sa úlohe histórie v spoločnosti: "Oboznámenosť s minulosťou je pre otvorenú spoločnosť nesmierne dôležitá. Manipulácia s dejinami je spoločným rysom všetkých autoritatívnych spoločností 20. storočia. Deformácia minulosti patrí medzi najstaršie formy kontroly poznania. Pokiaľ máte v rukách moc nad výkladom toho čo sa stalo, alebo o tom môžete klamať, tak máte pod kontrolou súčasnosť i budúcnosť. Preto je nevyhnutným pravidlom každej demokracie, že občania majú byť historicky poučení." Ponúka sa otázka, aká je v dnešnej dobe u ľudí ona historická poučenosť. Domnievam sa, že u väčšiny populácie veľmi chabá až takmer žiadna. To je jeden z dôvodov, prečo i formálne vzdelaní občania veria rozmanitým alternatívcom, manipulátorom a konšpirátorom. Tí ako prví halasne vyzývajú dôverčivých a naivných ľudí, aby neboli ovcami, ktoré sa nechajú ochotne zmanipulovať. V prvom rade však sami využívajú onej historickej a inej nevzdelanosti a manipululú mienkou a názormi nepoučenej väčšiny naprosto brutálnym spôsobom. Avšak na druhú stranu- pokiaľ poznáme iba ohradu vlastného košiara a máme len nejasné a hmlisté povedomie o existencii zlého vlka niekde tam vonku, zaslúžime si niečo iné?... celý text
Lidské tělo - Srozumitelný a zevrubný průvodce po strukturách a funkcích lidského organismu
1996,
kolektiv autorů
Zdivočelý kontinent: Evropa po druhé světové válce
2015,
Keith Lowe
"Poválečná léta jsou jedním z nejvýznamnějších období novodobé historie. Každý, kdo chce skutečně porozumět Evropě v její dnešní podobě, musí nejprve pochopit události, k nimž na kontinentu došlo během tohoto důležitého období.... Nenávist nevyvoláváme tím, že si připomínáme hříchy minulosti, nýbrž tím jak si je připomínáme. Ti, kdo chtějí využít nenávist a nevraživost ke svým vlastním cílům, ukazují jednostranný pohled na historii. Vytrhávají události z kontextu, vinu vidí jen na jedné straně. Pokud chceme koloběh násilí a nenávisti zastavit, musíme si počínat opačně- ukázat, jak zločiny minulosti zapadají do dějinných souvislosti, jak vina nikdy neulpívá pouze na jedné straně, nýbrž na celé řadě aktérů. Musíme se vždy snažit zjistit pravdu a pak tuto pravdu nechat odpočívat v pokoji... " Osobne si myslím, že autor sa vo svojej knihe onej pravde priblížil hodne blízko. Až sa z toho dakedy môže zdvíhať žalúdok. A práve preto je to jedna z kníh, ktorú by ľudia mali čítať- hoc aj za trest. Inak budeme odsúdení onu odpudivú históriu v budúcnosti opakovať.... celý text
Lidé a dějiny: K roli osobnosti v historii v multidisciplinární perspektivě
2017,
Miroslav Bárta
Podľa mojho názoru sa jedná o jednoznačne najslabšiu knihu celej trilógie. Nepopieram, že zoznam vybraných osobností je vcelku zaujímavý, o mnohých som buď netušil, alebo sa aspoň dozvedel nové veci. Avšak centrálna jednotiaca linka tu nie je takmer žiadna. Avizovaná úloha jednotlivca v dejinách je tak všeobecná platforma, že nie je schopná knihu udržať pohromade. Ak by autori vybrali 40 úplne iných osobností, nič by sa nezmenilo. Voľba postáv totiž budí dojem náhodného výberu (okrem toho, že sa vyhýbali tým chronicky najznámejším postavám). Veľakrát som mal neodbytný dojem, akoby autori povyťahovali a zrecyklovali staršie veci zastrčené v šuplíkoch a narýchlo z nich zosmolili akože ucelenú knihu. Uvedená kniha nie je vyslovene zlá, ale je rozhodne zbytná. Zbytná časom stráveným pri čítaní, investovanými peniazmi aj miestom zaberajúcim v mojej knižnici.... celý text
Poválečná Evropa: Její historie od roku 1945
2017,
Tony Judt
Snímam klobúk pred autorom a týmto jeho dielom. Kniha je príkladom, ako má vypadať poctivá a pritom čtivá historická práca. Nejedná sa len o popis samotnej povojnovej histórie ale aj o jej podrobnú a prenikavú analýzu. Čiže nielen ako sa to stalo ale i prečo sa to odohralo. Autor sa nezameriava len na vonkajšie atribúty dejín ale aj na intelektuálno-kultúrne podhubie tej ktorej dekády. Výborne tak vystihuje ducha danej doby- od nadšených (či povinne budovateľských) päťdesiatych rokov, cez opojné šestdesiate a cynické sedemdesiate roky až po globalizované a postideologické 90. roky 20. storočia. Kto chce pochopiť európsku súčasnosť, musí byť oboznámený i s posledným polstoročím európskej histórie. Treba len trochu chcieť !... celý text
Pomsta geografie: Co mapy vyprávějí o příštích konfliktech a boji proti osudu
2015,
Robert D. Kaplan
Prehľadná kniha o geopolitike- čiže ako mapy a geografia predurčujú a formujú politiku jednotlivých štátov.
Obsahuji davy
2017,
Ed Yong
Jedna z najlepších populárne-náučných kníh o mikroorganizmoch, akú som za posledné roky čítal. Nad faktografickými nepresnosťami (100-400 MILIÓNOV hviezd v našej Galaxii, VIROVÉ kmeny E.coli, ponorka pronikla 250 ! mil pod hladinu... ) vzniknuvšími pravdepodobne prekladom som ochotný privrieť oči. Knihu vrelo doporučujem- zmení váš "pohľad" na neviditeľný svet baktérií a garantujem vám, že pri čítaní veľakrát zažijete onen báječný WAU pocit!... celý text
V zajatí geografie
2017,
Tim Marshall
Výstižné, stručné, chladnokrvné a nesentimentálne zhrnutie súčasnej geopolitiky. A navyše pravdivé.
K čemu je dobrá válka?
2017,
Ian Morris
Hmm, tak to vypadá, že som prvý čitateľ tejto knihy na tunajších stránkach. Na knihu som čakal asi rok od doby, ako vydavateľ avizoval a postupne odkladal jej edíciu. Ale podarilo sa nakoniec! Kniha je to nesmierne podnetná a svojim námetom (zdanlivo) paradoxná. Autor rozvíja koncept tzv. produktívnej vojny- čiže vojny, ktorá v konečnom dosledku spája menšie celky a komunity do vačších útvarov, ako sú štáty, ríše či globálni strážci poriadku. Po odoznení počiatočneho násilia sa nakoniec obyvatelia integrovaných celkov majú lepšie, menej zomierajú násilnou smrťou a sú bohatší. Tento vývoj nie je zďaleka rovnomerný, a je badateľný iba z velkého časového odstupu. Na celý proces majú vplyv nielen inovácie vo vojenskej technike a stratégii ale i tzv. kontraproduktívne vojny, ktoré naopak rozdrobujú veľké celky na menšie. Vrcholom celej knihy je predposledná kapitola, kde sa autor venuje násiliu a vojnám z evolučního pohľadu. Načrtáva rozdiely v prístupe k násiliu u šimpanzov, bonobov a ľudí. Za násilie nie je zodpovená inteligencia ale spoločenskosť a predovšetkým silná teriotalita daného druhu. Bonobovia majú niekoľko adaptácii, ktoré im umožnili zbaviť sa násilia v evolučne relatívne nedávnej dobe. U ľudí a šimpanzov sa tak nestalo. Záverečná kapitola je trochu uletená, zo sféry science-fiction. Možno chcel dať autor knihe nejaký (snáď) optimistický záver. Ale budiž. Bez tohoto dodatku hodnotím knihu ako vynikajúcu.... celý text