bulat
přečtené 725
Evoluce boha
2011,
Robert Wright
Kniha ma rozhodne nesklamala. Nejedná sa samozrejme o evolúciu boha, ale o evolúciu ľudských predstáv o bohu. Prevažná časť sa venuje práve materialistickému pohľadu na vznik jednotlivých náboženstiev od prírodných kultov až po veľké monoteistické náboženstvá. Za najdôležitejší faktor ovplyvňujúci vlastnosti toho-ktorého boha autor považuje konkrétne spoločensko-politické podmienky, v ktorých sa daný národ nachádzal. Tieto podmienky sa v priebehu histórie veľmi často menili, čomu sa prispôsoboval i daný boh (respektíve sa prispôsobovali predstavy o ňom). Ostatne, náboženské knihy sú častokrát mnohoznačné a protirečivé a dá sa v nich vždy nájsť presne to, čo je v danej dobe potrebné. Celou knihou sa tiahne asi najdôležitejšia myšlienka, že v histórii ľudstva sa postupne rozširoval okruh ľudí, ktorí boli navzájom v kontakte, čím sa rozširovala i sféra morálnych ohľadov voči týmto ľuďom. Vždy keď bol tento kontakt obojstranne výhodný, mali ľudia skôr tendenciu správať sa, ak nie priateľsky, tak aspoň tolerantne, čomu sa prispôsobovalo i oficiálne náboženstvo. V závere knihy autor rozoberá myšlienku trvalého morálneho smerovania dejín ľudstva a v tejto "morálnej evolúcii" hľadá vyšší a na ľudstvu nezávislý zmysel- čiže špecifického abstraktného boha. V tejto časti sa s názorom autora nezhodujem. Nezastávam názor, že morálka je viazaná iba na boha či náboženstvo. Tie sú naopak v dnešnej dobe skôr kontraproduktívne až škodlivé vzhľadom na akýkoľvek morálny posun ľudstva. Navyše celá táto konštrukcia pôsobí ako typický "boh medzier"- autor sa snaží božstvo vtesnať do poslednej štrbiny v poznaní, kam to snáď ešte vtesnať ide. Úplne posledná kapitola sa venuje prvotnému vzniku náboženských predstáv, psychologickému pozadiu a výbave našich predkov, vďaka ktorej začali veriť v nadprirodzeno. Knihu môžem určite doporučiť, i keď zapáleným veriacim asi po chuti veľmi nebude.... celý text
1 + 1 = 1: Rovnice života a symbiotická ®evoluce
2017,
John Archibald
Vydarená a nerozvláčna kniha o vzniku eukaryotickej bunky, čiže o procese tzv. endosymbiózy. O čo sa v stručnosti jedná? V podstate ide o to, ako sa z baktérie postupne vyvinuli zložitejšie organizmy a v konečnom dôsledku i človek. Na začiatku jedna baktéria pohltila inú baktériu, nestrávila ju a vznikla mitochondria, potažmo prvá moderná (eukaryotická) bunka a vlastne prvý "živočích". Táto bunka o niečo neskôr pohltila ďalšiu baktériu, tentokrát fotosyntetizujúcu sinicu a pretvorila si ju na chloroplast. Tým sa otvorila cesta ku vzniku rastlín. Ale to nie je všetko! Uvedené príklady sú tzv. primárnou endosymbiózou. Existuje i sekundárna endosymbióza - pri ktorej jedna eukaryotická bunka pohltila INÚ eukaryotickú bunku (so sinicovým chloroplastom vo vnútri). Výsledkom je bunka vo vnútri bunky a to celé vo vnútri ďalšej bunky! Primárna endosymbióza - vznik mitochondrie a chloroplastu bola (možno) unikátnou udalosťou. Sekundárna endosymbióza vznikala opakovane a zrejme sa odohráva i v súčasnosti. Uvedenú knihu by som porovnal z tromi inými titulmi. Prvým je Symbiotická planéta od Lynn Margulisovej- priekopníčky endosymbiotického pôvodu bunkových organel. V tejto knihe sa autor striktnejšie drží dokázaných faktov a koriguje Margulisovej prehnané nadšenie z endosymbiózy- napríklad v prípade vzniku cytoskeletu a eukaryotických bičíkov nikdy nebol preukázaný bakteriálny pôvod. Ďalšími podobnými titulmi sú knihy Vývoj života a Síla, sexualita a sebevražda - obidve od Nicka Lanea. Tieto knihy sa venujú problému raného bunkového života a mitochondrií podrobnejšie. Každopádne ako úvod do problematiky môžem knihu Johna Archibalda určite doporučiť.... celý text
Teorie memů. Kultura a její evoluce.
2001,
Susan Blackmore
Neobyčajne zaujímavá kniha na tému evolúcie kultúry. Autorka vychádza z predpokladov biologickej evolúcie, pri ktorej replikátorom- génom ide o vlastné zmnoženie a prenos do ďalšej generácie. Kultúrne jednotky čiže memy pokladá za replikátory samostatného typu, ktoré sú do značnej miery nezávislé na evolúcii biologickej a súťažia o možnosť replikácie v našich mozgoch. Väčšinu vývoja sú gény i memy navzájom zviazané v rámci biologicko-kultúrnej koevolúcie, takže kultúra nám a našim génom prevažne prospieva. Avšak autorka vyvracia predpoklad, že kultúra je pes uviazaný na genetickej reťazi. Naopak- v mnohých prípadoch sú gény vo vleku sebeckých memov a kultúry, pretože jej evolucia je podstatne rýchlejšia a predovšetkým nezávislá. Gény jednoducho memom a kultúre nestíhajú. To vysvetľuje aj veľmi časté prípady zdanlivej maladaptácie v našej spoločnosti- čiže chovaniu, ktoré neprospieva našim génom. Dakedy im dokonca vyslovene škodí. Kultúrne memy zohrali dôležitú úlohu pri vzniku našich predimenzovaných mozgov, reči, písma, ale sú aj podstatou vzniku spoločenského altruizmu náboženstva ako takého. Nakoniec sa autorka dostáva k otázke nášho vedomia a prekvapivému záveru týkajúceho sa našej slobodnej vôle. Osobne považujem za veľmi zábavné pozerať sa na nás a našu spoločnosť optikou tejto teórie- človek s pobavením pochopí mnohé príčiny nezmyselného až sebepoškodzujúceho spoločenského správania ľudí- od konšpiračných teórii a antiočkovacích sekt až po manipulačné metódy biznisu a marketingu. Parazitizmu sa totiž darí aj v kultúrnej oblasti a parazitické memy sa šíria obzvlášť rýchlo. Uvedená kniha je jednou z tých, o ktorej máte chuť povedať svojim známym. Čiže "Teorie memů" je úspešným memom!... celý text
Kolaps
2008,
Jared Diamond
O nórskom osídlení Grónska som nevedel zhola nič. A o Veľkonočnom ostrove snáď iba to, že tam ktosi kedysi dávno vztýčil schematické sochy ponášajúce sa na anglických lordov. Netušil som, že 74% územia Japonska tvoria lesy. Súčasne ale Japonci- ako dovozci dreva patria k najväčším ničiteľom tropických pralesov v juhovýchodnej Ázii. Tipovali by ste, že ekologicky najviac zničenou krajinou v Európe je Island? Celá kniha je neuveriteľne pútavo napísaná a prístupná laickému čitateľovi. Autor kladie dôraz predovšetkým na enviromentálne príčiny kolapsu a zániku väčších či menších civilizácii - ale za dôležité pokladá i vnútorný spôsob reakcie danej spoločnosti na vonkajšie faktory. Spolu s Tainterovou knihou Kolapsy složitých společnosti asi najlepšie pojednanie na danú tému.... celý text
Jak se dělá evoluce – Labyrintem evoluční biologie
2017,
Jan Zrzavý
Jedna z najlepších kníh na danú tému, aká sa mi za posledné roky dostala do ruky- a to nielen v kontexte českom ale i medzinárodnom. Je to taká "skoroučebnica" pre poučených laikov, ku ktorým sám patrím. Najviac príbuznou knihou je asi Flegrov Úvod do evoluční biologie. Obsahovo sa obe knihy dosť prekrývajú, Flegrova kniha je možno o chlp odbornejšia, táto je však napísaná prístupnejším a ľahším štýlom, odhliadnuc od toho, že miestami je i mimoriadne vtipná. Knihu doporučujem zakúpiť, o pár rokov ju pravdepodobne nezoženiete.... celý text
Periodické království
2005,
Peter Atkins
Príklad knihy, kde autor evidentne nie je platený od počtu slov či strán ale napíše presne toľko, koľko je potrebné napísať. Rozsahom je táto kniha útla, ale obsahom mimoriadne zaujímavá. Už metafora periodickej sústavy ako pomyselnej krajiny prvkov je nápaditá. Navyše je tu veľmi prístupne a názorne vysvetlený vzťah medzi hmotnosťou jednotlivých atómov a ich veľkosťou, ionizačnou energiou a elektrónovou afinitou. To vysvetľuje ich možnosti a ochotu vstupovať do chemických zvazkov. Proste celá chémia vysvetlená stručne ale zároveň fundamentálne.... celý text
Periodické příběhy
2016,
Hugh Aldersey-Williams
Uvedená kniha bola pre mňa sklamaním. Čakal som viac chémie a odbornejších informácii z úžasného sveta chemických prvkov. Miesto toho sa jedná skôr o obraz jednotlivých prvkov v spoločnosti a umení. Zopár zaujímavych informácii som sa dozvedel- napríklad že v Rusku boli v r. 1928 v obehu trojrubľové platinové mince, pretože nevedeli, čo si s týmto kovom počať. Alebo že na dvore Napoleona III jedol kráľ s vtedy vzácnym hliníkovým príborom, zatiaľčo menej urodzení sa museli uspokojiť so strieborným servisom. Avšak prehrýzť sa tým neuveriteľným množstvom informačnej vaty bolo občas na nevydržanie. Jedna z mála kníh, ktorú som odložil nedočítanú ...... celý text
Matematický vesmír
2016,
Max Tegmark
"Na tej najzákladnejšej úrovni je naša realita matematickou štruktúrou, takže jej elementárne prvky nemajú vôbec žiadne vnútorné vlastnosti. Žijeme v relačnej (vzťahovej) realite- vlastnosti sveta nevyplývajú z vlastností jeho základných kameňov, ale len zo vzájomných vzťahov medzi týmito stavebnými kameňmi. Vonkajšia realita je viac ako len suma jej častí- má veľa zaujímavých vlastností i napriek tomu, že jej elementárne časti nemajú vnútorné vlastnosti žiadne." Autor razí kontroverznú a originálnu myšlienku, že nežijeme v realite, ktorá je dobre popísateľná matematikou, ale v realite ktorá sama JE matematickou štruktúrou. Napríklad: na bazálnej úrovni sú všetky elementárne častice objekty bez vnútornej štruktúry, charakterizované iba zopár číselnými hodnotami. A podobne je na tom základná štruktúra priestoru a času. Po prečítaní knihy už podobné myšlienky nepovažujem za absurdné ale iba za nekonvenčné - o fyzikálny mainstream sa totiž rozhodne nejedná :-)... celý text
Nahá opice
1971,
Desmond Morris
Kniha presne 50 rokov od svojho vzniku síce stratila čo-to zo svojej aktuálnosti a niektoré názory sú už dávno prekonané až archaické /napríklad vznik homosexuality/, avšak ako celok knihu hodnotím kladne. Ako píšu iní autori v inej knihe- človek nevznikol z opice, dokonca človek a opica nemajú spoločného predka. Ono totiž platí, že človek JE opica!... celý text
Adam a jeho rod
2005,
Spencer Wells
Úžasná detektívka o tom, ako sa moderný človek rozliezol z Afriky po celej planéte. Hlavnými stopami, ktoré poslúžili k odhaleniu "páchateľa" je mitochondriálna DNA a predovšetkým mužský chromozóm Y (odtiaľ názov knihy). Pre mňa osobne kniha poskytla mnohé prekvapivé odhalenia- netušil som, že prvá vlna osídlenia Austrálie moderným človekom je staršia, ako osídlenie Európy. A že samotná Európa nebola osídlená migráciou cez Blízky východ a Balkán, ale predovšetkým zo strednej Ázie - z oblasti dnešných stredoáziských republík. Do svojich domovov sme sa dostali riadne veľkou obkľukou!... celý text
Bohatství a bída národů
2004,
David S. Landes
Osobne mám rád dejiny sveta podané z pohľadu ekonómie. Uvedený titul, i keď je 20 rokov starý ma preto rozhodne nesklamal. A taktiež nestratil nič zo svojej aktuálnosti. Od tej doby vyšlo viacero titulov na túto tému - napríklad Ferusonova Civilizace alebo Proč státy selhávají od Darena Acemoglu. Všetky tieto tituly sú si v podstate podobné - a novší autori zcela určite čítali i túto knihu. Autor v tejto knihe navyše nie je prehnane politicky korektný, čo mu umožňuje pomenovať čiernu čiernou a bielu bielou. Ona často preklínaná a očierňovaná západná civilizácia sa za svoj prínos ľudstvu rozhodne hanbiť nemusí ...... celý text
Vládce parazit
2005,
Carl Zimmer
Ak máte to šťastie, že vám uvedená knižka drieme neprečítaná v zastrčenom kúte knižnice, tak neváhajte a rýchlo po nej siahnite. Odmení sa vám úžasným pohľadom do takmer neznámeho sveta, ktorému sa nevyrovná ani fantázia hoolywoodskych machrov. A ak ju doma nevlastníte, nuž máte holt smolu ... :-)... celý text
Říše slova: Jazykové dějiny světa
2007,
Nicholas Ostler
Skvelá kniha nabitá informáciami do tej miery, že až praská vo švíkoch... a okrem toho, neskutočne zaujímavý a originálny pohľad na dejiny sveta !