bulat
přečtené 725
Politický řád a politický úpadek
2018,
Francis Fukuyama
Recept, ako z troch hlavných ingrediencí, a síce silného štátu, právneho poriadku a demokratickej zodpovednosti, upiecť chutnú bábovku v podobe liberálnej demokratickej spoločnosti. Dôležité je nielen to, aby boli poruke všetky ingrediencie, ale taktiež aby sa pridávali v správnom poradí. A aj vtedy sa výsledok podarí iba občas, častejšie skonči ako ťažko stráviteľná či úplne nepožívateľná gebuzina. Prečo? Prečítajte si brilantného Fukuyamu.... celý text
Obyčejní muži: 101. záložní policejní prapor a "konečné řešení" v Polsku
2002,
Christopher R. Browning
Mimoriadne zaujímavá kniha, či skôr štúdia o tom, ako sa z obyčajných nemeckých mužov stredného veku stali profesionálni zabijaci. Autor sleduje vznik a činnosť jednej konkrétnej policajnej jednotky, ktorá sa podieľala na "konečnom riešení židovskej otázky" v Poľsku, konkrétne v lublinskej oblasti. Celá jednotka mala 500 mužov a počas celej vojny bola zodpovedná za smrť 85 tisíc ľudí. Časť tvorili priame masové vraždy zastrelením obetí do zátylku, vrátane žien a detí. Zvyšok boli násilné evakuácie z ghet a trasporty do vyhladzovacích táborov, na ktorých sa táto jednotka masívne podieľala. Po podrobnom popise hlavných aktérov a činov tejto jednotky autor v druhej časti analyzuje príčiny tohto neľudského konania. V žiadnom prípade sa nejednalo primárne o jednotku vrahov či sadistov. Prevažná väčšina z týchto mužov boli stredostavovskí či robotnícki otcovia rodín z Hamburgu, v stredných rokoch. Výborný je rozbor faktorov a podmienok, ktoré viedli k ich postupnej premene. Na začiatok je nutné jednoznačne uviesť, že oní muži NEMUSELI zabíjať bezpodmienečne. Každý z nich mohol odmietnuť a najhoršie čo mu hrozilo, bol výsmech kamarátov či veliteľa. Za celú vojnu nebol preukázaný jediný prípad trestu za odmietnutie strieľania neozbrojených civilistov. I v tejto jednotke 10-20% mužov zabíjať odmietlo a neniesli zato žiadne osobné ani profesné následky. Prečo teda zvyšných 80-90% zabíjalo? Odpoveď na túto otázku je najhodnotnejšou časťou celej knihy. Nejednalo sa o jednu izolovanú či jasnú príčinu, ale o súbeh mnohých rôznych faktorov. Na začiatku bola dlhodobá rasová propaganda potencovaná vojnou, ktorá jej účinky zosilňovala. Došlo k mimoriadnemu odľudšteniu obetí, hlavne Židov, čím sa vytvorila obrovská psychologická priepasť medzi vrahmi a obeťami. Svoj podiel zohrala aj deľba práce pri chytaní a vraždení ľudí, pretože pri nej nedochádzalo k priamemu fyz. kontaktu s obeťou. Ale to nebolo celé. Sú aj ďalšie psychologické okolnosti, ktoré sa zapojili do činnosti- napríklad ochota ľudskej bytosti podriadiť sa autorite či skupinová dynamika a psychológia. Ale autor jednoznačne zdôrazňuje, že pochopenie príčin tohto konania nevedie k ich ospravedlneniu. Pretože v konečnom dôsledku mal každý jeden z vrahov možnosť voľby sa týmto činom vyhnúť. A to bez následkov. To, že sa väčšina rozhodla vraždiť, vypovedá niečo viac o ľudskej povahe i spoločnosti ako takej. V prípade naplnenia "správnych" podmienok sa uvedené činy můžu opakovať kdekoľvek a kedykoľvek. Práve tento varovný prst považujem za najnaliehavejší odkaz tejto neveľkej avšak zásadnej knihy.... celý text
Jsme téměř 100% šimpanzi? Lidoopi, lidé a geny
2006,
Jonathan Marks
Autor sa od začiatku do konca až s obsedantnou posadnutosťou naváža do genetiky a genetikov. Nepopieram, že tento obor nemá i svoju temnejšiu minulosť, ale vykresiť ho len a len v najčiernejších farbách je totálne nevierohodné. Pôsobí to dojmom, akoby autor za mlada v škole prepadol z genetiky a teraz má nutkavú potrebu vyrovnať si účty. Alebo mu azda nejaký chlípny genetik zviedol manželku? Inak kniha nie je úplne zlá. Etické a filozofické aspekty vedeckého výskumu v biológii ma zaujali a dokonca by som v mnohom s autorom i súhlasil. Proti jeho téze, že rasa je predovšetkým spoločenský a nie biologický konstrukt, nemožno nič namietať. Záver však akékoľvek náznaky pozitívneho dojmu zadupal do zeme- autor sa konečne odkopal, porátal sa s militantným darwinizmom a slzu z oka vypustil nad chudákmi utláčanými kreacionistami. Čo sa vedeckých faktov týka, kniha mi príliš zaujímavéhho nepriniesla, posledná kapitola ma už vyslovene nudila.... celý text
Sedm hříchů paměti
2003,
Daniel Schacter
Autor v knihe vyčleňuje, definuje a analyzuje sedem nedostatkov, čiže dedičných hriechov našej pamäti. Prvým hriechom je ZABÚDANIE- čiže slabnutie pamäti plynutím času. Druhým je ROZTRŽITOSŤ, jav daný absenciou pozornosti, kedy sa pamäťový vnem neuloží. Má veľa čo do činenia s tzv. automatizmami. Tretím hriechom je BLOK, kedy si nemožeme spomenúť napríklad na meno známej osoby- je to onen pocit "mám to na jazyku". V poradí štvrtým hriechom je ZÁMENA- buďto zameníme realitu za fantáziu, alebo si spomenieme na reálnu udalosť, ale prisúdime jej nesprávne miesto a čas. Piatym nedostatkom je SUGESTIBILITA, čiže vkladanie umelých spomienok zvonku, napríklad vplyvom sugestívne kladených otázok. Šiestym hriechom je SKRESLENIE- pri ktorom neustále meníme, upravujeme svoje spomienky podľa našich aktuálnych stavov a potrieb. Naše spomienky tedy v plnej miere neodrážajú skutočnú minulú realitu, ale priplieta sa do nich aktuálna súčasnosť. A napokon posledným, siedmych hriechom je PERZISTENCIA čiže pretrvávanie, čo je opakované vynáranie sa nepríjemných, často traumatizujúcich spomienok. V poslednej kapitole autor vyššie uvedené nedokonalosti začleňuje do širšieho rámca evolučnej psychológie- v tomto svetle oné hriechy nie sú žiadnou konštrukčnou chybou, sú skôr vedľajším efektom adaptívnych vlastností pamäti, bez ktorých by sme sa nezaobišli ani neprežili. Sú teda hriechmi i cnosťami zároveň, sú kompromisnou cenou, ktorú platíme za iné vymoženosti nášho pamäťového systému. Preto je takmer isté, že uvedené hriechy a nedostatky pamäti z našich životov len tak nezmiznú.... celý text
Sedm dcer Eviných
2004,
Bryan Sykes
Autor pomocou výskumu mitochondriálnej DNA odhaľuje mnohé, dnes už všeobecne známe veci. Mitochondriálna DNA má totiž jednu skvelú vlastnosť - dedíme ju iba po matke, takže nepodlieha mišmašu sexuálneho kríženia. Možno ju spoľahlivo vystopovať ďaleko do minulosti. Autor na začiatku- len tak na rozjazd vyrieši záhadu vraždy rodiny ruského cára Milkuláša II a domnelej preživšej princezny Anastázie. Následne mitochondriálna DNA definitívne uzavrie spor o pôvode domorodých obyvateľov Oceánie. Áno, naozaj pochádzajú z Ázie a nie z Ameriky, konkrétne niekde z oblasti Tchaj-wanu,. Thor Heyerdahl so svojou loďou Kon-tiky nemal pravdu. Hlavnou témou knihy je však pôvod "domorodých" Európanov, teda nás samých. Zásadná otázka znie: Pochádzame z kromaňonských lovcov a zberačov, ktorí sa postupom času priučili obrábať zem a chovať domáce zvieratá? Alebo sú našimi predkami relatívne nedávni prisťahovalci z blízkeho východu, ktorí vytlačili a možno i zdecimovali pôvodné lovecké obyvateľstvo? Autor poskytuje na základe výskumu jednoznačnú odpoveď (nebudem prezrádzať). Postupne sa dostáva k siedmim genetickým materským líniám, siedmim našim pramatkám, k potomkom ktorých patrí drvivá väčšina dnešných Európanov. Nieže by iné ženy v tých dávnych dobách nežili. Žili, akurát ich línie sa cez súvislú reťaz ženských potomkov nezachovali do dnešnej doby. Ako bonus autor ponúka autentický pohľad do nemilosrdného sveta špičkovej vedy. I napriek tomu, že mnohé z uvedených faktov mi boli dobre známe, pri čítaní tejto knihy som sa náramne bavil.... celý text
Absolutní válka: Sovětský svaz za druhé světové války
2011,
Christopher D. Bellamy
Bellamyho dielo Absolutní válka si zaslúži absolútne hodnotenie. Titulov o II. svetovej vojne je nepreberné množstvo, ale tento v celej plejáde z mnohých dôvodov vyniká. Objemná kniha má takmer 800 strán a venuje sa čiste východnému frontu- vojne medzi nacistickou Nemeckou ríšou a Sovietskym zväzom. Rozhodne sa nejedná o suchopárny a do najmenších podrobností dovedený popis jednotlivých vojnových akcií. Tie sú poctivo ale s patričným nadhľadom popísané, včetne rozličných štatistických údajov týkajúcich sa jednotlivých frontov a operácii, ale do takej miery, aby čitateľ nestratil celkový nadhľad a neutopil sa v detailoch. Bravúrne autor popisuje organizačnú zložku vojny v Sovietskom zvaze, od kolosálneho presunu priemyslu z ohrozeného západu krajiny na Ural či Sibír, po totálne zapojenie celej spoločnosti do služby jedinému cieľu- vydržať nápor, otočiť koleso dejín a napokon i zvíťaziť. Veľká pozornosť je venovaná i niektorým bežne opomínaným faktorom- napríklad úlohe NKVD vo vojne ako aj úlohe žien v Červenej armáde. Príslušníci NKVD neboli len tajní, ktorí železnou rukou ovládali celú spoločnosť, i keď aj to riadne prispelo k víťazstvu v tomto konflikte. Tieto divízie taktiež bojovali po boku regulérnej armády a vyznamenali sa napríklad pri obrane Leningradu i Stalingradu. Väčšinou mali dokonca lepší výcvik, morálku i vybavenie než obyčajná armáda. A čo sa týka úlohy žien, bojovalo ich takmer 2 milióny. A neboli to len zdravotníčky či ošetrovateľky, veľa ich slúžilo v letectve a mnohé bojovali v prvej línii, častokrát statočnejšie než ich mužskí kolegovia. Veľkú pozornosť venuje autor aj jednotlivým hlavným aktérom vojny, predovšetkým Stalinovi a jeho najdôležitejším vojvodcom. Podrobne analyzuje, ako dospeli k rozhodnutiam, prečo sa rozhodli práve tak a nie inak, ako aj tomu, aké mali tieto rozhodnutia dôsledky. Parádne popisuje postupný vývoj stratégie sovietskej armády, ktorá bola prakticky 2x kompletne vymazaná z povrchu zemského a v podstate až jej 3.vydanie sa stalo onou víťaznou verziou, ktorá došla až do Berlína. V tomto diele je veľmi veľa vecí a faktov, ktoré by stáli za zdôraznenie, ale to by som sa musel rozpísať na veľa strán. Ešte na záver mi nedá nespomenúť niektoré pikošky, ktoré poľudšťujú aj takých tyranov akým bol Stalin. Ten mal vyvinutý nielen svojský zmysel pre lišiacky humor, ale počas vrcholného ohrozenia Moskvy ako jeden z mála zostal v metropole. Protiletecký kryt mal zhotovený v stanici metra, kde prespával na matraci za stenou z preglejky, pričom okolo jazdili vlakové súpravy! Alebo vtipná príhoda o tom ako sa i najstatočnejší maršál bál svojej... lekárky! Nechcem sa už ďalej zoširoka a nadšene rozpisovať, na záver snáď len dodám, že táto výnimočná kniha by si odo mňa vyslúžila mimoriadne hviezdičiek šesť.... celý text
Sovětská tragédie: Dějiny socialismu v Rusku v letech 1917–1991
2004,
Martin Malia
Ľudia páchajú najvačšie zverstvá v mene tých najvyšších ideálov. A pokiaľ tie ideály sú z ríše utópie, sú bezpodmienečne odsúdené k zániku. Sovietska tragédia spočíva v tom, že tento beznádejný zápas o utópiu trval celých 70 rokov s neblahým následkom miliónov obetí. A v istom zmysle jeho dosledky pretrvávajú dodnes.... celý text
