Dada077
přečtené 903
Kdo pije potmě víno
1988,
Jan Skácel
... i balvany mají srdce A prý je to ta nekřehčí část kamene.... Na prázdnej dlani s kamienkom, raz zovretej v päsť, raz otvorenej dokorán dočítala som a uvoľnila ten pohyb, nech ide s vôňou strnísk a lúk. Už kopnieť bude hruda, keď nadhodím ho občas v dlani ešte, raz s úsmevom, raz s vráskou vôkol úst. Pán Skácel odišiel v roku, keď poézia zaklopala u mňa doma, zmoknutá a otrhaná, srdce takmer nečujné, strachom zovreté, aby som ju prichýlila, zabalila do deky a ponúkla ju čajom. Ešte cítim tú slzu ľútosti... ... a promiňte, že tak prerývaně čtu úryvky ze slepecké knihy života. Mám poraněný prst a písmena mne bolí...... celý text
Deň, keď sme zmizli
2016,
Lucy Robinson (p)
Orientácia podľa názvu mi nevyšla. Nikoho neuniesli, nikto sa nestratil. Obe (asi boli dve, lebo ani po dočítaní to poriadne neviem) baby zo svojho doterajšieho života zmizli dobrovoľne, aby začali niekde od nuly. Deň v názve je tiež nepochopiteľný, lebo ako medzník s dôrazom nikde dej nezlomil, ani nerozdelil. Z knihy poznať, že sa jedná o autorkinu prvotinu. Celých dvesto strán sa nič nedeje, resp. deje, ale nevedela som, čoho sa chytiť, čo je „ťah“ príbehu. Medzi riadkami sa občas mihol záblesk dopadu psychoprofilu niektorej postavy na vývoj udalosti. Text tlačený kurzívou, ktorý naznačuje udalosť z minulosti je zbytočne nadhodnotený a v podstate ani nemá vplyv na smerovanie deja. Počas tých dvesto strán som knihu dokázala odložiť a po dvoch troch týždňoch sa k nej opäť bej ujmy vrátiť. Približne po dvoch tretinách sa zrazu mraky roztrhli a svitlo. Len škoda, že spôsobom opisu, či viet oznamovacích, ako vyčítaných z učebnice, či odborného časopisu. Viem si pokojne predstaviť, že ak by bola posledná tretina knihy napísaná viac priamou rečou a dialógmi, napínavosť deja by sa zvýšila, ba dokonca by kniha ašpirovala na thriller. Dávam aspoň tri hviezdičky.... celý text
Strážce boleslavského mystéria
2007,
Vlastimil Vondruška
Zatiaľ najzamotanejší príbeh zo všetkých Vondruškových, ktoré som doteraz prečítala. Začal celkom nenápadne, jednou zachránenou pannou Ľudmilou a nenápadne aj vtiahol Oldřicha z Chlumu do jej ďalšej ochrany a pátrania po vrahoch jej otca. Potom sa zrazu začali Ľudmily množiť, rovnako aj nepriatelia, idúci Oldřichovi po krku, kamkoľvek sa pohol. Keď sa mu najväčšia záštita, hlavný boss Přemysl začal vyhrážať katom a ešte aj vlastná žena ho cepovala za to, že jej neskladá vlastné originálne komplimenty, normálne mi ho bolo ľúto. Pri tejto časti sa mi prvý raz zdalo, že prvá polovica knihy je príliš rozťahaná a keby bola celá napísaná takým tempom a tak dobre, ako posledných päť kapitol, nebolo by jej čo vytknúť. Občasný humor a ľahký erotický nádych ju však ako vždy osviežili a pozviechali. A ešte stále premýšľam, či panoš Ota náhodou neochorel vernosťou, lebo pekná ženská na neho doslova spadla a on ju iba sucho pobozkal.... celý text
Milenci – Romeo a Júlia z Afganistanu
2016,
Rod Nordland
Silná kniha. Aj keď mi v druhej polovici knihy opisovaný pár byľku pripomínal dvoch z radov našich menej prispôsobivých občanov, pri čítaní som sa nevyhla všetkým druhom emócií, hľadaniu ciest, ako pomôcť aj zo svojho bezvýznamného miesta a iba hlucho nehádzať bankovky do označenej kasičky s pochybným prevádzkovateľom. Citáty: " Aké ťažké je žiť v krajine, kde človek musí umrieť, ak ho navštívi láska." "Prečo zatváraš vtáky do klietok? Lebo ich mám rád. " "Keď to hľadáš na oblohe, leží ti to pri nohách." Bolo ich aj viac, naznačila som si strany, ale knihu mi po dočítaní uchmatla príbuzná a už je ta tam :)... celý text
Poviedky
2016,
Ernest Hemingway
Veľmi dobré poviedky. U Hemingwaya netreba očakávať nejaký valný dej, šokujúce rozuzlenie, alebo poučenie. Hoci, kto chce, nájde aj to. V tejto knihe z každej poviedky takmer vyčnieval pocit. Pri čítaní sa občas iba tak neuchopiteľne vznášal navôkol, ako cigaretový dym. Z neho sa občas vynoril obrys bradatého muža s fajkou medzi zubami a s pomačkaným klobúkom na hlave, v páskovanom tričku ... Poviedka - Čakanie - "Táto chrípková epidémia bola mierna, a ak človek nedostal zápal pľúc, nebol v ohrození." Poviedka - Snehy Kilimandžára- " Skrátením pracovného času trpí manželka. "... celý text
Ženy bez slitování
2020,
Camilla Läckberg
Správne krátke, výstižné, dobre čitateľné. Taká cigaretka na dva ťahy. Oceňujem, že som nemusela na dvesto stranách čítať ako pekne na jar rašia listy na stromoch a kvitnú záhony, kým by na zvyšných dvesto šiel dej, výsledok ktorého by bolo rozčarované rozjímanie nad skutočnosťou, že autor zrejme myslel podanie a dopad vážne. Téma týraných žien sa v Läckbergovej románoch objavuje od začiatku, iba podaktorým čitateľom zrejme prekryl pohľad na ňu romantický vzťah Eriky a Patricka, plus dvojčatká a malá Maja. Ale tváriť sa, že temná stránka mnohých mužov neexistuje len preto, že máme pri popisovaní trápenia nepríjemný pocit je hlúpe. Zdá sa mi, že sexuálne harašenie na pracoviskách je najmä v Amerike úplne vyšpikované a miestami priam neznesiteľné, ale koľko príčin rozbitých rodín, nešťastných partnerov a detí, poletujúcich medzi rodičmi ako tenisáky začalo práve tak. Dobre utajená osoba, či sieť, ktorá by teda za spasením týraných žien vo Švédsku mohla stáť, by zaujímala aj mňa. Či je iba fantáziou autorky, alebo sa niečo o nej zakladá aj na pravde. U mňa plný počet hviezdičiek. Nesklamala ma. "Vilové čtvrti byly ženské věznice beze zdí, ženy zde držela láska a povinnost vůči dětem." "Dopadla první rána - zaťatou pěstí, na stejné místo jako minulý týden. Birgitta se zhroutila na podlahu. Jacob se na ni díval. Tiše a nehybně."... celý text
Dobrodružné příběhy z kanadských hor a pralesů
2020,
Zdenek Los
Pekná kniha. Obdivuhodné, ako sa muž v tak pokročilom veku borí s náročnosťou života v odľahlom kanadskom území. Má vlastný ranč a vlastní rozľahlú časť divokých hôr s jej obyvateľmi, s ktorými sa musí buď znášať a vzájomne tolerovať, alebo vysporiadať. Vlky, pumy, medvede jednostaj sa dobýjajúce k jeho vlastnému stádočku alpák a lám. Aj keď mi miestami prišla kniha jednotvárna, každá kapitola popisuje autora ako poľovníka, či rybára na loveckej výprave samotného, alebo v partii kamarátov, v každej kapitole sa dalo nájsť niečo nové o prírode, alebo o drsnom živote v nej. Preto aj dávam plný počet hviezdičiek.... celý text
Noc v Lisabonu
2001,
Erich Maria Remarque (p)
Remarqua čítam rada. Aj keby príbeh bol o jedinom motíve, takmer z každého odstavca kuká veta, použiteľná v každej dobe. Možno preto je jeho text taký nadčasový a akoby zastretý závojom poloskutočnosti, ako keď má romantický obraz rozostrené a zamlžené kontúry. Ja som si v ňom našla toto: "Bola to odveká scéna ľudstva - služobníci násilia, obeť a večný tretí, pozorovateľ, ktorý nepohne rukou na obranu obete a nesnaží sa ju vyslobodiť, pretože sa obáva o vlastnú bezpečnosť, no jeho bezpečnosť je práve preto vždy ohrozená." "Žandár mi uvoľnil cestu. Človek musí byť vrahom, pomyslel som si trpko, aby si ho vážili. " "Načo toľko rečí, či toho máme viacej alebo menej, keď klamlivé slovo mať znamená iba toľko ako objímať vzduch."... celý text
Mŕtvy s narcismi / Lord podvodník
1987,
Edgar Wallace
Klasické dve detektívky staršieho razenia, plné gentlemanov a podvodníkov v oblekoch, klobúkoch, slečien menej, či viac urodzených, ktoré omdlievajú, keď sa pozornosť príliš obráti k nim. Majstrovsky sa tu podozrenie z vraždy presúva z jednej postavy na druhú. V druhom príbehu efektný záver, kedy víťazný dostihový kôň dobehne padoucha na úniku. Jednu hviezdičku som ubrala len preto, že závery oboch prípadov sa dosť podobali. "Keď hostia vystúpili z auta, vyslobodili sa z gumených kabátov, ktoré ich chránili pred prachom. Sluha ich okefoval. "... celý text
Profesionál
1992,
Ed McBain
ďalšia moja audio. trošku si bolo treba zvyknúť na tichší mrmlavý hlas interpreta, na kvalite deja dobrej klasickej detektívky z 50-tych rokov to však nijako neubralo. Profesionál vraždí vydajachtivé slečny, ďalší profesionáli podvodmi pripravujú naivných mužov o peniaze, a ďalší profesionál Steve Carella sa pokúša dolapiť aspoň toho prvého. Do nebezpečia sa dostáva aj Carellova hluchonemá manželka Teddy. Najviac sa mi páčila kapitola, kedy si Teddy prišla dať do čínskeho salóna urobiť tetovanie na plece. "Velice těžká, najít krása. A vy přinesla krása do moje salón. Chan velice vděčná. Bude udělat krásná motýlka, tak jako slíbila. Vy uvolnila ano? Rozepnula bluzička maličko..."... celý text
Smuténka
1965,
Jan Skácel
"Nebo snad vědeli, že do lásky se chodí tak jako na vojnu a nic nám nezručí, jestli se vrátíme, a když, tak jestli celí?" "Poslední měďák slyším pod jazykem, premýšlím marně, kam jsem zlato dal ..." V zbierke maximálne osviežujúco pôsobia autorove recenzie. Už tá na vlastnú tvorbu mi vyvolala úsmev na tvári. A ešte bola v rade Malá recenze na konec světa a Malá recenze na blba - " Počkej, Terezko, jde tady nějaký blb! " V poslednej dobe obľubujem vo veršoch pravdu a skutočnosť v jednoduchých vetách, jednoduchými slovami. Skácel je v tom majster. Tiež som si vychutnala doprovod Hradišťana a bolo to v daný moment počúvania pre mňa ako pohladenie. PS: LukaMaster - pokým budeš poéziu čítať z donútenia, nevylezieš sám z ulity a nepostavíš sa pred regál s veršami a nenadviažeš s nimi rozhovor, nevyhneš sa sklamaniu. Možno nikdy verše s potešením čítať nebudeš a nútiť ťa to robiť dovedie ťa iba k väčšiemu znechuteniu. Možno raz nájdeš verš ako reflexiu svojho vlastného pocitu alebo rozpoloženia vnútra a bude to vo vyššom veku. Nič nerob nasilu. Povinné školské čítanie by si od vekov v tomto zaslúžilo napráskať na holú.... celý text
Apage Satanas!
2010,
Vlastimil Vondruška
Romány od V.Vondrušku mám radšej vo veerzii audio. Práve kvôli hlasu J. Hyhlíka, ktorý ich perfektne číta. Na začiatku som sa preto zľakla cudzieho hlasu, a ešte aj ženského :), ale to pútavosti príbehu nijako neubralo. Dokonca pod hlasmi bolo počuť aj sprievodné zvuky, čiže dupot konských kopýt, praskanie ohňa, cvengot mincí, či spev vtáctva. Záhada diabla, ktorý obcuje s mladými pannami bola tak dobre zamotaná, urodzené rody tak prepletené, že výsledok pátrania sa tu tipnúť ani nedá. Ale u mňa výborná, už mám v čítačke ďalšiu.... celý text
Aj ja som sa ocitla v zlomku času, kedy v mojom čitateľskom vnútri bolo "prenesbované". Konkrétne po dopočúvaní románu Mackbeth. Na istý čas som ho nahradila Jussi Olsenom, Ahnhemom, Carterom ... a spol. Lenže potom ma príliš často začal do očí udierať Nôž. Nôž. Všade Nôž. Recenzie a počet hviezdičiek a ďalšia reklama a ďalšie ohviezdičkované komentáre ... Čas k podľahnutiu sa potom ráta na minúty. Lebo Nesba čítam od prvého jeho vydania , všetky jeho krimi. Harryho Hola poznám od zverejnenia. Zamysleného, zachmúreného, triezveho, na mol, dotrhaného a sceleného, spoteného a po opici, rovnako, ako triezveho so zanedbaným strniskom na brade, sediaceho v lepšej reštaurácii na druhej strane stola. Takmer, ako keby bol živý. Aby som si pri vyjdení ďalšej časti série uvedomila, že ho vlastne ani nepoznám. A tak keď Nesbo-Hole zloží svoju vysokú šľachovitú severskú postavu do miesta naproti stola, zloží výtlačok novín a ledabolo sa ním oveje, vôňa tabaku, whisky a muža zavanie až ku mne. Zatvorím oči a nadýchnem sa. V tom okamihu hlas Davida Matáska vezme moju fantáziu medzi prsty ako hraciu kocku a hodí ju po stole, až jej hrkotanie hrán zaznie v každom záhybe mojej šedej kôry. Prvé vety krimi, prípadu, ktorý je ešte len skutkom a vie o ňom iba obeť a kriminálnik. Moja fantázia vyvrie všetok okolitý svet niekam mimo, stúli sa v obľúbenom kresle, nechá sa motivovať a pritom dobre vie, že skutočný prípad ešte len prešľapuje medzi dvermi a nakúka ponad plecia takého Finna. Fakt, že Hole drží medzi prstami zapálenú cigaretu a v dlani tej istej ruky x-tý pohár whisky, že si pamätá hlavne otváracie hodiny obchodu s alkoholom, že klesne na kolená, aby zo špinavej podlahy zlízal jednu jedinú poslednú kvapku alkoholu ... ide tak nejako povedľa mňa, pretože túto jeho stránku poznám. Malomeštiacke znepokojenie nad množstvom alkoholovooparového Holeho času, či počudovanie nad tým, aká musí byť jeho prezieravosť, inteligencia kapacitná, keďže aj napriek tomu dokáže v pozadí vnímať a ukladať vedľa seba indície vedúce k jedinému správnemu odhaleniu som už dávno odhodila za seba. Niekde v prvých troch štyroch kusoch série. Tak počúvam. Vkladám si slúchadlá do uší ráno pri ceste busom, pri varení, práci v záhrade, pri prechádzke, líham si s nimi do postele a odkladám ich o tretej nad ránom, aby som po nich o šiestej ráno v polospánku hmatkala... až sa celá moja vytesnená rodina začne začudovane dívať na malý čierny obdĺžnik, ktorý z času na čas musím pripojiť k nabíjačke. Manžel nadobudne sivastý odtieň zachmúreného severana v ťažkej depresii z nedostatku slnka. Vraha si tipnem v prvých dvadsiatich kapitolách. Lenže posledných desať kapitol je Nesboovských - na začiatku každej je ako úplne naj zdôvodnená ďalšia postava, o ktorej vine ku koncu kapitoly niet pochyby ... po určitom úseku knihy ich mám už päť. Ale možno sa mi do konca môj tip potvrdí. Prídavky v podobe filozofických zamyslení, ktorým je Nôž popretkávaný beriem všetkými desiatimi. Je mi naprosto jasné, ako ich ľudský vek tvorí, dokáže sa do nich ponárať na dlhý čas a po desaťročiach prekračujúcich päťdesiatku je ich hodnota pravdivá a v každom slove potvrdzujúca prežité ... tak vzdialená mladším generáciám. Vyprofilovanie osoby vraha v jednej z posledných kapitol bola pre mňa kráľovská jazda. Nesbova inteligencia a všeobecný rozhľad, či už skutočný, alebo za pomoci poradcov, či redigovania je prinajmenšom motivujúca, povzbudzujúca, alebo hoci len podporí nebrzdený konzum jeho vyfabulovaných príbehov. Čas, strávený pri jeho románoch rozhodne nie je stratený.... celý text
Dobré poviedky. Zmysluplné. Spája ich jedno slovo, jedno označenie, pomenovanie, biľag, fáza života, konečná - obeť. Ako obeť násilia, , zločinu, vášne, neúcty, ženskej manipulácie, rozjareného davu, obeť doby, obeť svojich vlastných predstáv. McBain/Hunter by nepísal zle ani keby chcel. Niektorí ľudia postavia na jednej takej idei celý svoj román, McBain za priehrštie strčil pod spoločného menovateľa len tak, spakruky.... celý text
Poslední aristokratka
2012,
Evžen Boček
U mňa audiokniha. Humor sa nedal uprieť, občas ma dovádzala aj do hlasného uchechtnutia. Jednotlivé témy knihy mi prišli trošku také otrepané (zabíjačka, svadba H. Vondráčkovej), ale vcelku dobré, osviežujúce medzi tými severanmi a mcbainami :) Určite siahnem aj po ostatných dieloch.... celý text