Deia přečtené 1427

Prokletí rodu Usherů 2021, Robert R. McCammon

Priznám sa, že poviedku od Poea som asi nečítala, aspoň si to nepamätám (nejaké poviedky som čítala veľmi dávno), ale myslím, že to nevadí. Kniha má od začiatku tajomný dej – Usherova choroba, ktorá spôsobuje, že sa človek rozkladá zaživa, záhadný Palác (obrovská stavba z ktorej má Rix hrôzu) obklopený ešte záhadnejšími lesmi s príšerami... ako chytilo ma to od začiatku. Dej síce plynul pomaličky, ale to mi nejak nevadilo, aspoň tá atmosféra sa postupne stupňovala. S čím som ale mala obrovský problém sú postavy. Rix, ktorý je hlavnou postavou, ma vôbec nebavil, prišiel mi taký o ničom a ešte aj dosť ustráchaný. Zvyšok jeho rodiny bol proste strašný, možno okrem sestry, len tá sa tam vyskytovala celkom málo. Okrem rodiny Usherov sa tam objavujú aj ľudia žijúci na ich pozemkoch, napríklad rodina Tharpeových. New Tharpe v lesoch prišiel o brata, vzal ho tajomný Dýňak a on sám v sebe objavil nejakú nadprirodzenú silu, ale so stratou brata (na rozdiel od jeho matky) sa nevie zmieriť. A tu pre mňa nastal ďalší kameň úrazu, tá nadprirodzená sila... prišla mi strašne zvláštna a nejak mi tam celkovo nepasovala. A čím viac sa blížil koniec knihy, tým menej ma to bavilo a ani záver na mňa nejaký hlbší dojem nespravil (aj keď som to nečakala). Je to škoda, myslím, že kebyže sa autor viac venuje Usherom a menej tým ostatným veciam, tak by ma to chytilo viac.... celý text

Na počiatku bola bunka 2020, Katharina Vestre

Na knihu som bola vážne zvedavá, prenatálny vývin mi príde fascinujúci – proste to, ako sa z jednej jedinej bunky (ktorá teda vznikla splynutím dvoch) dokáže za deväť mesiacov vyvinúť hotový malý človek. Príde mi to neuveriteľné. A čakala som, že z tejto knihy sa o tom dozviem veľa vecí. A ako dozvedela som sa, ale nie až toľko, koľko som čakala a tá forma mi niekedy úplne nesadla. Kniha je vážne kratučká, dá sa prečítať na jedno posedenie a to je celkom na škodu. Informácie sú tak podané dosť zhustene a (môj) mozog ich nedokázal všetky pobrať. Keby bola kniha trochu obšírnejšia, niektoré veci viac vysvetlené, tak by to bolo podľa mňa lepšie. Tiež sa mi zdalo, že je písaná až príliš blahosklonne a to ma občas rozčuľovalo :D. Ale ináč je teda plná zaujímavých poznatkov a dozvedela som sa z nej veľa nových, fascinujúcich informácií .... celý text

Tigana 1999, Guy Gavriel Kay

Túto knihu som si chcela prečítať už dlho, ale nejak podvedome som sa jej vyhýbala, mala som pocit, že ma nezaujme. Ale mýlila som sa. Kniha ma chytila od prvej strany, aj keď spočiatku som sa obávala, že sa vo všetkých tých menách postáv, miest a zemí budem strácať. Ale vôbec. Čítalo sa mi skvele. Kniha je napísaná úplne úžasne, hneď ma vtiahla do deja, do sveta postáv. Postavy sa mi tiež páčili, boli ľudské, žiadni superhrdinovia. Takisto prežívali strach, bolesť, lásku, nerozhodnosť... a nie stále sa im podarilo, čo zamýšľali, ich cesta k úspechu bola kľukatá (občas až príliš) a nejasná. Ale napriek tomu sa mi postavy zdali trochu odťažité, úplne som sa k nim nedostala. Tiež keď som sa začala trochu viac zamýšľať nad dejom, tak nie všetko mi prišlo úplne logické, niektoré veci mi nedávali až taký zmysel, ako mali a spätne mi napríklad príbeh Dianory, ktorá bola Brandinovou milenkou, prišiel zbytočný. Ale to mi počas čítania vôbec nevadilo, pretože akonáhle som sa začítala, bola som príbehom úplne pohltená. K autorovým knihám sa ešte určite vrátim, pretože aj napriek nejakým výhradám je jeho štýl písania proste krásny.... celý text

Povznesení 2019, Stephen King

Aj keď sa táto kniha odohráva v Castle Rocku a je od Kinga, nič strašidelné v nej nie je. Je to veľmi príjemná, milá kniha o priateľstve, láske, pomoci... Čítala sa mi naozaj veľmi dobre a tým, že je skutočne útla, tak zaberie len pár hodín. Všetky postavy som si obľúbila, hlavne Scotta s jeho pozitívnou energiou a snahou pomôcť svojim susedkám. Motív sa mi veľmi páčil, je originálny – strata hmotnosti, bez straty niečoho iného (napríklad svalstva). Úprimne som neodhadla, kam to celé smeruje, aj keď sa to teda asi dalo predpokladať. Aj koniec mi prišiel veľmi vydarený a dojemný. Je trošku škoda, že tento príbeh nie je skôr súčasťou nejakej Kingovej poviedkovej knihy, priznám sa, že takéto tenké knihy ináč veľmi nemusím (a ešte má aj dosť veľké písmenká), ale som rada, že kniha bude v mojej zbierke a že som ju prečítala, lebo príbeh za to určite stojí.... celý text

Luciferův efekt: Jak se z dobrých lidí stávají lidé zlí 2021, Philip Zimbardo

Túto knihu som si chcela prečítať už veľmi veľmi dlho, odkedy nám ju spomenuli na nejakej prednáške na vysokej škole. Spočiatku som z nej bola nadšená, ale ku koncu nadšenie postupne opadalo. Samotný popis experimentu, deň po dni, ma veľmi bavil, prišlo mi fascinujúce sledovať, ako sa postupne študenti menili a aký dosah na nich mali rôzne vonkajšie vplyvy, ktoré viedli k tomu, že sa správali tak ako sa správali. Občas mi to síce prišlo popísané až príliš zdĺhavo, ale táto časť sa mi veľmi páčilo. Potom sa autor venuje aj zneužívaniu v irackej väznici Abú Ghrajb, ktorú spravovali americkí vojaci. Zimbardo sa snažil správanie vojakov obhájiť, poukázať na to, ako na nich vplývalo prostredie a iné faktory. Tomu sa tiež venuje až príliš podrobne, hlavne keď prechádza k nezávislým správam, ktoré to vyšetrovali a obviňuje vysoko postavených vládnych činiteľov – ako áno, mohli za to aj oni, ale tých strán o tom je v tej knihe tak strašne veľa a mňa to vôbec nebavilo čítať. Okrem tejto predlhej a pre mňa nudnej kapitoly ma kniha bavila, páčili sa mi zmienky o rôznych masakroch, ktoré vykonali ináč dobrí ľudia (napríklad snaha vyhladiť Tutsiov či Nankinský masaker), takisto zmienky o iných psychologických experimentoch (napríklad Milgramov experiment) a aj posledná kapitola, v ktorej Zimbardo nanovo definuje hrdinov sa mi veľmi páčila (tam spomína aj Havla). Som rada, že som sa ku knihe konečne dostala, bolo to veľmi zaujímavé čítanie.... celý text

Kosti Mraza 2020, Alžběta Bílková

S príbehom som mala v podstate problém hneď od začiatku, až príliš mi pripomínal knihu Medvěd a Slávik. Aj tu sa vyskytujú nadprirodzené bytosti, čjorti (ešte aj ten istý názov), s ktorými hrdinka rozpráva a dáva im nejaké obety. S hlavnými postavami som si tiež nesadla, ani Siva, ani Bogobor mi neprišli nejak sympatickí. Príbeh na môj vkus napredoval až príliš pomaly, veľkú časť deja tvorili vnútorné monológy postáv, ktoré sa dosť často opakovali, čo viedlo k tomu, že čítanie som si vôbec nevedela vychutnať. Siva sa neustále zamýšľala nad tým, ako ju v dedine nenávideli a nad svojou chromou nohou, Bogobor zase nad svojou kliatbou. A stále dookola, zakaždým keď znova nejaký takýto monológ začal, som len pretáčala očami a dúfala, že čoskoro skončí. Pomedzi to teda putovali k tým kostiam, po ceste stretávali nejaké ďalšie nadprirodzené postavy, ktoré boli síce zaujímavé (tieto časti ma vážne bavili), ale boli tam dosť krátko. Čo sa mi na knihe páčilo bola atmosféra, tá bola skutočne mrazivá. Ináč mi kniha teda veľmi nesadla, čo ma naozaj mrzí.... celý text

Smrť na Níle 1971, Agatha Christie

Ďalšie príjemné čítanie od Agathy. Síce som si myslela, že knihu som ešte nečítala, ale počas čítania som prišla na to, že áno. A bohužiaľ som si spomenula aj na to, kto bude mŕtvolou a kto to spáchal :D, čo mi trošičku pokazilo zážitok z čítania. Tiež začiatok mi prišiel trochu rozťahanejší, je tam veľké množstvo postáv v ktorých som sa občas strácala, ale keď sa už všetci stretnú na lodi, tak je to fajn. Kým dôjde k vražde, tak to chvíľku trvá, ale je to príjemne strávený čas. Páčili sa mi opisy prostredia, Egypt a Níl sú zaujímavé, aj keď mohlo ich tam byť o trochu viac. Hercule je, ako stále, skvelý, detektívky s ním mám radšej ako so slečnou Marplovou. Samotný príbeh je dosť zamotaný, mŕtvoly pribúdajú, a tak má detektív čo robiť, aby prišiel na to, čo sa stalo, ale postupne to do seba krásne zapadá. Klobúk dole pred tým, čo Agatha dokáže vymyslieť.... celý text

Zoznam hostí 2021, Lucy Foley

Ako väčšina takýchto kníh, aj táto sa čítala veľmi dobre. Kapitoly sú krátke, striedajú sa uhly pohľadov, ostrov so starými náhrobkami a rašeliniskom má skvelú atmosféru... Ale tie postavy... tie mi vôbec nesadli. Prišlo mi, že skoro každá postava trpí nejakým komplexom menejcennosti (samozrejme okrem dokonalého ženícha) a každá z nich má nejaké temné tajomstvo. Tiež mnohé z nich (ženíchovi kamoši) sa správali strašne, vzhľadom k ich postaveniu mi to celé prišlo až také nereálne. Ako aj tie tajomstvá a odhalenia, niektoré sa mi zdali ako veľká zhoda náhod. Napriek tomu, že rozprávanie sme sledovali z uhla viacerých postáv, ani jednu som si neobľúbila. Tiež dej bol celkom rozťahaný, poriadne sa to rozbehne v podstate na posledných 50. stranách. Kto bude mŕtvolou nebolo až tak ťažké uhádnuť, vraha som už ale neuhádla. Kniha sa teda čítala síce dobre, ale predsa len som čakala viac.... celý text

Kniha ztracených věcí 2008, John Connolly

Kniha ma zaujala hneď od začiatku. Dvanásťročný chlapec, ktorý stratil matku a ktorý zbožňuje knihy, ešte k tomu v čase druhej svetovej vojny, aj keď to tam veľkú úlohu nezohralo. No a potom, keď sa dostal do druhého sveta, do sveta, ktorý obývajú rôzne príšery, ale aj hrdinovia, tak tam to začalo byť naozaj zaujímavé. Najprv som si myslela, že táto kniha je určená pre deti, respektíve mladším čitateľom, preto ma dosť zarazilo, aké hrôzy tam David zažil, hlavne jeho stretnutie s Lovkyňou, ktorá deťom robila naozaj strašné veci. David sa tam ale stretol aj s kladnými postavami, či už s Drevorubcom alebo rytierom Rolandom – obaja mu rozprávali aj zaujímavé príbehy, naše rozprávky prevrátené naruby a tieto „vsuvky“ sa mi veľmi páčili. Celkovo som ale z knihy trochu rozpačitá. Príbeh sa mi v podstate páčil, aj keď celá kniha je pretkaná smútkom, ale takisto v nej je obrovské množstvo zaujímavých myšlienok, ktoré mi ešte dlho budú ležať v hlave. Na druhú stranu hlavná postava, David, mi až tak nesadol a aj keď ma jeho putovanie bavilo, jeho samotného som si až tak neobľúbila. Tiež som celý čas rozmýšľala, komu je kniha určená – napriek tomu, že hlavná postava je dieťa, tak deťom určite nie. Napriek tomu predpokladám, že k tejto knihe sa ešte niekedy vrátim, jej zvláštnosť ma skutočne očarila.... celý text

Zem 2015, James F. Luhr

Túto encyklopédiu som čítala postupne posledných pár mesiacov. A som veľmi rada, že bude zdobiť moju knižnicu. Kniha poskytuje množstvo poznatkov o našej Zemi - o tom, ako vznikla, z čoho je tvorená, aké procesy ju ovplyvňujú a formujú... Všetky tieto informácie sú doplnené obrovským množstvom fotiek a nákresov. Informácie v knihe sú podávané skutočne veľmi zrozumiteľne a atraktívne. Unesená som bola hlavne tými fotkami a tým úžasným spracovaním. Aj keď som nedokázala naraz prečítať väčšie množstvo strán, keďže každá obsahuje veľmi veľa informácií, tak čítanie som si v podstate užívala - veľmi veľa vecí som nevedela a aj keď si určite všetky nezapamätám, tak som veľmi rada, že budem mať doma knihu, v ktorej nájdem takýto všeobecný prehľad. Ale našla som aj nejaké negatíva. V prvom rade som si myslela, že keď sa jedná o nové vydanie, tak že tam budú aj novšie poznatky, ale bohužiaľ. Často tam bolo, že napríklad v roku 2010 sa očakáva to a to, pritom tento rok už dávno bol. V druhom rade encyklopédia obsahuje nejaké chyby, napríklad pri rieke Mississippi bolo uvedené, že je to druhá najdlhšia rieka USA a to bola jedna z mála chýb, ktoré som si všimla, ktovie koľkých nie. Čiže som rada, že mám knihu doma, lebo spracovanie je úžasné, ale informácie si zjavne treba overiť aj z iného zdroja, čo je škoda.... celý text

Záhada domu Marwicků 2021, Darcy Coates

Knihy od Darcy sú vážne čtivé, čo platí aj pre túto. Plusom je, že je písaná z pohľadu prvej osoby, čo mám veľmi rada. Ale nevedela som sa rozhodnúť, či mám Jo rada alebo nie. Na jednu stranu sa mi zdala celkom sympatická (má mačky :D), na druhú stranu ale nepracuje a zjavne rada sleduje ľudí, čo mi celkom vadilo. Anna mi celkom sedela. Dej knihy mi ale prišiel veľmi predvídateľný. Anna uteká pred svojím manipulatívnym bývalým a to väčšinou stále končí rovnako (aj to dopadlo tak, ako som očakávala). Samotný duch v dome spočiatku pôsobil zaujímavo, aj keď báť som sa nebála. Ale potom mi to už prišlo také odveci, nemyslím, že by mal duch až takú moc, aká je v knihe opisovaná (som fanúšik Supernatural :D). Škoda, že tam toho nebolo trochu viac o histórii toho domu. Kniha teda neurazila, ani nenadchla, keďže predchádzajúce časti som čítala, tak som v podstate vedela, čo čakať. Čítalo sa to príjemne, tento námet mám rada a určite si od autorky prečítam aj ďalšie knihy, aj keď očakávania určite nebudú vysoké.... celý text

Zimní přízrak 2019, Dan Simmons

Simmons píše skutočne skvelo, už ma o tom presvedčil knihou Terror a aj Temné léto. Táto je tiež skvelo napísaná, ale ten dej už nie je tak super. Prostredie je síce príjemne mrazivé, príbeh sa odohráva prevažne v zime, v predvianočnom období, do toho farma, na ktorej je Dale sám, čierne psy, ktorých občas vidí, odkazy, ktoré sa mu zjavujú na notebooku... Ale čím dlhšie som čítala, tým menej ma to bavilo. Ako niektoré zvraty sú skvelé a naozaj som ich nečakala, ale niektoré kapitoly boli vážne o ničom, napríklad tie, kde spomínal na svoju milenku Clare. V nich sa väčšinou nedialo a bolo ich celkom dosť. Čakala som, že Dale sa bude častejšie vracať k udalostiam onoho leta, ale to v knihe skoro vôbec nie je. Je to kniha skôr o psychických problémoch spisovateľa, kde sa sem tam vyskytne niečo nadprirodzené. Ako čítala sa mi vážne dobre, ale na rozdiel od Temného léta vo mne žiadny hlbší dojem nezanechala a kebyže ju nečítam, tak asi o nič neprídem.... celý text

Srdce času 2017, Natalja Ščerba

Kľúč k času 2016, Natalja Ščerba

Čtyři roční doby 2021, Stephen King

V tejto knihe nájdeme štyri poviedky. Poviedky veľmi nemusím, ale tu mi to vôbec nevadilo – sú iba štyri, takže všetky sú celkom dlhé. Prvá poviedka je veľmi známa – Rita Hayworthová a vykoupení z věznice Shawshank (film som nevidela). Som veľmi rada, že som sa k tejto poviedke konečne dostala. Je skvelá, príbeh Andyho Dufresneho ma veľmi bavil, ako aj čítanie o živote väzňov. Ale čakala som od nej kúsok viac – asi hlavne pre to, že je taká známa a chválená, tak som po jej prečítaní pociťovala mierne sklamanie, ale skutočne iba mierne, ináč je to skvelá poviedka. Mierne sklamanie ma čakalo aj u druhej poviedky – Nadaný žák, predpokladám, že z toho istého dôvodu ako u tej prvej. Neviem prečo som si stále myslela, že to bude o nejakom chalanovi, ktorý šikanuje iné deti. Miesto toho som dostala príbeh o chalanovi, ktorý prišiel na to, že v jeho susedstve býva nacista, veliteľ koncentračného tábora a chcel od neho počuť všetko, všetky tie zverstvá, ktoré sa tam odohrávali. A to, samozrejme, neostalo bez odozvy. Námet ma príjemne prekvapil, nacistický motív som naozaj nečakala a čítalo sa mi to super. Tretia poviedka, Tělo, ma z istého uhla pohľadu bavila asi najviac. Partička chalanov, ktorí chcú vidieť mŕtvolu chlapca v ich veku. Aj keď ich správanie mi prišlo občas nezmyselné, tak príbeh a ich putovanie k telu som si naozaj užila. A posledná poviedka, Dýchací metoda, nebola o nič horšia, aj keď v pamäti mi asi dlho neostane. Ale prostredie príbehu, atmosféra, klub pánov, ktorí si rozprávajú príbehy, to sa mi veľmi páčilo. A tento príbeh sa odohráva ešte aj v období Vianoc, aj keď veselé teda neboli. Čítanie všetkých poviedok ma veľmi bavilo, všetky boli napínavé a všetky sa mi veľmi, veľmi páčili.... celý text

Zinkoví chlapci 2016, Světlana Alexandrovna Alexijevič

Už som čítala aj iné autorkine knihy, tak som vedela, čo mám približne očakávať. Ale opäť ma to zasiahlo viac ako som čakala. Výpovede jednotlivých vojakov, ktorí šli do vojny a čakali, že sa vrátia ako hrdinovia. Ktorí tam videli umierať svojich kamarátov, videli ako ich devastujú rôzne choroby, ktorí boli neustále hladní. Ktorí čakali, že ich po návrate domov budú ospevovať, ale to sa nestalo, navyše o tom ani nemohli rozprávať. Boli vo vojne, ktorá bola zbytočná. Trpeli pre nič. Výpovede týchto vojakov sú skutočne srdcervúce. Hlavne tých, ktorí sa vrátili bez nejakej končatiny, ktorí ledva prežili. Tieto ich svedectvá sa mi čítali strašne ťažko a bolo mi ich veľmi, veľmi ľúto. Ešte horšie sa mi čítali svedectvá matiek, ktorých synovia, dokonca aj dcéry, sa rozhodli ísť do vojny a nevrátili sa. Teda vrátili... v zinkovej rakve. Napriek tomu strašnému obsahu som sa od knihy nevedela odtrhnúť. Chcela som čítať ďalšie svedectvá, a ďalšie, a ďalšie... Ale zrazu bol koniec. Skôr súd. Niektorí hrdinovia knihy sa totiž rozhodli Alexijevič zažalovať, vraj výpovede napísala nepravdivo. Musím priznať, že to som nečakala, popis knihy som si neprečítala poriadne a tak ma tento koniec dostal. Ale trochu aj nudil, útržky zo súdnej siene boli síce zaujímavé, ale to množstvo listov na podporu Svetlany ma už nebavilo čítať, hlavne keď som v hlave stále mala výpovede vojakov. Napriek tomu je to skvelá kniha.... celý text

Klobouk s oblohou 2005, Terry Pratchett

Už aj prvá kniha s Toničkou sa mi veľmi páčila, ale táto sa mi páčila ešte o kúsok viac (neprišla mi až taká zmätená :D). Príbeh je zaujímavý, dej rýchlo ubiehal. Tonička je skvelá hlavná postava, na rozdiel od väčšiny Pratchettových postáv je rozumná a tak ma veľmi baví o nej čítať. Slečna Rovnovodovážna je tiež skvelá, no a keď sa na scéne zjaví Bábi... a tiež aj Nac mac Fíglové sú skvelí, vtipní a na ten ich jazyk som si už aj zvykla. Hlavný záporák, Zlojroj, je od začiatku tajomný a bola som veľmi zvedavá ako to s ním, a hlavne s Toničkou, dopadne. Na ďalšiu časť sa už teším :).... celý text

Andělé smrti 2019, Patricia Gibney

Opäť som po dlhšej dobe dostala chuť na nejakú kriminálku a túto knihu som mala v čítačke už dlho. Tak som si povedala, že nastal jej čas, ale bohužiaľ, nenadchla ma až tak, ako som dúfala.Opäť som po dlhšej dobe dostala chuť na nejakú kriminálku a túto knihu som mala v čítačke už dlho. Tak som si povedala, že nastal jej čas, ale bohužiaľ, nenadchla ma až tak, ako som dúfala. Kniha sa mi čítala dobre, dej je celkom svižný a strany mi rýchlo ubiehali. Ale niečo mi tam chýbalo. Prípad bol síce tiež zaujímavý, mŕtvoly, ktoré pribúdajú, opustený detský domov, zneužívanie detí, dávne vraždy... len nebolo to úplne ono. Hlavná postava mi nejak nesadla, prišla mi taká nemastná-neslaná a trochu nereálna, ako chápem, že Lottie ako inšpektorka musela byť hlavne v práci, ešte keď išlo o toľko mŕtvol, ale nemyslím, že by naozaj nechala doma svoje tri deti (aj keď relatívne veľké) bez poriadneho nákupu. Celkovo bola príliš chaotická. Takisto jej doťahovanie s parťákom mi vôbec neprišlo vtipné, skôr trápne. Kniha sa mi miestami zdala aj celkom zdĺhavá. Možno to bude aj tým, že nedávno som rozčítala inú, podobnú, kriminálnu sériu od Grahama Mastertona (séria Katie Maguireová), ktorá sa tiež odohráva v Írsku, akurát mi príde lepšia a hlavne s oveľa lepšou atmosférou. Andělé smrti až takú atmosféru nemali (možno kvôli tomu, že mestečko je vymyslené), ale nevylučujem, že sa niekedy do druhej časti pustím, až tak zlé to nebolo, iba priemerné (a to mi u kriminálok niekedy aj stačí).... celý text

Astrofyzika pre zaneprázdnených 2017, Neil deGrasse Tyson

Aj keď je kniha naozaj tenučká, obsahuje veľa informácii, ktoré sú podané zrozumiteľne, vtipne a to v dvanástich kapitolách. Čo mi na nej vadilo je snáď to, že je až príliš tenká a informácii je tam na toľko strán síce dosť, ale tu by som práve ocenila, keby ich bolo ešte viac. Napriek tomu je tam mnoho vecí, ktoré som nepoznala (a niektorým som aj tak nepochopila), najviac ma zaujala kapitola o tmavej hmote, ale niektoré kapitoly mi veľa nového nedali. Tiež tým, že je kniha taká krátka, tak sa dá v pohode prečítať za jedno popoludnie a úprimne, ja si knihy, ktoré prečítam doslova na jedno posedenie, nejak neviem zapamätať, čiže pár dní po prečítaní mám problém si spomenúť na detailnejší obsah. Ale napriek tomu som si jej čítanie užívala, je napísaná perfektne a pri čítaní som bola uchvátená, len nie až tak, ako som čakala. Kniha je to síce super, ale nadšenejšia som bola pri pozeraní seriálu Cosmos, v ktorom je sprievodcom práve deGrasse Tyson. Čítanie knihy vo mne prebudilo chuť si ho pozrieť znova (prvú časť preskočím, tú už poznám naspamäť, v škole ju púšťam pravidelne deťom) a to rovno aj s druhou sériou, ktorú som ešte nevidela.... celý text

Dům ozvěn 2008, Barbara Erskine

Spočiatku to vyzeralo, že kniha ma bude baviť. Anglický vidiek, obrovské sídlo opradené tajomstvom, v ktorom zjavne straší, číhajúce prízraky v kútoch... No, vyzeralo to naozaj nádejne. Ale čím viac som čítala, tým menej ma to bavilo. Hlavné postavy boli na zabitie – Joss, ktorej nikto neveril a ktorá si nechala skákať po hlave. Jej sestra Lyn, ktorá u nich pracovala ako opatrovateľka a ktorá ničomu neverila a len vyvolávala hádky. Ako mať takú sestru, tak ju v okamihu vyhodím, hlavne keby ma tak krivo obviňovala ako to Lyn robila Joss. No a Jossin manžel, Luke, ktorý Joss takisto neveril a rád si protirečil – na jednej strane Joss hovorí, že nech na chvíľu opustí dom, že ním je posadnutá a na ďalšej strane (doslovne) jej hovorí, že nikam nemôže ísť. A to sa tam točilo stále dookola – niečo sa stalo, väčšinou deťom, Lyn obvinila Joss, Joss nikto neveril, nejak sa to zahovorilo a potom znova. Tajomstvo domu, aj keď spočiatku vyzeralo celkom nádejne, ma nakoniec veľmi nezaujalo a rozuzlenie sa mi nepáčilo. Kniha sa síce čítala dobre, ale veľa mi nedala, pre mňa je to čistý priemer a ďalšie autorkine knihy už pravdepodobne skúšať nebudem.... celý text