IvyLouve
přečtené 385
Malinka
2017,
Dita Táborská
Témy tohto románu sú náročné a bolestné: tápanie mladej ženy, čo vyrástla v adoptívnej rodine a celý život sa cítila vykorenená, nepochopená, túžiac nájsť svoju biologickú matku; útrapy jej rodičov, hlavne mamy, ktorá, hoci sa pre Malku obetovala ako len mohla a nadovšetko ju milovala, stále narážala na jej vzpurnosť a nedostatok citu; poníženie ďalšej ženy, schopnej zniesť všetko, aby si splnila svoj sen a stala sa matkou. Predovšetkým však spracovanie a štýl autorky robí tento román tak výnimočným. V dialógoch je priama, autentická, nič nepôsobí umelo ani neprirodzene. Keď popisuje, čo sa postavám deje v hlave, vie úžasne zachytiť zmätok, nelogickosť asociácií, čo človeka napadajú vo vypätých situáciách. Myšlienky mamy, ktoré venuje svojej dcére, vháňajú slzy do očí aj keď inak máte srdce z kameňa. Slová právnika, keď informuje klientku o korupcii pri adpociách v Česku, sršia cynizmom, že by sa človek aj zasmial, keby nešlo o skutočnú kritiku systému. Mnohokrát vzťahové prepletence vyústia v grotesku a tiež sa nám dostane dávky nadprirodzena, kedy sa slova ujmú postavy Bůh (v ženskom rode) a Smrt (v mužskom rode) - musim priznať, že na tomto som sa naozaj bavila. V závere to autorka tak vygradovala, že moja hladinka adrenalínu hraničila s infarktom. Malinka vás rozhodne prinúti premýšľať nad konaním postáv. Tie sú tu vykreslené so všetkými svojimi temnými stránkami i zlyhaniami a zvlášť hlavná postava Malka vie vzbudiť dojem sebeckej a bezohľadnej beštie. Spolu s jej bratmi sa budete pýtať, kde končí jej trauma a kde začína tendencia všetko zhadzovať na fakt, že ju opustila prvá matka. Môže takto ublížený človek nadviazať vzťah, v ktorom nebude ubližovať? Môže ju zmeniť materstvo? Stojí vôbec o to, byť lepšia matka ako tá jej prvá? Za mňa crème de la crème súčasnej českej prózy :)... celý text
Eleanor se má vážně skvěle
2017,
Gail Honeyman
Najprv mi to pripadalo ako oddychové čítanie, vhodné aj pre mládež, kde síce máme hrdinku s ťažkou traumou z minulosti, ale autorka to podávala tak, aby sa čitateľ hlavne necítil zle, naopak, aby sa aj pobavil na tej asociálnej slečne, ktorá svojou prehnanou kultivovanosťou a ignoráciou súčasných módnych a spoločenských trendov pôsobí ako roztomilý mimozemšťan, a jej pravidelným liekom na smútok je vodka. Dokonca aj dej sa mi videl akýsi jednoduchý a banálny: táto čudná baba sa teda zamiluje do speváka, skamoší s ajťákom z práce, s ním zachráni staršieho pána, a začína sa premena na novú Eleanor… Lenže za tým všetkým odniekiaľ zvnútra prebublávalo niečo znepokojivé, toxické, príšerné. A ja som nakoniec strašne rada, že som túto krásnu knihu prečítala a nenechala sa odradiť podľa mňa dosť odveci citátmi ľudí, ktorý o knihe tvrdia, že je neskutočne zábavná. Možno na povrchu. Príde však deň, kedy sa hra na novú Eleanor škaredo zvrtne a kedy je treba začať liečiť rany, ktoré čas ani vodka nikdy nezahojili. Také skutočné priateľstvo, ľudské i zvieracie, je prvým krokom k zázraku… Eleanor, nezabudnem na teba a tvoj udatný boj s démonmi, nezabudnem na skvelého Raymonda. ,,Dnes je novou rakovinou právě osamělost - je to něco ostudného a trapného a člověk si za to může tak nějak záhadně sám. Je to děsivá, nevyléčitelná nemoc, tak strašná, že se o ní neodvažujeme mluvit. Ostatní to slovo nechtějí ani slyšet, protože se bojí, aby nepostihla i je nebo aby na ně osud neseslal nějakou jinou hrůzu.”... celý text
