mitko
přečtené 333
Útok na pekárnu
2016,
Haruki Murakami
Knižka je to spravená pekne, no ale ten obsah...nemám na to asi predstavivosť :D
Počátky Chaosu
1993,
Colin Kapp
Tak záver knihy to nakoniec vytiahol na 3*, ale ten stred bol veľmi ťažko stráviteľný, autorovi to v mysli možno dobre znelo a jemu to všetko dávalo zmysel, ale pre mňa to bol jeden veľký chaos, kde sa stále riešila teória chaosu a bolo to pre mňa veľmi abstraktné (čo by u scifi moc nemalo byť). A pritom to začínalo tak dobre, držalo sa to hlavne tej akčnej stránky a dej odsípal pekne (páčila sa mi veľmi aj košielka) a aj konverzácie s ľudmi čo ho sledovali boli dobré, ale akonáhle sa dostane na loď ničiteľov, veľmi sa to tam už zamotalo.... celý text
Simpsonovi: Simpsoráma
2009,
Bill Morrison
Seriálových Simpsonovcov som veľký fanúšik, ale ku prvému komiksu som sa dostal až vďaka časopisu Pevnost. No čo povedať, myslím že televízia im svedčí oveľa viac. Komiks nedokázal zachytiť charaktery postáv až tak dobre, neprispievali tomu ani to, že väčšina príbehov bola veľmi krátka.. Ale zas páčilo sa mi že, vďaka dabingu má človek už tak pospájané hlasy s tými postavami, že si ich pri čítaní predstavuje.... celý text
Jádro
2018,
Peter V. Brett
No pokiaľ by som hodnotil celú sériu dal by som 5*, ale posledná knižka je u mňa za slabých 4. Brett si to na finále pripravil v minulých knižkách parádne a ja som čakal už na nabušené rozuzlenie...len to stále a stále neprichádzalo. Bolo tam veľa zbytočných liniek, niektoré ani poriadne nezapadali do príbehu (Trnka, Abban, ale aj linka s Milnom) a odfučali veľmi do prázdna. A najdôležitejšia linka s Arlenom a Jardirom bola asi najkratšia spomedzi všetkých. Úplne finále mi zas prišlo strašne rýchle a také neslané, bez osudovosti, ako keby to nemal ani premyslené, načrtol tam veľa myšlienok ale odpovedí sme sa nedopátrali, takisto čo sa týka aj otázok ohľadne jadrncov. Logika sveta už tu tiež trocha pokulhávala. Ale navzdory tomu všetkému je to stále ten istý Brett, číta sa to skvelo, nenudí to a stále som chcel vedieť ako to bude ďalej, stále to bol ten uchvatny svet s obľúbenými postavami ...len holt na finále slabšie.... celý text
Druhá Nadace
2010,
Isaac Asimov
Prvá polovica, ktorá sa ešte zaoberá Mezkom bola zozačiatku fajn, spletité cesty hladania druhej Nadácie, pôsobili dostatočne mysteriózne a nemohol som si byť istý, kto to vôbec hraje na dve strany, ale ten záver mi prišiel veľmi useknutý, na to ako Mezka vykresloval ako dôležitú postavu, sa ho zbavil veľmi rýchlo. Druhá polovica, zas mala pomalý rozjazd a sledovanie plánov v plánoch ďalších plánoch, ma až tak nebavilo, takže tak kniha balansovala na 3 hviezdach, ale koniec tam sa Asimov pochlapil a bolo to nakoniec celkom inak, takže za to že ma tak dokonale splietol tu hviezdičku prihodím, ale aj tak zatiaľ asi najslabší diel.... celý text
Nadace a Říše
2009,
Isaac Asimov
O trocha lepšie ako jednotka. Môže za to jednak fakt, že sa tu odohrávajú 2 príbehy, kde dej Asimov mohol viacej rozviť a prišlo konečne aj trocha na postavy. A za druhé je kniha poňatá trocha viacej dobrodružne a politika aspoň trocha ustúpila. Vedecká stránka sa tu moc nerozoberá, čo nieje na škodu a my si môžme len užiť tento výlet pomedzi rôzne nové aj staré planéty. Zatiaľ čo v prvom príbehu tu Nadácia stále vystupuje z pozície predurčenia víťazstva a neprinieslo moc toho nového oproti minulej knihe, len to ukázalo momentálnu mentalitu ľudí na Nadácii. Druhý príbeh už bol odlišný a určil smer uberania príbehu. Mezek bol rozhodne osviežujúci element a aj keď sa celková zápletka dala odhadnúť ľahko (možno aj autorov zámer), ale vďaka tempu a popisu rôznych situácii na planétach som si to užil aj tak.... celý text
Nadace
2009,
Isaac Asimov
Prvá kniha zo série sleduje založenie Nadace a jej rastúci vplyv na okraji galaxii počas približne 200 rokov. Postupne tu sledujeme jej vývoj v piatich príbehoch, kde v každom sa rieši kríza Nadace. Krízy sú to všetko politické, kde hrozí vojna proti Nadaci a do toho sa pridáva faktor, že všetko už bolo dopredu vypočítané a zahrnuté v plánoch zakladateľa Hariho Seldona. A tu prichádza aj pre mňa zaujímavý rozkol, budúcnosť Nadace je pevne daná a všetky prekážky, ktorým bude čeliť sú už v pláne zahrnuté. Niektoré hlavné postavy o tom vedia a tak stoja veľakrát pred problémom, či majú niečo aj podnikať, keď vedia že Nadace aj tak ďalej prežije. Všetky poviedky sú politické, ale Asimov vždy písal ľahším štýlom, takže sa v tom nestratíte. Jediné čo ma trocha sklamalo bola vedecká stránka knihy, v roku písania bola atómová energia ešte v plienkach a Asimov si asi myslel, že nakoniec týmto smerom sa ľudstvo vyberie a všetko bude založené na tejto energii. Je to hold pri scifi veľká neznáma, ktorým pokrokom sa ľudstvo bude vyvýjať... celý text
