Naias diskuze u knih

Ja som si to predtým pre istotu pozrela a videla som tam:
3. ničivá udalosť s tragickými následkami; obrovská katastrofa
a
2. kniž. hrozná vec, udalosť a pod., hrôza, pohroma, des: vojnová apokalypsa.
Okrem toho, v anotácii stojí nádych apokalypsy. Ale nemám náladu hádať sa o slovíčka, nech si to chápe kto chce, ako chce. Fantázii sa medze nekladú.

Ivan Kučera, ja by som povedala, že problém je v tom, že zamieňate pojmy apokalyptický a postapokalyptický. Apokalypsa môže byť koniec sveta, ako ho poznáme, a môže to byť katastrofa, pohroma. Post znamená po, teda ide o stav po apokalypse, nie počas nej.
A že tam to slovo nemali dávať? Za to, že si ľudia mýlia pojmy a dojmy, predsa ten, kto anotáciu písal, nemôže. Pomaly aby autori a prekladatelia písali v štýle „mama má Emu, Ema má misu“, pretože veľa ľudí je presvedčených, že slová, ktoré nepoznajú, neexistujú, a slová, ktoré poznajú, majú len ten význam, o ktorom vedia. Prípadne zamieňajú jedno slovo za druhé. Berte to ako možnosť obohatiť si slovnú zásobu a teda lepšie rozumieť písanému či hovorenému prejavu.
(Knihu som nečítala, takže k tomu, v čom je príbeh apokalyptický, sa vyjadriť neviem.)

Pige, a „bodá mi do očí“ je spisovné? Nemá to byť náhodou „bodá mě do očí“?

12.05.2020

Any37, dej historického románu sa odohráva v minulosti, ktorú nezažil autor, nie v minulosti, ktorú nezažil čitateľ. Austenová písala o svojej vlastnej dobe, takže jej diela nie sú historickými románmi.

Sabča92, dej kníh Jane Austen sa neodohráva vo viktoriánskom období, Jane Austen zomrela skôr, než sa kráľovná Viktória narodila.
A predpokladám, že jazyk ti lahodil, nie lebedil. Lebedit si znamená niečo iného.

Lukas1383,
http://www.wallstreet.sk/antique.php?page=ulink&ulinka=5679_Kniha_smrti_Tigges_John

Som za zdravý rozum a necucanie si z prsta. Teda ak nejde o históriu alternatívnej reality, v tom prípade nemám námietky.

Yerry, a má to tá druhá strana odzdrojované? Ani autori sci-fi a fantasy si nemôžu písať čo chcú, môžu popustiť uzdu fantázii, ale keby tvrdili, že Mars je plynný obor a trpaslíci merajú štyri metre, tak budú smiešni. To platí pre všetkých spisovateľov, stačí si zobrať červenú knižnicu, ako tam väčšinou znásilňujú realitu. Výsledkom je pohodová, ale zlátanina. Teda pýtať sa, prečo by autori kníh o histórii nemohli písať, čo chcú, to je fakt otázka za všetky drobné.

Prestiggio, a prečo nie? Do výzvy sa dá pridať aj kniha, ktorú si človek ešte len mieni prečítať. A až si ju prečíta, naskočia mu za ňu percentá.

Nezbi, libového? Ja som si vždy myslela, že libové je len maso.

To je práve ten problém, keď sú poviedky spojené témou a postavami, vtedy sa dočítame, ako je to čudne napísané, viď pomuchlané útržky blahej pamäti. Už som sa viackrát stretla s tým, že takáto zbierka poviedok bola považovaná za román – niektorí to nevedia rozlíšiť – a podľa toho kritizovaná. A že každý nie je na poviedky, to je v pohode, ja nie som na futbal, ale nikam nepíšem, co kdo má na těch kopálistech.

Karlos 80 a PanTau88: Aby ste všetko nehádzali na sienu, ak vám tie urážky na cti zmažú, bude to preto, lebo som ich nahlásila ja. Prekračujte medze, a to veľmi nechutným spôsobom.

A určite by to šlo aj bez zhadzovania čitateľov, ktorým sa kniha páčila. Postoj „ja som meradlom dobrého vkusu“ je komický.

Niekto to za manipuláciu považovať môže, hoci každé nezmyselné či nepravdivé tvrdenie nemusí byť nutne manipulácia. Ono je to ťažké posúdiť, keď ľuďom do hláv nevidno. Keby som nevedela, aké donebavolajúce nezmysly sú ľudia schopní tvrdiť, pričom sú pevne presvedčení, že hovoria pravdu...

Ja tu zase nechcem komentáre totálne od veci. Ale čo s tým môžem robiť?

Manipuláciou by som to nenazvala. Ak sa dočítam, že nebo je zelené a tráva modrá, nebudem to považovať za manipuláciu. Ale ak mi potom ten istý človek bude tvrdiť niečo o zemskom jadre, kvarkoch a pod, čo si nemôžem overiť vlastnou skúsenosťou, rozhodne na naňho nespoľahnem.

Práve u tejto užívateľky viem, že dokáže komentovať nezmysly. Napríklad tvrdiť, že postava Hyman Kaplan v druhej časti knihy Pan Kaplan má stále třídu rád nevystupuje, alebo že Tolkien opisoval od Rowlingovej. (Po upozornení v diskusii tieto tvrdenia z komentárov zmizli.) Ale palcujúcim to nijak nevadilo. Nejde predsa o obsah, ale o formu, že.

Sidonie, to, čo nazývate ukrojením, je súčasťou tej definície.

Sidonie, svoboda s "ale" už není svoboda? Ak by sloboda slova znamenala, že ktokoľvek má právo povedať čokoľvek, neexistoval by paragraf týkajúci sa ohovárania. Ono je to tak, že sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého. Nechápem, prečo si toľko ľudí myslí, že „sloboda“ znamená „bez obmedzenia“. Neznamená. Vyrastala som za totality, viem, čo to je, žiť v neslobode a dávať si pozor na jazyk. Tá sloboda slova, ktorú máme dnes, má hranice, musí mať. Nie kvôli nejakému nedefinovanému vyššiemu dobru, ale kvôli dobru ľudí okolo nás. Naše práva nesmú ohrozovať tie ich.

Mimochodom, vidíte tu rozdiel?
Sidonie: „Napadlo mě, že kniha možná měla vyjít s nějakým kritickým rozborem jako dodatkem/dodatky.“
Lector: „Neříkám, že takové knihy nesmějí vycházet, ale mělo by to mít nějaká pravidla - kdyby tu knihu vydal někdo, jehož záměrem je upozorňovat na nějaké nebezpečí a vydal by takové dílo s nějakou analýzou, kontextovým komentářem apod.“

A k zasmání to teda nie je, ale do plaču áno.

Vestička: Klasika, kto nemá čím napadnúť argumenty oponenta, napadne samotného oponenta. Takéto útoky sú trápne a smiešne.

Tak oprav údaj Stav knihy z ještě nevyšla na již vyšla.

Jitka155, tak to opravte. Vidíte hore to "Upravit knihu"? Kliknite na to a môžete opravovať.

Porovnala som knihu O Kaplan! My Kaplan! s Přidalovým prekladom a zistila som, že tie podobné parafrázujúce kapitoly, ktoré podľa coplana napísal Antonín Přidal, sú aj v anglickej verzii. Takže z toho logicky vyplýva, že ich Leo Rosten preložil do angličtiny a vydával za svoje. Že sa nehanbil!

1 23.01.2020

Sú tam autorove ilustrácie.

Booklovertina, Sapkowski sa rozhodne neinšpiroval disneyovkami, našli ste tam snáď húfy roztomilých zvieratiek a spievajúce čajové kanvice? Tie rozprávky, ktoré Sapkowski variuje, sú európske, nie americké. A z európskeho zdroja čerpal aj Disney.

Grimik, poviedky sú neprepojené, "chaotické", pretože pôvodne vychádzali v časopise, vtedy je nesúrodosť výhodou. A čo sa týka toho, že svet nie je detailne prepracovaný, pokiaľ viem, Sapkowski bol proti nalinkovaniu, aby toto bolo tak a toto zas tak a nijak inak. Veľa ponechával na čitateľovi samom, chcel, aby si veci domýšľal, nie len pasívne prijímal. Je to zámer, nie nedostatok.

Palec môže dať hocikto, či knihu čítal alebo nie, ale podľa mňa nemá zmysel hodnotiť len to, ako užívateľ píše, a nie to, o čom píše. Už som narazila na komentáre, ktoré sa mi zdali veľmi dobre napísané, akurát som mala dojem, že dotyčný čítal úplne inú knihu a nevedela som sa vynačudovať, kde to, čo spomína, videl. V takom prípade je podľa mňa palec kontraproduktívny. Ja opalcujem len taký komentár, ktorý sa mi páči z toho dôvodu, že v ňom užívateľ knihu skvele vystihol.

Hzjena, a ten rozumný argument je aký? Zatiaľ ste žiadny neuviedli, len „něco mi tam chybělo“. Tomu ja nehovorím objektívna kritika, ale subjektívny pocit.
Mimochodom, lector znamená po latinsky čitateľ.

https://katalog.npmk.cz/documents/135015?locale=cs
Tu tvrdia, že autor je Václav Spěváček.
https://knihobot.cz/kniha/240923-jakub-jan-ryba-vychovatel-naseho-lidu-1984
A tu na poslednom obrázku stojí: Úvodní studii napsal a výbor uspořádal dr. Václav Spěváček.

DominaCZ, Kaplan je predsa v celej knihe, v každej jednej poviedke.

25.11.2019

Mysterygirl, nechápem, prečo ste tie nesprávne údaje neopravili.

Kozel, tie vážne úvahy, to je tretí diel. Vydanie Odeonu 1986 obsahuje dva diely. Ešte existuje tretí diel, ten, pokiaľ viem, preložený nebol, ale úryvky z neho sú v knihe Robinson Crusoe: Mýtus a skutečnost od Bohuslava Hlinku. Inak, preklad Quida Paličku je hodne osekaný, veľa textu oproti prekladu Vyskočila a Vodičky chýba.

Len by som podotkla, že k tej žiarivej budúcnosti, čiže komunizmu, sme sa nestihli dopracovať. Táto kniha bola napísaná počas socializmu. A tvrdiť, že ho propaguje, na to nemám slov.

Sjuzz, Anne Brontë opisovala svoje vlastné skúsenosti z čias, keď pracovala ako guvernantka u rodiny Inghamovcov v Blake Hall. Vo vtedajšej triedne rozdelenej anglickej spoločnosti mali guvernantky v rodinách z vyšších tried síce lepšie postavenie ako služobníctvo, ale aj tak dosť nízke, a takéto správanie sa rodičov a detí k nim nebolo ojedinelé. Podobné zážitky mala aj Annina sestra Charlotte, ktorá ich v Jane Eyrovej tiež spomenula, hoci nie naplno. Napríklad vtedy, keď Jana vravela pánovi Rochesterovi, že dá prednosť opustenej sirote, ktorá sa k nej túli ako k priateľke, pred dieťaťom z bohatej rodiny, ktoré by ju nenávidelo. A náhľad pani Ingramovej a jej dcéry Blanche na domácich učiteľov bol plný pohŕdania a nadradenosti. Guvernantky nemali veľa možností, ako sa brániť, bývali to slobodné ženy zo strednej triedy bez peňazí, pre ktoré bola práca guvernantky jedným z mála prijateľných spôsobov, ako si zarábať na živobytie. Vykonávať tú istú prácu ako dievčatá z robotníckych rodín pre ne neprichádzalo do úvahy, prísne spoločenské pravidlá im to nedovoľovali. Museli veľmi dbať na svoju povesť, a tak boli svojim zamestnávateľom vydané na milosť a nemilosť, nesmeli ich rozhnevať či uraziť. Odbojná guvernantka by si ťažko hľadala prácu. A ako spieval Jan Werich, bez práce je jenom hlad.

1 06.10.2019

V rokoch 1992, 1993 a 1994 boli v českom preklade ZVEREJNENÉ a to v ZBIERKACH POVIEDOK tieto poviedky: Zaklínač, Zrno pravdy, Menší zlo, Otázka ceny, Cesta, z níž se nevrací, Hranice možností, Střípek ledu, Věčný oheň, Trošku se obětovat, Meč osudu, Něco víc, Konec světa, Poslední přání.

Knížky opravdu vycházely tak, že najprv vyšli tri zbierky poviedok https://www.databazeknih.cz/serie/zaklinac-povidky-1-vyd-4231 až potom romány https://www.databazeknih.cz/serie/zaklinac-saga-7063 A potom to všetko vyšlo znovu, poviedky tentoraz v dvoch zbierkach, v ktorých je toho trochu viac, než v predošlých troch. (Neviem presne čo, mám doma len staré vydania.) Takže určite čítať najprv poviedky, až potom romány. Tak je to správne chronologicky.

A doprcič, už to mám totálne pomotané. Teraz som si uvedomila, že na konci Vajce a ja sa rozpad manželstva nespomína, to je až v ďalšej knihe. Tak nič, odvolávám, co jsem odvolal.
Ale zvyšok platí.

Našla som dačo na začiatku, z čoho vyplýva, že to k splnenému snu malo ďaleko: „Někde se stala chyba. Buďto maminka přeskočila kapitolu, nebo tkvěl ten velký nedostatek ve mně, protože Bob byl ve svém údělu šťastný, ale já ne.“

Vďaka, to už mi napadlo samej. Aj tak nechápem, kde Zoja vzala predstavu, že manželstvo Betty bolo pevné a krásne, keď na konci knihy píše, že manžela opustila. Životný postoj Zoji neberiem, ale nepochopenie knihy to je. To manželstvo ani pevné, ani krásne nebolo, tak sa to ani nemohlo dať vyčítať medzi riadkami.
A moja poznámka, či sa také manželstvo v dnešnej dobe zdá niekomu krásne, sa týka nielen Zoje, ale aj palcovačov. Ktorí z väčšiny knihu nečítali, predpokladám. Ten trend dať palec všetkému, čo obľúbený užívateľ napíše, je zdá sa dosť rozšírený.

Ešte by som podotkla, že Betty v detstve vštepovali, aby nechala manžela robiť si čo chce, v ničom mu nebránila, slepo ho nasledovala a vo všetkom sa mu prispôsobila. Toto je niečia predstava krásneho manželstva?! V dnešnej dobe? Ako vážne? Práve kvôli tej výchove ona, tak veľmi milujúca spoločnosť, šla na osamelú farmu, kde sa nutne musela cítiť ako ryba na suchu (čo z jej knihy aj cítiť) a nebyť jej obrovskej vitality, určite by tam vydržala oveľa kratšie.

Zoja706, aké pevné a krásne manželstvo, keď na konci autorka manžela opúšťa a s oboma deťmi sa vracia k matke? Tá ilúzia pohody vyplýva zo spôsobu, ktorým Betty dokázala svoje útrapy opísať. Všetko brala s nadhľadom a humorom, milovala ľudí, aj takých, z ktorých by som ja dostala infarkt, vyrovnávala sa s peripetiami života závideniahodným spôsobom, zbytočne sa nesužovala, nejatrila si rany, na všetko sa snažila pozerať z tej lepšej stránky. Preto z jej kníh srší taký optimizmus, aj keď píše o tom, ako mala tuberkulózu (Co život dal a vzal). Ďalšia vec je, že nepríjemné veci zamlčovala, napríklad v knihe, ktorú napísala jej kamarátka, som sa dočítala, že ak Betty nemienila urobiť, čo po nej manžel chcel, mal vo zvyku vyliať na terasu či verandu, už neviem presne, benzín a držať nad ním zápalku, kým sa Betty nepodvolí. Nečudo, že sa ich vzťah rozpadol. Vajce a ja nie je kniha o manželstve, už vôbec nie o krásnom manželstve, ale o tom, ako si robiť citronádu, keď vám život dá citrón. A to Betty vedela skvele.

K tomu rasizmu: V sanatóriu, kde sa liečila, sa spriatelila s Japonkou Kimi. Citujem: „A já jsem si toho večera a ještě mnohokrát a mnohokrát v týdnech, jež následovaly, uvědomila, jak jsem šťastná, že mou spolubydlící je nežná, jemná, inteligentní, taktní, vtipná a krásná Kimi.“
„Vždycky se koupaly současně dvě a dvě pacientky, a proto bylo pro příjemnost či nepříjemnost koupele důležité, koho máte za partnera. Já jsem měla velké štěstí, na mne jako první koupací partnerka připadla roztomilá barevná dívka Evalee Morrisová.“
Rasistka par excellence. Dôvod, prečo v knihe Vajce a ja môže pôsobiť dojmom rasistky, je to, že sa stretla s Indiánmi, ktorí boli nekultivovaní, zaostalí, žijúci v špine, závislí na alkohole, degenerovaní. Takí na nikoho dojem neurobia. Problém je v tom, že keď Betty poznamenala, že bol dobrý nápad im tú zem vziať, generalizovala a neuvedomila si, že ten úpadok spôsobili bieli dobyvatelia. Každopádne jej odpor vyvolal ich spôsob života, nie ich rasa.

Jedna vynechaná medzera je toľko preklepov, že sa to len tak nevidí?

Vzhľadom na starobu knihy to bude skôr vtedajší pravopis. V NKP je tá istá anotácia.