Naias diskuze u knih
Natkaf, ja mám slovenské vydanie z roku 1994 a plánik tam nie je. Mám aj Pan Poirot se vrací a tam plánik je. Dva plániky, domu a izby.
Nevytýkam autorovi idealizáciu Talianov, idealizácia je pretváranie skutočnosti, vykreslenie niečoho v lepšom svetle, a to Forster neurobil, zobrazil Talianov s ich plusmi aj mínusmi. Mne vadí ten nekritický obdiv. Chápem, že po zošnurovanosti Angličanov mu talianska bezprostrednosť učarovala, ale ja to vnímam ako prechod z extrému do extrému.
Čo sa týka tých kompetencií, Jan Kantůrek povedal: „Když tady byl Terry Pratchett asi podruhé, tak mi jeden večer řekl: ‚Já vím, že se to nedá všechno převést, protože každý jazyk má své specifikum. Ale pokud tě v češtině napadne cokoli, čím bys to mohl oživit, co nenaruší charakter postavy nebo děj, tak to tam prostě dej.‘ Tím pádem mi vlastně dal povolení si trochu vymýšlet.“
Mňa poznámky, či už Pratchetta alebo Kantůrka, bavia skoro viac než samotné knihy.
Daisuke, hodnotiť knihu viackrát nie je možné, ale je možné napísať k nej viac komentárov a hviezdičky sa automaticky objavia pri každom z nich. Hodnotenie je stále len jedno, i keď ho vidno viac ráz.
Angie_Missfit, Anne of Green Gables prvý raz vyšla v roku 1908, to už je dvadsiate storočie.
Tak, tak, tá slastná predstava, že by som prala všetku bielizeň v rukách, bielila ju pri potoku, žehlila žehličkou, do ktorej sa dávalo žeravé uhlie, bola ťažká ako cent, rýchlo vychladla a s ktorou bolo hračkou zamazať bielizeň sadzami... A toho voľného času čo by mi pribudlo! Aj deťom bolo kedysi dobre, chodili do školy len v zime, zvyšok roka ostávali doma (a makali). A dospelých netrápilo, že nemajú dosť lajkov, lebo dumali, kde zohnať dosť dreva na zimu, ani neškrípali zubami nad mailami od známych s fotkami z oveľa drahšej dovolenky, lebo netušili, čo to dovolenka je. Tá doba bola taká bezstarostná, ako je snehová búrka krásna. Iba ak sa na ňu človek pozerá pekne z bezpečia za oknom.
Coplan, a to, čo sa píše v zaujímavostiach, ste čítali? A kde ste vzali, že Přidal tvrdí, že on preložil nemeckú verziu? Máte to nejak podložené? Alebo sa vám to proste prisnilo?
Aaron Lewis, ten koniec, ktorý ťa tak milo prekvapil, je len koniec prvého dielu. Táto kniha totiž vyšla aj vo dvoch dieloch.
Johann, netreba sa ospravedlňovať, stačí chybu opraviť, komentáre sa dajú prepísať. Po umiestnení kurzora na text komentára sa hore pri dátume objaví "upravit".
Sjuzz, román je rozsiahle epické dielo, ktoré obsahuje viacero dejových línií a odohráva sa vo väčšom časovom rozpätí. Môže byť psychologický, humoristický, satirický, historický, vedeckofantastický... Slovo román rozhodne nie je totožné s pojmom červená knižnica a niet dôvodu predpokladať, že ak je nejaká kniha označená ako román, bude „sladká“.
Katerina.Gabrie, ak ide o skloňovanie „Herkulesom“, tak to je v poriadku.
http://prirucka.ujc.cas.cz/?id=320
Tzv. antický způsob skloňování se neuplatňuje vždy, když jméno končí na -us, -as, -es, -os. Patří-li jména tohoto typu novodobým nositelům (a pisatel nechce záměrně zdůraznit jejich antický původ) nebo jde-li o jména jiného než latinského či řeckého původu, která však mají zakončení obdobné jako jména antická, neodtrháváme v nepřímých pádech zakončení -us, -as, -es, -os, ale přidáváme pádové koncovky k celému jménu (Angus – 2. p. Anguse – 5. p. Angusi).
Marketa5975, stačí sa pozrieť vyššie. Pod anotáciou stojí: Série: Alea, dívka moře (3.) Stačí na to kliknúť.
Do diskusie nie sú presúvané len príspevky obsahujúce spoiler, ale aj príspevky od tých, ktorí knihu ešte nečítali a robia si na ňu názor z anotácie, z komentárov iných, z filmu a pod. Do komentárov patria príspevky od tých, ktorí vyjadrujú názor na knihu po jej prečítaní (a bez spoilerov).
Podľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV je to Tribeč.
http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1994/6/ks1994-6.html#tribec-nie-tribec
A určite nie Vel'ký, ale Veľký. Písmeno ľ sa nepíše ako l s apostrofom, ale s mäkčeňom (s háčkem), teda rovnako ako ď.
Lze, stalo sa.
Kniha tu môže byť aj bez ISBN
https://www.databazeknih.cz/napoveda/o-webu#jakeknihy
Jaké knihy patří do databáze?
1.) Oficiálně vydané knihy a e-knihy
a) v českém a slovenském jazyce
b) případně i v jiném jazyce, ale vydané českým či slovenským (československým) nakladatelstvím na území ČR nebo Slovenska po roce 1945.
Od roku vydání 1989 s nutností uvedení kódu ISBN (bývá umístěn na zadním obalu dole), nebo v případě papírových knih s uvedením zdrojového webu knihy (odkazu na umístění v databázi Národní knihovny ČR/SR, případně webu nakladatelství či známém knižním eshopu.)
Eva198, keď sa ti kniha páčila, prečo si dala hodnotenie odpad?
Všimli ste si, že Piatok sa mal správne volať Sobota? Totiž keď bol Robinson chorý, vypadol mu z kalendára celý jeden deň, čo zistil až po rokoch. Prísť na to samozrejme mohol, až keď sa stretol s Európanmi, dlho po tom, čo zachránil Piatka. Takže v deň, keď mu zachránil život, bola v skutočnosti sobota!
Som zvedavá na výsledok. Ja to mám čerstvo v pamäti, pretože v lete som sa v tej horúčave nedokázala riadne sústrediť, tak som čítala už prečítané knihy. V 39. kapitole Fanny porovnáva obe miesta.
„Když Fanny po týdenní zkušenosti porovnávala oba domy, byla v pokušení parafrázovat známý aforismus doktora Johnsona o celibátu a manželství a konstatovat, že Mansfield možná má své nedostatky, ale Porstsmouth nenabízí žádné potěšení.“
Mansfield bol holt menšie zlo.
Panovala. Strýko ju desil, hlavne v detstve, ale občas prejavil náklonnosť spôsobom, ktorý ju dojal. Keď rozkázal zapriahnuť do koča kvôli nej, keď sa na ňu pýtal po návrate z cudziny a to s nežnosťou, ktorú predtým neprejavil, keď jej nechal zakúriť vo Východnej izbe... Strýko pôsobil vo vzťahu k Fanny nepríjemne, ale to bolo spôsobené tým, že bol prísny a strohý a ako pán domu zvyknutý, že jeho slovo je zákon. (Koniec koncov, aj vlastné dcéry sa pred ním uzatvárali.) Nebolo to tým, že by na ňu nebral ohľad, nestaral sa o jej blaho. Aj keď mal svoje predstavy, čo je pre ňu najlepšie (sobáš s pánom Crawfordom), ale aspoň ju nútil len spočiatku (a zakázal pani Norrisovej, aby jej to vyčítala, čím Fanny ušetril veľa trampôt). A lady Bertramová? Tá ju mala rada, v živote jej neublížila slovom ani skutkom a neustále opakovala, že sa bez nej nezaobíde. Bola to dosť sebecká láska, lebo nebola ochotná obetovať svoje pohodlie, aby Fanny mohla ísť na výlet či na večeru, ale náklonnosť to bola a Fanny ju cítila. Pani Norrisová, to bola iná káva, tá ju neznášala a robila, čo mohla, aby jej prekazila radosť. Tú by som s potešením prehodila oknom. A Edmund? To nemusím komentovať. Tom, Maria a Julia ju viac-menej ignorovali, nekamarátili sa s ňou, ale ani jej neubližovali.
No jej vlastná matka si ju nevšímala a otec o ňu prejavoval toľko záujmu ako o nábytok. Ani bratia (s výnimkou Williama, ktorý nebol celú dobu doma) jej veľa pozornosti nevenovali. Nikto moc nebral ohľad na to, aká je krehká, ako ju z toho hluku a ruchu bolí hlava, ako jej chýba pohyb. Tam celkovo nikto na nikoho nebral ohľad, nikto nikoho nepočúval, neprejavovali si navzájom rešpekt.
V Mansfielde to tak nebolo. A starali sa tam o ňu podstatne viac, hoci prakticky za všetko vďačila Edmundovi, lady Bertramová bola príliš lenivá, než aby sa starala o kohokoľvek okrem seba, a sir Thomas prejavil starosť len občas. Ale vždy bolí viac, ak človeka zanedbávajú jeho vlastní rodičia, než strýko a teta. A to v Portsmouthe im bola rovná, zato v Mansfielde bola predsa len neurodzená príbuzná. Takže niet divu, že sa k nej podľa toho správali. V Anglicku mali ľudí pekne rozškatuľkovaných do tried, a v žiadnom prípade to nebolo len pro forma. Urodzení boli „lepší ľudia“ a boli nadradení.
Už som sa dočítala v komentároch ku knihám, že tá či tá bola snobka, lebo pozerala zvrchu na neurodzených. To ma vie vytočiť do vývrtky. Snob je človek, ktorý nekriticky obdivuje spoločnosť z vyšších kruhov a, napodobňujúc ju, snaží sa medzi ňu vopchať. Nie urodzený človek, ktorý svoju nadradenosť vnímal ako samozrejmosť, pretože ako samozrejmosť ju vtedy vnímali všetci.
Suma sumárum, keď vezmeme do úvahy, ako ju v Portsmouthe zanedbávali tí, ktorí jej mali byť najbližší, ako jej chýbala príroda, jazdenie na koni, prechádzky, a predovšetkým ticho, pokoj a náklonnosť lady Bertramovej, niet sa čo čudovať, že Mansfield nazývala domovom.
Yalka, rado sa stalo.
K tvojmu komentáru, citujem „Ale i to svědčí jistě hodně jak o Austenové, tak o její době: nepochopitelný odmítavý postoj Fanny k životnímu stylu jejích rodičů a sourozenců, který byl nahlíženo z pohledu hlavní hrdinky skandální (přitom šlo většinou jen o formální a vnější věci, nebyli to žádní záporáci, jen byli tak trošku rozjívení). A jak se těšila zpět k tetičce! Netrpěla ona ta Fanny nakonec Stockholmským syndromem? ;-)“ by som podotkla: Trošku rozjívení?! Mráz mi behal po chrbte a byť na Fannyinom mieste, utekám do Mansfieldu aj pešo! Na to, aby človek zle znášal neustály krik a dupot, nemusí byť z Austenovej doby. A tá špina, jedlo servírované na neumytých tanieroch a s neumytými príbormi, no des. Záporáci to neboli, ale ohľaduplnosťou a vzájomnou úctou neoplývali. Ani so vzájomnou náklonnosťou to nebolo príliš ružové.
Pre prípad, že by niekoho zaujímalo, o čom je hra Prísaha milencov, o ktorej sa v knihe hovorí.
Kotzebueho hra Přísaha milenců v překladu Elizabeth Inchbald: Baron Wildenhaim svede Agátu, dívku z chudé, ale spořádané rodiny; přivede ji do jiného stavu a Agáta je nucena jejich syna Frederika vychovávat sama. Baron ji totiž pod nátlakem své rodiny opustí, aby uzavřel dynastický sňatek bez lásky, jehož jediným plodem je dcera Amélie. Z lítosti, že ztratil Agátu, rozhodne, že Amélie se provdá jedině z lásky. O Amélii se uchází hrabě Cassel, napůl zhýralec, napůl kašpar. Wildenhaim ho neodmítne, ale naopak přikáže Améliinu učiteli, knězi Anhaltovi, aby ji naučil hraběte milovat. Amélie však ve své ironické troufalosti svěří Anhaltovi, že miluje jeho. Hra začíná náhodným setkáním Frederika a Agáty, která nyní trpí nouzí a hladoví. Frederik se v zoufalé snaze matce pomoci pokusí oloupit barona, který si vyjel na lov. Otec a syn se neznají, a i když barona k mladému muži cosi záhadně přitahuje, rozhodne se pro trest smrti. Amélie odhalí povahu jejich vztahu; Frederikovi je odpuštěno; baron překoná třídní předsudky a ožení se se svou dávno ztracenou láskou Agátou; hrabě je zapuzen a Amélie a Anhalt dostávají svolení k sňatku.
(Opísané z knihy Jane Austenová od Roberta Milesa.)
Ešte je tu toto https://www.databazeknih.cz/knihy/dear-doubleyou-74288, ale aké to je, netuším.
Prípadne https://www.databazeknih.cz/knihy/caj-o-pate-124546
Ale porovnať to neviem, pretože Dear Vittie som nečítala.
Rouletabille to vysvetľuje v 8. kapitole. Keď bol na recepcii v Elysejskom paláci, uvidel krásnu slečnu naparfumovanú „voňavkou panej v čiernom“, ktorou bola slečna Stangersonová. Neskôr nasledoval ju a Roberta Darzaca do skleníka a tam počul, ako slečna Stangersonová túto vetu vyslovila. Citujem: „A bolo to povedané tónom, ktorý znel zároveň výsmešne aj zúfalo a vetu sprevádzal výbuch takého nervózneho smiechu, že som presvedčený, že táto veta mi bude naveky znieť v ušiach.“ Tým sa vysvetľuje, prečo si tú vetu pamätal, hoci vtedy ešte nemohol tušiť, aký zločin sa stane.
Číslo 13 je The Pharaoh's Secret, ale to zrejme v preklade nevyšlo.
S popisom zovňajšku postáv to Austenová nepreháňala, to je pravda. V tomto by mohli pomôcť filmy, ale až po prečítaní knihy, pretože ak si človek urobí prvý dojem z filmu, dopadne to takto:
https://www.databazeknih.cz/diskuze/diskuze-o-knihach-7/pycha-a-predsudek-vyznam-3595/str-1
Ja by som odporúčala minisériu BBC Pýcha a předsudek, tá je vážne dobrá. https://www.csfd.cz/film/82781-pycha-a-predsudek/komentare/
Mohla by si pri čítaní kníh od Austenovej skúsiť prečítať knihu, aby ti filmové/televízne spracovanie nepokazilo prvý dojem, potom si pozrieť to vizuálne spracovanie (rozhodne radšej britské ako americké) a potom znovu čítať, teraz už s vedomím, ako vyzerali šaty i prostredie, takže budeš mať ucelenejšiu predstavu.
FrankCastle, pri knižných sériách býva často v anotácii nasledujúceho dielu spomenutý kľúčový moment z predchádzajúceho dielu, to je bežná prax, s tým treba rátať.
Bridgett, Austenová predovšetkým nepísala historické romány, ale súčasné (vtedy). Neviem, čo čítaš, ale hádam, že sú to historické romány od terajších spisovateliek, približujúcich minulú dobu tým, ktorým je cudzia. Ale kto by opisoval, ako to vyzeralo a chodilo, keď to bolo určené čitateľom, ktorí to zažívali na vlastnej koži? Ak sa dnes autor zmieni, že dakto cestoval lietadlom, opíše ho snáď? Ani nebude vysvetľovať, prečo sú niečie spôsoby neprijateľné, veď každý vie, ako sa má v dnešnej spoločnosti správať. Krása diel od autorov, ktorí žili dávno pred nami, je práve v tom, že tie knihy sú autentické, nie je to len niečia predstava – možno správna, a možno mylná – o tom, ako to chodilo. Možnosť pozrieť sa na vtedajší svet vtedajšími očami, zistiť, ako kedysi ľudia uvažovali, aké boli ich priority, je na nezaplatenie. Čo sa týka charakterizácie postáv, to robila Austenová vynikajúco a práve pomocou dialógov, ktoré sa ti zdajú o ničom. V nich postavy odhaľujú svoje názory, svoje pocity, svoju skutočnú povahu aj snahu zamaskovať ju a ukazovať sa len v dobrom svetle. A medzi riadkami nepriamej reči sa často ukrýva irónia, prezrádzajúca zase zmýšľanie autorky. Český preklad som nečítala, ale pochybujem, že chyba je v prekladateľke. Povedala by som, že ti jednoducho nesadol spôsob, akým Austenová píše. Každopádne skús iný preklad, som zvedavá, ako to dopadne.
Mňa by zaujímalo, ako znie ten odlišný preklad tej slávnej vety.
Jane Austen naráža na báseň Henry and Emma od Matthewa Priora. V mojom vydaní Láska slečny Elliotovej je poznámka pod čiarou: "Matthew Prior: Henry a Emma, 1709. Epická báseň, často sa vyskytujúca v antológiach, ktorej hlavný hrdina sa rozhodne vyskúšať vernosť svojej milej tým, že jej oznámi, že si vybral inú, mladšiu a krajšiu. Emma prejde skúškou vďaka tomu, že jeho vymyslenej milej ponúkne svoje služby a starostlivosť."
Mikako, ja som prečítala zhruba dve tretiny, vonkoncom ma to nebavilo, tak som zvyšok len preletela, aby som zistila, ako to dopadne. Moja rada je: nenúť sa, veď načo? Radšej si čítaj dačo, čo ťa baviť bude.
Veď to môžete opraviť sám. Vložte správneho autora, knihu k nemu priraďte a priradenie nesprávneho autora nahláste cez formulár „upravit / doplnit údaje – nahlásit chybu“ alebo vo vlákne https://www.databazeknih.cz/diskuze/chyby-na-webu-6/prosim-o-opravu-146/str-34#new
Tu nie je veľká pravdepodobnosť, že si to nejaký moderátor všimne, sem také upozornenia totiž nepatria, na to sú formuláre a vlákna.
Kyssling, prostovlasý znamená bez pokrývky hlavy, čiže "mající prosté (=volné, nezakryté) vlasy", nie bez vlasov, ako sa zrejme domnievaš.
Tu si žiadnu eknihu nekúpiš, toto je len databáza.
Že nebyť filmu, nikto by o Tolkiena nezakopol, to viem dávno, ale netušila som, že opisoval od Rowlingovej. Chudera Rowlingová, tú vykradlo toľko ľudí, napríklad aj Ursula K. Le Guin. Asi použili časovrat a zaskočili si do budúcnosti, inak si to neviem vysvetliť.
https://www.databazeknih.cz/novinky-na-webu
05.10.2016
Od dnešního dne je možné na Databázi knih přidávat oficiálně vydané knihy po roce 1989 i v případě, že nemají přidělené ISBN. Podmínkou je jejich uvedení a dohledatelnost v databázi Národní knihovny ČR/SR. Více zde https://www.databazeknih.cz/napoveda/jake-knihy-patri-do-databaze
Kojenec je po česky, dojča po slovensky. A toto je slovenský preklad, takže je o dojčatách.