Adhara komentáře u knih

Podobný problém, aký som mala s Kmeňom Androméda či s nedočítaným Jurským parkom. Vedecké pozadie zakaždým super, ale tieto staré Crichtonove knihy akosi nemajú šťavu. Na jednej strane oceňujem pestrosť tém, v ktorých sa autor vyzná do takej hĺbky, že to pôsobí uveriteľne – či už kvantová teória alebo história. Je fajn, že existujú aj knihy, v ktorých je (ako-tak) vysvetlené, ako sa postavy do minulosti dostanú, že to nestojí na nejakom zázračnom portáli. Niečo v tom vysvetlení však škrípe – keď sú cesty časom vlastne cestami do paralelného vesmíru, ako je potom možné, že ich následky sa prejavujú práve v našom vesmíre a nie v tom paralelnom?

Na druhej strane sú tu však absolútne nezvládnuté postavy. Pritom vidieť, že autor sa snažil. Aspoň hlavný hrdina má akú-takú minulosť, sem-tam je opísané, aký majú hrdinovia z diania pocit. Ale pocity, resp. minulosť sú opísané príliš polopate, príliš plytko a čo je najhoršie, absolútne neovplyvňujú konanie postáv. Nechápem, ako sa zo skupinky postgraduálnych študentov histórie hneď po poslaní do minulosti stala partička chladnokrvných a vždy energiou nabitých zabijakov, ktorých chcel každých päť minút niekto zlikvidovať. Samotný prenos časom musí byť strašný útok na psychiku a mnohopočetné pokusy o vraždu ani nehovoriac. Pre niekoho, kto dovtedy len zíval na prednáškach a hrabal sa v hline, to musí byť šoková zmena. Ale hrdinovia sú absolútne v pohodičke. A nie, tie suché konštatovania, že mal niekto z nich strach, ale napriek tomu naďalej pokračoval v akčnej činnosti, akoby sa nechumelilo, to nezachránili. Celkove je to slabo napísané a do čítania som sa musela nútiť, hoci námet sa mi veľmi páčil.

4 14.03.2020

(SPOILER) Najslabšia Kingovka, akú som kedy čítala. Nikdy som nedala Kingovi menej ako tri hviezdy, ale teraz naozaj musím. Pritom sa to rozbiehalo tak sľubne... jeden páchateľ na dvoch miestach zároveň, to vyzeralo ako skvelá zápletka, v ktorej sa dalo ťažiť zo psychológie, súdu, vývoja postáv. (Spojler) Prvý problém nastal, keď namiesto sľubne rozbehnutého vývoja autor postavy náhle preriedil a dej nadobudol iný smer. A čoraz horší a horší, s čoraz slabšou a slabšou atmosférou a charakteristikami postáv. Vyvrcholenie, stret so samotným zlom, vo mne nevzbudilo ani kúštiček napätia, obáv či strachu – vlastne mi to pripadalo, ako keby sa niekto neveľmi úspešne pokúšal Kingov štýl napodobniť. Toto je naozaj všetko? Tomu som nemohla uveriť – keďže som to mala v čítačke a nevidela som, koľko strán mi zostáva, očakávala som druhé, lepšie kolo. Aj kvôli roztiahnutému záveru. A keď už som naozaj uverila tomu, že druhé kolo bude, zrazu bum – posledná strana. A to ani nevravím o logickej chybe – nadprirodzené monštrum je raz viditeľné na záberoch kamery, raz nie. (/Spojler)

4 27.06.2019

Na mňa príliš uletená sci-fi. Autorovi by nebolo zaškodilo, ak by bol dával väčší pozor na hodinách biológie a fyziky. Zaklincoval to koniec pôsobiaci na mňa ako päsť na oko. Pre mňa najslabšia od Aldissa.

4 11.10.2018

Zaujímavý príbeh, v ktorom, podobne ako v iných Yrsiných dielach, vedú stopy k nadprirodzenu, ale... niečo som predpokladala (ak sa v detektívkach niečo príliš silne javí ako podozrivé, nebude to ono), ale mnohé aj prekvapilo. Pre mňa jedno z autorkiných lepších diel. Možno aj preto, že mám rada príbehy z nezvyčajných prostredí a uzavretej skupiny ľudí, medzi ktorými narastá dusivá atmosféra.

4 30.09.2018

Názory fanúšikov Temnej veže na jednotlivé diely ságy sa značne líšia. Mnohí sa nechali počuť, že najlepší diel ságy je hneď prvý – Pištoľník. Pre mňa osobne bol najhorší a nikdy sa mi ním nepodarilo prehrýzť až do konca. Z môjho pohľadu je priveľmi abstraktný a nejasný. Príbeh sa mi začal páčiť až od druhého dielu, v ktorom už bol autor konkrétnejší.

Zmutovaný vírus, ktorý zničí civilizáciu. To tu už bolo. To, že po vymretí väčšiny ľudstva sa začne finálny boj dobrej a zlej sily, však už taký otrepaný námet nie je. Svet je vykreslený do väčšej hĺbky a realistickosti ako väčšina postapokalyptických kníh. I keď – dalo by sa aj viac. Napriek hrúbke slušne a stabilne čitateľná kniha. Mala však jeden závažný problém: kladné postavy som nenávidela a záporné som si obľúbila. To, že záporňáci nie sú až takí čierni (s výnimkou ich vodcu), asi bol autorský zámer, ale pochybujem, že bola zámerom aj moja nádej v porážku klaďasov. Niektorí odpudzujúci klaďasi, ktorých motivácii som ani najmenej nerozumela, mali aspoň toľko slušnosti, že umreli, bohužiaľ asi tá najhoršia klaďaska prežila. Napriek všetkému je to však jedna z atmosférickejších a hlbšie rezonujúcejších postapokalyptických kníh.

4 18.01.2018

Klišéovité klišé v takom množstve, až by som predpokladala, že sa už hodí len do paródií. A ako v mnohých nenáročných fantasy, aj tu sú nekonzistencie a prešľapy proti vlastnej logike. Hlavná hrdinka Clary vytrhnutá z „bežného“ života do prúdu nadprirodzeného sveta sa ničomu nijako zvlášť nediví, však to je predsa bežné zistiť, že nadprirodzené svety a bytosti predsa len existujú. Zo situačných vtipných hlášok pubertálnych postáv som sa tiež práve po zemi od smiechu neváľala. Akúkoľvek psychologizáciu a myšlienku by ste tu márne hľadali. Spolu s faktom, že kniha je celkom čítavo napísaná, na nás kričí jediným cieľom: oddych, oddych, oddych. No nemôžem si pomôcť, ja som si neoddýchla. Viac ako počítanie všetkých možných klišé a potvrdzovania si, či sa všetky vzťahy a súvislosti medzi postavami vyvinú presne tak, ako som od prvej kapitoly predpokladala, by ma totiž potešilo niečo neočakávané.

4 15.01.2018

Téma knihy je rozhodne zaujímavá. Rozvíja čitateľovu fantáziu a núti sa na svet pozerať očami – teda, skôr nosom – človeka, pre ktorého sú arómy to najvýraznejšie a najdôležitejšie na svete. Na mizériu toho, že ľudský jazyk nemá pre mnoho vôní žiadne pomenovania, lebo slabé nosy ostatných rozoznávajú len veľmi málo ich druhov. Na postupne sa rodiace poznanie, že hoci väčšina ľudí pachy vedome nevníma, podvedome ich emočne ovplyvňujú, čo prisudzujú pôsobeniu iných zmyslov. Grenouille vzbudzuje akúsi neurčitú ľútosť, hoci je postavou jednoznačne zápornou. Ale dobre vystavaní záporňáci u mňa neraz bodujú viac než vyumelkovaní anjelskí klaďasi. Určite to bola prínosná čitateľská skúsenosť po hromade kníh nemastne-neslano prepierajúcich stále dookola to isté.

Čo však žiaľ opäť raz musím vytknúť, je nelogickosť. Áno, aj s ohľadom na nadreálnosť celého príbehu.

4 06.01.2018

Dala by som päť hviezdičiek, ak by som nebola čítala ďalšie diely, ktoré sú ešte lepšie. :-) S výnimkou posledného.

4 04.01.2018

Potýčky medzi sterilne pôsobiacou rasou a nedokonalým človekom pre fanúšikov sci-fi nie sú žiadnou novinkou. Do úplnej predvídateľnosti však kniha neskĺzne. Dej sa stáva dosť pútavým na to, aby nútil čitateľa dychtivo prevracať stránky. Ponúka niekoľko možných rozuzlení, a do ktorého napokon dospeje, zostáva záhadou.

Kniha však vo mne vyvolala otázku: Prečo na spísanie tohto bolo treba troch autorov a, ako som sa dočítala v doslove, tridsať rokov času? Je to dobrý dobrodružný príbeh s prvkami filozofovania, to áno. No okolnosti jeho tvorby akosi nútia človeka čakať viac. Toto by uspokojilo u jedného autora (a rozumnej dobe tvorby), ale u trojice, navyše svetového formátu?

4 01.01.2018

Milujem strašidelné príbehy z morských hlbín. Tento sa však do mojej zbierky obľúbených nezaradil. Motivácia postáv je jedným z aspektov, nad ktorým možno len nechápavo krútiť hlavou. Najväčším nedostatkom knihy však je, že autor až príliš tlačil na pílu. Chcel znázorniť prirodzený ľudský strach z nesmiernej temnoty a tlaku na oceánskom dne posilnený neznámou zlou silou, ktorá v ňom prebýva. Ale jeho snaha je premrštená. Slovo hrôza omieľa príliš skoro, príliš často a v príliš mnohých pádoch. Naštartuje zverský des skôr, ako sa čitateľ dokáže zžiť s postavami a báť sa o ne na základe sympatií. Ide na vec prirýchlo a ihneď na plný plyn. Postavy a tým pádom ani čitateľ nemajú ani chvíľočku pokoja. Autor ich vlečie z jednej extrémnej hrôzy do druhej. Výsledkom môže byť len jedno: čitateľ sa otupí. Chýba gradácia, niet už totiž kam gradovať. Áno, opisy toho, čo tú hyperhrôzu postáv spôsobilo, sa postupne vyvíjajú od javov, ktoré sa ešte dajú ako-tak pripísať vypätej mysli, až k úplne otvoreným prejavom nadprirodzeného zla, ktoré zahŕňajú výjavy zdeformovaných, mutovaných, zrastených, hnijúcich a pohybujúcich sa tiel. Lebky praskajú, vnútornosti lietajú a krv spolu s hnisom tečú prúdom. Ale strach som pri tom nepocítila ani na okamih. Keď už niečo, tak hnus. Na obálke sa píše, že ide o horor v najčistejšej forme. Omyl. Toto je splatter v najčistejšej forme. Ale ani hnusom sa nedá šokovať donekonečna, aj tu príde otupenie pomerne rýchlo. A napriek novým a novým opisom ohavností, ktoré sa na stanici objavujú, a pocitov extrémneho desu, ktoré v Lukovi vyvolávajú, som od istého času prevracala stránky priam znudene.

4 20.12.2017

Na Rowlingovej štandard, na vysokú latku položenú predošlými dielmi, slabé. Jednoznačne najslabší diel ságy. Prvá polovica knihy dosť postrádajúca dianie (hoci primerane temná), druhá potom nerealisticky optimistická (Woldemort, ktorý prvé horcruxy tak dobre zabezpečil, tie ostatné len tak rozhádzal?).

4 13.12.2017

Príjemne ma prekvapila dobrá čítavosť tohto diela. Už dávno som v tomto žánri nečítala nič, čo by som mala chuť zhltnúť tak rýchlo. Z opisov iných som čakala čosi pochmúrnejšie a uletenejšie, sama som sa čudovala, aký mi bol tento príbeh blízky. Žiaden drastický krvák, vhodné aj pre násťročných. Hlavu som si lámala len nad technologickým riešením Arény, rozmiestnením kamier, že ich nikde nevideli, možnosťami regulácie teploty vzduchu v otvorenom priestore a ďalšími zázrakmi. A scéna umierania Rue mi pripadala patetická, pre mňa to bolo najslabšie miesto knihy.

4 26.11.2017

Príbeh o priateľstve medzi človekom a upírom. Možno príjemné osvieženie po upírskych romanciach, aj prostredie je celkom nový prvok. Inak však priemerný román, ktorý neurazí ani nenadchne a za chvíľu vyšumí z hlavy. Začiatok ma príliš nebavil, od Joshuovho rozprávania to začalo byť zaujímavé. Problémom však je, že som očakávala viac, oveľa viac, keďže autorom je G. R. R Martin, ktorý ma doposiaľ nesklamal. Ale akosi nemôžem uveriť, že aj toto napísal on. Z jeho štýlu tam nebadať absolútne nič. Nenašla som v nej ani zrnko jeho geniality, ktorú tak predviedol v Piesni ľadu a ohňa, ale aj v Súmraku na Vorlone a ďalších dielach. Tu nenájdeme žiadne drásajúce emócie, Martinovu povestnú tragickosť, ani jeho extra brutálne konce. Je to skrátka tuctové, takmer sa dá povedať, že nemastné-neslané, štylisticky obyčajné a ani trochu desivé. Pre mňa zatiaľ najslabšia kniha od Martina.

3 05.01.2025

Nedá sa poprieť, že kniha má pútavý dej plný zvratov a otázok, ktoré nútia človeka čítať ďalej. Bože, ale ten štýl! Strašne jednoduchučký a polopatistický, akoby ani nebol určený pre dospelého, minimálne priemerne inteligentného čitateľa. Postavy sú karikatúry a preexponované kreatúry, najviac komparzistka Amber. Ale aj ostatné sú veľmi jednoduché, priamočiare a ploché. Pridajte si k tomu dej, ktorý je na to, aby bol zaujímavý, poriadne popriťahovaný za vlasy. Toto je kniha, pri ktorej skutočne netreba premýšľať, absolútna oddychovka, nič viac.

3 12.12.2024

(SPOILER) Sklamanie a ľútosť, že som si túto knihu kúpila. Celkový dojem je ten, že autor chcel napísať niečo o motoroch poháňajúcich kozmické lode a postavy a dej k nim prilepil len akýmsi násilím. Všetky postavy sú veľmi, ale že veľmi nesympatické (súcitila som jedine ak s kapitánom čínskej lode), Sandy je nesmierne odporný a jeho popularita absurdná. Nábor na misiu k Saturnu pripomínal film Armageddon – čím väčší mamľas a neschopák, tým lepšie, výcvik žiadny, veď načo, zdravotné vyšetrenie a príprava tiež netreba, veď ide len o najdlhšiu a najvzdialenejšiu misiu ľudstva. Nikoho absolútne nevzrušuje, že pri Saturne sú známky mimozemskej inteligencie, ktorá by mohla byť nebezpečná. Nikto sa nebojí, lebo vraj „už o nás určite vedia a nezničili nás, takže budú asi priateľskí“. To je čo za logiku? Stalkera od Strugackých autor nepozná? Ani nechcené ublíženie? Alebo ublíženie z dôvodu, že mimozemšťania považovali ľudstvo za príliš málo technicky vyspelé na to, aby im mohlo uškodiť, no ak uvidia, že už technologicky zvláda poslať výpravu k Saturnu, zmení im to pohľad? A čo si vlastne tí, ktorí misiu pripravovali, mysleli, že budú posádky robiť, až sa k Saturnu dostanú? Nepripravili ich na mimozemské stretnutie vôbec nijako. Namiesto toho treba riešiť „vážne“ otázky, ako kamery, vizáž moderátorky, sex, hudobné nástroje a zase sex. Problémy, ktoré boli pri ďalekých kozmických misiách predpokladané už dávno, postavy objavujú až teraz, aby im autor dlhú vesmírnu cestu spestril. Keby mimozemšťania nepripravili pre ľudstvo červený koberec, mohli by po celých tých náročných vesmírnych pretekoch v Saturnovom prstenci akurát tak bezmocne zalamovať rukami. Príbeh je taký plný snahy o komerčnosť, že nemá s hard scifi prakticky nič spoločné. Až na ten popis pohonu, no.

A napokon, rozuzlenie toho, čo sa to pri tom Saturne nachádza a načo to slúži, je úplne na hlavu. Mimozemská čerpacia stanica? To ako vážne? Medzihviezdnym lodiam sa oplatí spáliť extrémne množstvo paliva, aby spomalili z relativistickej rýchlosti na nizučkú obežnú rýchlosť Saturna, tam dotankovali a zase spálili extrémne množstvo paliva, aby sa opäť rozbehli? O zmene kurzu ani nehovoriac?

Neodporúčam.

3 30.10.2024

Čítanie knihy ma bavilo. Obsahuje presne to, čo mám rada - hĺbku, psychológiu, realistickú ponurosť, problémy, ktoré sú mi blízke a okorenenie strašidelným motívom. Skončilo to tak ako som u Frenchovej zvyknutá - klasicky zle a depresívne. Ale sklamalo ma, že podobne ako v jej knihe Vtedy v lese, aj tu sme síce vraha odhalili, ale tá najväčšia záhada zostala nevysvetlená. A vyšetrovanie v tomto smere neuzavreté (nenapísala, ako to dopadlo s hľadaním deratizátora). Autorka opäť nechala otvorenú možnosť nadprirodzena, ktorú naznačovala aj vo Vtedy v lese. Nadprirodzeno mám síce rada, ale až z takýchto otvorených koncov nie som nadšená. 3,5 hviezdy.

Príbeh sa čítal ľahko, napriek tomu, že nemá nejaký akčný dej, ba dokonca i napriek tomu, že mi dej čím ďalej tým viac vadil. Dokonca aj napriek tomu, že módu, líčenie a tieto témy vôbec nemusím. Prvá polovica knihy bola OK. Eleanorino správanie, ktoré ju dostáva do humorných situácií, som síce niekedy nechápala, ale viem si predstaviť, že takto sa žena, ktorá nemala príležitosť pobrať sociálne návyky a vedomosti, bude správať. Aj keď sú jej názory niekedy na hlavu, páči sa mi, že ich má, že nedbá na okolie, že si za nimi stojí. Mám rada sebavedomé postavy s vlastnou hlavou. A tiež postavy, ktoré sa majú radi – tak mi spočiatku pripadala. Skutočne som jej priala, nech si získa toho speváka, čo aké je to nepravdepodobné, a nech len prebohaživého neskončí vo vzťahu s Raymondom.

Bohužiaľ, autorka moje prosby nevypočula. Príbeh sa, ako vždy, začal posúvať totálne otrepaným klišé a neuveriteľným smerom. Eleanor sa začne nenávidieť a mne to absolútne nedáva zmysel, keď bola v skutočnosti tou najnevinnejšou obeťou, akú si možno predstaviť. Obzvlášť po depresívnej epizóde som už knihu čítala len s obrovským sebaúsilím. Všetko v Eleanorinom živote sa začne dávať do poriadku zázračne rýchlo a hladko. Život tak ale nefunguje – keď človek bojuje s problémami, je to skôr dva kroky vpred, jeden krok vzad. Alebo dva kroky vpred, dva kroky vzad. Alebo dva kroky vpred a tri kroky vzad... ale Eleanorino zotavovanie nenarušila ani jediná drobná nepríjemnosť. Bola vytiahnutá z kaše a všetci ju zrazu majú radi, kolegovia, ktorí ju považovali za cvoka, sa zrazu tešia z jej návratu do práce... Takto to ale v reáli skutočne nefunguje a ak si to prečíta niekto s podobnými problémami, nemotivuje ho to, len akurát naštve.

3 17.09.2024

Dávam štyri hviezdičky, lebo je to predsa len trochu lepšie než tretí diel (a na rozdiel od predošlých dvoch to nekazia žiadne dodatky na konci) a to aj vďaka tomu, že dej sa konečne pohne o väčší kus. Pozornosť sa od Folmahiwa obracia späť k Lucasovi, ktorý v druhom dieli, vyjadrené slovami jednej z postáv, pôsobil len ako Folmahiwova podržtaška. Teraz sa však ukazuje, že je z tejto dvojice ten dôležitejší. Lucas opustí predošlý viac-menej stoický postoj k svojej chorobe a trochu skokovo (z môjho pohľadu) prepadne zúfalstvu, hľadá pomoc na všetkých možných a nemožných miestach. Skončí sa Pinkin a Lucasov tanec okolo listu od Lucasovho otca (aj keď predtým si okolo neho zatancujú priam neznesiteľne) a dočkáme sa aj smrti jednej z postáv. Lucas sa konečne stretne s Kamëlë. Zároveň sa odhalia či aspoň poodhalia ďalšie tajomstvá minulosti postáv. Naplnili sa moje predpoklady, že smrť istých postáv v minulosti nebola náhoda.

Príbeh sa číta pomerne dobre, aj keď nie špičkovo. Pri opisoch čudných stavov vedomia mávam výpadky, tiež začínam mať zmätok vo vedľajších postavách. Nepomáha mi ani to, že okrem Pinky majú všetky rovnaký druh cynicko-sarkastickej reči a vnútorných monológov. Nezaškodilo by mať na začiatku či konci nejaký ich zoznam aj s funkciami. Toto ale platí pre všetky doterajšie diely.

Na druhej strane, cením si, že autorka ide do takej psychologickej hĺbky. A aj keď sú všetky postavy nesympatické, vypočítavé a viac-menej bezcitné, sú po väčšinu času aspoň pochopiteľné. Dialógy sú fajn a postava Lucasa pekne prepracovaná. Hoci sa v tomto dieli javí morálne ešte horší než v predchádzajúcom, zároveň sa objavili dôvody, prečo ho ešte viac ľutovať než v predchádzajúcom dieli. Preto som si s nádejou kúpila rovno diely 4, 5 a 6.

3 06.08.2024

Budúcnosť ľudstva je (ako zvyčajne) desivá. Náladu vám táto kniha nezdvihne. No za prečítanie stojí.

Predtým som od autora prečítala len Metro 2033, ktoré ma príliš nenadchlo. Bola som však prekvapená, ako odlišne od Metra je tento román písaný. Autor pôsobí ako omnoho vyzretejší, drsnejší a aj dejovej logiky má viac, hoci stále sú tam diery (čo vo svete takmer bez rastlinstva vyrába kyslík? Ako rieši "vírus nesmrteľnosti" mutácie v DNA, ktoré sa podstatnou mierou podieľajú na starnutí? Ak môže mať niekto otvorenú kupolu vo výške 10 km nad zemou, keď podtlakom by upadol do bezvedomia? A ako sa postava 503 dostala von, keď mala zostať v internáte navždy?...). Inak ale ide o pútavo napísané a akčné dielo. Nechápem, kde komentujúci podo mnou videli rozvláčnosť, ja som sa častokrát nemohla odtrhnúť.
Hlavný hrdina je antipatický a zlepšuje sa to len nepatrne. Oveľa viac mi však s blížiacim sa koncom prekážalo, ako do mňa autor tlačil posolstvá o rodine a smrteľnosti. Hlavná postava nasadá z bezcitného egocentrika do klasického hodnotového klišé, ktoré mi v knihách už lezie krkom. Kto prežije, kto umrie a ako to skončí pre celé ľudstvo začnete tak trochu šípiť. Autor sa necháva priam otrocky zväzovať tým, čo sa robí a čo sa nerobí. Jediné, čo z týchto otrepaných morálnych schém trošičku vyčnieva je
SPOILER!
hrdinov sex s oboma jeho nevlastnými matkami...
ENDSPOILER

3 17.05.2023