adorjas
komentáře u knih
Daj mi tvoje meno
André Aciman
Konečne som sa dostala k tejto kultovej záležitosti, ktorú snáď čítal pred 3-4 rokmi celý knižný svet a ja som do nej úplne nešla, pretože príliš veľké haló a presne takto som sa popálila pri inej knihe s LGBT tematikou u Malého života (Yanagihara).
Tak, tu môžem konečne s kľudným svedomím povedať, že ten hype okolo knihy chápem. Primárne to u mňa nebolo o homosexuálnej téme, ale o vykreslení vnútra hlavnej postavy, jedného dusivého leta, keď plne objavil svoju sexualitu, o prvej láske, na ktorú sa nezabúda a chtíči (české slovíčko chtíč sa mi tu hodí viac ako slovenský preklad žiadostivosť). Pohľady, domnienky, myšlienky, búšenie srdca, vône, letné noci - čítalo sa mi to dobre a vnútorný svet Elia bol vykreslený perfektne. Pomyselný bod, ktorý som nakoniec nestiahla, sťahujem za koniec knihy - mne by kniha viac vyhovovala bez konca o pár rokov neskôr...
Svůj vůz i pluh veď přes kosti mrtvých
Olga Tokarczuk
Ojojoj, tak toto bavilo poriadne! Mám rada atypické postavy a hlavná postava práve takou bola. Trošku rádoby bláznivá, trošku proti prúdu, miluje prírodu a má tak trošku problém s ľuďmi. Čítalo sa to jedna radosť a na začiatku som sa aj ja nechala oblbnúť rečami hlavnej postavy, že kto mohol tieto vraždy vykonať. Veľmi slušné dielo, budem rozhodne odporúčať ďalej!
Tajný život stromů
Peter Wohlleben
Príjemné dielko, aby navnadilo aj jednoduhšieho a éterickejšieho čitateľa k ekologickým otázkam nášho lesa a zelene. Wohleben sa nesnaží hovoriť cez čísla a štatistiku, ale skôr apeluje na storytelling a pomocou svojho rozprávačského talentu sa snaží vzbudiť zelené pocity ohľadom ochrany a lásky k prírode.
Na moje pomery to bolo až príliš laické a prostoduché, ale chápem, aký bol za tým zámer. A ak v niekom kniha aspoň trošku prebudí lásku k lesu, nech tam zbytočne neničí prírodu, tak autor splnil svoj cieľ a ja za to tlieskam.
Knihu podľa mňa pochopia aj deti od 10 rokov. Takže, kľudne je možné s nimi jednotlivé kapitoly čítať!
Neviditeľné ženy
Caroline Criado Perez
Nečítajte túto knihu, ak: 1. Ste na materskej/rodičovskej; 2. Máte PMS; 3. Reve vám doma dieťa. Prečo? Lebo budete úplne nenávidieť mužov a mužský svet. Kniha je dosť sugestívna a po jej prečítaní budete na každú zložku života (od zdravotníctva, po verejnú dopravu či zamestnávateľov) nazerať okom autorky. A veru, je čo nazerať. Kopa dát, výskumov, k tomu nahnevaný hlas autorky. Mňa si teda podmanila, len škoda, že ani na základe takýchto publikácií sa nič nemení.
Bílá Voda
Kateřina Tučková
Nuž, mám svoj vlastný názor na náboženstvo a spol., ale jedno nemôžem uprieť, ak sa deje bezprávosť, tak ma to štve. ;) Super, že nám autorka priniesla v podobe románu aj takúto tému, ktorá sa často v beletrii neobjavuje, keďže sa mi zdá, že je okolo toho, čo sa s klérom počas komunizmu dialo, ešte vždy dosť veľké tabu.
Jednu pomyselnú * strhávam za hlavnú hrdinku Lenu- mám pocit, že všetky súčasné české autorky používajú rovnaký modus operandi- životom ťažko zmáčaná postava, ktorej sa na začiatku dejú neprávosti a krivdy, ktorá sa zdá omylná a slabá, aby ku koncu knihy prekonala akú-takú obmenu a vzchopila sa. Nie, české autorky, nemusí mať každá vaša hlavná postava stovky tráum, kľudne napíšte aj o takej bežnej postave, ale možno potom by nebolo o čom písať. ;)
A druhu pomyselnú * strhávam, že ma to nechytilo - odporúčam komentár od puml. Nepreniklo to ku mne, postavy šablónovité. Fungovalo mi to s autorkou v jej Bohyniach, ale už sa mi toho prejedlo.
Dobrodruhům
Tereza Ramba
Veľký boom, u mňa malý boom. Taký priemer. Grafika krásna, ale tie pseudobláboly pani herečky si radšej zapíšem do denníka, ledaže by som chcela zdieľať s národom svoje veľké múdra a ukázať aká som filozofická cestovateľka. To si radšej, Terezko, založte blog, alebo naďalej prispievajte na ten svoj Instagram- tam si čitateľov a sociálnu bublinu stvorenú len pre vás rozhodne nájdete.
Nechcem hejtiť, ale obsah bol slabý, na to akým spôsobom je pripravená grafika a spracovanie knihy. 2* za to spracovanie teda...
Co je odtud vidět
Mariana Leky
Toto bolo veľmi milé! Dušu hladkajúce, ľudské, úsmevné. Odporúčam pre pohodový pocit!
Anna ze Zeleného domu
Lucy Maud Montgomery
Anna je láska, či máte 9, 11 alebo 32 rokov. Knihu som si tentokrát dala v origináli, chcela som vychutnať pôvodnú angličtinu, priznám sa, že tie popisy robili problém aj mne. Lucy Maud proste miluje košaté opisy prírody a kvetov. Ale napriek tomu to bola krása, radosť a Anna aj po toľkých rokoch pobavila (aj dospelého čitateľa)! (Musím uznať, že jednotlivé kapitoly sú občas prostoduché s morálnym vyústením, takisto ako Annine konverzácie s Marilou, keďže Marila funguje spovedník, cez ktorého Anna popisuje svoje správanie a motivácie, ale beriem, že je to kniha z prelomu storočí a v tých časoch sa tie "klasické" romány proste tak písali.)
Olive Kitteridgeová
Elizabeth Strout
Komentáre podo mnou krásne popísali túto knihu. Krátke fragmenty zo života obyčajných ľudí, ktorí nie sú ani zlí, ani dobrí, ale majú svoju klasickú mnohofarebnosť, čo je teda môžem v knihách veľmi. Olive si nejakým divným spôsobom zamilujete, aj keď to snáď najnepríjemnejšia pani, ale i tak má v sebe zákutia, ktoré hrejú pri srdci.
Veľmi odporúčam aj seriál z produkcie HBO- ten ma práve navnadil aj na prečítanie knižky!
A už teraz sa teším na ďalšie knihy od Stroutovej. Mimochodom, vedeli ste, že v USA už vyšlo pokračovanie s názvom "Olive, again" ?!
Gentleman v Moskvě
Amor Towles
Kniha, ktorá vo vás bude evokovať pieseň: "Always look on the bright side of life". A presne taký typ človeka je aj hlavná postava knihy, knieža Rostov, ktorý si svoje osudové nezdary nepripúšťa k srdcu a v každej ťažkej chvíli nájde niečo, čo ho rozradostní. Auto využil krásny jazyk hlavne, čo sa týka prirovnaní a metafor. Kniha sa čítala príjemne, cítila som ducha doby medzivojnového Ruska a bola to "feel-good" knižka ( a už sľubujem, že prestanem písať anglikanizmy).
1984
George Orwell (p)
Kniha, po ktorej mi behal mráz po chrbte, ktorú som nechcela a nevedela dočítať, ktorú som nakoniec dočítala s odporom. A ak vo vás kniha so svojimi myšlienkami vzbudí odpor, verte, že je to sakramentsky dobrá kniha!!! ...kebyže ju čítam ako násťročná so svojimi idealistickými myšlienkami, tak vo mne rozhodne vzbudí chuť bojovať...odporúčam!
Čokoládová krev
Radka Denemarková
Toto bola iná jazda! Ani neviem, čo k tomu mám napísať ako komentár. Mnohovýznamové, zďaleka nie (len) o živote troch hlavných hrdinov. Beztak sa len sčasti opiera o ich životografické údaje, ale skrze ich životy prepája vzťahy, súvislosti, spojenia, ktoré by ma samotnú nenapadli snáď nikdy. Nedá sa to čítať ani ako životopisný ani ako klasický román. Je to popretkávané myšlienkami, úvahami, esejami o feminizme, údeli žien, vyústení spoločnosti, prepojení minulosti s prítomnosťou, o kapitalizme a vykorisťovaní. Do toho nevšedný bohatý, poetický, rytmický jazyk. S češtinou sa tu zároveň diali také divy, že si osobne myslím, že audiokniha na seba nenechá dlho čakať, pretože ten spád a hudba slov bola potešením pre moje uši. Bravó! Magnesiu litera!
Přízrak v hrdle
Doireann Ní Ghríofa
Ja som bola veľmi spokojná- autofikcia, autobiografia, úvaha i esej, historický román, životopisný román, poetické, lyrické dielo. Témy materstva, tehotenstva, kojenia a všetkého okolo toho boli popísané nádherne úprimne a táto kniha sa stáva mojou knihou roka 2024.
Přitažlivost pádu
Noel O'Regan
Nový rok 2024 som nemohla začať lepšou knihou, ako bola táto. Micheál a jeho príbeh sa mi vryl pod kožu. Premýšľala som veľa o jeho pohnútkach, o pohnútkach jeho mamy, kto využíval koho a otvorený koniec ma potešil- autor to nechal na predstavivosti každého z nás, ako by to mohlo skončiť. Veľmi ma tešili popisy a lyrickosť prírody, ktorá v tejto knihe fungovala ako ďalšia z postáv.
Sága rodu Forsytů
John Galsworthy
Toto bola iná jazda vážení! A občas je veľmi dobré nechať si prvé čítania klasiky na neskoršie obdobie, povedzme na 30+, pretože si úprimne myslím, že by som knihu chápala úplne inak, keby som ju čítala prvýkrát v 18 a nebolo by to ono.
Prvých 100-150 strán to bola bolesť, tápala som v menách aj vzťahoch. Ale potom prišla linka Bosineyho a Ireny a pridávali sa ostatné postavy (Hello, Soames!) a začalo to naberať grády. A to až tak, že chystám sa na druhú časť a aj tretiu - už ma čakajú na poličke.
Inak, neviem ako vy, ale mám pocit, že keby som čítala knihu v 18, asi by som nadržiavala Irene. Ale takto, snáď s väčším rozumom po 30tke, som Irenu aj Bosineyho veľmi odsudzovala. Ale vôbec nie z toho dôvodu, že nevera, ale ich charakter. Prečo Bosiney rovno nepovedal June, že koniec. Ako mohla Irena ničo také spraviť June? Ja chápem, že vášeň, ale tak dofrasa nezačnem si s jej snúbencom. OK, toľko hate-u aj stačí už!
Ale inak pre mňa skvelo vykreslená aj stredná trieda, týchto Forsytovcov. Páčilo sa mi autorovo stotožňovanie s Jolyonovskou vetvou rodiny. Bravó, tlieskam!
Cabin Porn - Chaty na konci světa
Zach Klein
Krása! Fotky berú dych a máte chuť sa zabývať práve v takej opustenej chatke (aspoň na víkend). A páčili sa mi aj texty- Zach Klein totiž s jednotlivými majiteľmi chatiek prebral ich motiváciu, ktorá nebola len nejakou povrchnou vecou, ale práve vyjadrila aj hlbší zmysel. Výber chatiek sa mi páčil aj z toho dôvodu, že väčšina majiteľov si ich postavila viacmenej svojpomocne.
Anglický pacient
Michael Ondaatje
Ak chcete romantiku, tak pozerajte len film, pretože táto kniha má oveľa viac vrstiev ako len tá romantická línia. Hľadanie identity, či národ ovplyvňuje to, kým sme, či sa z toho dokážeme vymaniť. Zároveň osud každého z nás je naším jedinečným životným prežívaním, a nikdy, aj keď sa snažíte svoju skúsenosť posunúť ďalej niekomu inému, nikdy ju nesprostredkujete v takej forme, aby ste to tej druhej osobe predali úplne presne tak, ako ste to prežili vy. K tomu 4 zaujímavé postavy so svojim vlastným životným príbehom a máte hotovú knihu. Zaujalo ma, aj Ondaatjeho pocit viny, ohľadom zhodenia atómovej bomby, vraj by bomba nikdy nespadla na belochov, s čím nedokážem súhlasiť, pretože večné rozpory v následnej studenej vojne hrozili atómovou bombou aj medzi sebou. Ondaatje písal knihu v 90.rokoch, napriek tomu som mala pocit, že doteraz zazlieva "západným mocnostiam" zverstvá, ktoré sa stali v Ázii, s čím opäť nesúhlasím, keďže si osobne myslím, že "ázijské mocnosti" si mnoho zverstiev vykonali aj navzájom. A opäť tu máme identitu, keď sme na jednom kontinente/svetadiely/krajine/štáte, či si ubližujeme. A ubližujeme si i tak...
V sibiřských lesích
Sylvain Tesson
Samotárov môžem a filozofujúcich samotárov ešte viac. Rusko, vodka, tajga, duša, Bajkal. K tomu ani viac nebudem dodávať!
Možnosti milostného románu
Jan Němec
Už som si myslela, že celý rok neprečítam knihu, ktorú by som si pre seba vnútorne mohla popísať ako kniha roku 2019. Až teraz, koncom tohto roka, sa mi podarilo objaviť klenot.
Nie, prosím vás, táto kniha nebude pre každého. Nebude pre ľudí, ktorí milujú romantické srajdičky, nebude úplne ani pre super individualistov, ktorí majú radi Nietzscheho a študujú nejaký fyzikálny predmet. Kniha je dielom človeka, ktorý prežíva lásku v súčasnosti, popis vzťahu, vývoj, konverzácie o všetkom a o ničom, sex, intimita, hádky, konflikty v súčasnosti. Na čom padá, vstáva vzťah dvoch ľudí.
Oceňujem formát knihy. Predstavte si nejaké umelecké dielo, ktoré je samo o sebe v merítku posudzovania estetiky tak klasicky pekné. Má vysokú hodnotu, ľudia ju obdivujú. Avšak, umelec chytí to umelecké dielo, rozbije na tisíc kúskov, úlomky lietajú, sú všade a následne akoby mihnutím sekundy umelec začne tie úlomky opäť skladať do pôvodného diela. Avšak, už nechcel dávať všetko na pôvodné miesto, niečo čo bolo napravo je teraz dole, niečo čo bolo hore, je teraz naľavo a naruby. A presne takto bola kniha pozliepaná.
Krásny jazyk, krásne Brno.
Deník japonské manželky
Veronika Ageiwa
Pani Ageiwa znela ako robot v tejto knihe a nemôžem si to teda vysvetliť. Písala tak naschvál? Takže narodenie svojho prvého dieťaťa okomentovala, že potlačila a hotovo? Narodenie toho druhého komentovaním, že "vo Francúzsku sa narodila Mia". A komentovanie svojej lásky k japonskému manželovi už vôbec neokomentovala nijak. Asi to bol zámer, chcela zvýrazniť rozdiely v českej vs. japonskej spoločnosti, ale takto sme dostali oploštelý príbeh bez ľudských pocitov a emócií...