adorjas
komentáře u knih
Tři měsíce v Barceloně
Adam Gebrian
Fajn počin- a asi prvýkrát taký počin, aby som mala vôbec chuť ísť do Barcelony. A po tejto knihe mám. Dokonca si namýšľam, že by som si na to trúfla aj s dieťaťom! ;)
Niekto sa nájde
Dušo Martinčok
Veľmi príjmená jednohubka, ktorá sadne možno aj pre menej otrlých čitateľov, ktorí práve tak často nečítajú, a mám taký pocit, že touto poviedkovou knihou by sa mohli celkovo na čítanie ako také viac naladiť. Nemyslím, že to bude dielo, čo vyhraje slovenskú Anasoft litera, ale i tak som rada, že sa zaradila do Top 10.
Klára a Slunce
Kazuo Ishiguro
Prvá tohtoročná za mnou... Čo povedať? Ishiguro nebude môj autor (mala som to s ním rovnako už pri Neopustej me a aj pri Soumrak dne). Kvalita písania super, téma blízkej budúcnosti, elitárstva, genetických modifikácií, robotky a jej vedomia a preciťovania takisto krásna, kopa námetov na premýšľanie, a čítanie ako po masle - tón knihy vám nedovolí knihu pustiť z rúk. Avšak, ako hovorím ku mne to nepreniklo a Ishigura predávam väčším milovníkom odo mňa. Povedzte mi, že nie som jediná, ktorú kniha nezasiahla.
Sedm principů spokojeného manželství
John Gottman
Je tam 7 princípov? Je. Má tam aj návody na konverzácie, ako to zlepšiť a má tam aj predikcie na rozvod. Ak to číta len jedna polovička a druhá sa to tomu smeje, asi to nemá zmysel vo vzťahu zavádzať, keď sa o to snaží len jedna strana.
Jíme zdravě po celý rok
kolektiv autorů
Prvé dve časti bavili viac, tu ma nejako "štvalo" to pretáčanie knihy, kde 2 ročné obdobia začínajú tak a druhé dve ročné obdobia začínajú opačne. Ak niečo hľadáte, napríklad konkrétnu stranu, tak je to riadne otravné.
Jíme zdravě s Fitrecepty - 120 zdravých a chutných receptů pro celou rodinu
kolektiv autorů
Za mňa super recepty, inšpirovala som sa!
S láskou o dětském spánku
Lenka Medvecová Tinková
Tak táto poteší každého rodiča, ktorému okolie tvrdí, že to robí s baby na pixlu. Autorka vás ukľudní, taká dobrá domáca psychoterapia. Odporúčam!
Diabolský plod
Tom Hillenbrand
Súhlasím s komentárom podo mnou od Iskrizka. Nápad fajn, popis Luxemburgu taký, že som si ho živo a reálne vedela predstaviť. Neustála chuť na jedlo pri čítaní. Ale tie postavy a celkovo ich konanie a motivácie, tak sterilné a zápletka vyfabulovaná, až som si hovorila, že pán Hillenbrand by mohol ísť na kurz tvorivého písania Rowlingovej/Galbraitha.
Inak, veľmi nekvalitný bol preklad- kostrbaté vety, predpokladám, že preložené z nemčiny vôbec nesedeli do rytmiky slovenského jazyka. A tak isto, neviem, aký korektov prechádzal text, ale boli tam chyby. Smutné, smutné.
Šachinšach
Ryszard Kapuściński
Keď som Šachinšach otvárala ani som netušila, že čítanie tejto knihy bude také aktuálne Irán, 20.storočie, šachovci Pahlavíovci, snaha podobať sa na západ (napríklad objednanie lodí a tovaru, aby milý šach zistil, že nemá ani prístavy), ropa, veľká voľnosť šachových ľudí, SAVAK a prenasledovanie, k tomu bujnejúci hnev a vzdor ľudu, aby to nakoniec skončilo revolúciou, ktorá dopadla ako dopadla. Túto knihu si musíte prečítať, aby ste si uvedomili, že v drahom perzskom Iráne nebolo všetko v poriadku ani pred revolúciou. O to viac ma potom mrzí, keď niektorí ľudia zdieľajú v súčasnosti dobové fotky, spred 1979, ako mali ženy voľnosť a všetko, tak ani nie! Ku knihe ešte pri počítajte skvelé Kapusconskeho úvahy o totalite, vzniku revolúcie a máte malý knižný skvost. Odporúčam!
Všechno je možné
Elizabeth Strout
Stroutovú môžem, ale po Olive a Amy a Isabelle, bolo pre mňa toto druhé pokračovanie (1. časť sa volá Jmenuji se Lucy Barton), dosť rozpačité. Podobný minipoviedky sme už práve videli u Olive a z nejakého dôvodu ma tam zasiahli viac! Možno to bude len tým, že u Olive som sa s podobným konceptom od autorky stretla prvýkrát, a ak by som bola čítala najprv Lucy/Všechno je možné, tak mi naopak Olive príde už taká opakovacia. Ktovie?! Tu mi však prišli jednotlivé postavičky, také viac traumatizované ako to bolo pri postavách v Olive.
Batole
Lenka Medvecová Tinková
Citácie:
1. Môžeme sa sústrediť na poznanie toho, prečo to má dieťa inak, ako to môže súvisieť s jeho vývojom, vekom, povahou a prostredím a ako by sme mu mohli pomôcť prekonať výzvy, ktorými aktuálne jeho spánok či zaspávanie sprevádzajú.
2. Niekedy mám pocit, že na nich hľadáme len to, čo ešte nevedia a nezvládnu.
3. Vývoj neurýchlime, niektorým deťom trvá cesta k celnonočnému spánku dlhšie ako ostatným.
4. Často si berieme negatívne emócie svojich detí osobne, Niektorí rodičia to berú ako vlastné zlyhanie, iní ako bezmocnosť, ďalší sú vystrašní alebo naopak to v nich spúšťa vnútornú agresiu. Mnoho z nás vyrastalo v domnienke, že len keď budeme prejavovať pozitívne emócie a správať sa podľa očakávania iných, len vtedy budeme milovanými.
5. Rozčuľujúce sa dieťa nie je dôkazom neschopnosti rodičov, je to proste len rozčuľujúce dieťa.
6. Situácie sú rôzne. Nie je lepšie či horšie, sú len rôzne.
7. Za 10,15,20 rokov si samozavní radci ani nespomenú, do čoho vás tlačili alebo odsudzovali.
8. Nielen deti potrebujú svoju "obec", akými sú ďalšie deti či dospelí, s ktorými sa učia, delia sa o povinnosti a myšlienky. Takisto matky to veľmi potrebujú. Byť v kruhu iných žien, ktoré majú podobné rodičovské ciele a hodnoty.
Madam Život
Ahmet Altan
3,5* - romantická dejová linka medzi mužom a 2 ženami ma nezaujala, ale pobavilo, že kým on mohol mať 2 baby, tak sám žiarlil na možnosť, že by jeho baby mali iných mužov- holt, asi kultúrna odlišnosť, kde mnohoženstvo je viac normálne v spoločnosti ako u nás ;) A teda, romantická dejová linka ma nezaujala, aj keď popisy krás Hayat aj Sily boli pekné a dokonca autor vyzdvihoval aj ich intelekt.
No ale, čo teda bavilo? Popisy literatúry, hlavne krátke úryvky z prednášok na vysokej školy, kde sa vyzdvihovala úloha kritikov, literatúry, príbehu, a podobne.
Takisto, bolo krásne sledovať prerod hlavnej postavy, ktorá sa od pasivity posunula k aktivite a postupne si uvedomila svoju slobodu a možnosť voľby, že si nemusí zatvárať oči, ale môže sa politickej realite pozrieť do očí.
"Všetko je klišé, láska, zraniteľnosť, strach, chudoba, túžba, zrada. A všetky tieto klišé obsahujú druh právd, ktoré môžu človeka ľahko zlomiť. Ľudia žijú, trpia a umierajú obklopení klišé.
Kedy sa narodíte, zomriete, do koho sa zamilujete, rozídete, sú všetko náhody. O našom osude rozhodujú náhody, čo nám bráni pochopiť, že všetko, čo sa nám deje, je len séria klišé. Keďže nemá zmysel rebelovať proti klišé, búrime sa proti náhodám. Nemali by sme sa pokúšať uniknúť pred bežnými pravdami, ktoré sú len sériou klišé a náhod. Pretože to je miesto, kde literatúra spolunažíva so životom."
Na okraji: O potěšení z četby a psaní
Elena Ferrante
Celkom to dalo zobrať- tieto 4 prednášky boli nabité hustými slovami, ktoré potrebovali stráviť a chvíľu nad nimi premýšľať ako to vôbec Ferrante koncipovala a myslela. Ako dobré červené víno. Čo ma prekvapilo, že v týchto prednáškach vôbec nespomína inšpiráciu Morante, ako tomu bolo vo Frantumaglii...
Dějiny násilí
Édouard Louis (p)
Zaujímavá deojvá linka, kde to skákala z rozprávača na rozprávača. Preklad musel byť zaujímavý a to viac ho kvitujem. Ďakujem autorovi, že sa s nami podelil o túto svoju životnú skúsenosť, pretože ľudia majú tendenciu znásilnenia homosexuálov bagatelizovať, akoby to robili menšiu traumu, tým, že ich znásilnila osoba rovnakého pohlavia.
Srdce Evropy
Pavla Horáková
Dávam 4*, ale svojim hodnotením, celkové hodnotenie knihy nenavýšim, čo je škoda. Mňa to teda bavilo veľmi, takisto ako u predchádzajúceho diela Teorie podivnosti. Viedeň, Brno, Morava, trošku Praha. Váznamní rodáci z Moravy a Čiech a názory autorky, prečo ich v súčasnosti nikto neoceňuje. (Trošku budem polemizovať, ale boli to rodáci z Rakúsko-Uhorskat, aspoň pre mňa. Ani Máraiho neberiem ako slovenského košického rodáka.) Autorka nám priblížila svet nielen chudobných ľudí, ktorí sa do Viedne sťahovali, ale i stredných a mešťanských vrstiev, ktorí sa vo Viedni vyšvihli. O to viac ma potom na konci zaujal fakt, že ten denník je naozaj skutočný a som veľmi, veľmi rada, že sa s ním autorka aspoň takto sčasti podelila. Za mňa bravó!, wikipedistický text s obsiahlymi informáciami mi nevadil, ba skôr naopak. Trošku "pokulhávala" dejová linka a postavy zo súčasnosti. Ale ako som hovorila pri Teorii, budem autorku naďalej sledovať a jej diela čítať, za mňa svieži vánok v súčasnej českej literatúre.
Tvoja izba
Michaela Rosová
No, ja neviem. Mňa to nevtiahlo, nezaujalo. Chápala som motívy domova, izby, ukotvenosti/neukotvenosti, ale po jej kritikách na iné diela (ktoré mám fakt rada), ma toto nezaujalo.
"Ty máš rada tento svet, teraz, keď si ho chytila, držíš sa ho úporne a skúmaš ho s veľkým zaujatím, ale tiež ho nepovažuješ za jediný, a tak sa ťa ani drámy, ktoré sa v ňom odohrávajú, príliš netýkajú."
O času a vodě
Andri Snær Magnason
Posledné dva mesiace ma bavia rôzne eseje a spísanie myšlienok od iných ľudí. Teraz som dočítala Slimani, momentálne čítam Orwellove eseje. Medzi týmito autormi je ale veľký rozdiel- Magnason píše o klíme, klimatických zmenách a prichádzajúcich katastrofách, ale veľmi svojským spôsobom, kde naoko dokáže skombinovať neskombinovateľné. A to napríklad históriu svojich starých rodičov, stenšovanie ľadovcov na Islande, ale i v Himalájach, namixovať k tomu podsvätnú kravu a ešte sa stretnúť dvakrát s Dalajlámom a porozprávať sa s ním. Mimochodom, ak nefandíte Grete Thunberg, nebudete fandiť ani Magnasonovi a je len škoda, že ľudia, ktorí by si túto knihu prečítať mali, ju obídu veruže riadnym oblúkom...
Lízni si a hrej
Joan Didion
Letné čítaníčko ako vyšité! California, 40 stupňov️, nekonečné diaľnice a bezcieľne putovanie po nich, 60.roky, veľa cigariet a ešte viac alkoholu, spoločnosť v podobe hercov a herečiek, party na party, hľadanie zmyslu, ale nachádzanie len prázdnoty... K tomu kultová autorka a esejistka Didion! ️ Bola som rada, že konečne sa začínajú prekladať jej diela (jej angličtina a skladba slov mi robia problém ju čítať v origináli) a zároveň dúfam, že nejaký dobrý prekladateľ si časom trúfne trebárs aj na jej najznámejšie eseje. Dovtedy budem netrpezlivo číhať na ďalšie jej knižky, napríklad na Demokraciu vydanú práve v českom preklade️ Koho bude však baviť Lízni si a hrej/Play it as it lays? Pre všetkých milovníkov rozpustilých 60.rokov a čitateľov, ktorí vnímajú aj odvrátenú stranu Hollywoodu Hlavnou postavou je Maria, ktorá stránku za stránkou sa čoraz viac prepadá do čiernej diery a skrze ňu spoznávame aj jej manžela, radoby priateľov, faloš, pozlátko. Čo bolo pre mňa paradoxom, že spoločnosť sa za tých 50 rokov veľmi nezmenila ani v USA a na ženy sa naďalej nahliada ako na mäso či prívesok bez vlastného úsudku. Čerešničkou na torte bola téma o potratoch, kde už vonkoncom zmena nenastala ba dokonca....
Moderní komedie
John Galsworthy
Ach, Johne! Ďalší váš 700 stranový kolos a ja som unesená! Mňa proste tie hrubé, rozvinuté príbehy bavia, pretože sa neskutočne dokážem zžiť s postavami a potom s nimi priam dýcham. A som veľmi rada, že som Galsworthyho veľdielo už dala ako 30+, pretože ako mladšia by som úplne inak vnímala kopu vecí. Na môj vkus, tam v tejto časti, bolo veľa spoločenských omáčok ohľadom smerovania britského národa, hlavne state, kde premýšľal Michael ohľadom obyvateľstva, nezamestnanosti, charity a či vôbec charita a pomoc majú zmysel. Galsworthy opäť pripomína aké neduhy priniesla do spoločnosti industrializácia a videla som tam podobné premýšľanie u neho ako u Lawrencea v jeho Milencovi. Osobne som sa stotožnila s Fleur a jej sebeckosťou a cieľavedomosťou (aj keď nahlas by som si to nikdy nechcela priznať). Už teraz sa teším na poslednú časť Koniec kapitoly.
P.s. Síce, Soames bol aký bol v prvej časti, ale tu mi bol v starobe vcelku príjemný.
Priateľstvo
Silvia Avallone
Bolo to dobré - v rámci žánru. A ten žáner? V tomto prípade, a to nerada škatuľkujem, by som povedala, že túto knihu budú skôr čítať baby. A prečo? Bolo to čitateľné, očividné "neurózy" pozná každý čitateľ, ak vás baví Ferrante, tak Avallone jej takýmto spôsobom vzdáva česť a ukazuje odkiaľ sa inšpirovala. Ale inak, problém tejto knihy je opäť v jej plytkosti- fungovala by viac ako scenár telenovely, lebo sa tam deje tak veľa a tak nepravdepodobných vecí, ktoré len spúšťajú dejovú kataklyzmu, ktorá by sa s prepáčením v živote nikdy nestala. A to sa číta dobre, človek pri nej vypne. Ale na konci zostane pachuť, že toto niečo na 400 stranách by sa dalo napísať aj na 120.