adorjas komentáře u knih
Toto vôbec nebola kniha len do červenej knižnice. Malo to grády, aj napriek jej epištolárnej forme. Trošku Pygmalion, trošku Popoluška. V listoch vidieť pekne prechod Judy od jednoduchej, takmer nevzdelanej mladej ženy k vedomostiam a rozhľadu. Ku koncu Judy premýšľa nad fatalizmom, zaujali ma jej úvahy, čo by bolo keby ľudia vedeli dopredu svoju mieru života. Rozuzlenie, ale bolo veľmi očividné a tam sa Judy prejavila trošku prostoducho, no. Inak, zaujímavý je aj celkový život autorky.
Ani som netušila, že máme na SR toľko spisovateliek- a tu boli vymenované len tie, ktoré patrily do Klubu slovenských prozaičiek Femina. A ja si hovorím, či si nedám záväzok na 2024 si od každej spomenutej autorky prečítať aspoň jedno jej dielo. Ktovie, či by som ich vôbec pozháňala, aspoň cez antikvariáty... Kniha literárne kvality nemá- na začiatok úvod, ako klub vznikol a prečo, nejaké dôležité míľniky a následne vymenovanie zoznamu autoriek, ich krátky popis života, občas menší rozbor vybraného diela a zoznam vydaných diel.
Strohé. Úsečné. Ako krížovky. Ale potom, ak radi rozmýšľate za seba, že čo bolo ďalej, alebo radi predpokladáte, čo mohla daná postava cítiť a myslieť, tak je to veľmi zaujímavé. O to viac, že sa tieto príbehy naozaj stali. Je to taká OK jednohubka na krátku jazdu vlakom či MHD, aby vám to skrátilo cestu.
Kupodivu ma príbeh Cece bavil, pretože sme ju spoznali aj z iného súdka a trošku hlbšie ohľadom motivácií a osobnosti. Nebola to taká pizda, ako v prvej časti, keď bola prevziať závet. Už som asi v 4.časti dosť unavená z tých opakujúcich sa historických liniek, pretože je to vždy o tom istom- mladá žena, nespoľahlivý muž, láska roztrieštená. Najviac ma "baví" (irónia), že dopekla, žena sa spozná s mužom, stačí jeden pohľad/bozk v 18 rokoch a potom ešte aj o 20 rokov na seba myslia a milujú sa, napriek tomu, že mali iných partnerov a deti a iný život. Keby to bolo také v reálnom živote, tak furt myslím na svoje lásky, keď som mala 15 a nepohnem sa ďalej a môj súčasný život je len ilúzia. Nie, takto to v realite nechodí a nechodilo to takto ani začiatkom 20.storočia, v deji, kde je tento príbeh zasadený! Je to "oddychofka", autorka si dala záležať na historických reáliách, za čo má veľké plus, ale myslím, že za 20 rokov si nikto na túto sériu už nespomenie, no....
Ďalšia "oddychofka"- opäť ma súčasná linka bavila viac, pretože tie historické sú na jedno brdo. Téma Anglicko, kráľovské škandály a spol.
Nebolo to zlé, dávam 3,5*, pretože niečo zaujalo a niečo ma tak zdeptalo, že som poviedkovú knihu musela odložiť na viac ako týždeň preč, pretože vôbec sa mi v nej nechcelo pokračovať. Munro písať vie, a rozhodne ma konečne navnadila, aby som sa vrhla aj na jej iné knihy. A ktoré poviedky zaujali? Mňa osobne: Láska dobrej ženy, Jakarta, Cortésov ostrov, Deti tu zostanú, Sen mojej mamy. Neutrálne u mňa boli: S hlavou v rannom sne (aj som zabudla, o čom vôbec bola) a Pred zmenou. A úplná nuda: Bohovsky zazobaná.
Toľko o tejto knihe básnili, a bol ešte aj máj a ja som chcela pri niečom vypnúť, a reku, že možno to bude viac logické ako Kaviarne v Kodani a iné cukrárne a podobné serepetičky, až som si dala prvú časť! Nebolo to zlé, ale nebolo to ani, že som z toho odvarená ako z Murakamiho, Berlin či Lispector. Oddychová, na môj vkus sa až príliš vláčila romantická dejová linka z minulosti, ale účel splnila. Zabavila som sa, oddýchla som si pri nej a bolo to čitateľné. Či pôjdem aj do druhej časti? Zrejme áno. Autorka zvyšné sestry popísala v prvej knihe tak farbisto, až som celá nedočkavá ako sa to s niektorými z nich vyvinie. P.s. A už tam vidím aj ten koniec ako to bolo so Slaným. ;)
A ďalšia 3,5*! Toto je taká pop science kniha, ale ak máte samy cukrovku a bojujete denne s glukometrom a lačnou hodnotou glukózy ráno po zobudení, alebo po vysokých hodnotách po jedle, tak vám poviem- a mám to overené svojimi meraniami tiež- že týchto 10 trikov fakt funguje. Smelo do toho!
Och, ako som len rada, že som Premeny boli vydané aj v slovenčine v novom šate, aj keď so starým prekladom (vydavateľstvo Thetis- na DK mi knihu nezobrazuje). Pretože síce mám tú češtinu, ale tu mi bola slovenčina bližšia (viac prízemná- v tom najlepšom slova zmysle). Premeny nie sú kniha, ktorú čítate ako Kinga, že na rýchlosť- tu príbeh, tam príbeh, medzitým čas vyplňujete inými knihami. Pre mňa, ktorú klasická literatúra až tak nebaví a starorímske dejiny už vôbec, to bolo veľlmi príjemné spestrenie čitateľských okruhov!
Po ódach iných knihomoľov, som čakala trošku viac vzhľadom na to, že filmové spracovanie bolo dlhé roky mojím obľúbeným. Tu som dostala viacmenej takú oddychovku-víkendovku. Čítalo sa to ľahko, postavy trošku čiernobiele (len upresňujem, že nie kvôli farbe pokožky;) a tak.
Kde to mohlo nabrať väčšie grády a viac rozviesť, boli Evelynine úvahy o úlohe ženy, tam som trošku cítila tie feministické náznaky, avšak bolo toho málo...
Tak, ako som bola nadšená z jesene, že som ju dala origoš a potom ešte v slovenskom preklade, tak so Zimou som mala problém. Niežeby písanie Ali Smith nebolo dobré, opäť prepája minulosť, prítomnost, realitu a sen, ale tie postavy na čele s Artom, Sophie, jej sestrou eko-aktivistkou Iris bolo dosť ťažké stráviť. Našťastie to zachránila Lux a dúfam, že sa ešte v nejakej inej časti objaví. A všimli ste si, že to bol asi Daniel/Danny, ktorý sa v Zime objavil pravdepodobne z Jesene?
Mne sa asi prvá kniha od autora páčila viac, alebo mi nejako viac sadla konceptom. Tam to bolo o mýtoch, tu akože o pascách, ale jedna aj druhá téma by sa mohla vymeniť a dosadiť do jednej z týchto dvoch kníh, lebo témy sedia všade. (Trošku mi prišlo, akoby autor dohodol s vydavateľstvom druhú knihu a nemal čo do nej dať.) Napriek tomu, sa to číta ľahko a možno si uvedomíte, že terapeut nie je žiadny nad človek, ale dokáže s vami hovoriť tak prirodzene a zároveň si tam možno každý nájde malú pascu, v ktorej aj sám žije. ;)
Na historický román ma to vcuclo jedna radosť! Reku, že túto knihu mám v čítačke už roky, práve som bola pred dlhou cestou na východ SR, a že ju teda skúsim. Skončilo to tak, že som prvú časť zjedla za jeden deň a okamžite šla na zvyšné 3 časti, ktoré som teda už čítala len na mobile, lebo som mimo domu nemala techniku na nahadzovanie kníh do čítačky. A teda čo ja na túto sériu? Stredovek, hlavná postava Adelie, ktorá bola podľa mňa veľmi podobná súčasnej Temporance Brennenovej (hej, hej, okrem seriálu Kosti, sa jedná aj o knižnú sériu od Kathy Reichs, ktorú tiež odporúčam, aj keď je Temporance v knihe úplne iná ako Emily Deschanel). K tomu pripočítajte detektívnu zápletku a zaujímavé rozuzlenia. Ja som bola veľmi nadšená a dovolím si trúfalo tvrdiť, že vo svojich tipoch som bola viacmenej úspešná (na rozdiel od tipov, ktoré mám pri knihách Agátky Christie). V tejto prvej časti rozoberáme vraždy malých detí, v druhej časti smrť kráľovej milenky, v tretej časti pátrame po Artušovi a jeho bájnom meči , a v časti štvrtej odprevádzame kráľovu dcéru z Británie na Sicíliu. Adeliu všade prenasleduje smrť, vraždy, záhady a ona ako správna emancipovaná žena a lekárka, sa tomu pokúša prísť na kĺb. Vyššie som spomenula, že sa to odohráva v stredoveku, konkrétne okolo roku 1175, takže nebuďme prekvapení, že je tam aj lekárka alebo dokonca veľká Eleonóra Akvitánska, ktorú teda autorka úplne sympaticky nevykreslila. Oh, a existuje aj piata časť, ale tá už úplne nepochádza z pera autorky, žiaľ medzičasom umrela a dielo dokončila jej dcéra. Avšak, táto posledná časť už do češtiny preložená nebola.
Tak, ako som bola nadšená z prvej časti Montessori batoľa, tak ma sklamala táto knižka. Jednak problémy s prekladom, prekladanie metafor doslova, tým pádom to v slovenčine strácalo zmysel. A jednak výpovedná hodnota knihy- bábätká ešte nevedieme úplne k Montessori aktivitám, tuto bol skôr návod, ako sa starať o bábätko a ak ste len trošku rešpektujúci rodič, tak sa o vaše bábätko staráte aj v súlade s touto knihou, ktorá teda tvrdí, že aj tu využíva princípy Montessori.
Tokarczuková je zaujímavá osoba s ešte zaujímavejším náhľadom a ponímaním sveta. Bolo super, trošku nahliadnuť pod pokličku a dočítať, aké knihy ju v detstve ovplyvnili a akým spôsobom pracovala na svojich knihách, postavách a podobne.
Zaujímavé dokreslenie hlavnej záporáčky zo série Mesačných kroník - minimálne to ukázalo lepší vhľad do jej motivácií a fungovania či myslenia. Na doplnenie tohto sveta fajn počin.
Pekné dielo, vtipné na začiatku, ale potom som mala už pri každom jazyku toľko informácií, že mi to bolo príliš.
Ach, Sally! Toto bola moja pravdepodobne moja posledná kniha od teba, pretože si síce hajpovaná a literárnym svetom naprieč známa, ale nejako sa mi vzďaľuješ... K Rooney mám práve ambivalentný vzťah, kým som jej Normálnych ľudí žrala všetkými desiatimi, tak jej Rozhovory s priateľmi boli pre mňa tragédiou a táto jej tretia kniha mala byť definitívnym rozuzlením môjho vzťahu voči nej. Môj verdikt? Rozídeme sa!
Kniha rozoberá príbeh dvoch kamarátok Alice (spisovateľka) a Eileen (editorka v literárnom časopise), ktoré navzájom konverzujú skrze emaily a rozoberajú tam svoje úvahy o svete, ekológii, literatúre, láske a podobne. Alice si na írskom vidieku nájde týpka menom Felix a Eileen rieši vzťah so svojím kamošom z detstva Simonom. Nuž, to by bolo všetko skvelé, ale celé je to akoby opakovačka Rooneyiných predchádzajúcich kníh... Rozhovory, vzťah naprieč spoločenskými triedami, výlet do Talianska, divné sexuálne konverzácie, scenáristické popisy, nuž a riešenie vzťahov, takým spôsobom, že sa mi to chce oblúkom obchádzať.
Veľmi zlá recenzia? Možno, ale aj miléniali starnú a ak im chce Rooney písať, tak by to mohla tiež reflektovať do svojej tvorby, pretože sa mi zdá, že vo svojej tvorbe nikam nepostupuje. Takýmto spôsobom si o pár rokov nikto nespomenie, že niekedy spustila literárnu senzáciu...
Inak, ohľadom recenzie na knihu, odporúčam ešte epizódu relácie Liberatura_radio_wave (nájdete na Spotify), o ktorej som si pred čítaním tejto knihy myslela, že sú k nej zbytočne prísny. Nakoniec musím uznať, že sa s nimi v názore v celku zhodujem...
Kanadská autorka Sheila Heti napísala tabu demolujúcu knihu o materstve s originálnym názvom On motherhood. Knihu som čítala v inom jazyku, ale konečne vyšiel slovenský preklad, pretože ženám aj u nás (ale i mužom) by to mohlo trošku predostrieť iné perspektívy o tejto úlohe, ktorá je viacmenej vyžadovaná v spoločnosti a beda tomu, kto to cíti trošku inak. Odporúčam, ak chcete čítať niečo neobvyklé a mimo mainstream!
Opäť fajn recepty. Jednoduché, pekne nafotené, dobre vysvetlené.