adorjas komentáře u knih
V podstate, ako som sa dočítala, je to jedná z prvých románov Murakamiho...Už aj v tejto knihy, ale nastolil fanstatičnô, až absurdné prvky. Autor ešte veľa vecí čitateľovi po lopate vysvetlí, čo už v jeho novších románoch nenájdeme, tam to je na čitateľovej predstavivosti. Dejovo dobré, zhruba po prvej tretine som sa trošku stratila a musela sa nútiť ku čítaniu, ale posledná tretina to opäť pekne vytiahla. Teším sa na voľné pokračovanie Tancuj, Tancuj...
Poviedku som prvýkrát čítala v zbierke Slon mizne, a netuším prečo, ale myslela som si, že osobitné vydanie bude znamenať nejakú "extended" version. Žiaľ, nestalo sa to tak, čo ma mrzí, lebo s takouto témou by som siahodlný román čítala ostošesť.
A čo ku knihe? Opäť Murakami, opäť super, niet čo dodať. A inak som to vnímala ako hľadanie zmyslu života hlavnej postavy, kto je, čo je, čo dosiahla, kam smeruje. Či to má celé zmysel, či nestagnuje...
Po Dobrý proti severáku som čakala podobný náboj, ale tu mi nesedel prostoduchý text ani fabulácia celková. Hlavná hrdinka sa vôbec nechovala patrične, proste ste cítili, že to o nej písal chlap...Možno na dovolenku fajn, ale takto...
Adams opäť pokračuje v nastolenej laťke. Ja až tak humorným knihám neholdujem, ale ak ste človekom viac optimistickým ako ja, tak vás ti bude baviť. Bude Vás to baviť veľmi- postavy skáču z miesta na miesto, z lode na planéty a niekedy ak nedávate pozor, tak stratíte aj niťku...
Oddychová víkendovka, ktorá na konci prekvapí príjemnou filozofickou otázkou, čo má hlavná postava urobiť.
Možno to bolo tým, že som film už videla, ale kniha mi napínavá ani desivá neprišla a ešte dodávam, že bola veľmi čitateľná.
Mňa tie jej knižky proste bavia. Ella vás neláka do číro veganského sveta, tvrdí, že ak chcete k zelenine mäso, tak si ho dajte. Tvrdí, že kalórie pri jej jedlách nie je potrebné počítať, že ide o stravu, úžitok a vitamíny z nej. Recepty jednoduché, efektné. Milujem to, že pred každým receptom napíše o jedle pár slov, taký priam úvodník. Ak máte rady zeleninu, bude Vás táto kniha baviť.
P.s. Mám aj Ellinu druhú knihu "Lahodne s Ellou každý deň", a napriek kritike, nemám pocit, že by sa jedlá v týchto dvoch knihých nejako opakovali. Skôr sú to variácie so zeleninami a inými koreninami, čo určite ocenia amatérskejší kuchári.
Ste začiatočník? Netušíte, akým spôsobom kombinovať chute korenia? Tak táto kniha bude pre vás- naozaj jednoduché jedla, ktoré sú hotové za pár minút. Ale ak, sa pokladáte za skúsenejšieho kuchára, tak táto kniha pre Vás bude málo- hlavne málo kombinovania, a veľmi by som privítala informácie o alternatívach typu: "Nemáte šalviu? Skúste nahradiť šalviu tymiánom."/ "Nemáte teľaciu pečeň? Nebude vadiť ak použijete kuraciu!"
Inak recepty sú šikovné, dobre chutia.
Svieže, na začiatku veľmi afektované postavy, u ktorých máte pocit, že len plávajú niekde na povrchu, a potom v nich objavíte väčšinu mladých, ktorých poznáte...
*SPOILER* Koniec trošku Popoluškovský...
Pohodová kniha z reálneho prostredia- myslím, že autor vychádzal z vlastnej skúsenosti.
*SPOILER*
Čo sa mi páčilo, že v nej nedošlo k nevere, čo je celkom osviežuúce, pretože nevera sa vykystuje takmer v každej knihe o vzťahoch.
Murakamiovčina ako vyšitá, aj keď pomenej sureálnych prvkov, ale napriek tomu opäť tie osamelé zvláštne postavy. Poviedky bavili!
Ach áno, ďalší thrillerový počin na variáciu Zmizelej- opäť dovolenkové čítanie, viac k tomu dodávať nebudem.
Neočakávala som od tejto knihy zázraky, ale čítanie ma veľmi bavila a bola som s ňou spokojná. Tí, ktorí majú radi pochmúrno, tmu, sneh, večne mrzutých ľudí, budú na správnom mieste. A ja som si minimálne uvedomila, aké to bolo žiť viac-menej na izolovanom ostrove- to, že sa ľudia rozmnožovali (a rozmnožujú) kade a tade, je verejne známy fakt, ale aké to môže mať následky práve na takomto odľahlom mieste je zaujímavé...Minimálne nikdy neviete, kto patrí do vašej rodiny...
Nie som na svojpomocné príručky, ale táto mi príde, že ju človek dokáže viac-menej pochopiť a aj z nej niečo zobrať do reálneho života (minimálne v kapitole o empatickom počúvaní/naslouchání). Takže, ak už takýto typ príručky, tak jedine túto!
Príjemná, prehľadná, s milými domáckymi fotkami. Čo sa mi vyslovene páči, je to, že nás autorka nenúti do svojho životného štýlu a sama zdôrazňuje, že je možné jedlo kombinovať- s mäsom či bez, je to na Vás. Ingrediencie sú dostupné aj v našich pomeroch a teším sa na nový príval zeleniny...
Potajomky som počas čítania knihy dúfala, že to dopadne inak, ako vo väčšine knižiek tohto žánru- a? Nesklamala som sa. Príjemné oddychové čítaníčko, kde priam dej ubiehal sám od seba a takisto nová, ale nepochybne opakovaná verzia veľkého brata.
Kniha bola obrovským boomom na Slovensku, oceňujem , že existujú doteraz ľudia, ktorí nám prinášajú svedectvo o vojne/holocauste, ale otázne je, koľko povedala sama pani Sternová, a koľko parafrázovala pani redaktorka Tóthová...
Kniha je napísaná prostoduchým štýlom, ktorí zaiste ocenia gazdinky v domácnosti, ale čo už, myslím, že aj oni potrebujú žáner, ktorý ich k tejto tematike privedie.
Mimochodom, ale obdivujem pani Sternovú- to, čo zažila počas vojny a následne počas komunizmu (čo už kniha nespomína, musela som sa dopátrať cez internet) je priam neuveriteľné a tak strašne smutné vzhľadom na nemennosť ľudskej nátury, ktorá je rovnaká v roku 1944, ako aj 2017.
P.s. Trošku som skeptická aj pri marketingovom výbere titulu knihy- p.Sternová sa s Mengelem stretla nanajvýš pri počiatočnej selekcii pri príchode do Osvienčimu...
Ak chcete mix Kočičího hosta a jeho pôžitkom z malých, všedných vecí, ak chcete komerčnejšie filozofické úvahy o živote a zmysle ako je Pascal Mercier v Nočnom vlaku do Lisabonu, tak to tu nájdete...
Niečo si prečítate, s niečím súhlasíte, s niečím nie. Čo ma prekvapilo, bol mladý vek autora, keď knihu napísal, z hľadiska jeho jazyka, som myslela, že knihu napísal zrelší človek. Ale je to dôkaz toho, že vek je nepodstatný a filozofovať môžete v 23, ale aj v 56 rokoch.
Ešte by som dodala, že neexistuje čitateľ, ktorý je vo vzťahu, a ktorý by sa s párom v knihe neporovnával.
Škoda, škoda potenciálu. Dalo by sa s tým ešte tak úžasne vyhrať...Mrzí ma predvídavosť deja, trošku to skončilo ako z telenovely (ehm, drsnejšej telenovely)...
Pomalý spád knihy, priam nič sa nestane, len jdnoduchý opis každodenných všedných dní. A tu je to, kde vidím paralelu s japonskou literatúrou, v prípade, ak si túto knižku porovnám s Murakamim (najviac vidieť v dielach 1Q84 alebo Kronika vtáčika na kľúčik). Oba autori dokážu pokojne popisovať tie všedné chvíle, až si človek uvedomí, že aj v nich sa ukrýva isté čaro...