adorjas komentáře u knih

Príbeh Tiggy, teda piatej sestry zo série Siedmych sestier, nám neprináša žiadny nkvy scenár oproti minulým častiam. Ako aj obálka napovedá, pôjde o časť, ktorá nás zavedie do Španielska a do rytmu flamenca. Tá súčasná linka sa následne bude točiť v Škótsku. Tiggy ma v prvej časti pri predstavení nezaujala, bola na mňa až príliš ezo. Avšak, v jej hlavnej linke, ju nakoniec autorka zobrazila celkom ľudsky a nakoniec mi ani jej duchovná linka nevadila, do deja bola vhodne zakomponovaná. Naďalej zostávam verná svojmu názoru, že sa jedná o oddychovú knihu, na leto k dovolenke celkom ideál.

01.07.2023

V poslednom čase som mala možnosť sa začítať do dvoch exofónnych kníh od pôvodom dvoch slovenských autoriek. (Len pre zopakovanie, ale myslím, že väčšina pojem ovláda, sa jedná o literatúru, kde autor píše rovno iným jazykom ako svojim materinským. Často sú to napríklad autori z afrických štátov, ktorí rovno píšu v angličtine, hoci to nie je ich materinský jazyk. Ale patril medzi nich aj Joseph Conrad, ktorý bol pôvodom z Poľska, ale žil v Británii a tvoril v angličtine. Otázka znie, je aj Murakami exofónny, tým že svoje prvé diela napísal najprv po anglicky a následne ich preložil do japončiny?!)
Andrea Salajová je teda Slovenka, dlhé roky žijúca a pôsobiaca vo Francúzsku. Stúpajúc vyššie je jej druhá kniha napísaná vo francúzštine a konečne máme možnosť spoznať ju aj na Slovensku vďaka prekladu Márie Ferenčuhovej. Ja som na túto knihu naďabila cez cez istá IG účet a som veľmi rada, pretože ako som si k nej večer pred 2 dňami sadla, že si dám pár stránok, tak som ju o 3 hodiny zavrela celú prečítanú (no dobre, ďalší dôvod bol, že som nemala vedľa seba žiadnu použiteľnú záložku).
Už samotná anotácia znie sľubne a ja som si uvedomila, že Jolana, hlavná postava, je jednou z najdivnejších ženských postáv, aké som mala kedy možnosť prečítať. Predčila Olive, Babu Duňu a každého teda. Svojská, nedobytná, citlivá, bijúca, bojujúca, bandurky zbierajúca, pripravená otvoriť sa, aby vás o sekundu znovu zo srdca vyhodila, a to všetko na pozadí kolektivizácie v 50.rokoch! Anotácia tvrdí, že je kniha ako z westernu, ak je to tak, tak mi kniha pripomína film V pravé poledne/Hign noon (1952)- hlavná postava proti všetkým. Do toho si predstavte slovenský vidiek, hory v Pieninách a toto celé vo francúzskom jazyku. Akože je to smršť! Odporúčam!

28.05.2023

Claudel. Taký mix Alessandra Baricca a Stefanssona z Islandu, aspoň štýlom písania, ktorý je taký snový, priam rozprávkový, aj keď samotný dej jeho kníh je úplne drsný. Tentokrát téma ilegálnych migrantov, a opäť sebectva bežných ľudí, kde to až môže zájsť. Ťažké, bolestné čítanie, kde celý čas tušíte, kam to povedie.

10.05.2023

3.5*
Idem si teraz na vlne súčasnejšej fr.lit. (preto súčasnejšej, pretože niektoré z tých kníh, ktoré čítam, boli vydané u nás viac ako 10 rokov po uvedení na trh). Ale práve Nedosiahnuteľná láska až takou staršou nie je- originál z roku 2015, u nás v roku 2017.
A veruže dobre, že anotácia tejto knihy toho veľa neprezrádza, v podstate len to, že v knihe objavíme príbeh lásky Rachel a Pierrea na prelome 50. a 60.rokov. A to je dobre, pretože by sa inaque nediali sujetové a nečakané šoky - o to viac potom zarazí, že Angot vychádzala zo svojho vlastného života.
Mne osobne najviac utkvela v pamäti, ako hlavná myšlienka, triedny rozbor Christine, ktorý objavíte v záverečnej časti. Páči sa mi ako sa francúzski autori kritiky spoločenského systému neboja a popisujú úplne otvorene triedne rozdiely...
Knihu odporúčam, aj keď je dosť nevšedná svojimi strohými popismi a celkovým smerovaním. Ale je to niečo iné!

10.05.2023

Cca 3.5* - super paralela o manželstve hlavnej hrdinky Slovenky Kataríny s jej manželom Evženom, ktorý je naopak Slovák (príbeh sa odohráva okolo roku 2002) s manželstvom Čechov a Slovákov a ich "nežného"rozchodu. Možno pre niektorých Čechov bude táto kniha románovo obohacujúca v tom, že si uvedomia, že aj Slováci mali názor na rozdelenie ČR/SR, aj keď sa od nich nikto nikdy nepýtal, či to chcú (podobne ako Čechov nie). Inak, štýl je veľmi strohý, úsečný, kľudne by som uvítala viac rozpísaný dej, popisy, postavy, charaktery, konverzácie. Ale možno to súvisí naschvál aj so zámerom autorky, čo predpokladá aj doslov. Jedna z postáv v texte totiž v texte spomína, že ak píšete/hovoríte cudzou a nie materinskou rečou, tak by ste mali používať čo najviac košaté súvetia a celé vety aj napriek chybám, a nie krátke vety, ktorú preferujú naučení ľudia danému cudziemu jazyku. Tak možno, to tak spravila naschvál. A možno sa tak autorka takto dištancovala od svojho jazyka a domoviny, že to celé napísala v taliančine. Bolo by zaujímavé o tom vypočuť nejaký rozhovor alebo diskusiu. Inak, sa to čítalo dobre, ale ako hovorím, uvítala by som ešte +200 strán, lebo som bola zvedavá. A síce, som si myslela, že kniha o ničom, ale nakoniec nad ňou premýšľam ešte niekoľko dní po jej dočítaní a veľmi ma zaujímajú aj jednotlivé vedľajšie postavy, kamoška Viera, rodičia Kataríny, jej súrodenci, hlavne jej matka (kde vidím momentálne úplné podobnosti pri čítaní Ditlevsenovej Kodaňskej trilógie a popisu jej matky v nej!). Čeština mi nevadila, aj keď som tým, že vedela, že sa jedná o pôvodom slovenskú autorku, veľa vecí čítala svojím vnútorným hlasom po slovensky.

10.05.2023

Tento rok vidím u seba trend, že buď mám chuť na celé, dlhé série, kde svoje postavy nepustím ani za svet, alebo mám chuť na poviedky, kde mi to zase odsýpa, ale zároveň dostanem aj literárne potešenie. Ale poďme ku knihe! Toto je ešte starý dobrý Inaque, keď o ňom v roku 2016 ešte nebolo toľko počuť a o preklade prvej časti Geniálnej priateľky do slovenčiny vedelo len zopár nadšencov.
Autorka nám prináša poviedky z Írska, ktoré majú svoju špecifickú atmosféru. Čudná matka, ktorá sa nevie na írskom vidieku kvôli psychickým problémom postarať o svoje dvojročné dieťa, alebo starnúca žena, ktorá ledva vidí svoju dcéru a malého vnuka, keďže často z Londýna nelietajú. Alebo muž alkoholik, ktorý sa na detskej oslave neustále obzerá v náznaku, že niekde vykutá fľašku vodky. Všetky sú tak "írske" a vidíte iba jemný náhľad pod pokličku toho, čo sa v charakteroch postáv deje. Škoda, že kniha má u nás také vlažné hodnotenia (na DK napríklad len 75%)- rozhodne si zaslúži viac!

28.04.2023

Magický realizmus nie je môj úplný favorit (Marquéza som nejako dala aspoň jednu knihu, Allendin Dom duchov sa mi naopak páčil, ale pre istotu si vždy dvakrát premyslím, či sa do podobného žánru pustím). Ak by som knihu mala k niečomu súčasnému prirovnať, tak možno ku Kodaňskej písni od Bjergfedltovej. (ale Lučenec sa mi páčil teda viac) Na Balka som bola zvedavá, pretože slovenský autor, Lučenec a vraj zaujímavá hra s jazykom. Tak poďme na to! Na začiatku som sa na jeho štýl ladila, prirovnaní tam bolo na môj vkus až príliš veľa (a občas až prekombinovaných, ja som zástancom, že menej je niekedy viac, ale budiš). Okolo 50.strany som sa na knihu naladila a potom to už sypalo a zostal vo mne pocit, že Balko vo svojej prvotine zaujal a niekedy by som si od neho ešte nejaké dielo dala (nepredáva niekto jeho Ostrov?)
V skratke príbeh o 2 chalanoch, ktorí vyrastajú v drsnom a divokom Lučenci. Jazyk je svojský, premenlivý , vnútorný svet chalanov občas poukazuje na detskú naivitu, ale občas tam máte myšlienku, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani nadržaný pubertiak. Postavy z Lučenca sú popísané s nadsázkou a celkovo som z knihy mala pocit, že síce sa autor tvári haha, ale toto mesto ho v srdci poznačilo navždy...

28.04.2023

Beatnikom vôbec nerozumiem. Akože chápem, čo hľadali v tom svojom extatickom svete, ale v rámci ich čítania im vôbec neprichádzam na chuť a neviem sa do ich kníh ponoriť- a to až tak, že beatnikov na míle obchádzam. Hlavne, vždy ma štvalo, že sú to muži a ženy používajú len ako prostriedok, či handru, ktorú nechávajú kade-tade, zničia ju, a potom vyberú "handru" novú a spravia s ňou to isté. Konečne, mi Joyce Johnson predostrela iný obraz. Medzi mužmi boli aj ženy, ktoré tiež tvorili, a ktoré tvorili priebežnes vydaním Kerouacovej slávnej cestovnej knihy (Na ceste) či Ginsbergovým Vytím, alebo možno aj časovo o čosi skôr. Neboli len muži priekopníci v tomto smere. Aj ženy sa hľadali a možno (nie možno, ale nastopro) museli zbúravať oveľa viac škrupúľ a predsudkov ako ich mužskí náprotivci. Úloha ženy v 50.rokoch? Držať ústa, mať naondulované vlasy, študovať len preto, aby sa nimi manžel potom mohol pochváliť, a hlavne rodiť deti, sedieť doma, variť na predmestí a starať sa o deti, kým nevyletia z hniezda. Mať vlastný jazyk, myslenie a mozog sa neodporúčalo. Veď práve toto v tých časoch nerozchodila ani Sylvia Plath (ktorá teda patrí do iného literárneho smeru), ale ženám tento svet neprospieval, aj keď si to mnohé z nich nedokázali v sebe sformulovať a len to utlmovali. Ďakujem, Joyce Johnson za to, že nám ukázala aj ten iný, druhý pohľad!

10.04.2023

Veľmi príjmená jednohubka, ktorá sadne možno aj pre menej otrlých čitateľov, ktorí práve tak často nečítajú, a mám taký pocit, že touto poviedkovou knihou by sa mohli celkovo na čítanie ako také viac naladiť. Nemyslím, že to bude dielo, čo vyhraje slovenskú Anasoft litera, ale i tak som rada, že sa zaradila do Top 10.

10.04.2023

Tak, ako som bola nadšená z jesene, že som ju dala origoš a potom ešte v slovenskom preklade, tak so Zimou som mala problém. Niežeby písanie Ali Smith nebolo dobré, opäť prepája minulosť, prítomnost, realitu a sen, ale tie postavy na čele s Artom, Sophie, jej sestrou eko-aktivistkou Iris bolo dosť ťažké stráviť. Našťastie to zachránila Lux a dúfam, že sa ešte v nejakej inej časti objaví. A všimli ste si, že to bol asi Daniel/Danny, ktorý sa v Zime objavil pravdepodobne z Jesene?

10.04.2023

Oddychovka, kde nemusíte premýšľať, ale na to by mohla byť napísaná svižnejším štýlom. Lebo síce sa vždy niečo dialo, a možno je to chyba prekladu, ale trošku sa to čítalo ako žuvačka. A áno, opäť plytkosť ako v predchádzajúcich častiach a záver urobený tak ledabolo, akoby sa Benzoni už neskutočne tešila, kedy dopíše štvrtú časť.

25.03.2023

Kupodivu ma táto časť bavila najviac zo všetkých štyroch častí preloženej série. Možno je to tým, že túto knihu som pred 17 rokmi nečítala, keďže sme v knižnici mali len 1., 2. a 4. časť- a táto tretia teda chýbala. A konečne mi dávali zmysel veci, ktoré sa následne udejú vo štvorke. Ale opäť podotýkam, že postavy mohli ísť viac do hĺbky a asi si znovu rereading už v živote nedám :D.

25.03.2023

Opäť rovnaký problém ako pri jednotke- motívy ploché, postavy plochšie. Ani sa nečudujem, prečo sa do slovenčiny neprekladali ďalšie časti zo série Aldo Morosini (je ich 21!). Oddychovka s privretými očami.

25.03.2023

Mala som poněkud skreslené spomienky na túto knihu, ktorú som naposledy čítala pred 17 rokmi. Bolo to také, proste písanie starou školou- predsudky voči Slovanom, žena len ako modla a nie ako fungujúci mozog ( o to viac smutné, že sériu písala žena), motívy nedotiahnuté (prečo nepopísala, prečo fungovala Anielka tak, ako fungovala?) a celkovo nedokreslené postavy, skôr čiernobiele, ako šedé. Oddychovka, ale s privretými očami...

25.03.2023

Tu si autorka neodpustila krásne poznámky na Cirkev a síce stredovekú, ale kľudne sa to môže vztiahnuť aj na tú súčasnú. Opäť hodnotím prvú časť ako najvyššiu, pretože aj tu bola niekoľko scén prílišným tlačením na pílu, ale ako oddychovka úplne dobré.

20.03.2023

Konečne detektívna zápletka, kde som vedela tipnúť, kto by mohol byť vrah. Inak, sa to nieslo v podobnom duchu ako druhá časť, že občas mi už niektoré scény prišli ako prílišné tlačenie na pílu, aby to sedelo do rozuzlenia.

20.03.2023

Táto časť mi prišla oproti prvej časti, taká nejaká pritiahnutá za vlasy s tým labyrintom a všetkým. Napriek tomu, ďalšia pátavá historická kniha.

20.03.2023

Tak, ako som bola nadšená z prvej časti Montessori batoľa, tak ma sklamala táto knižka. Jednak problémy s prekladom, prekladanie metafor doslova, tým pádom to v slovenčine strácalo zmysel. A jednak výpovedná hodnota knihy- bábätká ešte nevedieme úplne k Montessori aktivitám, tuto bol skôr návod, ako sa starať o bábätko a ak ste len trošku rešpektujúci rodič, tak sa o vaše bábätko staráte aj v súlade s touto knihou, ktorá teda tvrdí, že aj tu využíva princípy Montessori.

26.02.2023

Nedala som to. Štýl písania mi nesadol (čítala som origoš) a nezaujal ma ani námet či téma (bolo to čítanie do čitateľského klubu a sama by som po nej nesiahla).

Návrat do môjho detského sveta po X rokoch. Trošku čiernobiele, trošku príliš moralizujúce a zjednodušené, ale milá nostalgia, že touto knihou som fakt žila.

26.02.2023