adorjas
komentáře u knih
Pediatrička
Andréa Del Fuego
Milujem niečiernobiele postavy v knihách, ale je len málo kníh, kde dostanete výslovne čiernu postavu. Aj keď sa postupne v knihe dozvedáme viac o charaktere pediatričky, a že možno má aj zopár svetlejších stránok, ale rozhodne sa jedná o čiernu postavu. A to je tak svieže, nevšedné a úprimné, že som bola rada.
Kočka a město
Nick Bradley
Toto bolo milé dielko- toto je oddychovka podľa môjho gusta. Autor, podľa môjho názoru, skvelo vytienil japonskú náturu a charakter, človek by ani nepovedal, že to písal neJaponec. Odporúčam!
Vlastní pokoje
Jana Poncarová
Fantastická inšpirácia, nielen pre píšusich autorov či už do šuflíka alebo verejne. Ale všeobecne aplikovateľné princípy notázky tvorby, kreativity vs. stíhania každodenných povinností.
Jiskra
Linda Boström Knausgård
Konečne som zdolala Môj boj 1 od Karla Oveho a prišlo mi fér prečítať si niečo aj o tej druhej strane. Neviem, či by som o tejt oknihe napísala, že bola umelecká, aj keď sa o ao autorka svojím prelínaním časov a popismi snažila. Mne z toho vzišlo to, že sa setsakra snaží so svojou zdedenou chorobou bojovať a ukázať svoje myslenie a pohnútky a za to jej tlieskam. Práve takejto osobe muselo byť asi ťažké, keď o sebe čítala potom u svojho manžela...
A jestli umřeli, žijí tam spolu dodnes
Margaret Atwood
Akože fajn, ale bavili ma len časti, a to konkrétne začiatok a koniec- t.j. poviedky o Nell a Tig. Strata milovanej osoby autorky bola plne precítená a skvelo podaná.
Jak milovat svoji dceru
Hila Blum
Čítala som tesne pred podobnou knihou inej izraelskej autorky (Tam, kde číha vlk). Tam sa jednalo o vzťah matky so synom, tu máme vzťah matky s dcérou. Rozhodne musím povedať, že obe knihy boli dobré, ale ak by som si mala vybrať, tak táto zo spomínaných dvoch bola lepšia. Znepokojivá atmosféra, kde sa nič nedozviete. A po celý čas vnímate iba perspektívu matky, ktovie, čo by sme sa dozvedeli, kebyže prehovorí dcéra. Odporúčam!
Tahle kniha ti změní život
Aleš Palán
Palánove rozhovory so samotármi som odporúčala všade, a teraz tu mám jeho najnovší počin - rozhovory s ľuďmi, ktorým nejaká kniha zmenila život. Neočakávajte vždy nejaké high literature (a ani Bibliu!). Niekomu zmenil život naruby Paulo Coelho, niekomu básnik Jiří Orten, a tak vôbec, skrze rozhovory s ľuďmi spoznáte iné životné osudy, čo ich formovalo, kto sú, a kde sa momentálne v chaose menom život nachádzajú.
Ja som bola spokojná, opäť som dostala svoje obľúbené motívy o rozmanitosti, a predsa homogenite ľudského spoločenstva. Odporúčam!
História zadnými dverami 1
Slavomír Michálek
Táto kniha mi ležala na poličke rozčítaných kníh dlho, ako dôkaz slúži fakt, že túto fotkusom fotila v auguste 2023, keď som ju začala čítať! A ja sa ani nečudujem vyše 600 strán rôznych historických tém.
Prvé kapitoly začínajú veľkomoravskými témami, postupujú stredovekom až sa postupne dostávame k novoveku. Takisto, väčšina kapitol pojednáva o uhorských/slovenských dejinách, ale nájdeme zopár častí aj zo zahraničia.
Rozhodne to nie je kniha na jeden záťah. Skôr také občasné vychutnávanie jednej-dvoch statí, keď má človek chuť na históriu. Občas prešpikovanú udalosťami, ktoré hýbali svetom, ale i pikoškami, o ktorých sme sa na dejepise neučili.
Kniha poteší knihomoľov milujúcich dejiny, ale i občasných sviatočných čitateľov, takže za mňa ideálny darček či už na prichádzajúce Vianoce alebo na nejaký sviatok.
Mimochodom, táto edícia už má podobu niekoľkých vydaných dielov, takže máte aj možnosť vytvorenia zbierky, ktoré sa budú pekne vynímať na poličke.
Mňa osobne najviac bavili pikošky hlavne z novodobejších dejín, napríklad aj o tom ako komunistickí funkcionári kradli kožuchy (okrem iného). Ale zaujali ma aj informácie ako sa u nás prechádzalo z ľavostranného šoférovania. Alebo Jesenský a jeho trefné komentovanie politiky prvej republiky. Či flirtovanie Štefánika. Odporúčam!
Včera
Agota Kristof
Poznáte Agotu Kristof? Čítali ste jej Veľký zošit, Dôkaz, Tretie klamstvo (vydalo súhrnne Artforum v roku 2016)? Tak, okrem týchto troch noviel (ktoré sú fantastické, bolestivé, chmúrne a drsné) napísala ešte novelku Včera, ktorá sa konečne preložila do našich končín! A bacha, okrem pár divadelných hier, básní, zopár poviedok a jednej autobiografickej knihy je to všetko, čo autorka napísala. Prečo? Pretože vyhlásila, že už napísala zo seba všetko, čo chcela svetu povedať!
Novela Včera pojednáva o maďarskom emigrantovi, ktorý utiekol zo svojej krajiny po revolúcii v 1956 (podobne ako autorka). Pracuje vo fabrike vo Švajčiarsku a postupne sa spoznávame s jeho životom, myšlienkami o živote v cudzine, s ďalšími imigrantmi, náladách, postojoch. Celý svoj život hrdina hľadal lásku Linu a či ju nakoniec nájde, nechávam na čitateľovi.
Kristof nedaruje nič. Celé dielo je minimalistické, stručné, na dreň úprimné. Ani jedno slovo, veta, interpunkčné znamienko tu nie je nazmar. Všetko je presne na mieru. Nie je tu už taká drsná a nemilosrdná ľudskosť ako to bolo v jej Veľkom zošite, ale autorka zostáva verná svojmu štýlu a toto čítanie bolí a zároveň sa od neho nedá odtrhnúť.
Samotnú novelu môžeme nazvať autobiograficky ladenou, keďže autorka tiež pracovala v podobnej fabrike. V maďarčine už písať nemohla, nechcela a musela sa transformovať na francúzštinu. Možno aj tu vznikla jej stručnosť a drsnosť. A síce, píšem drsnosť, ale nečakajte žiadne zvieracie motívy alebo nadávky. Kristof to dokáže inak.
Včera vám vrelo odporúčam, ak holdujete aj temnej stránke ľudských duší, ak vám nie je cudzia melanchólia a svetabôľ.
Hus vo veľkomeste
Katarína Mikolášová
Včera som písala príspevok o knihe Kucbelovej, kde som vyjadrila myšlienku, že občas autor píše pre svoju vlastnú terapiu. A kým u Kucbelovej a v jej Čepci to zafungovalo, tak v knihe Hus vo veľkomeste to šlo presne tým smerom, ktorým sa vydať nechcete...
Ale pekne po poriadku... Jedná sa o krátky poviedkový výber, ktorý zhltnete, ako v mojom prípade, za jeden večer a ešte vám aj zostane čas na začatie nejakej inej knihy...
Všetky poviedky sú o strastiplnom vzťahu matka vs. dcéra, a áno, poznáme to z iných kníh, filmov, seriálov a rôznych častí pop kultúry ale i starogréckych bájí (napríklad pozdravím takto Elektru či Niobé)
Akurát v tejto knihe to nie je nič nové pod slnkom, nič, čím by sa poviedky okorenili, aby nezapadli ani prachom knižníc, ani prachom čitateľského zabudnutia. Áno, vzťahy matiek a dcér dokážu ublížiť na celý život, a snáď sa autorke týmto spôsobom podarilo zo seba dostať čo-to z tých problémov. Avšak, dúfam, že nabudúce siahne aj po väčšom formáte, a zároveň aj po iných námetoch.
Psychológia pre milujúcich rodičov
Jana Bašnáková
Psychologických kníh pre prvorodičov je ako maku, ale takých, ktoré sú dobré, empatické a ešte ich aj napísali našinci je ako šafranu. Táto je jedna z nich!
Veľmi ľudsky, po lopate, avšak s láskou a rešpektom napísané najbežnejšie okruhy prvého roka dieťaťa a rodičov, akými sú spánok, výživa, komunikácia, rozvoj dieťaťa, atď. Ale nezabúda ani na mentálne zdravie rodičov a dokonca hovorí aj o jednorodičoch, keď je rodič na výchovu sám. Budete mať pocit, že sa k vám prihovára osoba, ktorej na vás a na vašom dieťati záleží. To všetko preto, aby ste sa čo najviac naladili na svoje dieťatko, a čo najviac mu porozumeli v tých prvých mesiacoch, keď sa ešte aj rodič len stáva rodičom.
Kniha teda mapuje prvý rok dieťaťa od narodenia. Číta sa naozaj ľahko s porozumením.
Ja som ju čítala až pri druhom dieťati, ale ak preferujete rešpektujúci a empatický rodičovský prístup, a tieto smery vám nie sú cudzie, tak si aspoň zopakujete tieto poznatky. Podľa mňa ideálny darček práve prvorodičom! A ešte dodám, že sa tu riešia psychologické témy, takže nie je to ten typ knihy, ktorá vám napíše ako prebaľovať, či koľko dupačiek kúpiť dieťaťu. Odporúčam!
Chladné srdce
Natalia Ginzburg
Sú knihy, o ktorých viete, že vám sadnú. A o tejto som mala presne také intuitívne tušenie. Ginzburgová- rovesníčka Elsy Morante a obe inšpirácia pre Elenu Ferrante. Toto proste muselo sadnúť!
Sama autorka v úvode píše, že tento príbeh písala v nešťastnom období, a keby možno nebola taká nešťastná, tak je príbeh lepší. A príbeh začína dosť kataklizmaticky- hlavná postava strieľa svojho muža do hlavy, presne medzi oči.
V krátkej novele sa retrospektívne dozvedáme o udalostiach vzniku tejto manželskej tragédie. Jednoduchý, úsečný jazyk korešponduje s inteligenciou hlavnej postavy, ktorá sa v sebe neustále nimrá ale bez efektu na svoje sebauvedomenie a zrenie.
Nadčasové (originál je z roku 1947) a za mňa extrémne feministické vzhľadom na vek svojho vzniku. Odporúčam!
Zbytočné pohyby
Tereza Oľhová
V poslednom čase čítam veľa súčasnej slovenskej literatúry. Niektoré z tých kníh dostali ocenenia, niektoré čitatelia chválili, ale ja som mala s mnohými problém - to, že boli poviedkové. V Zbytočných pohyboch som konečne dostala to, po čom mi srdce túžilo, a to bol román.
Máme tu hlavnú postavu Luciu, ktorá má českého manžela Pavla a dve malé deti s rozkošnými menami Berta a Diviš. Lucia sa po materských a rodičovských snaží dostať späť do hereckej brandže, ale okrem dabingových rolí sa jej už nedarí dostať na tie dosky, ktoré znamenajú svet. A ona je v celku spokojná, fajn manžel, zdravé deti a predsa tam nejaký čertík Bertík hlodá jej zvedavosťou a pocitom menejcennosti "len" matky, a tak začína svoj nevinný flirtík s kolegom. Začína ten flirt ona? Alebo po celý čas tiahol opraty jej nadriadený? A je to vôbec kniha o nevere? Alebo skôr o súčasnom obraze ženy, ktorá musí uspieť v škôlke, na ihriskách, v domácnosti, aj v práci?
Román mi poskytol zaujímavé námety na premýšľanie, ako chce byť každý aspoň raz za čas chcený a ako tá samotná predstava dokáže človeka v zrušiť možno viac, ako tá druhá osoba.
Čítanie ľahké, plynulé, dialógy svieže. Ak by som chcela byť hnedopich, tak tie dialógy šli na úkor popisu. Dokázala som si ich viac predstaviť v rámci divadelnej hry alebo filmu, ako do knihy, pretože tam chýbal väčší priestor na popis atmosféry a hutnejšieho opisu vnútorného prežívania postáv. Ale inak odporúčam a veľmi chválim fyzické zhotovenie knihy spolu s pohyblivými obrázkami.
Dôvod na radosť
Soňa Uriková
Ďalšia poviedková od súčasnej autorky Soni Urikovej.
A síce, kniha má pozitívny náboj v názve, avšak poviedky šťastnými nie sú.
Stretávame sa tu hneď na začiatku s jemne vyhorenou matkou, ktorú dráždia slimáky, alebo s malou Marikou, ktorá to asi v živote nebude mať najľahšie vzhľadom na primitívne prostredie, v ktorom vyrastá. Poviedok je málo, kniha je útla, prečítate ju ku káve a koláču.
Rada by som do budúcna od autorky prečítala niečo veľkoformátovejšie. Takto som dostala chuťovku, že Uriková písať vie, ale chcem hĺbku, román, prepracovanosť!
Dom pre jeleňa
Dominika Moravčíková
Túto jeseň fičím na vlne súčasných autoriek a nemohla som vynechať ani Dom pre jeleňa od Dominiky Moravčíkovej.
Poviedky sú ladené ľudovo, často sa odohrávajú na dedine s magicko-realistickým pozadím. Do toho folklórne prvky, povery, príšery, ľudová slovesnosť tu nechýba.
Čítalo sa to dobre, ale po pár týždňoch si pamätám už len zo dve poviedky. Tú o vlkoch a tú poslednú, ktorá nesie aj názov knihy.
Opäť zopakujem svoju myšlienku pri čítaní súčasných slovenských autoriek- prosím, už žiadne ďalšie poviedky. Kľudne buďte smelé, odvážne a skúste zrealizovať aj nápad s napísaním románu. Poviedkových kníh už na tuzemskej scéne bolo dosť.
Děti vybíravé v jídle: Základní postupy pro rodiče dětí nejen s PAS
Laura J. Seiverling
Neviem si v domácom prostredí predstaviť takýto typ stravovania. Autori nám predostria 4 alternatívy stravovania, ktoré odporúčajú používať čo najstriktnejšie a najvernejšie vzhľadom k ich odporúčaniam. Avšak, neuroatypické deti nemajú problém len so skúšaním nových vecí v zmysel ovocie a zelenina! A väčšina alternatív bola o tom, že narežte dieťaťu na čo najmenšie kúsky ovocie alebo zeleninu, ktorú neje. Kúsok znamená vo veľkosti semienka ryže. Povedzte mi, ako narežete na kúsok veľkosti ryže napríklad polievku? Alebo omáčku? A pod. Zaujímavé, ale mám svoje výhrady a doma nepoužijem ich striktné plány.
Pre Emily
Katherine Slee
I have this thing with obálky... A ďalšia kniha, ktorú som čítala len kvôli nej. A kým pri Rozvode od M. Herngren to bola trefa, tak o tejto vám poviem rovno, aby ste ju ani nečítali. (a hej, cením prácu každého, kto sa na knihe a preklade podieľal, ale keď je zlé samotné písanie, tak tomu nepomôže nič, možno jedine pekná obálka). #sorrynotsorry
Príbeh je o Emily (nie, nie z Paríža), ktorú v detstve poznačí ťažká nehoda a ona sa pred svetom ukrýva u svojej starej mamy, ktorá je mimochodom úspešná autorka detských kníh, ktoré jej vnučka Emily zas úspešne ilustruje. Ibaže, stará mama Emily opúšťa a necháva za sebou akúsi hru na hľadanie pokladov, aby Emily konečne po rokoch našla samu seba.
Nedotiahnuté popisy, vhodenie čitateľa do deja bez vysvetlenia súvislostí. Ak ste priemerne inteligentný človek, tak si tie súvislosti dáte dokopy aj samy, ale chcem k tomu motiváciu, a tu sme žiadnu nedostali. Nemastné aj neslané, motívy konštruované okato, umelo, len aby to sedelo k pointe diela. Žiadna komplexnosť ani rafinovanosť. Škoda, možnosti postáv sľubovali mnoho...
Kniha krve
Kim de L'Horizon
Knihu krvi som videla na mnohých instagramových miestach, ktoré sa vyznačujú čitateľskou kvalitou a dobrým vkusom pri výbere kníh.
Keď som ju začala čítať, dosť ťažko sa mi do nej dostávalo. Najprv mi v niečom veľmi pripomínal Oceana Vuonga a jeho prozaický debut Na zemi jsme na okamžik nádherní. A potom som sa ponárala a ponárala a Kim ma zvábil. Neviem, aké je to necítiť telo, nevedieť či sa cítite viac ako žena či muž, ku komu vlastne sexuálny apetít cítite, ale Kim vám predostrie svoj obraz, svoje vnímanie.
Kim je malý pavúčik, ktorý veľmi umne rozpriadol svoje siete príbehu. Pretože jeho príbeh nie je len o ňom- namotal tam ďalšie príbehy a motívy o minulosti, rodiny, ženách v jeho rodine, o traume, o genealógii duba, o matke, starej mame, materinskom jazyku, o vzdelaní, postavení žien, ale i o hľadaní či nájdení jeho vlastnej identity.
Inšpiratívne, oči otvárajúce, svieže.
Jahniatko a grandi
Jaroslava Blažková
Už na jar ma zaujala kniha Jaroslavy Blažkovej Nylonový mesiac, ktorý bol onoho času (rok vydania 1961) dosť kultovka- o babe, ktorá si užíva život i sex a nemá problém dať košom týpkovi (videla som tam aj podobnosti s F. Saganovou) . Potom som si dala od autorky Happyendy, ktoré napísala o viac ako 40 rokov neskôr, kde už cítiť odžité roky a jej životný náhľad. A tak som začala zháňať Jahniatko a grandi, ktoré bolo dosť ťažkým orieškom, keďže v Česku bol dostupný len český preklad. Ale ako vidíte, nakoniec sa podarilo!
Jahniatko a grandi sú zbierkou poviedok. Ak by som mala vyzdvihnúť hlavné motívy, tak by som povedala, že nevyumelkovanosť a ostré videnie detstva, keď dokážete ešte veľmi kontrastne rozlíšiť, čo je dobré a zlé. Vo veľa poviedkach sa objavujú deti, resp. dospievajúci, ktorí riešia svoje rodinné peripetie akými sú generačné rozdiely, súrodenecké vzťahy, prvé lásky. Nie nadarmo, kniha je primárne venovaná pre deti a mládež, ale nič sa nebojte, aj keď máte o pár krížikov viac (aj o oveľa viac) - poviedky so svojimi zápletkami sú nadčasové a obstoja aj v dnešných časoch, ak privrieme trošku očko nad dobovými reáliami.
Veľmi oceňujem text na záložke prebalu, ktorý napísala sama autorka, ktorá je napísaná milým, vtipným spôsobom, kde sa Blažková prihovára k čitateľovi a dokonca sa ospravedlňuje čitateľovi, v prípade, ak sa mu kniha nebude páčiť.
Viac Blažkovej do našich knižníc!
Láska za mizerných dní
Ewald Arenz
Ewalda Arenza som pri jeho prvom preloženom diele, Staré odrůdy, chválila. Potom som si dala Velké léto, a hej, bolo to tiež fajn. Nuž, a máme tu jeho Lásku za mizerných dní, a ja ho začínam mať po krk!
Ale pekne po poriadku- príbeh je o Clare a Eliasovi, o ktorých anotácia hovorí ako o ľuďoch v zrelom veku. Prosím pekne, Elias má 37 a Clara zhruba o 10 rokov viac. A títo dvaja v tomto "zrelom veku" objavujú svoju prvú veľkú lásku. Celé sa to odohráva na jar, kde autor umne popísal pučiace stromy, kvety, prebúdzajúcu sa prírodu.
Autor má byť však podľa mňa inovujúci, a v každom svojom diele skúsiť vybočiť zo svojej comfy zóny. A pán Ewald sa drží svojho predpísaného scenára- konkrétne ročné obdobie (Staré odrůdy na jeseň, Velké léto v lete a táto kniha na jar, už mu chýba len zima), v ktorom začne nejaký vzťah idylicky, aby sa to potom pri najmenšom a totálne bizarnom konflikte vyeskalovalo do rádoby zvratu deja, a aby sa potom vo finále všetci zmierili a žili šťastne na veky vekov.
Príliš predvídateľné, príliš čiernobiele, vedľajšie postavy len ako podmaz k rozmarom postáv hlavným. V rámci popisov ročných období, veľmi príjemné, aj sa to celé rýchlo a dobre čítalo, len som Arenza a jeho štýlu taká prejedená. Ak však, máte chuť na relaxačné čítanie, pri ktorom vypnete, tak kniha bude taká ideálna víkendovka.