bulat komentáře u knih

Fyzika a popularizátora Michio Kaku som mal po predošlých skúsenostiach zaradeného skôr v kolónke sci-fi literatúry, avšak len dovtedy, ako som siahol po jeho knihe Hyperprostor, ktorá dlhší čas driemala v mojej knižnici ... už po prečítaní prvých 100 strán som musel tohto autora rehabilitovať a vrátiť späť do kolónky veda. Veľmi pútavo rozbehol rozprávanie o dimenzionalite priestoru (a času). Napríklad: netušil som, že Pytagorova veta neplatí len pre dvojrozmerný trojuholník, ale platí i v troch a viac rozmeroch ! Veľmi pekne načrtol základy Riemannovej geometrie, geometrie zakrivených plôch a priestorov, kde neplatia jednoduché Euklidove pravidlá, zrozumiteľne približuje, čo je to metrický tenzor, od ktorého nie je ďaleko k Einsteinovej všeobecnej relativite ... a pritom toto všetko je vďaka názorným príkladom a obrázkom plne zrozumiteľné i (matematicky) nevzdelanému laikovi.

4 20.10.2015

Bolo mi potešením prezerať a čítať túto knihu !

3 22.06.2022

Úžasne nadčasové eseje týkajúce sa dejín 20. storočia, vzťahujúce sa k Európe, Spojeným štátom, ale i k intelektuálnej elite. Spoločnou a jednotiacou linkou je myšlienka obnovy integrujúceho sociálneho štátu v ére nadnárodných štruktúr a globalizácie. Tieto zamyslenia a úvahy za 20 rokov od svojho vzniku nezostarli, neprestali byť aktuálnymi a i dnes majú svoju platnosť a sviežosť pohľadu. Autor je kritický k ére Busha mladšieho, ako čas ukázal, oprávnene. Nedá mi nepodotknúť a zamyslieť sa nad tým, ako by znášal mrzkú a tragikomickú éru Trumpovu. Možno mal, chudák, svojím spôsobom šťastie, že sa jej nedožil...

3 06.06.2019

Do detailu popísaný stalinský teror v 30-tych rokoch - predovšetkým veľké monstrprocesy s komunistickými funkcionármi- so skutočnými či častejšie domnelými Stalinovými konkurentami. Prvé vydanie knihy vyšlo hlboko v 60-tych rokoch, ešte pred Solženicynovým Súostrovím Gulag. V rámci samizdatu bolo neskôr preložené do ruštiny a tajne pašované do Sovieskeho zväzu. Po páde komunizmu z neho čerpali i mnohí ruskí historici. Jedná sa o knihu zásadného významu, ktorá vo svojej dobe hlboko zmenila pohľad na Sovietsky zväz a mnohých západných ľavičiarov a marxistov vyliečila z ich naivného svetonázoru.

3 21.09.2018

O prvej i druhej svetovej vojne bol napísaný bezpočet kníh rozličnej kvality, bezpochyby i mnoho vynikajúcich. Avšak táto kniha je výnimočná v tom, že sa zaoberá "tridsaťročnou vojnou 20. storočia" v kontexte a v súvislostiach. Samotným dvom svetovým konfliktom autor venuje iba dve kapitoly z desiatich a konflikty rozoberá skôr stručne a z nadhľadu. Výnimočné na tejto knihe je, že rozoberá detailne to, čo bolo medzitým. Medzivojnovému obdobiu je venovaná polovica rozsahu knihy, takže čitateľ môže podrobne sledovať jednotlivé vlákna ťahajúce sa od prvej vojny k tej druhej. Pochopí mnohé súvislosti i motivácie jednania jednotlivých aktérov, štátov i osobností. Autor precízne pomenúva ozveny a dôsledky prvej svetovej vojny, vplyv hospodárskej krízy a boľševickej revolúcie v Rusku na vzostup pravicového autoritárstva v celej Európe, potažmo vzostup fašizmu a nacizmu. V tridsiatych rokoch Európe dominoval predovšetkým konflikt medzi dynamickým a výbojným nacistickým režimom v Nemecku a západnými demokraciami Britanie a Francúzska, zúfalo ustrašenými a bezzubými, aj keď nie tak slabými, ako si možno mysleli. Ich naprosté zlyhanie a obetovanie jediného vskutku demokratického štátu v strednej Európe- Československa, podstatne urýchlilo chuť Hitlera ovládnuť celý kontinent. (Ale aby som to trochu odľahčil, z knihy sa taktiež dozviete, prečo a akým spôsobom padol za obeť stalinského teroru i jeho papagáj.) Každopádne sa jedná o vynikajúci počin, ktorý by som sa nebál prirovnať k najlepším prácam Judta, Snydera či Hobsbawma. A určite sa teším na avizovaný druhý diel Kershawových dejín 20 storočia s názvom "Na horské dráze - Evropa v letech 1950-2017"

3 02.06.2018

História II. svetovej vojny poňatá z morálneho a psychologického hľadiska. V čase relativizovania všetkého a všetkých je takáto kniha potrebná ako soľ. Jeden z najlepších titulov, aký sa mi z tejto oblasti dostal do rúk.

3 18.05.2018

Hmm, tak to vypadá, že som prvý čitateľ tejto knihy na tunajších stránkach. Na knihu som čakal asi rok od doby, ako vydavateľ avizoval a postupne odkladal jej edíciu. Ale podarilo sa nakoniec!

Kniha je to nesmierne podnetná a svojim námetom (zdanlivo) paradoxná. Autor rozvíja koncept tzv. produktívnej vojny- čiže vojny, ktorá v konečnom dosledku spája menšie celky a komunity do vačších útvarov, ako sú štáty, ríše či globálni strážci poriadku. Po odoznení počiatočneho násilia sa nakoniec obyvatelia integrovaných celkov majú lepšie, menej zomierajú násilnou smrťou a sú bohatší. Tento vývoj nie je zďaleka rovnomerný, a je badateľný iba z velkého časového odstupu. Na celý proces majú vplyv nielen inovácie vo vojenskej technike a stratégii ale i tzv. kontraproduktívne vojny, ktoré naopak rozdrobujú veľké celky na menšie.

Vrcholom celej knihy je predposledná kapitola, kde sa autor venuje násiliu a vojnám z evolučního pohľadu. Načrtáva rozdiely v prístupe k násiliu u šimpanzov, bonobov a ľudí. Za násilie nie je zodpovená inteligencia ale spoločenskosť a predovšetkým silná teriotalita daného druhu. Bonobovia majú niekoľko adaptácii, ktoré im umožnili zbaviť sa násilia v evolučne relatívne nedávnej dobe. U ľudí a šimpanzov sa tak nestalo.

Záverečná kapitola je trochu uletená, zo sféry science-fiction. Možno chcel dať autor knihe nejaký (snáď) optimistický záver. Ale budiž. Bez tohoto dodatku hodnotím knihu ako vynikajúcu.

3 12.12.2017

Vydarená a nerozvláčna kniha o vzniku eukaryotickej bunky, čiže o procese tzv. endosymbiózy. O čo sa v stručnosti jedná? V podstate ide o to, ako sa z baktérie postupne vyvinuli zložitejšie organizmy a v konečnom dôsledku i človek. Na začiatku jedna baktéria pohltila inú baktériu, nestrávila ju a vznikla mitochondria, potažmo prvá moderná (eukaryotická) bunka a vlastne prvý "živočích". Táto bunka o niečo neskôr pohltila ďalšiu baktériu, tentokrát fotosyntetizujúcu sinicu a pretvorila si ju na chloroplast. Tým sa otvorila cesta ku vzniku rastlín. Ale to nie je všetko! Uvedené príklady sú tzv. primárnou endosymbiózou. Existuje i sekundárna endosymbióza - pri ktorej jedna eukaryotická bunka pohltila INÚ eukaryotickú bunku (so sinicovým chloroplastom vo vnútri). Výsledkom je bunka vo vnútri bunky a to celé vo vnútri ďalšej bunky! Primárna endosymbióza - vznik mitochondrie a chloroplastu bola (možno) unikátnou udalosťou. Sekundárna endosymbióza vznikala opakovane a zrejme sa odohráva i v súčasnosti.

Uvedenú knihu by som porovnal z tromi inými titulmi. Prvým je Symbiotická planéta od Lynn Margulisovej- priekopníčky endosymbiotického pôvodu bunkových organel. V tejto knihe sa autor striktnejšie drží dokázaných faktov a koriguje Margulisovej prehnané nadšenie z endosymbiózy- napríklad v prípade vzniku cytoskeletu a eukaryotických bičíkov nikdy nebol preukázaný bakteriálny pôvod. Ďalšími podobnými titulmi sú knihy Vývoj života a Síla, sexualita a sebevražda - obidve od Nicka Lanea. Tieto knihy sa venujú problému raného bunkového života a mitochondrií podrobnejšie. Každopádne ako úvod do problematiky môžem knihu Johna Archibalda určite doporučiť.

3 12.08.2017

Neobyčajne zaujímavá kniha na tému evolúcie kultúry. Autorka vychádza z predpokladov biologickej evolúcie, pri ktorej replikátorom- génom ide o vlastné zmnoženie a prenos do ďalšej generácie. Kultúrne jednotky čiže memy pokladá za replikátory samostatného typu, ktoré sú do značnej miery nezávislé na evolúcii biologickej a súťažia o možnosť replikácie v našich mozgoch. Väčšinu vývoja sú gény i memy navzájom zviazané v rámci biologicko-kultúrnej koevolúcie, takže kultúra nám a našim génom prevažne prospieva. Avšak autorka vyvracia predpoklad, že kultúra je pes uviazaný na genetickej reťazi. Naopak- v mnohých prípadoch sú gény vo vleku sebeckých memov a kultúry, pretože jej evolucia je podstatne rýchlejšia a predovšetkým nezávislá. Gény jednoducho memom a kultúre nestíhajú. To vysvetľuje aj veľmi časté prípady zdanlivej maladaptácie v našej spoločnosti- čiže chovaniu, ktoré neprospieva našim génom. Dakedy im dokonca vyslovene škodí. Kultúrne memy zohrali dôležitú úlohu pri vzniku našich predimenzovaných mozgov, reči, písma, ale sú aj podstatou vzniku spoločenského altruizmu náboženstva ako takého. Nakoniec sa autorka dostáva k otázke nášho vedomia a prekvapivému záveru týkajúceho sa našej slobodnej vôle.

Osobne považujem za veľmi zábavné pozerať sa na nás a našu spoločnosť optikou tejto teórie- človek s pobavením pochopí mnohé príčiny nezmyselného až sebepoškodzujúceho spoločenského správania ľudí- od konšpiračných teórii a antiočkovacích sekt až po manipulačné metódy biznisu a marketingu. Parazitizmu sa totiž darí aj v kultúrnej oblasti a parazitické memy sa šíria obzvlášť rýchlo. Uvedená kniha je jednou z tých, o ktorej máte chuť povedať svojim známym. Čiže "Teorie memů" je úspešným memom!

3 10.08.2017

Uvedená kniha bola pre mňa sklamaním. Čakal som viac chémie a odbornejších informácii z úžasného sveta chemických prvkov. Miesto toho sa jedná skôr o obraz jednotlivých prvkov v spoločnosti a umení. Zopár zaujímavych informácii som sa dozvedel- napríklad že v Rusku boli v r. 1928 v obehu trojrubľové platinové mince, pretože nevedeli, čo si s týmto kovom počať. Alebo že na dvore Napoleona III jedol kráľ s vtedy vzácnym hliníkovým príborom, zatiaľčo menej urodzení sa museli uspokojiť so strieborným servisom. Avšak prehrýzť sa tým neuveriteľným množstvom informačnej vaty bolo občas na nevydržanie. Jedna z mála kníh, ktorú som odložil nedočítanú ...

3 01.07.2017

Ak máte to šťastie, že vám uvedená knižka drieme neprečítaná v zastrčenom kúte knižnice, tak neváhajte a rýchlo po nej siahnite. Odmení sa vám úžasným pohľadom do takmer neznámeho sveta, ktorému sa nevyrovná ani fantázia hoolywoodskych machrov. A ak ju doma nevlastníte, nuž máte holt smolu ... :-)

3 26.05.2017

jedna z naj naj naj kníh mojho detstva, už vtedy ma fascinovalo, koľko váži zápalková krabička materálu z neutrónovej hviezdy či koľko by vážil človek na bielom trpaslíkovi... ku knihe som sa vracal opakovane a veru eště i v nedávnej minulosti som si nostalgicky zaspomínal...

3 27.07.2016

Posledné dva dni trávim v podzemí Stanfordskej univerzity.

Extrémne pútavé ale i deprimujúce čítanie o tom, ako sa úplne obyčajní a náhodne povyberaní ľudia premenia pod ťarchou prostredia na sadistických bacharov a pasívnych, ponížených väzňov zbavených akejkoľvek ľudskosti. Nikto nemá patent na dobro či zlo, obe stránky sú v nás, často záleží len na okolnostiach, do ktorých nás osud zaveje...

3 17.01.2016

Prečo sa ľudské mláďa rodí také bezbranné? Srnka či antilopa sa hneď po narodení postaví na nohy a behá v stáde. Mláďa šimpanza sa okamžite zavesí na svoju matku. Ľudský novorodenec je minimálne prvý rok života naprosto bezmocný... Zásadný rozdiel medzi nami a ostatnými cicavcami či primátmi je vývoj mozgu. Väčšina mláďat v živočíšnej ríši sa narodí s kompletne vyvinutým a dozretým mozgom, ktorý má prakticky rovnakú veľkosť ako v dospelosti. Nie tak u človeka- ľudský mozog je totižto najväčší a jeho vývoj a dozrievanie trvá najdlhšie- ak by sa malo dieťa narodiť s rovnako zrelým mozgom, ako šimpanz, muselo by tehotenstvo ženy trvať cca 21 mesiacov. Rodiť také dieťa - to by som neprial nikomu... A ešte je tu jeden ďalší problém - totižto anatómia ženskej panvy, ktorá je mimoriadne úzka a pôrod je i v 9. mesiaci mimoriadne bolestivou záležitosťou. Že je panva takto vyformovaná, je dôsledkom chôdze po dvoch končatinách. Ak by bola panva príliš široká, vzhľadom na vychyľovanie tela z ťažiska by bol ženám umožnený iba pomalý a nepríliš atraktívny "kačací" štýl chôdze. Takže na jednej strane veľky mozog, na druhej strane mimoriadne úzky pôrodný kanál- ako z toho von ? jednoducho tak, že sa urýchli porodenie dieťaťa na čo najskorší vek, v akom je novorodenec už schopný prežiť...

Len jeden z mnohých úžasných príkladov v knihe Robina Dunbara. Mimochodom po tomto pánovi je pomenované jedno pomerne známe čislo- má hodnotu približne 150 a čo znamená- to už si ráčte vygúgliť sami :-)

3 14.01.2016

Muži si všeobecne agresívnejší, priebojnejší ako ženy. Ženy zase vynikajú v tzv. nepriamej (vzťahovej) agresii- vylučujú iné osoby zo skupiny, napádajú ich ohováraním a šírením klebiet. Muži sú kupodivu i viac nápomocní ako ženy- ale len vtedy, keď sú pozorovaní ostatnými a ich pomoc sa týka hlavne žien. ... Naše telá sú predprogramované na ženské pohlavie- ak sa s ničím nehýbe, vznikne žena. Až pôsobením testosterónu vznikne mužské pohlavie. Takže biblická Eva stvorená z Adamovho rebra je mýtus, ak by malo byť v tomto príbehu zrnko pravdy, muselo by to byť naopak. A ani mýtus o menejcennom ženskom mozgu /vrátane blondýniek/ sa nezakladá na pravde. Mozog človeka spoluvytvárajú a formujú pohlavné hormóny, hlavne počas embryonálneho vývoja na prelome prvého a druhého trimestra tehotenstva- a testosterón mozog nielen prebuduje špecifickým "mužským" spôsobom, ale navyše inhibuje rast neurónov. Takže ak má niekto prázdnejšiu hlavu, ženy to asi nebudú... ;-)

Zopár postrehov z veľmi podnetnej a zaujímavej knihy o rozdieloch medzi pohlaviami... a je tam toho oveľa viac ! :-)

3 05.01.2016

Okrem biologickej evolúcie existuje i evolúcia kultúrna. Biologická evolúcia vyberá gény, ktoré sú úspešné (zvýhodňujú svojho nositeľa) a prenáša ich do ďalšej generácie mechanizmom slávneho Darwinovho prirodzeného výberu. Je otázne, či sa priama evolúcia génov u človeka ešte uplatňuje, zato kultúrna evolúcia beží na plné obrátky. Tento proces je špecificky ľudský a zabezpečil nám adaptáciu na široké spektrum prírodných prostredí. Kniha pojednáva o tom, akým spôsobom sa kultúra prenáša na ďalšie generácie, akým spôsobom vychádza zo psychiky človeka a ako to všetko súvisí s genetikou. Dakedy sa prenos zvrhne patologickým spôsobom a vznikne maladaptácia- najznámenším príkladom je rapidný pokles pôrodnosti v súvislosti s industiálnou modernou érou. Pre mňa osobne je najzaujímavejšia záverečná kapitola poukazujúca na súvislosť medzi kultúrnou a biologickou evolúciu- vo vzájomnom evolučnom tanci jedna ovplyvňuje druhú- čiže ľudská kultúra a kultúrne prostredie ktoré vytvára, spätne ovplyvňuje naše gény ! Kniha sa mi rozhodne nečítala ľahko, psychologické procesy a javy su dakedy ťažšie uchopiteľné, ale za tú námahu to rozhodne stálo.

3 13.12.2015

no... nejeden človek si túto hlúposť kúpil- ono väčšina internetových kníhkupectiev má túto knihu v kolónke fyzika a veda.... mimo iné aj tento server. Tento titul nemá s vedou asi nič spoločné, je to znôška nezmyslov, s ktorými súdny človek nebude strácať čas. Takže kniha putovala do koša. Ale tie peniaze mi už nikto nevráti. Navrhujem preradiť do esoteriky či mytologie !

Ak chce človek zmerať priemer zemegule, stačí mu obyčajná tyč .... a mozog - nič viac!

Vedeli ste, že už 1700 rokov pred Koperníkom vznikol prvý héliocentrický model sveta ? Prečo sa nepresadil a upadol do zabudnutia ? Ako dokázali starí Gréci vo 4. storočí pred Kr. zmerať priemer zemegule a pomýliť sa iba o 2% ? A nielen to - z priemeru Zeme odvodiť veľkosť Mesiaca a Slnka ako aj ich vzdialenosť od Zeme - iba s použitím logiky a elementárnej geometrie ! Tušíte, kto bol otcom teórie relativity ? Einstein ? Kdeže !

... viac informácii poskytne hneď prvá kapitola veľmi zaujímavej knihy :-)

3 20.10.2015

Od tejto knihy som nemal príliš veľké očakávania, ale nakoniec sa z toho vykľulo veľmi zaujímavé čítanie... vhodný titul pre zvedavcov, ktorí sa chcú dozvedieť, čo to je tá slávna "božská" častica /Higgsov bozón/, akým spôsobom získava hmota svoju hmotnosť, ako môže jedna častica zožrať druhú... ale napríklad i to, akým spôsobom dánsky fyzik Niels Bohr ukryl zlaté nobelovské medaily pred nacistami...

3 20.10.2015

Nenápadná ale veľmi zaujímavá kniha pojednávajúca o asymetriách uložených v tých najzákladnejších zákonoch prírody - asymetria plynutia času, prevaha hmoty nad antihmotou, asymetria živej prírody ... Asymetria znamená nestabilitu, nestabilita prináša zmenu a vývoj, ktorý ženie všetko dopredu - od vzniku vesmíru až po evolúciu živej prírody prírody vrátane vzniku inteligentného života. Matematické symetrie sú mocný nástroj fyziky, ale bez narušenia tejto symetrie na mnohých úrovniach by sme tu neboli... vlastne by tu nebolo vôbec nič

3 20.10.2015