bulat komentáře u knih

Tie rádobyvtipné autorove komentáre mi už občas liezli na nervy, hlavne keď po 25-ty raz odkazoval nato, ako vyvrátil Darwinovu teóriu. Kniha je dosť rozvláčna, myslím, že daná problematika by sa zmestila do podstatne menšej brožúry. Až mám neblahý pocit, že autorov honorár sa odvíjal od počtu popísaných stránok...

1 01.12.2016

Pútavo a miestami i vtipne poňatý životopis. Nejedná sa o suchopárne a nudné vrstvenie chronologických údajov ale do mozaiky poskladané úlomky o osobnosti W. Churchilla. A táto mozaika je prekvapivo pestrá a plastická- možno povedať až 3D. V každej kapitole na začiatku vymenuje negatívne predpoklady a stránky jeho osobnosti, aby ich postupne vyvrátil a rozniesol na kopytách. Z toho vyplýva, že miera kritičnosti k tejto veľkej postave britských dejín je pomerne malá, cítiť hlavne mimoriadne veľký autorov obdiv. Ale to nepovažujem za negatívum- subjektívny vklad autora mi rozhodne nevadí. Čo mi ale vadí nadmieru, sú Johnsonove politické a euroskeptické názory, ktoré do knihy v podstatnej miere prepašoval. Za vrcholnú úbohosť považujem autorovu fikciu o "nacistickej EU", ktorú by založil Hitler po ovládnutí Európy, O ničom podobnom Hitler ani len nesníval a rozhodne ani netúžil. Ale to autor veľmi dobre vie, akurát okato podsúva kontext autoritatívnej až diktátorskej Únie súčasnej. Ako čitateľ som zvedavý na osobnosť W. Churchilla a nie na politické názory blonďatého autora a rozhodne nie na jeho brexitovú politickú kampaň. Kvôli tomu strhávam v hodnotení jednu hviezdu- takže slabých 70% .

30.11.2016

Najlepšia kniha o svete elementárnych častíc, aká sa mi dostala do rúk. Autor patrí k osobám najpovolanejším- stál u zrodu časticového modelu a sám ho veľkou mierou spoluvytváral. Kniha čitateľa prevedie húštinou častíc, od elektrónov a miónov cez protóny, mezóny, pióny, bozóny a čo ja viem čo ešte až po neutrína a kvarky. Dokonca aj ťažšie partie, kde vysvetľuje Higgsovo pole, virtuálne častice, poruchové a kalibračné teórie, renormalizáciu a ďalšie výpočtové techniky sú dobre zrozumiteľné. Kniha ide dostatočne do hĺbky, ale pritom zostáva veľmi dobre zrozumiteľná i laikovi. Niektoré fakty sa od vydania knihy upresnili, napríklad hmotnosť a oscilácia neutrín, ale inak je stále platná. Jedna z kníh, ktoré ťažko zohnať ...

2 27.11.2016

"Kurt Gödel zemřel schoulený jako nemluvně v sobotu 14. ledna 1978. Podle úmrtního listu byla příčinou smrti podvýživa a vyčerpání způsobená duševní poruchou. Před smrtí vážil jen 30 kg. Jeho paranoja odpovídala syndromu strachu otravy jídlem , který vedl k dobrovolnému vyhladovění"

... ono tá genialita býva často vykúpená niečim iným- a medzi matematikmi zvlášť

2 23.11.2016

Veľmi zaujímavá kniha o chorobách, za ktoré si môžeme sami - tým že sa priečime evolučným zvyklostiam ... a ich zoznam je veľmi dlhý, počnúc cukrovkou II. typu, aterosklerózou, nádormi reprodukčných orgánov, končiac bolesťami chrbtice, plochými nohami a krátkozrakosťou. Osobne najviac ma zaujala prvá časť knihy, kde autor rozoberá kľúčové okamihy v evolúcii ľudského rodu. A najdôležitejšia myšlienka - nie sme evolučne adaptovaní k tomu, aby sme sa ku svojmu telu správali ohľaduplne a neškodili si- pravdepodobne k tomu musíme byť prinútení.
A ešte zopár postrehov- vedeli ste, že:
- nemáme čumák preto, že sme sa naučili používať nástroje ?
- sme najtučnejší z primátov ?
- sme tuční aj kvôli našim veľkým mozgom ?
- máme v sebe 2-5% génov neandertálcov ?
- menšie a kratšie črevá máme vďaka upravovanej a varenej strave ?
- menšie črevo nám umožnilo vybudovať si predimenzovaný mozog ?
- evolúcia nás nenaprogramovala k tomu, aby sme boli zdraví ?

5 14.11.2016

Čítať túto knihu mi bolo doslova potešením. Obdobie 30-ročnej vojny a celkovo doba na rozhraní neskorého stredoveku a novoveku nepatrila do sféry mojich záujmov, ale autor ma svojim dielom doslova strhol. Nejedná sa o žiadny suchopárny popis jednotlivých bitiek a stretnutí tohto vleklého celoeurópskeho konfliku. Jedná sa o dokonalú celospoločenskú fresku života tej doby. Čitateľ sa zoznámi nielen so životom v táboroch a na vojnových ťaženiach, ale aj s bežným civilným životom obyvateľstva. Dozvie sa, ako vtedy ľudia rozmýšľali, čo pre nich bolo doležité, ako vnímali detstvo, ako prebiehala výchova detí, aké dobrodružné bolo cestovanie, ako žili sedliaci, meštania, čím žila pomaly upadajúca šľachtická trieda a mnohé ďalšie kamienky mozajky života tej doby. Napadá ma otázka- prečo je dejepis na školách vyučovaný tým najnudnejším možným sposobom, keď može byť poznávanie dejín úžasným a vzrušujúcim zážitkom ?

5 19.10.2016

Brilantná, takmer už klasická kniha Richarda Dawkinsa. Najpútavejšie sú partie z evolučnej psychológie o pôvode a vzniku náboženstva ako takého, ako aj časti venované vzniku morálky u ľudí. Autor presvedčivo dokazuje, že morálka a cnosť v žiadnom prípade nevychádza z viery v Boha či z náboženského vyznania- je ďaleko staršia. Jedna z kníh, ktorú si človek musí prečítať, ak chce mať základné povedomie o svete okolo seba ... A napokon boh existuje- v hlavách ľudí!

8 08.10.2016

jedna z naj naj naj kníh mojho detstva, už vtedy ma fascinovalo, koľko váži zápalková krabička materálu z neutrónovej hviezdy či koľko by vážil človek na bielom trpaslíkovi... ku knihe som sa vracal opakovane a veru eště i v nedávnej minulosti som si nostalgicky zaspomínal...

3 27.07.2016

Obsiahla a pritom nie rozvláčna kniha o histórii II svetovej vojny. Autor sa podrobne venuje faktorom a príčinam, ktoré Nemecku prehrali vojnu...

26.07.2016

knižka nabitá informáciami o sexualite roznych menej či viac podivných druhov a k tomu navyše písaná neuveriteľne sviežim a vtipným štýlom... často som sa usmieval popod fúz a miestami aj nahlas !

1 27.05.2016

Zatiaľ som prečítal prvé tri kapitoly týkajúce sa vzniku života, DNA a vzniku eukaryot. bunky. Podobne ako z predošlej knihy tohto autora /o mitochondriách/ som unesený. Vcelku útla knižka je doslova nabitá informáciami, predovšetkým z oblasti autorovi blízkej biochémie. V prvej kapitole autor rozoberá teóriu vzniku života - život možno vznikol v zásaditých prieduchoch v hlbinách oceánov, kde vládla chemická nerovnováha zaisťujúca prísun energie. Súčasne tu boli v horninách mikroskopické komorky, ktoré mohli zabezpečiť, aby sa reaktanty a prvé jednoduché biomolekuly nerozptýlili, ale naopak sa skoncentrovali dostatočne nato, aby spolu reagovali za vzniku zložitejších biopolymérov. Zároveň steny týchto minerálnych útvarov slúžili ako katalyzátory chemickým reakciám. Takže je pravdepodobné, že prvá primitívna bunka bola vlastne kamenná.

Veľmi zaujímavú teóriu autor predkladá ohľadne vzniku genetického kódu. Známy tripletový kód, kde trojica nukleotidov DNA /či RNA/ kóduje určitú aminokyselinu proteínu nevznikol len tak na zelenej lúke. Samotný genetický kód v sebe ukrýva ďalší kód- v samotnom triplete - prvé písmeno tripletu udáva prekurzor, z ktorej daná aminokyselina vzniká / napríklad pyruvát, oxalacetát, alfa-ketoglutarát/, druhé písmeno značí chemickú charakteristiku aminokyseliny- jej hydrofilnosť resp. hydrofóbnosť. A tretie písmeno je do veľkej miery ľubovoľné - často nezávisí na tom, čo sa na tejto pozícii nachádza- dosadí sa príslušná aminokyselina. Staré aminokyseliny si "urvali" viacej voľných tripletov, mladšie a zložitejšie iba také, ktoré na nich zvýšili A čo z toho vyplýva? Že genetický kod mal zrejme svoju primitívnejšiu verziu, kde jednu aminokyselinu nekódovali tri, ale iba dva nukleotidy RNA. A súčasne tieto RNA-dinukleotidy mali i katalytickú funkciu, zrejme dokázali vytvoriť príslušnú aminokyselinu z daného prekurzoru. A keď si ju vytvorili, tak si ju i ochočili a zostala s nimi spatá. Akonáhle sa počet stavebných aminokyselín zvýšil, prestal starý kód postačovať a postupne A nenápadne sa pridalo uvedené tretie písmeno. A už stačí len to, aby sa dinukleotidy so svojimi novo vyrobenými aminikyselinami poskladali na dlhšie vlákno RNA a mohol vzniknúť prvý peptidový reťazec. Ten pravdepodobne získal časom nejakú katalytickú funkciu a celý poroces sa násobne urýchlil.

O detailoch fotosyntézy vám už vykladať nebudem - to si v prípade záujmu prečítajte sami. Autor pekne popisuje ako si jednotlivé biomolekuly pohrávajú s nabudeným elektrónom, kým ho oberú o všetku jeho prebytočnú energiu. Dozviete sa, ako sa bakterie naučili štiepiť vodu a čo z toho vzišlo. Nutno podotknúť, že mnohé uvedené hypotézy sú hypotézami, ktoré sa možu a nemusia potvrdiť. Ale sú logické a jednotlivé argumenty do seba pekne zapadajú, takže možno na nich dačo bude.

A ešte jedna vec, kniha predsa len vyžaduje aspoň základné povedomie o biochémii či genetike. Človek, ktorému nič nehovoria oxidoredukčné reakcie, DNA, aminokyselina, fotosyntéza sa bude len veľmi ťažko touto knihou prehrýzať. A nakoniec ju sklamane odloží. Ak však uvedené základy máte, tak si pri čítaní budete pravdepodobne krochkať blahom. A budete sa zamýšľať, prečo vám mnohé z týchto informácií neprezradili už v škole !

1 11.05.2016

Odkiaľ pochádza cnosť menom altruizmus ? Čo nás núti nebyť sebcom a konať dobro iným ? Je to zásluhou spoločnosti, ktorá nás skultúrnila? Alebo je tomu naopak a vďaka altruizmu sa vyvinula spoločnosť a kultúra s ňou spojená ? Má altruizmus hlbšie, evolučno-biologické korene? Máme ho zakódovaný v našich génoch ? Prináša nám obetavé konanie a delenie sa s ostatnými nejaké výhody ? A nie je nakoniec blízko pravde onen okrídlený výrok "Stiahni z kože altruistu a odhalíš pokrytca" ?

Rozsahom neveľká ale obsahom monumentálna knižka Matta Ridleyho odpovedá na otázky, akí sme vo svojej najhlbšej podstate ...

3 23.02.2016

Nie je demokracia ako demokracia. V západných krajinách vyrástla zdola nahor, počínajúc samosprávou obce, postupne sa nabaľovali dalšie úrovne až po tú najvyššiu- vládnu a zákonodarnú. Vo východnej časti Európy bolo demokratické zriadenie naordinované zhora nadol, bez toho, aby mali ľudia šancu a čas vyrásť na občanov. Preto majú v Amerike toto zriadenie nielenže zaryté pod kožou, je priam integrálnou súčasťou ich každodenného sveta, zatiaľ čo u nás má demokracia často pošramotenú a naštrbenú povesť a v Rusku je dokonca synonymom chaosu. Ničmenej, s učením sa demokracii je potrebné niekde začať a v tejto snahe ani na chvíľu nepoľavovať...

4 11.02.2016

Posledné dva dni trávim v podzemí Stanfordskej univerzity.

Extrémne pútavé ale i deprimujúce čítanie o tom, ako sa úplne obyčajní a náhodne povyberaní ľudia premenia pod ťarchou prostredia na sadistických bacharov a pasívnych, ponížených väzňov zbavených akejkoľvek ľudskosti. Nikto nemá patent na dobro či zlo, obe stránky sú v nás, často záleží len na okolnostiach, do ktorých nás osud zaveje...

3 17.01.2016

Prečo sa ľudské mláďa rodí také bezbranné? Srnka či antilopa sa hneď po narodení postaví na nohy a behá v stáde. Mláďa šimpanza sa okamžite zavesí na svoju matku. Ľudský novorodenec je minimálne prvý rok života naprosto bezmocný... Zásadný rozdiel medzi nami a ostatnými cicavcami či primátmi je vývoj mozgu. Väčšina mláďat v živočíšnej ríši sa narodí s kompletne vyvinutým a dozretým mozgom, ktorý má prakticky rovnakú veľkosť ako v dospelosti. Nie tak u človeka- ľudský mozog je totižto najväčší a jeho vývoj a dozrievanie trvá najdlhšie- ak by sa malo dieťa narodiť s rovnako zrelým mozgom, ako šimpanz, muselo by tehotenstvo ženy trvať cca 21 mesiacov. Rodiť také dieťa - to by som neprial nikomu... A ešte je tu jeden ďalší problém - totižto anatómia ženskej panvy, ktorá je mimoriadne úzka a pôrod je i v 9. mesiaci mimoriadne bolestivou záležitosťou. Že je panva takto vyformovaná, je dôsledkom chôdze po dvoch končatinách. Ak by bola panva príliš široká, vzhľadom na vychyľovanie tela z ťažiska by bol ženám umožnený iba pomalý a nepríliš atraktívny "kačací" štýl chôdze. Takže na jednej strane veľky mozog, na druhej strane mimoriadne úzky pôrodný kanál- ako z toho von ? jednoducho tak, že sa urýchli porodenie dieťaťa na čo najskorší vek, v akom je novorodenec už schopný prežiť...

Len jeden z mnohých úžasných príkladov v knihe Robina Dunbara. Mimochodom po tomto pánovi je pomenované jedno pomerne známe čislo- má hodnotu približne 150 a čo znamená- to už si ráčte vygúgliť sami :-)

3 14.01.2016

Muži si všeobecne agresívnejší, priebojnejší ako ženy. Ženy zase vynikajú v tzv. nepriamej (vzťahovej) agresii- vylučujú iné osoby zo skupiny, napádajú ich ohováraním a šírením klebiet. Muži sú kupodivu i viac nápomocní ako ženy- ale len vtedy, keď sú pozorovaní ostatnými a ich pomoc sa týka hlavne žien. ... Naše telá sú predprogramované na ženské pohlavie- ak sa s ničím nehýbe, vznikne žena. Až pôsobením testosterónu vznikne mužské pohlavie. Takže biblická Eva stvorená z Adamovho rebra je mýtus, ak by malo byť v tomto príbehu zrnko pravdy, muselo by to byť naopak. A ani mýtus o menejcennom ženskom mozgu /vrátane blondýniek/ sa nezakladá na pravde. Mozog človeka spoluvytvárajú a formujú pohlavné hormóny, hlavne počas embryonálneho vývoja na prelome prvého a druhého trimestra tehotenstva- a testosterón mozog nielen prebuduje špecifickým "mužským" spôsobom, ale navyše inhibuje rast neurónov. Takže ak má niekto prázdnejšiu hlavu, ženy to asi nebudú... ;-)

Zopár postrehov z veľmi podnetnej a zaujímavej knihy o rozdieloch medzi pohlaviami... a je tam toho oveľa viac ! :-)

3 05.01.2016

Okrem biologickej evolúcie existuje i evolúcia kultúrna. Biologická evolúcia vyberá gény, ktoré sú úspešné (zvýhodňujú svojho nositeľa) a prenáša ich do ďalšej generácie mechanizmom slávneho Darwinovho prirodzeného výberu. Je otázne, či sa priama evolúcia génov u človeka ešte uplatňuje, zato kultúrna evolúcia beží na plné obrátky. Tento proces je špecificky ľudský a zabezpečil nám adaptáciu na široké spektrum prírodných prostredí. Kniha pojednáva o tom, akým spôsobom sa kultúra prenáša na ďalšie generácie, akým spôsobom vychádza zo psychiky človeka a ako to všetko súvisí s genetikou. Dakedy sa prenos zvrhne patologickým spôsobom a vznikne maladaptácia- najznámenším príkladom je rapidný pokles pôrodnosti v súvislosti s industiálnou modernou érou. Pre mňa osobne je najzaujímavejšia záverečná kapitola poukazujúca na súvislosť medzi kultúrnou a biologickou evolúciu- vo vzájomnom evolučnom tanci jedna ovplyvňuje druhú- čiže ľudská kultúra a kultúrne prostredie ktoré vytvára, spätne ovplyvňuje naše gény ! Kniha sa mi rozhodne nečítala ľahko, psychologické procesy a javy su dakedy ťažšie uchopiteľné, ale za tú námahu to rozhodne stálo.

3 13.12.2015

pamätám si, že dlho sa na "Čiháka trojku" čakalo, ale spätne som zistil, že sme o moc neprišli... klasika bol Borovanský + Sineľnikov

Kto je trochu zvedavý a vníma živý svet okolo seba, iste ho muselo napadnúť, ako je možné z jedinej bunky postaviť celý zložitý organizmus. Prečo sú v našom tele stovky typov buniek, pričom všetky tieto bunky obsahujú navlas rovnakú sadu génov? Ako sa teda jednotlivé bunky diferencujú, keď majú všetky rovnakú genetickú "výbavičku"? Akým spôsobom sa informácia zapísaná na hardisku v podobe DNA prevedie do trojrozmernej štruktúry nášho tela ? Ako vie embryo, kde má vyrásť ruka, noha či hlava ? Napadne vás, že asi podla génov. Prečo ale potom majú aj vzhľadovo odlišné tvory veľkú časť génov rovnakú ? Šimpanz a ćlovek majú 99% génov spoločných- čo nás teda vlastne odlišuje ? Čo robí 95% DNA, ktorá zdanlivo nič nekóduje? Máme ju len tak pre srandu, alebo má nejaký hlbší účel, vďaka ktorému z rovnakých génov možno postaviť človeka, opicu aj (dajme tomu) myš ? Až dočítam do konca, možno prezradím správne odpovede.... alebo nie... nebudem nič prezrádzať, nech vás neochudím o vlastný čitateľský zážitok

5 23.11.2015

Knihu už mám prečítanú a je to suverénne jedna z najlepších populárno-náučných kníh, aké som čítal. Možno by sa dala podobne rozsiahla kniha napísať i o ribozómoch či bakteriálnych bičíkoch, ale pochybujem, že by bola podobne zaujímavá a pútavá. Na úvod sa čitateľ dozvie, ako mitochondrie vlastne vznikli, prečo je mitochondria podmienkou vzniku eukaryotickej bunky, prečo eukaryotická bunka vznikla počas celej histórie života pravdepodobne iba jediný raz? Prečo v jej vzniku nehrala evolúcia žiadnu úlohu? Prečo vzniklo pohlavné rozmnožovanie ? Čo je najzákladnejším a najhlbším rozdielom medzi pohlaviami ? Tiež som si myslel, že chromozóm X a Y... kdeže! Ako ovplyvňujú mitochondrie starnutie a smrť organizmu ? Prečo potkany, ktoré majú veľmi rýchly metabolizmus, žijú oveľa kratšie ako človek ? A prečo vtáky, ktoré majú podobne rýchly metabolizmus, žijú omnoho dlhšie ako človek ? Vedeli ste, že albatros sa dožíva až 150 rokov a až do neskorého veku nejaví známky starnutia ? Akú úlohu zohrávajú v tele strašidelné voľné kyslíkové radikály ? Takisto som netušil, že bez ich signálnej funkcie by bunka neprežila. A čo antioxidanty, ktoré by mali viazať kyslíkové radikály a predlžovať tak život ? Povedal vám váš lekárnik, že je to jedna veľká hlúposť a telo sa naopak antioxidantom bráni, pretože sú kontraproduktívne ?

Celá kniha je majstrovsky napísaná, štýlom detektívky s prvkami thrilleru. Autor si v jednotlivých kapitolách s čitateľom pohráva, aby ho nakoniec priviedol k najpravdepodobnejšiemu záveru. Kniha sa i cez obtiažnosť témy naozaj číta takmer jedným dychom!

5 13.11.2015