Evaho73 komentáře u knih
Ak veríte príbehom Lindy Castillo, potom pokojné mestečko Painters Mill v americkom štáte Ohio s populáciou okolo 5000 ľudí (asi tretina z nich sú Amiši), musí byť jedným z najzločinnejších miest na svete.
Áno, je to viac-menej stále o tom istom, no aj táto 11. časť funguje opäť veľmi dobre a nepôsobí nedbanlivo vypovedaným dojmom. Príbeh je strhujúci, prípad je zaujímavý a aj na 11. pokus je Kate Burkholder stále komplexnou a príjemnou osobnosťou, ktorá sa každou knihou o niečo rozvíja. Ako skúsený čitateľ kníh tejto autorky možno potajomky prevrátite oči, keď sa niektoré zvyky amišskej populácie vysvetľujú už po niekoľkýkrát, no táto séria tak dokáže fungovať aj jednotlivo, ako samostatné romány, ku ktorým nepotrebujete veľa predošlých vedomostí.
Bezcitnosť je debutový román, ktorý si úplne získal moje sympatie. Predovšetkým ma zaujal autorkin vicibrený jazykový štýl výrazne odlišujúci toto dielo od žánrovo podobných. Nosnou témou je sila ženy, ktorá dokáže odolávať aj tým najťažším životným skúškam, kde sa v záujme prežitia častokrát vyžaduje jej "bezcitnnosť"... Každá jedna zo štyroch ženských postáv je vyprofilovaná tak, aby aj napriek rôznorodým povahovým črtám, vynikla jej výnimočnosť alebo sila prežiť svoj život najlepšie, ako to momentálne okolností umožňujú. Nie sú to dokonalé postavy, možno naozaj pôsobia bezcitne, ale pod touto ochrannou vrstvou sa nachádza prebytok emócií, ktoré dokážu pohnúť aj citmi vnímavého čitateľa. Celkovú atmosféru taktiež umocňujú opisy poľského vidieka počas vojnových a povojnových rokov, ktoré aj bez rozpitvávania vtedajšej politickej situácie, prinášajú pravdivý obraz o živote jeho obyvateľov.
Minimalizmus vôbec neuberá na sile tohto diela a práve naopak, dodáva príbehu ten patričný dôraz smerom k nespravodlivosti páchanej na nemeckých občanoch a ich rodinných príslušníkoch tesne po skončení druhej svetovej vojny.
Ide tu o veľmi silný a autentický príbeh, ktorý zapadá do tienistej stránky našej histórie. Autor ho servíruje nám čitateľom tak, že každá veta alebo slovo nie sú zbytočné a majú svoju váhu pre vytvorenie celkového obrazu o daných skutočnostiach.
Nemôžem si pomôcť, ale začiatok tohto príbehu mi trochu pripomínal seriál Maid natočený na motívy knižnej predlohy od autorky Stephanie Land, ktorý som pozerala na Netflixe.
V knihe som objavila hneď niekoľko spoločných paralel s vyššie menovaným úspešným seriálom. Zhruba od druhej tretiny sa však dej príbehu začal odlišovať, kde prostredím a atmosférou mi už viac začal pripomínať skôr ženský, ako sociálny román.
Autorka sa pohráva so závažnými témami, ako sú domáce násilie, život na hranici chudoby, či vrodenou vývinovou poruchou dieťaťa.
Príbeh Liliany stavia čitateľov pred niektore neľahké životné situácie akoby vytrhnuté zo skutočného života. O to viac určité opísané situácie v príbehu zabolia, keď si čitateľ uvedomí, že to nemusí byť len fikcia, ale aj realita mnohých ďalších žien, ktoré postretol podobný osud.
Vegetariánka bola pre mňa ťažšie straviteľnou potravou pre dušu, ako evokuje samotný názov knihy.
V prvom rade ma zaujala odlišná kultúra, kde postavenie mužov a žien je vnímané inak ako u nás a vedúcu úlohu tu stále zohrávajú výsostne muži. To bolo aj akýmsi námetom knihy a hlavná hrdinka svojim vegetariánstvom vlastne rebeluje proti patriarchátu v rodine a následne aj v celej spoločnosti.
Mám pocit, že v druhej časti ide autorka ešte do väčšich extrémov, kde miestami až v násilných sexulných scénach približuje hranicu ľudského šialenstva. Osobne mi táto časť svojou extremnosťou vôbec neladila s filozofiou tej úvodnej a narušila aj môj celkový dojem z knihy. Pôvodný význam vegetariánstva nebol bližšie špecifikovaný a v knihe bolo toto presvedčenie vnímané hlavne ako forma osobnej vzbúry voči spoločenskému postaveniu.
Pútavý a čitateľský veľmi atraktívny román so zaujímavou témou poukazujúcou na hromadné emigrácie Europánov do Buenos Aires tesne pred 1. sv. vojnou, ale za mňa zatiaľ najslabší z troch, ktoré som od tohto autora doposiaľ čítala.
Určite mu po jazykovej stránke nemôžem nič vytknúť. Rovnako sa mi páčili ústredné tri hlavné postavy, ktoré spája túžba po oslobodení, zrovnoprávnení alebo vymanení sa spod útlaku, podriadenosti, či závislosti - skrátka jedným slovom po emancipácii.
To všetko jedinečné až príliš zatieňuje surovosť, násilie, sex, nereálnosť niektorých scén tiahnúcich sa naprieč celým príbehom, ale hlavne gyčový záver.
Nemôžem si pomôcť, ale žiadalo sa mi nazrieť aj do pokojnejšich a na tú dobu trochu normálnejšich sfér života jednotlivých spoločenských vrstiev, možno aj rozsiahlejším opisom okolo vynálezu zdvíhacieho zariadenia, aby to do určitej miery vyvažovalo všetku tu opísanú bezmocnosť.
Napriek tomu sa už teraz teším na ďalšie diela od tohto autora.
(SPOILER) Materská láska a túžba po slobode dávajú krídla a dokážu zdolať obrovské prekážky...
Asi tieto dve emócie vo mne najviac rezonujú po prečítaní tohto nádherného historického románu.
Námetom je skutočný silný príbeh Mary Broad, ženy odsúdenej za lúpež a deportovanej do Austrálie s cieľom osídliť túto oblasť. Mary bola známa ako prvá žena, ktorá zorganizovala úspešný útek z trestaneckej kolónie, v ktorej sa ocitla. Útiekla spolu z jej dvoma malými deťmi, manželom a ďalšími siedmými mužmi, ktorým sa spolu podarilo cestovať na plachetnici a otvorenom mori asi 5 000 km. Táto kniha sleduje život hlavnej hrdinky od chvíle ako odchádza z rodičovského domu, až do momentu krádeže, násilej deportácie na lodi, teroru v Austrálii a komplikovaného úteku, spolu s mnohými ďalšími prekážkami, ktoré sa im prihodili počas cesty.
Túto časť som nespoilerovala, to som si našla v skutočných historických záznamoch !!!
Moje dojmy po prečítaní sú veľmi silné, lebo som sa spolu s hlavnou hrdinkou ocitla na horskej dráhe jedinečných a nezabudnúteľných emócií.
(SPOILER) Kniha poviedok so spomienkami začínajúceho lekára ulahodila mojej čitateľskej dušičke.
Našla som v nej sebairóniu, ale aj ľudskosť a zodpovednosť za stovky životov.
Zaujmavé boli pre mňa i zápisky o liečbe syfilisu, či o závislosti na morfíne, s ktorou mal autor údajne vlastnú skúsenosť.
Užívala som si živé a strhujúce opisy, ktoré na mňa prenášali určitú atmosféru tej doby.
Takéto knihy ja môžem hocikedy !!!
(SPOILER) Úžasné opisy s navodzujúcou atmosférou, pri ktorej som mala pocit, že sa ocitám uprostred diania a sympatický hlavný hrdina.
Asi toto sú z môjho pohľadu najsilnejšie stránky tejto série.
Konkrétne v tejto časti ma trochu sklamal štýl vyšetrovania, zaslúžilo by si to trochu sofistikovanejšiu metódu, ako iba prevažné brúzganie po internete...
Dúfam, že Enzo sa v ďalších dieloch posunie aj v tomto smere a môj zážitok bude ešte dokonalejší. Originalitu námetu osobne nerieším, ťažko už vymyslieť niečo nové, zohľadňujem však spôsob podania, a ten mne osobne maximálne vyhovuje.
Knihu som prečítala behom jedného popoludnia, takže je určite čitateľný atraktívna.
Je napísaná pomerne jednoduchým a zrozumiteľným jazykom, kde si svojím presvedčivým prerozprávaním príbehu získava nejedného prívrženca.
Rozohratá napínavá šachová partia medzi troma hlavnými postavami čitateľa núti sledovať ich ďalšie ťahy až do samého konca (PAT, aspoň za mňa).
Môj pocit po prečítaní je trochu rozpačitý, lebo nie som úplne stotožnená touto zvrátenou fikciou so silne erotickým podtónom.
Moja prvá kniha od Zolu a musím sňať pomyselný klobúk za úžasnú atmosféru, ktorá ma doslova preniesla do Paríža v 19. storočí. Ocitla som sa tu v prostredí ľudí z rôznych spoločenských vrstiev, od chudobných trhovníkov a robotníkov až po bohatých buržoáznych obchodníkov.
Hlavným dejom románu je príbeh Floriana, mladého muža z vidieka, ktorý prichádza do Paríža hľadať prácu a šťastie.
Zola v románe vykresľuje Paríž ako mesto kontrastov, kde sa bohatstvo a chudoba stretávajú v ostrom konflikte. Opisuje špinavé uličky, preplnené slumy a kruté pracovné podmienky v továrňach a na trhoch. Zároveň zobrazuje aj krásu a pôvab mesta, jeho bohatú históriu a kultúru.
Brucho Paríža je naturalistický román, v ktorom sa autor snažil zobraziť realitu čo najobjektívnejšie a najdetailnejšie.
Trochu mi v týchto "natur"opisoch zanikali dejové posuny, čo nakoniec ovplyvnilo aj môj celkový dojem.
"Tri" od Valérie Perrin je fenomenálnym príbehom priateľstva, lásky a niektorých skrytých tajomstiev. Kniha, odohrávajúca sa medzi burgundským vidiekom, Lyonom a Parížom, s malou odbočkou do Talianska, rozpráva o živote troch nerozlučných tínedžerov. Ich osudy spája hlboké priateľstvo, ktoré ich bude sprevádzať aj cez niektoré ďalšie výzvy a drámy ich života.
Veľmi tu oceňujem autorkinu schopnosť vytvárať autentické a ľudské postavy so všetkými ich slabosťami a strachmi, vďaka čomu sú ľahko identifikovateľné a blízke čitateľovi. Ich príbehy sú emocionálnou cestou cez rôzne formy lásky: toxickú, čistú, ľahkomyseľnú a rodinnú.
Autorka dokáže tiež veľmi citlivo narábať s niekedy chúlostivými a delikátnymi témami, pričom vždy zachováva rovnováhu medzi ľahkosťou a hĺbkou.
Rozprávanie je preto pútavé a zanecháva v čitateľovi túžbu dozvedieť sa, čo sa stalo, že sa traja kamaráti odcudzili počas dlhých štrnástich rokov.
Ak hľadáte pútavú a dobre napísanú knihu, táto určite stojí za zváženie.
Ďalšia jednoduchá oddýchovka, ktorá dokáže spríjemniť chvíľu.
Mám dojem, že tie prvé časti z tejto série mali o trochu cestopisnejší charakter, a to ma bavilo viac.
V tejto časti bol aj chabý pokus o detektívnu zápletku, čo mne osobne nesadlo, lebo bola na môj vkus až príliš naivná. Uvítala by som radšej viac opisov nespútanej írskej krajiny s temperamentom jej obyvateľov.
Táto kniha ma vrátila do mojej mladosti, kedy som bola posadnutá podobnými príbehmi z lekárskeho prostredia. Fascinovali ma hlavne príbehy zaoberajúce sa veľmi závažnou dilemou, akou je bezpochyby aj lekárska etika.
Som rada, že v prípade tejto knihy bola lekárska etika v tých správnych rukách a so záujmom som prežívala dva smutné príbehy, ktorých jedinou šancou bolo zdravé srdce... O tom, či si našlo správne miesto, sa môžete presvedčiť aj v tomto príbehu, ktorý vrelo odporúčam, lebo ma v sebe ukryté tie správne posolstvá dôležité pre náš život.
Aj v tomto prípade si pochvaľujem pútavý príbeh, romantickú zápletku a dobre vykreslené postavy.
Príbeh mi prišiel vzrušujúci a plný zvratov, kde som bola vtiahnutá do deja hneď od začiatku a na prekvapenie si udržal moju pozornosť až do konca.
Romantická zápletka je postavená na silnom vzťahu medzi hlavnými postavami, ktoré boli charizmatické a ich vzťah vyznel celkom realistický a upokojujúco. Autorka im dala hĺbku a čitateľ sa s nimi dokáže ľahko stotožniť.
"Dni opustenia" považujem za psychologický horor vo všetkých ohľadoch. Štruktúra rozprávania a prvky sú viac-menej rovnaké: úzkostná atmosféra, rýchle tempo, fyzická degradácia, duševné poruchy, existenciálny nepokoj, vnútorný strach. Skrátka zlo života. Čítajte na vlastné riziko.
Chcela som niečo oddychové, tak som siahla po tejto knihe.
Viem, že spadá do kategórie "červená knižnica" a moje očakávania neboli vysoké, ale autorka ma v tomto prípade naozaj sklamala. Romantická dejová línia bola totálne klišé a tá druhá týkajúca sa speleológie alebo jaskyniarstva mi prišla ako okopírovaná z odbornej literatúry. Dokopy mi to spolu pôsobilo veľmi nesúrodým dojmom. Najviac mi chýbala autentickosť aj keď to bol iba fiktívny príbeh.
Námetom pre napísanie knihy bola vlastná životná skúsenosť hlavnej protagonistky.
Ťažko mi je hodnotiť tento príbeh nevydareného manželstvava alebo súdiť Jacky, ale nejako stále neviem pochopiť tu jej neuveriteľnú naivitu. Zaplatila za ňu až príliš vysokú cenu, takže pokiaľ toto svedectvo aspoň pootvorí oči podobne zmýšľajúcim mladým ženám, kniha splní svoj účel.
(SPOILER) Skôr dráma ako triler, no nesklamala som sa. Kniha predostiera príbeh zdanlivo dokonalej rodiny, pričom sa dotýka rôznych tém od ťažkostí byť macochou tínedžera až po domáce násilie (najmä psychické). Rozprávanie využíva uhol pohľadu dvoch druhých manželiek, ktoré sú obe presvedčené, že manželstvo tej druhej je lepšie ako ich vlastné, či dokonca dokonalé, pričom si neuvedomujú realitu.
Čítanie príbehu bolo plynulé, aj keď mi občas vadilo, že myšlienky dvoch protagonistiek sa trochu opakovali.
Diane Chamberlain je jedna z mojich obľúbených spisovateľiek. Vo svojich románoch sa venuje množstvu ťažkých tém, prezentuje rôzne uhly pohľadu, vďaka čomu má čitateľ možnosť pozrieť sa na daný problém z viacerých perspektív. Ani tentoraz ma autorka nesklamala.
Príbeh je opäť vyrozprávaný z viacerých pohľadov, plný emócií a doplnený o retrospektívy. Autorka odvážne rozoberá tému materskej lásky, popôrodnej depresie a FAS alebo spektra fetálnych alkoholových porúch.
Chyby v mladosti sa stávajú rokmi skrytými tajomstvami.... je to román, ktorý ukazuje, že na minulosť sa nikdy nezabudne.
Kniha sa číta rýchlo, ale zároveň núti človeka zamyslieť sa, preto jej obsah ostane v mojej pamäti dlhší čas.