freejazz
komentáře u knih
Krajina s nábytkem
Zdeněk Rosenbaum
čtivé a v době, kdy se mi knížka poprvé dostala do rukou i velmi aktuální. jedna z mnoha výborných knih nakladatelství Profil v Ostravě, které je dnes opomíjeno a zapomenuto. škoda. uměl bych si představit diplomovku na toto téma.
Dvojnásobný dvojník
Zdeněk Rosenbaum
v době, kdy za sci-fi mohlo být považováno pouze to, co schválili soudruzi, byla tato knížka lehce zajímavá. námět a zpracování způsobily, že se čtenář dostal do časové smyčky a měl potíže dostat se ven:)
Žena ve vaně
Zdeněk Rosenbaum
po muži musela ve vaně skončit i žena:) Rosenbaum nesklamal, je to fajn čtení a žádné honění za akcí.
Dcérka a mať
Ondrej Sliacky
toto bola absolútne prvá kniha, ktorú som si kúpil. stála tuším 17 Kčs, čo bola na tie časy dosť veľká suma (asi sa za to dal urobiť jednoduchý obed pre celú rodinu...). kupoval som ju v dedinskom papiernictve, kde mali na pulte vyložených zopár kníh. vedel som len, že veľmi veľmi chcem mať knihu. voňavú, s pekným obalom. na obsahu až tak nezáležalo, ale možno som kalkuloval, že keď ju domov prinesiem, nebude sa mama až tak hnevať, veď to bude čítanie aj pre ňu.
cena bola prvý šok.
a pretože som sa ako sedemročný celkom dosť bál siahať na vystavený tovar, zostal pre mňa obsah utajený až kým som ju nerozbalil. lebo teta mi knihu zabalila a zalepila.
básničky! do kelu! mal som za sebou Malého Bobša s nádhernými ilustráciami, u babky som si zatiaľ listoval Janotovými Slovenskými hradmi, prelúskal som niekoľko zviazaných ročníkov Anděla strážného, detektívky ma nebavili a vlastne si ani nespomínam, aké knihy boli v našej skromnej domácej knižnici. a do tej dedinskej som sa ešte neprihásil - ani som o nej nevedel...
takže básničky! určite viem, že som ich vtedy nečítal. a vrátiť knihu? netušil som, že sa to vôbec dá. takže so mnou roky putovala z miesta na miesto, medzičasom som do nej niekoľkokrát nahliadol. tie zvláštne mená ma odrádzali od čítania, čpeli starinou, staromilstvom, nakoniec ako všetko, čo bolo poznačené, hoci z pozadia, zatuchnutou inštitúciou zvanou matica slovenská.
nakoniec som ju prečítal. tak, ako som neskôr prečítal Sirotu Ivik či Ivkovu bielu mať a mnoho iných kníh, ktoré som v hnutí mysle niekde kúpil a potom dumal, prečo vlastne.
zaujímavé je, že dnes môžem spokojne tvrdiť, že za všetko, čo je vo mne dobré, môžem vďačiť práve takýmto knihám. nedali sa zhltnúť, skôr ma odrádzali od čítania, ale keď som ich nakoniec prelúskal, zažrali sa mi pod kožu.
žiaľ, Dcérka a mať sa mi pri tých mnohých sťahovaniach nakoniec stratila, takže mi na ňu zostala len spomienka. a vynorila sa vďaka tohtoročnej výzve:)
Cizinky ve vlaku
Lisa Unger
dal som si túto knihu do prázdninového čítania - ako oddychovku po všetkých tých ťažkých filzofických, historických a futuristických flákoch.
a naozaj to ako prázdninová oddychovka začalo. absolútne som netušil, wocogo. kniha je však dobre vystavaná a tak sa čriepky pomaly skladali a zapadali do seba, až z toho bol záverečný nářez. teda... takmer záverečný. pretože posledných pár strán - kde je aj pre menej chápavých čitateľov predžuté a natrávené, ako to celé vypáli, navyše zabalené do absolútne nevieryhodného konania niektorých postáv - dosť pokazilo celkový dojem z diela.
podčiarknuté, zhrnuté - dobré čítanie, ktoré neurazí. a ak budem mať príležitosť, iste si od tejto autorky zasa niečo prečítam.
Päť výletov do pekla
Martha Gellhorn
v poradí tretia, najambicióznejšia partnerka legendárneho Hema. a viac sa o nej takmer nedalo zistiť – žiť čo len chvíľu v tieni slávnejšieho človeka spoľahlivo vyrobí problém:)
takže vďaka vydavateľstvu za skvelý ťah.
Martha Gellhorn je v prvom rade plnokrvný človek s výborným pozorovacím talentom a hodne nabrúseným jazykom a perom. vďaka tomu dostane čitateľ prídel šťavnatých reportáží, útržkov, popisov a charakteristík miest, ľudí i doby.
takže je jasné, že dve také výnimočné a samostatné osobnosti nemohli vedľa seba veľmi dlho vydržať a spojilo ich iba obdobie extrémneho pohybu sveta v čase vojny. to je asi jediné, čo životopisci pripúšťajú.
jediná škvrna na celom projekte je dosť krivkajúci preklad. uznám, že nie každý je tak excelentný prekladateľ ako Aňa Ostrihoňová, ale použiť spojenie pristávajúca dráha namiesto pristávacia dráha je trochu silná káva.
a takých „perličiek“ je v texte viac než dosť. žiaľ, neovládam angličtinu tak, aby som mal pôžitok z čítania originálu, preto som odkázaný na preklady. a preto by mali byť aj vydavateľstvá citlivé na konečnú úpravu textu – tu zlyhal aj zodpovedný redaktor.
celkovo ide o naozaj hodnotné čítanie a aspoň poodhalenie talentu autorky, ktorá je neprávom zaradená len medzi ozdoby velikána literatúry. v podstate potvrdzuje staré slovenské, že pod lampou býva najväčšia tma:) vďaka, že ju z tej tmy nechali vystúpiť.
Strecha domu
Dušan Dušek
už v prvej knižke Dušek odhalil svoje najsilnejšie zbrane - spomienky na detstvo, panoptikum postavičiek, aké nevymyslíš, ale musíš zažiť a hlavne jazyk, neskutočne poetický a hravý.
Sklený vrch
Alfonz Bednár
neskutočná somarina napísaná na objednávku partaje. kilometrové lyrické opisy prírody prekladané agitačnými kecmi o budovaní najlepšej spoločnosti na zemeguli... trpel som pri tej knihe ako hroch na bicykli a neviem si predstaviť, čo by ma prinútilo si túto nehoráznu socrealistickú koninu ešte raz čo len prelistovať.
venujte čas niečomu užitočnejšiemu.
(mimochodom, za to, čo som o tomto šunte napísal do čitateľského denníka som svojho času dostal tuším štvorku:)
Dejiny Uhorska a Slováci
Ivan Mrva
konečne!
zasekol som sa na tejto knihe, vytlačenej na kriedovom papieri, akoby šlo o niečo výnimočné...
dozvedel som sa aj niečo nové, to nepopieram.
lenže tradičné plačky o tisícročnom útlaku, reči o tom, ako sa chudáci Slováci dostali z uhorského dažďa pod český odkvap... to predsa na rozmýšľajúceho človeka nemôže urobiť žiadny dojem.
k niektorým momentom z histórie som sa vracal opakovane, lebo som musel nazrieť do iných diel.
o tom, že s touto knihou nie je všetko úplne v poriadku, ma presvedčili state o období panovania Márie Terézie. nech som hľadal, ako chcel, nech som prešiel aj register mien, nenašiel som ani zmienku o Matejovi Belovi.
a ak bol zamlčaný jeden významný dejateľ, určite sa tu nehovorilo ani o ďalších. napríklad Maximilián Hell, Samuel Mikovíni, Ján Andrej Segner... keď sa tu vyčíta Čechom, že vykresľovali Slovákov ako národ otrhaných drotárov, prečo autorom nestálo za námahu predstaviť tvorivé mozgy, ktorých práca preslávila krajinu a národ, ku ktorému sa hlásili?
nekonečné ublížené táranie o tom, ako sa Slováci ťažko prebíjali na denné svetlo... veď v rovnakej situácii boli aj Chorváti, Srbi, Rumuni, Rusíni...
nebola to úplná strata času, ale pri ďalšm stretnutí s týmito autormi si dvakrát rozmyslím, či sa do čítania pustím.
Jak nevyloupit banku
Donald E. Westlake
už ten fór, jak se člověk může dostat do vězení stojí za všechny prachy. a perná práce na odvrácení zločinu... nemám slov. tuto salátovku (to není označení obsahu, ale zhůvěřilé knihařské práce té doby) uchovávám a občas si v ní i listuji.
je to opravdu čtení na dovolenou, odlehčené, se skvělými momenty a bez hrůz krimimánie a hororizmu.
přibalit, čte se samo.
Jak neuloupit smaragd
Donald E. Westlake
já to bral jako pokračování „banky“. stejně dobré a stejně humorné.
na pustý ostrov bych si knížku nebral, ale v zavazadle na dovolenou by se místo našlo. i když jsem ji četl nejednou, je to pořád lepší než prázdninový bulvár a plky z naší politiky.
Bouvard a Pécuchet
Gustave Flaubert
jako bych si četl v Hrabalových Pábitelích. hravé, vtipné, nadčasové. také jedna z knížek, koupených pro strýčka příhodu. inspirace je zřejmá - seriál ve své době byl nepřehlédnutelný, i když jsem v tom čase Horníčka nějak moc nemusel (později jsem se „doučil“ a je to jeden z mých oblíbených autorů – a vím, co patří k jeho inspiracím:). a po přečtení bych se podíval zase, třeba jsem to viděl černobíle – ten text je hodně barevný.
doporučuji na dlouhá letní vedra ve stínu.
Etiópčania
Jarmila Drozdíková
tak jo. jednu dobu jsem nějak úplnou náhodou sesbíral řadu knížek tzv. populárně-naučných o různých národech a jejich dějinách i současnosti. a teď čas od času některou vezmu do ruky - když už jsem je kopuil, ať je z nich nějaký užitek.
nepopírám, že jsem se o dějinách Etiopie a jejích kmenů něco dozvěděl.
ovšem ten ideologický nános (kniha vyšla tiskem v roce 1989, psána byla proto dřív) a potřeba do každé prdele zakomponovat Sovětský svaz a národněosvobozovací boj inspirovaný soudruhy, kteří ochotně pomáhají s budováním světlých zítřků a současně zostudit všechny výboje nenáviděných kapitalistických zemí, které mají v úmyslu pouze brát a zotročovat... právě pro tento bigotně ideologický nános ztrácí kniha na hodnotě.
další věc, která mě dosti zarazila - ani náznak nějak časově ohraničit jednotlivé vývojové etapy, dosti zmatené vyprávění o vzájemném soužití křesťanů a muslimů a nakonec plky z královských zahrad - ztratit se ve spleti jmen a vzájemných vztahů panovnických rodů a skupin, usilujících o ovládnutí říše není vůbec těžké.
dorazilo mě opakované používání termínu partizánská válka, jakoby (vlastně samozřejmě ne jakoby, ale určitě) bylo zakázáno použít termín guerillová válka, známy dávno před skotačením sovětských soudruhů v našich horách...
a příšerná grafická práce. v knize jsou nějaké kaňky, vydávané za ilustrace, ale co na nich vlastně je bych dovedl zjistit snad jenom skenovaním, čištěním a zvětšováním. prostě produkt socialistického přístupu k práci.
takže ty tři hvězdy jsou vlastně jenom za to, že jsem získal základní vhled do historie kousku afrického kontinentu.
Homo Deus: Stručné dějiny zítřka
Yuval Noah Harari
konečne!
navnadený Sapiens-om som sa dal do druhej bichle tohto filozofa, prognostika a futurológa.
nemôžem uprieť isté čaro nekonformnému pohľadu na svet, dejiny a postavenie človeka na tejto planéte, je to niečo, čo konzervatívnemu svetu veľmi chýba a vedie naozaj k preceňovaniu pozície homo sapiens. potiaľ je celé dielo o.k. a pôsobí sviežo a inšpiratívne.
žiaľ, posledných cca 20 strán sa mení na bibliu dataizmu, proroctvo o tom, ako nás dáta a algoritmy zavrhnú a vytvoria si svoj svet pre seba, kde už nebude miesto pre človeka. toto sa čítalo ako uletená fantasy, v ktorej dominujú úplne nezmyselné tvrdenia a sny o budúcnosti planéty. jediné, čo voľný tok informácií - dát priniesol do súčasnosti je obrovský chaos, rozrastajúcu sa paranoju, hromadenie zbytočných informácií bez zmyslu a úžitku a pokusy o ich zneužívanie a manipuláciu s ľuďmi - stačí spomenúť fasabuk, ktorý o vás chce vedieť všetko a ak ešte nemá istotu, ponúkne vám instagram a pre istotu aj whatsapp.
a dôsledky hromadenia informácií? extrémne rýchlo rastúca spotreba energie a úložného priestoru, kde sa všetky informáce o čísle vašich topánok, pocitu zo včerajšej večere či powerpointová prezentácia pocitu opustenosti ukladajú. vznikajú noví „lídri“, samozrejme vo virtualite, v reálnom svete by si o množstvo lúzrov, ktorí potrebujú nafotiť každý džganec a výgrcok, nikto neoprel ani bicykel. zaujímavé je, že majú milióny followerov, ktorí by však veľmi ťažko dokázali vysvetliť, prečo práve ten, za kým kráčajú a koho sledujú, je ich vyvoleným...
voľný tok dát, sloboda algoritmov dokázala azda najviditeľnejšie odhaliť prázdnotu človeku a metastázy hlúposti, ktoré sa nedajú nijako odstrániť - posledné dva roky sú toho krásnym príkladom.
tým nechcem nijako znižovať užitočnosť technológií a ich stále dôležitejšie miesto v bežnom živote aj v špecializovaných odboroch. odbúranie otrockej práce pri páse je určite obrovský skok dopredu. žiaľ, nijako nie je domyslené, čo s množstvom ľudí, ktorí v momente, keď ich nahradia roboty, stratia zmysel existencie, stanú sa nevyužiteľnou príťažou pre spoločnosť. a tu nepomôže žiadny algoritmus, na tomto probléme si ľudstvo zatiaľ spoľahlivo vylamuje zuby. a presvedčivo nepôsobí ani autor.
pozorné čítanie Homo Deus vyvolá určite viac otázok, než dostanete odpovedí, ale v každom prípade sa oplatí doň pustiť.
otázne však je, kedy naberiem energiu na tretiu časť tohto opusu:)
Soudné sestry
Terry Pratchett
úplně nejlepší byly ty exkurze do říše pohádek, díky kterým dostávají obecně známé informace úplně nové parametry.
díky za možnost aspoň na chvilku se odpoutat od blbé reality.
je fajn vědět, že i čarodějky jsou jen lidi:)
Mladý muž & bílá velryba
Vladimír Páral
toto bola pre mňa perfektná pecka. vždy som si predstavoval, že literatúra u nás by mala vyzerať aspoň takto. až po rokoch som zistil, že to bola vlastne „úlitba bohům“, aby vôbec mohol Páral publikovať. napriek tomu sa mi kniha pozdávala. a film bol ešte lepší. neopakovateľný výkon Ivana Vyskočila prekonal aj Janu Brejchovou a Zlatu Adamovskou. tuším si ho idem pozrieť...
Ráno kúzelníkov
Jacques Bergier
my sme toto dielo premenovali na vnitro kouzelníků, samozrejme, s odkazom na FMV:). najväčší prínos tejto knihy bol, že nás prinútila hľadať ďalšie diela s touto problematikou, takže po prelúskaní často neuveriteľných teórií sme sa vrhli na Součka.
keď to človek číta s rezervou, nájde tu veľa podnetných myšlienok. žiaľ, dnes, keď ľudia čítajú aj návody na použitie mikrovlnky doslovne, nie je šanca...
Kde končia prašné cesty
Ladislav Mňačko
po drastických 50. rokoch pokus o aktívnu angažovanú reportáž. žiaľ, so slovníkom, ktorý korešponduje skôr s tou zakliatou dobou. to si asi málokto uvedomuje, ako teror voči intelektuálom splošťoval jazyk a vynútená autocenzúra často nasadzovala autorom somárske uši.
o tom, že ešte nebolo zažehnané nebezpečenstvo, svedčí aj miesto vydania.
Bránili sme hrad
William Eastlake
když tuto knížku přinesl táta domů, doporučoval mi ji jako skvělou karikaturu války a ukázku toho, co z lidí dovede vykouzlit konflikt. štítivě jsem ji po několika stránkách odložil, příval vulgárnosti a primitivní slovník mě, tehdy čerstvě zrozeného inteleguána a humanistu s jemným a vytříbeným vkusem pro slovo, náramně urazila...
pak jsem si ji přečetl po letech a samozřejmě, můj pohled byl velice odlišný.
toto stěžejní dílo protiválečné literatury by nemělo chybět mezi přečtenými knihami žádného opravdového znalce a pacifisty.