Icequeen komentáře u knih

Pridám sa ku skupine, ktorej diera menom Victory pripomínala prostredie Sin City. Zahlerov štýl písania mi (vrámci žánru) vyhovuje, nerochní sa v úmorných popisoch a hlbokomyseľných vnútorných a nakoniec aj vonkajších úvahách. Akoby som sledovala akciou napchatý, niekedy až príjemne morbídny film. Čierneho humoru sú tu kopce, z časti možno aj preto, že všade sa to hemží černochmi. Teda, aby som bola politicky korektná, ide o afroamerický humor. Niekto by mal Zahlerovi vysvetliť, že ľudia sa bežne nerozprávajú čiste v bonmotoch, mne osobne to niekedy prišlo trošku silené. Pasáž v blizarde nemusela byť tak zbytočne naťahovaná (minimálne tridsaťkrát som bola informovaná, že sneží a je kosa) a keďže už teda bola, tak by sa nám za odmenu patrilo ponúknuť nejaký ten šokujúci twist. Nech je ako chce, myšlienky na Victory sa mi každodenne nemilosrdne vracajú. Už týždeň totiž z práce chodím okolo zdochnutého holuba.

7 26.08.2017

Neviem presne, kedy sa to zlomilo, ale od určitého momentu mi kniha začala dosť liezť na nervy. Posledná približne tretina bola pre mňa čistým utrpením a to rozuzlenie... Dialógy ako keby viedli hluchý so slepým - niekto posunul informáciu a odpoveďou mu bolo "Co?" prípadne "Jak to myslíš?" alebo "Jak to víš?". Na priame rozkazy alebo žiadosti padali odpovede ako "Proč?" a "Teď?" A v neposlednom rade, nikto nič nikomu nepovie priamo.
Ako elitná jednotka odvádzali dosť diletantskú prácu a ignorovali relevantné stopy. Hlavne, že po sebe neustáli žmurkali, najlepšie na poradách. To bude nejaká národná črta. Niekedy som mala dojem, že ani autor nevie, ktorá bije, to sa potom ťažko orientuje. O opakovaní nepodstatných somarín a nezmyselných časových skokoch ani nebudem hovoriť, aj keď som to práve urobila.
A na záver si dovolím použiť malú ukážku z diela. Podotýkam, že keď prišiel na rad tento dialóg, už sme sa chvíľu deltovali, takže sme vedeli, kto je na scéne. Môj obľúbený.

„Delto 1, tady devítka, ozvi se.“
„Devítko, tady Delta 1, zaujali jsme pozici, přepínám.“
„Delto 2, tady devítka, ozvi se.“
„Devítko, tady Delta 2, potřebujeme ještě pár minut, končím.“
„Delto 2, tady devítka, příjem, čekáme. Končím.“

7 12.03.2017

Hlavný hrdina mi pripomína Ivana z Mrázika (aj pekný je aj múdry). Je to krásny génius, všetko videl, všetkému rozumie a všetky ženské by mu skákali do postele ako pominuté. Tak prečo je taký pripečený a nedochádzajú mu veci, ktoré sú jasné na prvý pohľad? Mala som pocit, že spisovateľ miestami považuje čitateľa za idiota a vysvetľuje záležitosti, ktoré sú všeobecne známe alebo ľahko pochopiteľné. Musím ešte podotknúť, že záver nebol až taký prekvapivý. Jejda!, možno by teraz zvolali všetky postavy, ale podobné výrazy sú skôr chybou prekladu.

7 08.02.2016

Pán Kopřiva je veselá kopa a to ja rada. Gordonlord to dokonale vystihol.

6 14.05.2018

Trochu zvláštne a iné, tým pre mňa osviežujúce. V konečnom dôsledku polievka miso vôbec nie je o sexe, aj keď na prvý pohľad to tak možno vyzerá. Rjú ma zaujal, už mám doma Piercing.

5 17.11.2019

Edwin Drood je prakticky len priemerný chlapík, ktorý oplýva jedinou schopnosťou a tou je zručnosť pri výbere vhodných predmetov presne určených na konkrétny účel (niečo v zmysle, keby mu praskli oči pri sledovaní páriacich sa tuleňov, určite by vo vrecku našiel odpraskávač očí, ktoré praskli pri sledovaní páriacich sa tuleňov). Jednducho povedané, keď sa vyskytne problém, objaví sa aj antiproblemátor alebo postava, ktorá zapeklitú situáciu bez väčších ťažkostí vyrieši a v konečom dôsledku to celé ani nemusí dávať zmysel. Zbroj ho činí neporaziteľným, takže napätie sa vytráca a o jeho biedny život sa nijak zvlášť netreba báť. Jedno Greenovi treba nechať, dokáže vytvoriť zaujímavé postavy, aj keď zopár z nich absolútne neposúva dej. Problém je, že s nimi nevie pracovať, vkladá im do úst neprirodzené, kŕčovité a mnohokrát nepodstatné monológy, ktoré sú príliš dlhé a podobajú sa jeden druhému. Dialógy sú často dosť toporné a strojené. Deju nepomáhala ani prílišná popisnosť a značné množstvo protirečení. Poctivý fanúšik urban fantasy sa ale určite pobaví.

5 31.12.2017

Ove je niečo medzi Nicholsonom v As Good as It Gets a Eastwoodom v Gran Torino. Ove je obmedzený ignorant so sociálnymi zručnosťami tasmánskeho diabla. Ove len chce mať pokoj od ľudí a od života. Ani jedno sa mu nedarí. Ove často pomáha, ale nie z dobroty srdca, ale preto, lebo nikto nie je schopný odviezť kus poctivej, poriadnej roboty a Ove sa na to nemôže pozerať. Ove občas robí dobré skutky a má na to pádny dôvod. Keby tak nečinil, jeho manželke by sa to nepozdávalo a to by Ove nikdy nedopustil. Ove žije podľa jasných pravidiel a princípov. Je jediný, kto sa nimi riadi. Ovemu je jasné, že všetci ostatní sú hlupáci a svet sa rúti do záhuby. S príchodom novej rodiny do susedstva sa však pre Oveho všetko mení. Energická a temperamentná suseda mu ukáže zač je toho loket a Ove sa proti svojej vôli ocitá vo víre udalostí, ktoré mu narúšajú jeho pôvodný plán, ktorým je... Ove je najčastejšie používaným slovom v texte.

5 02.06.2017

Harry je tak trochu hysterka, často plače a neustále sa trasie od strachu. Ja si ale myslím, že bez strachu niet odvahy a nebojácnosť je známkou nedostatku pudu sebazáchovy. Napriek všetkému spomenutému, však Harry nikdy nezuteká z boja a urobí všetko preto, aby ochránil nevinných (nie nutne ľudí). Nech je jeho telo akokoľvek zdevastované a čarodejnícke sily vyčerpané, vždy sa postaví nepriateľovi, aj keď to vyzerá na vopred prehratý boj. Harry je skrátka drzé, sebevražedné, tvrdohlavé, nezničiteľné a sympatické trdlo s dobrými úmyslami a nie vždy funkčným plánom. Butcher by sa mohol trochu obmedziť vo frekvencii výskytu nádherných, inteligentných, akčných a šikovných žien, miestami som mala dojem, že som na tematickej Playboy party.

5 28.01.2017

Ako prvý som videla film, takže som mala určitú predstavu, čo v knižnej predlohe objavím. Neočakávala som luxus, šarm ani noblesu, ale zmar, hnus a smrad, čoho sa mi dostalo vrchovate. Fritz Honka je štamgastom pajzlu U zlatej rukavice, no nie je jedinou stratenou existenciou, o ktorej živote sa z knihy dozvieme. Z textu je cítiť, že autor svojimi postavami (ak je možné ich takto nazvať, keďže viacero z nich sú reálni ľudia) opovrhuje a nemá problém používať čierny, morbídny humor v situáciách, ktoré sú skôr poľutovaniahodné, surové alebo nechutné. Kupodivu to je k prospechu. Cimprlichom neodporúčam, tiež som mala niekedy čo robiť, aby som sa po každom čítaní nešla osprchovať. Do takého zariadenia by ma nikto nikdy nedostal, to musel byť nápor na všetky zmysly. Pravdepodobne by som stratila vedomie už pri dverách.

4 15.04.2023

Napínavé a bez zbytočných kecov. Akurát mi po prečítaní ostalo niekoľko "prečo?" a "ako?". Stále mi nie je jasné, z akého dôvodu sa MacBride prestal u nás vydávať, rada by som si prečítala aj zvyšných 7 Loganoviek.

4 17.11.2022

Opätovne stopercentný sloh, dokonca tekuté emócie v závere, ale mala som dojem, že sa King drží na uzde a vďaka tomu je Billy Summers trošku light. Niektoré pasáže boli suché a zdĺhavé, ťažko som sa cez ne dostávala, iné zase mali také grády, že som mala problém knihu pustiť z ruky. Celkovo mám s hodnotením problém, chvíľu za tri a chvíľu za štyri hviezdy, tak to nechám bez.

Navzdory hrubému nesúhlasu s textom, ktorý sa opovážlivo vydáva za odborný, som knihu prečítala celú, aby som neodsúdila niečo, čomu som nevenovala dostatok pozornosti a nepokúsila sa o pochopenie. Na rozdiel od pána autora, ktorý arogantne diagnostikuje pacientov na základe sympatií a vynáša odsudzujúce, neodborné verdikty pokojne aj po dvadsiatich minútach sedenia. Vzhľadom na to, že Peck je psychiater, čiže vyštudovaný lekár a nie farár alebo exorcista, som neočakávala sadu nedeľňajších kázní, ale vysvetlenie javu, ktorý sa z laického pohľadu dá nazvať zlom. V tejto knihe robí pravý opak a intenzívne nás posiela do stredoveku alebo rovno do pekla. Sám seba opakovane nazýva vedcom a považuje sa za veľkého odborníka, pritom jediným študijným materiálom sa mu stala biblia. Celá kniha je vlastne len súhrnom jeho osobných úvah a vedecky nepodložených alebo vedou už dávno vyvrátených názorov.
Desí ma predstava, že takáto osoba mala povolenie vykonávať prax a aktívne zasahovať trpiacim ľuďom do života. Nielenže je jeho prístup neúčinný, ale môže byť pre pacienta aj nebezpečný. Miesto terapie a medikamentóznej liečby predpisovať exorcizmus (obaja spomínaní posadnutí boli vraj ateisti a čiernym pasažierom bol nikto menší ako samotný Satan), alebo jednoducho prehlásiť, že človek je zlý, teda podľa neho neliečiteľný, to je vrchol aj na rok 1983.
V tomto duchu by som mohla pokračovať ešte dlho, materiálu je hojne, ale nechajme prehovoriť samotného autora, viac asi netreba:

"Existují pouze dvě možnosti existence: podřízenost Bohu nebo odmítnutí podřídit se čemukoli mimo vlastní vůli, kteréžto odmítnutí učiní člověka automaticky otrokem sil zla."

"Tím opět nechci tvrdit, že všichni rodiče, kteří se na svých dětech proviňují násilím či incestem, jsou zlí."

"Psychoterapeutové si to možná neuvědomují, ale tím, že svojim pacientům pomáhají odstraňovat "bláto", které obklopuje jejich duši, v podstatě se podílejí na vytváření svatých."

Tanu som "objavila" vďaka strýkovi Kingovi a jednému z jeho zoznamov odporúčanej literatúry. Tak som sa rozhodla, že zistím, či nejde len o bohapustú reklamu a zobrala som to pekne od začiatku a siahla po jej prvotine. Musím povedať, že neľutujem. Táto osoba vie ako narábať s jazykovými prostriedkami a ich trefným použitím krásne vystihnúť popisovanú situáciu, emóciu alebo charakter. Humor je tu nenásilný, niekedy až nenápadný. Silné 4*. Osobne by som ešte dodala podnadpis - Chlapi (čítaj štýlom "Jasné, ženská za volantom!").

4 24.07.2017

Tak som sa konečne doplazila ku koncu Hillovho mykotického príbehu a musím povedať, že tento pán vie, o tom niet pochýb. Teraz si ale, ako tradične, trošku zapyskujem. Pri čítaní som si spomenula na jednu anekdotu z môjho detstva a nie, nesúvisí s mojimi experimentmi s horľavosťou rôznych materiálov, vďaka ktorým sa mi podarilo opiecť strop do čierna a spôsobiť si svoj prvý infarkt vrámci jednociferného veku. Nie, tu išlo o príhodu, keď ma otec vzal do ZOO a na otázku, čo som tam videla, som odpovedala, že koníčky, koníčky, koníčky a ešte koníčky (predmet doličný - audiokazeta). Svojho otca upodozrievam, že ma odstavil niekde pri ohrade s koňmi a zbehol na pivko. Pointa je, že aj Hill rád omieľa to isté dokola a my stále vidíme len tie koníčky. Niektoré pasáže vedú vyslovene odnikadiaľ nikam a len zbytočne riedia príbeh. Celú story sledujeme výlučne očami Harper, postupom času tehotnejúcej a statočnejúcej zdravotnej sestry, čo je podľa mňa škoda. Ja by som napríklad ocenila aj veselé príhody kremačnej čaty, či vývoj, vnímanie a motivácie iných postáv, najlepšie zlosynov a zlodcér. Joe nech len trénuje a píše, rada by som mu raz dala 5*. Som zvedavá aj na film.

4 04.07.2017

Connely je bezpochyby kvalitný remeselník, ale taktiež je aj bezodná studnica zbytočných informácií. Pre mňa bola Černá ozvěna dobre napísané bla bla bla + nezáživný príbeh. Navyše mi prekážalo, že medzi Boschom a FBI prepeličkou neprebiehali žiadne poriadne chemické reakcie. Vďaka tomu mi ich interakcie prišli dosť nepresvedčivé a suchopárne. Ale ako vravím, Connelly vie písať, len sa mi týmto prípadom netrafil do vkusu. Bosch je sympaťák a ja sa k nemu hodlám opakovane vracať.

4 26.11.2016

Z môjho pohľadu nie príliš "reader friendly". Autorka rada používa metafory namiesto stručného a jasného podania relevantných informácií, pričom občas zíde z cesty a vďaka komplikovaným a kvetnatým vetám necháva čitateľa (konkrétne mňa, netrúfam si hovoriť za všetkých) blúdiť vo svojom obľúbenom svete nervovej sústavy. Prvá časť je najzaujímavejšia a najprehľadnejšia, zvyšok ma až tak neoslnil. Od momentu, keď sa dostane k neurovede (čo som si myslela, že významnejšie a viac do hĺbky odhalí procesy v mozgu vysvetľujúce čo sa deje počas tzv vymývania) sa text stáva suchým a oproti prvej časti menej pútavým. To, samozrejme, môže byť spôsobené čiste mojou neschopnosťou spracovať ponúkanú informáciu v tejto forme. Odkazy na iné kapitoly (viď 2. kapitola, popíšeme si v 6. kapitole...) sa objavujú príliš často a na mňa pôsobili dosť rušivo, pretože neustále listovať vzad a vpred ma nebaví. V závere nás vyzýva ku kritickému mysleniu, čo som aplikovala aj na túto knihu a nie zbytočne. Vzhľadom na fakt, že v tejto oblasti som trochu pátrala už v inej literatúre, mnoho informácií pre mňa nebolo novinkou, no úplnou stratou času by som to nenazvala... Takže teraz, ak dovolíte, idem vymývať.

3 12.01.2020

Sethov mnohovrstevný a asociačný humor zbožňujem, bez toho fekálneho by som sa celkom úspešne zaobišla. Za niektorými vtipmi treba hľadať skrytý rozmer, nie všetky sú prvoplánové. Iné zase fungujú ako nenápadné spúšťače a odkazy, ktoré musia byť spojené s niečím, čo človeku vženie slzy smiechu do očí. Ak spojenie neexistuje a na druhom konci nič nečaká, fór vyznie do prázdna. Viem si predstaviť to sklamanie a zhrozenie skalného fanúšika klasických westernov. Film môžem pozerať stále dokola.

"Nevadí vám, že... vaši holku den co den píchá nějakejch patnáct maníků a že jí za to platěj?"
"No jo. Víte, moje práce taky stojí za hovno."
"Jasně, ale vy opravujete boty."
"Uf, ani mi to nepřipomínejte!" zasmál se Edward."Od konce občanský války se v obuvnictví kšefty skoro nehejbou."
"Fakticky?"
"Jo, zkrátka dost ubylo nohou."

3 10.02.2018

Takto nejako si predstavujem špeciálne vydanie Cosmopolitanu (ak niečo také vôbec existuje) so sadou osobnostných testov zostavených za jeden večer kolektívom redaktorov popíjajúcich vínko a požierajúcich pizzu u niektorého z nich v byte na koberci v obývačke. Páči sa mi ten punc príručky bývalého agenta FBI, ktorý nám na obálke hneď udrie do oka. Nenechajte sa zmiasť, s odbornou literatúrou nepočítajte. Sám autor na to dôrazne a opakovane upozorňuje (oceňujem) a obsah tomu zodpovedá. Veľmi mi je sympatické, že nás Joe hneď v úvode ubezpečuje, že sme normálni, zdraví ľudia a tým pádom aj potenciálne obete nebezpečných osobností. Pokračuje tak, že tieto osobnosti rozdelí do štyroch skupín, v osobitných kapitolách popíše ich charakteristické črty a na záver každej z nich poskytne test na zistenie miery nebezpečnosti osoby vášho záujmu a tým pádom, aj či ju máte poslať do hája alebo k psychiatrovi (radšej si ho nerobte sami na sebe). Pri každej príležitosti sa chváli svojou prácou, statusom agenta a ako za ním všetci chodia po radu. Väčšina príkladov, ktoré uvádza, sú len také šteky typu "XY za mnou prišla, keď som prednášal (školil...) a povedala mi, že chce, aby jej matka zomrela a keď mi povedala prečo, ani som sa nedivil". Koniec príbehu. A ak spomína nejakú celebritu, tak nás odkáže na knihu, ktorú si máme prečítať, aby sme vedeli, o čom je reč. Zato nezabudne na každej strane spomenúť svoje geniálne testy. Záver sa nesie v duchu dobrá rada nad zlato a tak si jednu dovolím zacitovať:

"Rovněž nikdy nenastupujte do auta k cizím lidem, kteří mají pochybné úmysly."
Až mám zimomriavky.

Musím ale skonštatovať, že niektoré pasáže boli zaujímavo a pútavo napísané a čítanie nezamestnávalo príliš mnoho mozgových buniek (občas som sa síce pristihla, že myslím na niečo iné, ale inak to beriem ako plus). Takže smelo do toho, len opatrne s pálením mostov.

3 16.09.2017

Tak táto voľba mi opäť nevyšla. Chlapi si asi chceli urobiť radosť a tak si napísali knižku, ktorú si aj pravdepodobne sami vydali. Dej sa točí okolo forenznej psychiatričky, ktorej odbornosť je kvalitatívne na úrovni dedinského obvoďáka a poloslepého detektíva, ktorý má tak nejak problém poriadne detekovať. Keďže chlapi neboli schopní vyprodukovať dostatočné množstvo materiálu k jednému prípadu, odhodlali sa do celku zamontovať prípad druhý, ktorý je akože úzko spätý s hlavnou linkou. Je to detinské, patetické a priblblé, postavy sa správajú nelogicky, štýl je skôr informatívny ako umelecký. A prečo dávam až 2 hviezdy? Lebo som v podstate veľmi citlivý a dobrosrdečný človek.

"Oběť byla opět hezká blonďatá dívka,... Tvář však měla rudou zmeť živého masa, takže byla k nepoznání."
Hotová krásavica, ale v USA som nebola, takže nepoznám miestne pomery. Možno miesto mejkapu používajú lúh.

3 13.03.2017

Priemerná detektívka s priemernou zápletkou a priemernými postavami, ktoré neboli vyložene nesympatické, ale skôr len nezaujímavé. Text je jednoduchý, priamočiary a ľahko sa číta. Tú eroticko-romantickú eskapádu guľatoprsej hlavnej hrdinky a udatného detektíva si autorka mohla odpustiť, vyznieva to smiešne. Mám v knižnici ešte príliš veľa neprečítaných kníh na to, aby som zháňala autorkine ďalšie diela.

2 16.02.2024